Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 27P/1/2026 1226200023 26. 01. 2026 JUDr. Michaela Pacherová, PhD. ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200023.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: P. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. C. X, O., štátna občianka Slovenskej republiky a otca: X. A. B., K.. XX.XX.XXXX, O. XX D. W. U.. K..: XXX, XXXXX O., štátny občan Belgického kráľovstva, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným na Mestský súd Bratislava II dňa 05.01.2026, sa otec maloletého dieťaťa: Q. O., K.. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia nasledovného znenia: „Súd nariaďuje matke, P. O., zdržať sa vysťahovania maloletého Q. O.U., K.. XX.XX.XXXX mimo územia Slovenskej republiky bez písomného súhlasu otca alebo právoplatného rozhodnutia súdu nahrádzajúceho tento súhlas.“ 2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nie sú manželia. Otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, pričom do dnešného dňa nebolo vydané žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by upravovalo výkon rodičovských práv a povinností k maloletému. Obaja rodičia sú preto nositeľmi rodičovských práv a povinností v plnom rozsahu a sú si rovní. Maloletý má od narodenia obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, konkrétne na adrese matky. Otec ďalej uviedol, že nariadenia neodkladného opatrenia sa domáha z dôvodu bezprostrednej a reálnej hrozby neoprávneného premiestnenia (únosu) maloletého dieťaťa z krajiny jeho obvyklého pobytu do cudziny, konkrétne do Spojeného kráľovstva (Londýn). Matka maloletého dňa 20.12.2025 prostredníctvom elektronickej komunikácie (aplikácia WhatsApp) explicitne oznámila svoj jednostranný úmysel trvalo sa vysťahovať s dieťaťom do Londýna, a to už v prvých týždňoch januára 2026. Otec ďalej poukázal na konkrétne pasáže komunikácie s matkou, ktoré podľa názoru otca preukazujú dokonané rozhodnutie matky bez diskusie, a to: "We are moving to London, so no more sk school" (Sťahujeme sa do Londýna, takže už žiadna slovenská škola)."He has a place in a perfect school 6 min walking from January for free..." (Má miesto v perfektnej škole... od januára zadarmo)."Decided yesterday night so you would not know" (Rozhodla som sa včera v noci, takže si to nemohol vedieť)."Or we can go together to London on the 5th..." (Alebo môžeme ísť spolu do Londýna piateho...). Matka podľa tvrdenia otca ďalej v správach uvádza, že plánuje odchod v týždni od 5. januára, prípadne 11. alebo 12. januára. Toto konanie matky podľa názoru otca predstavuje flagrantné porušenie § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého sa na vysťahovanie dieťaťa do cudziny vyžaduje dohoda oboch rodičov. S vysťahovaním maloletého nesúhlasí. Matka týmto konaním obchádza zákon a snaží sa vytvoriť fait accompli (hotovú vec) zmenou obvyklého pobytu dieťaťa, čím by došlo k zmene jurisdikcie a podstatnému sťaženiu, ak nie
znemožneniu, styku otca s dieťaťom. V tejto súvislosti dňa 04.01.2026, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, poslal matke mailom list o tom, že nesúhlasí s vycestovaním. Matka zatiaľ na výzvu právnemu zástupcovi nereagovala. Otec ďalej v návrhu uviedol, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia ako prostriedku ochrany jeho práv. Maloletý má platný cestovný pas, ktorý má v výlučnej držbe matka. Vzhľadom na odhodlanie matky ("I've decided yesterday") a konkrétne kroky (zabezpečenie školy v UK), preto podľa otca existuje dôvodná obava, že matka nebude dokonca rešpektovať ani "papierový" zákaz a pokúsi sa s dieťaťom vycestovať, pričom však Iným spôsobom ako cez súdne konanie jej nedokáže zabrániť vo vycestovaní. On sa momentálne zdržiava na území Slovenskej republiky. Je plne spôsobilý a pripravený zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého Q. v mieste jeho doterajšieho obvyklého pobytu (Bratislava), ak by matka vycestovala do zahraničia. S dieťaťom má vybudovanú silnú citovú väzbu. Je s ním v pravidelnom kontakte, dieťa si berie aj samostatne bez prítomnosti matky. Ako otec si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť a finančne zabezpečuje potreby dieťaťa. Matka momentálne nepracuje a je finančne závislá od peňazí, ktoré jej platí, čo potvrdzuje, že jej presťahovanie do UK nie je vynútené existenčnou núdzou, ktorá by nemohla byť riešená v SR. Vycestovaním do Spojeného kráľovstva by taktiež došlo k pretrhnutiu väzieb dieťaťa s jeho otcom, čo je v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa (článok 5 Zákona o rodine). Stabilita prostredia v živote 5-ročného dieťaťa sú pritom kľúčové pre jeho zdravý psychický vývin. Pokiaľ sa matka chce s dieťaťom vysťahovať natrvalo z územia SR a nemá súhlas otca dieťaťa, bude nútená podať návrh na súd na nahradenie prejavu vôle otca. Nemôže sa však sama rozhodnúť o tak závažnom kroku ako je vysťahovanie sa do cudziny. Je všeobecne známe, že väčšie mestá, medzi ktoré patrí aj Londýn je spojený s väčším rizikom a nebezpečenstvom pre dieťa. Matka tak robí neuvážený krok, ktorý nediskutovala s ním ako otcom, pričom z jej správ vyplýva, že sa rozhodla len zo dňa na deň a že nejde len o dočasné vycestovanie, ona sa chce s maloletým presťahovať do zahraničia natrvalo. Táto otázka je však podstatnou otázkou, o ktorej majú rozhodnúť obaja rodičia spoločne. V závere návrhu otec uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä bezprostrednú hrozbu neoprávneného premiestnenia maloletého do cudziny a potrebu zachovania stability jeho prostredia, žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie. 3. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu otca, k nemu pripojených príloh a listinných dôkazov a zistil nasledovné: 4. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletého dieťaťa je P. O., K.. XX.XX.XXXX a otcom X. A. B., K.. XX.XX.XXXX. 5. Z obsahu podania, označeného ako „Výzva na upustenie od protiprávneho konania a výzva na dohodu o výkone rodičovských práv a povinností“, súd zistil, že otec vyzval matku, aby sa zdržala akéhokoľvek vycestovania s maloletým mimo územia Slovenskej republiky a iniciovala komunikáciu s otcom za účelom dosiahnutia dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o prípadných podmienkach vycestovania. 6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 9. Podľa § 324 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 15. Podľa § 35 Zákon o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 16. Z citovaného ustanovenia (ods. 12), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 17. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí. 18. Názor súdu uvedený v odseku 17 vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. 19. Nadväzujúc na doposiaľ uvedené, možno uzavrieť, že účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. 20. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré otec vo svojom návrhu uviedol, vychádzajúc z priložených listín a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho otec žiada nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava citovaná v predchádzajúcich odsekoch. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný, nakoľko nemal otcom ako navrhovateľom za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil matke, zdržať sa vysťahovania maloletého mimo územia Slovenskej republiky, bez predchádzajúceho písomného súhlasu otca. Z dikcie ustanovenia § 35 Zákona o rodine vyplýva, že vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny sa považuje za podstatnú záležitosť o ktorej sa
rodičia maloletého dieťaťa musia dohodnúť. Ak sa nedohodnú, na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. Musí sa pritom jednať o dlhodobé vycestovanie majúce charakter trvalosti. Rodič môže zákonne premiestniť dieťa zo štátu obvyklého pobytu do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča len v prípade, že ide o krátkodobý pobyt za účelom napr. krátkodobého štúdia, návštevy príbuzných, tábora, dovolenky a pod.. Dôležitý je úmysel rodiča nie natrvalo sa usídliť s maloletým dieťaťom v inom štáte. Otec v návrhu síce poukazuje na vyjadrenia matky v rámci elektronickej komunikácie, v ktorej podľa tvrdenia otca mala oznámiť jednostranný úmysel trvalo sa vysťahovať s maloletým do Londýna, avšak v návrhu, ani v rovine osvedčenia, otec nepreukázal opodstatnenosť jeho návrhu, teda existenciu nebezpečenstva hroziacej ujmy, ktoré by si vyžadovalo dočasne upraviť pomery navrhovaným neodkladným opatrením. Zámer otca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, zabrániť možnému únosu maloletého do zahraničia, sa podľa názoru súdu zakladá iba na domnienke, resp. strachu/obave otca, vyplývajúceho výlučne z pripojenej elektronickej komunikácie. Otec okrem predmetnej elektronickej komunikácie k návrhu nepripojil žiadne listinné dôkazy, ktorými by jednoznačne osvedčil snahu, zámer alebo správanie matky majúce za cieľ s maloletým natrvalo odísť, vysťahovať do cudziny, preto súd ustálil, že toho času neexistujú dôvody pre obmedzenie matky s maloletým vo voľnom pohybe, ktoré je závažným zásahom do rodičovských práv matky. Súd taktiež nemal za preukázanú pravdivosť tvrdenia otca, že matka zatiaľ nereagovala na výzvu otca, označenú v 5. bode odôvodnenia tohto rozhodnutia, keďže súd nedisponuje žiadnym potvrdením o doručení predmetnej výzvy matke. Súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, preto pre zasiahnutie do rodičovských práv a povinností bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, v ktorom súd posúdi dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v širších súvislostiach a tak dostatočne a hodnoverne zistí, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Nakoľko teda nie sú dané zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v čase súčasného rozhodovania, vyhodnotil ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. 21. Súd dodáva, že nespochybňuje vážnosť situácie v rodine, za existencie rodičovského konfliktu. V prípade, ak bude preukázaná bezodkladná potreba uloženia zákazu vysťahovania maloletého dieťaťom do cudziny, súd nariadenie neodkladného opatrenia pre takýto prípad nevylučuje, pričom o nariadení neodkladného opatrenia môže v prípade potreby ochrany záujmov maloletého rozhodnúť aj bez návrhu. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.