Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 5Pc/2/2026 1226200088 08. 06. 2026 Mgr. Tomáš Kelner ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200088.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom vo veci navrhovateľa - oprávneného: H. J. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., adresa na doručovanie: AD I T., U. R. XX, X., proti povinnému: T. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto rozhodol: I Otec T. V., nar. XX.X.XXXX je povinný od 12.01.2026 prispievať na výživu plnoletého syna H. J. V., nar. XX.X.XXXX sumou 370 eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám. II Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1 Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.1.2026 domáhal určenia vyživovacej povinnosti povinného, svojho otca, vo výške 624,60 eur mesačne od začatia konania. Uviedol, že je plnoletým dieťaťom povinného, s otcom nežije v spoločnej domácnosti, nepracuje a sústavne sa pripravuje na budúce povolanie denným vysokoškolským štúdiom. Tvrdil, že povinný mu v minulosti dobrovoľne prispieval približne sumou 450 eur mesačne, neskôr však začal peniaze poskytovať nepravidelne a prevažne v denných sumách po 7 až 8 eur, v dôsledku čoho si navrhovateľ nemohol stabilne plánovať svoje výdavky. Svoje potreby vyčíslil na internát 150 eur, študijné materiály 20 eur, cestovné 11 eur, stravu, kozmetiku a iné osobné potreby 350 eur, voľnočasové aktivity 51 eur a lieky a zdravotné služby 42,60 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 28.4.2026 požadoval výživné 600 eur mesačne a v záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 8.6.2026 žiadal priznať výživné 550 eur mesačne s odôvodnením, že povinný si takúto sumu môže dovoliť. 2 Povinný s návrhom v požadovanej výške nesúhlasil, existenciu svojej vyživovacej povinnosti však nepopieral. Uviedol, že navrhovateľa dlhodobo finančne zabezpečuje, platí mu ubytovanie na internáte, pravidelne mu poukazuje peniaze na stravu a podľa potreby mu uhrádza drogériu, oblečenie, knihy, cestovné, pranie a ďalšie výdavky. Denné zasielanie nižších súm odôvodňoval obavou, že navrhovateľ nedokáže s vyššou jednorazovo poskytnutou sumou zodpovedne hospodáriť. Poukazoval tiež na vážne narušené vzťahy medzi účastníkmi, obmedzený kontakt navrhovateľa s rodinou, jeho odmietanie brigádnickej činnosti a na to, že okrem navrhovateľa má ďalšie tri nezaopatrené deti, X., R. a C.. V záverečnom návrhu povinný označil za primerané výživné 370 eur mesačne, ktoré je ochotný platiť, hoci by radšej zachoval doterajší spôsob plnenia a osobitne uhrádzal ďalšie výdavky navrhovateľa. 3 Súd vykonal dokazovanie návrhom, rodným listom navrhovateľa, potvrdením Univerzity Komenského v Bratislave o návšteve školy, výpismi z účtu navrhovateľa, prehľadmi platieb predloženými povinným, písomnými podaniami účastníkov zo dňa 30.1.2026, 20.3.2026 a 15.5.2026, zápisnicami o pojednávaniach zo dňa 28.4.2026 a 8.6.2026, písomným vyjadrením povinného predloženým na záverečnom pojednávaní, lekárskymi správami týkajúcimi sa maloletých detí X. a C., zápočtovým listom manželky povinného a výsluchmi oboch účastníkov.
4 Z rodného listu mal súd preukázané, že povinný je otcom navrhovateľa. Z potvrdenia Univerzity Komenského v Bratislave vyplynulo, že navrhovateľ je v akademickom roku 2025/2026 riadnym študentom prvého ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Potvrdenie školy uvádzalo študijný program ruské a východoeurópske štúdiá; skutočnosť, že navrhovateľ na pojednávaní označil svoj odbor odlišne, nevyvrátila jeho preukázané postavenie denného vysokoškolského študenta. Navrhovateľ nemal preukázaný pravidelný pracovný príjem a býval na vysokoškolskom internáte. Súd preto dospel k záveru, že napriek plnoletosti zatiaľ nie je schopný sám si vlastnými príjmami stabilne zabezpečovať všetky primerané životné potreby. 5 Súd považoval tvrdenia navrhovateľa za hodnoverné v časti týkajúcej sa jeho štúdia, bývania na internáte, absencie pravidelného pracovného príjmu a potreby stabilného finančného zabezpečenia. Jeho tvrdenie, že povinný mu v priebehu konania naďalej prispieval, bolo potvrdené bankovými výpismi aj samotným povinným. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 8.6.2026 výslovne potvrdil, že v máji mu otec zasielal 8 eur denne na stravu, uhradil mu drogériu a zaplatil poplatok za internát. Súd však nepovažoval jeho výpoveď za dostatočný podklad na záver, že jeho skutočné odôvodnené potreby dosahujú 550 eur, prípadne pôvodne požadovaných 624,60 eur mesačne. Navrhovateľ jednotlivé položky prevažne iba paušálne vyčíslil a nepreukázal, že by ich pravidelne vynakladal v tvrdenej výške. 6 Rozhodujúci význam pri posudzovaní reálnych výdavkov navrhovateľa mal jeho vlastný výpis z účtu za február 2026, ktorý predstavoval jediný ucelený mesačný výpis predložený navrhovateľom za obdobie po začatí konania. Z výpisu vyplynulo, že na začiatku mesiaca mal zostatok 7,39 eur, vo februári mu na účet prišlo spolu 279,84 eur, z účtu minul 231,40 eur a ku koncu mesiaca mu zostalo 55,83 eur. Z príjmov 279,84 eur predstavovali platby povinného poukázané priamo na účet navrhovateľa 229,84 eur, zatiaľ čo ďalších 50 eur mu bolo dňa 25.2.2026 poukázaných z účtu Rie Rencešovej, jeho matky. 7 Okrem sumy 231,40 eur, ktorú navrhovateľ vo februári skutočne minul zo svojho účtu, povinný priamo uhradil sumu 57 eur na účet označený ako UOC, teda na ubytovanie navrhovateľa. Celkové objektívne doložené výdavky navrhovateľa za február 2026 tak predstavovali 288,40 eur, pozostávajúce z výdavkov z jeho účtu 231,40 eur a z priamo uhradeného ubytovania 57 eur. Povinný pritom vo februári plnil spolu 286,84 eur, a to 196 eur formou denných platieb po 7 eur, ďalej 6,15 eur na ubytovanie, 12 eur na divadlo, 6,80 eur na drogériu, 57 eur priamo na internát, 2,99 eur na zošit a 5,90 eur na šampóny. Skutočnosť, že navrhovateľ zo svojho účtu za celý mesiac minul 231,40 eur, pričom všetky jeho zdokladované potreby vrátane priamo uhradeného ubytovania dosiahli 288,40 eur, zásadne nepodporovala jeho tvrdenie o pravidelných mesačných výdavkoch 624,60 eur. Najmä nebolo možné prijať tvrdenie, že len na stravu, kozmetiku a ostatné osobné potreby pravidelne vynakladá 350 eur, keď všetky debetné pohyby na jeho účte vrátane stravy, drogérie, telefónu, kultúry a ostatných nákupov boli vo februári nižšie než táto jediná tvrdená položka. 8 Súd však nevychádzal izolovane iba z jedného mesiaca. Zohľadnil, že niektoré výdavky nevznikajú každý mesiac rovnomerne a že vysokoškolský študent môže mať nepravidelné náklady na oblečenie, zdravotnú starostlivosť, cestovné, študijné materiály alebo kultúrne aktivity. Prehľady platieb povinného súčasne preukázali, že v období od 12.1.2026 do 30.4.2026 povinný poskytol navrhovateľovi celkom 1 483,71 eur. Od 12.1. do 31.1.2026 išlo o 262 eur, z toho 140 eur v denných platbách po 7 eur a 122 eur za ubytovanie. Vo februári išlo o už uvedených 286,84 eur. V marci povinný uhradil spolu 399,61 eur, z toho 239 eur na stravu, 115,86 eur za internát, 17,70 eur na pranie, 4,25 eur na klobúk, 10 eur na telefónny kredit, 3,80 eur na lak na nechty a 9 eur na ďalšie osobné potreby. V apríli poskytol spolu 535,26 eur, z toho 232 eur na stravu, 227 eur na internát, 36,49 eur na oblečenie a osobné veci, 33,87 eur na drogériu a 5,90 eur na pranie. Súčasťou aprílovej sumy bola aj platba 108 eur z 28.4.2026 výslovne označená ako internát za máj 2026. 9 Ak sa preto z aprílovej sumy 535,26 eur odpočíta 108 eur vopred zaplatených na májový internát, povinný na aktuálne potreby navrhovateľa poskytol vo februári 286,84 eur, v marci 399,61 eur a v apríli 427,26 eur, čo predstavuje priemer 371,24 eur mesačne. Aj za máj mal navrhovateľ podľa vlastnej výpovede zabezpečených 8 eur denne, teda za celý mesiac 248 eur, ubytovanie vo výške 108 eur uhradené už 28.4.2026 a osobitne drogériu; jeho májové potreby tak povinný preukázateľne zabezpečoval najmenej v rozsahu približujúcom sa priznanej sume 370 eur. Priznaná suma preto nebola určená mechanicky ani odhadom bez opory v dokazovaní, ale zodpovedala reálnemu rozsahu prostriedkov, z ktorých navrhovateľ v predchádzajúcich mesiacoch skutočne žil a ktoré povinný bol schopný pravidelne poskytovať. 10 Výpoveď povinného o rozsahu jeho plnení súd považoval za hodnovernú, pretože bola podporená objektívnymi výpismi z účtu a v podstatnej časti aj výpoveďou navrhovateľa. Nešlo teda o prípad, v ktorom by sa povinný svojej zákonnej povinnosti vyhýbal alebo navrhovateľovi vôbec neprispieval. Naopak, povinný hradil jeho základné potreby kontinuálne a v niektorých mesiacoch vo vyššom
rozsahu, než napokon súdom určené výživné. Súd však neprikladal rozhodujúci význam subjektívnym hodnoteniam povinného týkajúcim sa osobnosti navrhovateľa, jeho identity, používania internetu alebo jeho vzťahov k jednotlivým členom rodiny. Rovnako za rozhodujúce nepovažoval jednotlivé konfliktné výroky, ktorých obsah účastníci navzájom popierali. Tieto okolnosti nepreukazovali schopnosť navrhovateľa samostatne sa živiť a nedosahovali intenzitu potrebnú na úplné nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi. 11 Z podania povinného súd zistil, že jeho dôchodkové príjmy predstavujú 63 eur zo Slovenskej republiky, 340 eur z Kanady a 715 eur zo Švajčiarska, spolu 1 118 eur mesačne. Povinný uviedol aj prídavky na deti 120 eur, výživné 100 eur na dve deti a opatrovateľský príspevok 715 eur poskytovaný v súvislosti so starostlivosťou o maloletú C.. Súčasne preukázal, že má okrem navrhovateľa ďalšie tri nezaopatrené deti vo veku 15, 12 a 9 rokov. Lekárske správy týkajúce sa C. a X. súd považoval za vierohodné listinné dôkazy o tom, že zdravotný stav týchto detí vyžaduje zvýšenú odbornú, osobnú a finančnú starostlivosť. Zápočtový list manželky povinného preukazoval, že jej pracovný pomer sa skončil dňa 31.5.2026. Opatrovateľský príspevok, prídavky na deti a výživné určené ďalším deťom preto súd nepovažoval za voľný príjem povinného použiteľný v plnom rozsahu na výživu navrhovateľa, ale za prostriedky viazané na potreby ďalších členov domácnosti. Písomné vyjadrenie povinného zároveň potvrdilo, že manželka vlastní prenajímané nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, výška čistého príjmu z nich však nebola preukázaná, a preto súd nemohol konkrétnu sumu zaradiť medzi príjmy povinného. 12 Tvrdenia navrhovateľa, že povinný má byty prevedené na manželku a disponuje kryptomenami v hodnote približne 100 000 eur, neboli preukázané žiadnym výpisom z katastra, z účtu, elektronickej peňaženky ani iným objektívnym dôkazom. Povinný priznal, že v minulosti vlastnil približne 40 bitcoinov, uviedol však, že ich predal asi pred desiatimi rokmi, a svoju aktuálnu finančnú rezervu vyčíslil na približne 1 000 až 2 000 eur. Súd nemal podklad na to, aby historické vlastníctvo kryptomien bez dôkazu o ich súčasnej existencii hodnotil ako aktuálny majetok povinného, ani na záver, že povinný sa účelovo zbavil majetku s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. 13 Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14 Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15 Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 16 Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17 Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 18 Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 19 Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 20 Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 21 Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 22 Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nemožno stotožňovať iba s dosiahnutím plnoletosti. Navrhovateľ je riadnym denným vysokoškolským študentom bez stabilného príjmu, a preto vyživovacia povinnosť jeho rodičov naďalej trvá. Na druhej strane ide už o dospelého človeka, od ktorého možno primerane požadovať vlastnú aktivitu a zodpovednosť. Brigádnická činnosť popri vysokoškolskom štúdiu je bežným spôsobom, akým si môže plnoletý študent, pokiaľ mu v tom nebráni zdravotný stav alebo mimoriadna náročnosť štúdia, aspoň čiastočne zabezpečiť osobné, kultúrne a nadštandardné potreby. Samotná možnosť brigádovať neznamená, že je navrhovateľ schopný samostatne sa živiť a nezbavuje rodičov ich povinnosti, je však významná pri určovaní jej rozsahu. Navrhovateľ nepreukázal zdravotnú alebo inú objektívnu prekážku, ktorá by mu bránila vykonávať aspoň príležitostnú prácu, a preto nebolo
dôvodné preniesť všetky jeho potreby vrátane voľnočasových a nadštandardných výdavkov výlučne na povinného. 23 Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal z § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorých obaja rodičia prispievajú na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom rozhodujúci je primeraný vzťah medzi odôvodnenými potrebami oprávneného a reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného. Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov neznamená právo na automatické uhradenie každej tvrdenej položky v požadovanej výške. Odôvodnené potreby sa posudzujú podľa veku, zdravotného stavu, spôsobu prípravy na budúce povolanie, životných podmienok dieťaťa a životnej úrovne rodičov. Súd preto nevychádzal mechanicky z rozpočtu oprávneného vo výške 624,60 eur mesačne, ktorý pozostával zo sumy 150 eur na internát, 20 eur na študijné materiály, 11 eur na cestovné, 350 eur na stravu, kozmetiku a iné osobné potreby, 51 eur na voľnočasové aktivity a 42,60 eur na lieky a zdravotné služby. Oprávnený nepredložil doklady preukazujúce, že všetky tieto výdavky vznikajú pravidelne každý mesiac a v presne tvrdenej výške. Najmä položka 350 eur bola uvedená súhrnne bez rozlíšenia, aká jej časť pripadá na stravu, hygienu, kozmetiku a ďalšie osobné potreby. 24 Najpresnejší obraz o skutočných bežných potrebách oprávneného poskytol jeho bankový výpis za február 2026. Z neho vyplynulo, že oprávnený mal na začiatku mesiaca zostatok 7,39 eur, počas mesiaca mu boli na účet pripísané príjmy 279,84 eur, z účtu vynaložil 231,40 eur a na konci mesiaca mu zostalo 55,83 eur. Okrem výdavkov 231,40 eur uhradených priamo z účtu oprávneného povinný zaplatil sumu 57 eur priamo na ubytovanie oprávneného. Objektívne doložené potreby oprávneného za február 2026 tak predstavovali spolu 288,40 eur. Výpis pritom zachytáva nákupy potravín v predajniach Billa, Tesco, Lidl a Kaufland, stravovanie v jedálni, nákupy drogérie, výdavky na telefón, študijné potreby, divadlo a kino. Nešlo teda len o výdavky na stravu, ale o širší súbor bežných osobných a študijných potrieb. Výška všetkých preukázaných februárových výdavkov bola napriek tomu podstatne nižšia než samotná oprávneným tvrdená položka 350 eur na stravu, kozmetiku a osobné potreby. 25 Súd zároveň prihliadol na to, že február nemusí presne vystihovať každý ďalší mesiac, pretože niektoré náklady nevznikajú rovnomerne. Vysokoškolský študent má popri pravidelných výdavkoch na ubytovanie a stravu aj nepravidelné náklady na oblečenie, obuv, študijné materiály, cestovné, lieky, hygienu, telefón, kultúrne aktivity alebo vybavenie internátnej izby. Preto nebolo možné odôvodnené potreby oprávneného ustáliť iba vo výške februárových výdavkov 288,40 eur. Na druhej strane nebolo možné vychádzať ani z požadovaných 550 eur, resp. pôvodne 624,60 eur, pretože takáto výška nebola podporená skutočnými pohybmi na účte ani ďalšími dokladmi. 26 Pri ustálení priemerných mesačných výdavkov súd prihliadol aj na rozsah prostriedkov, z ktorých oprávnený podľa vlastného tvrdenia reálne žil. Povinný od 12.1. do 31.1.2026 poskytol oprávnenému 262 eur, z toho 140 eur v denných platbách po 7 eur a 122 eur na ubytovanie. Vo februári poskytol spolu 286,84 eur, pozostávajúcich z denných platieb na stravu spolu 196 eur, platby 57 eur na ubytovanie, sumy 6,15 eur na prebytovanie, 12 eur na divadlo, 6,80 eur na drogériu, 2,99 eur na zošit a 5,90 eur na šampóny. V marci povinný poskytol spolu 399,61 eur, z toho 239 eur na stravu, 115,86 eur na ubytovanie, 17,70 eur na pranie, 10 eur na telefónny kredit a ďalšie menšie sumy na oblečenie a osobné potreby. V apríli poskytol celkom 535,26 eur, z tejto sumy však platba 108 eur z 28.4.2026 predstavovala ubytovanie za máj 2026, a preto ju nebolo možné považovať za aprílovú potrebu. Na potreby oprávneného pripadajúce na apríl tak povinný poskytol 427,26 eur, z toho 232 eur na stravu, 119 eur na ubytovanie pripadajúce na apríl, 36,49 eur na oblečenie a osobné veci, 33,87 eur na drogériu a 5,90 eur na pranie. 27 Priemerný rozsah plnení povinného určených na aktuálne potreby oprávneného za február až apríl 2026 tak predstavoval 371,24 eur mesačne, keď súčet 286,84 eur, 399,61 eur a 427,26 eur predstavuje 1 113,71 eur. Tento priemer súd nepovažoval automaticky za presnú aritmetickú výšku všetkých potrieb oprávneného, pretože jednotlivé platby zahŕňali aj nepravidelné položky. Predstavoval však významný ukazovateľ rozsahu, v akom boli potreby oprávneného v skutočnosti zabezpečované a z akých prostriedkov podľa vlastného tvrdenia žil. Takto zistený priemer korešpondoval aj s výpoveďou oprávneného, ktorý potvrdil, že mu povinný v máji 2026 zasielal 8 eur denne, uhradil drogériu a zaplatil internát. 28 Na základe uvedeného súd ustálil primerané mesačné potreby oprávneného na sumu približne 370 eur. Uvedená suma presahuje objektívne doložené februárové potreby 288,40 eur a vytvára primeraný priestor aj na nepravidelné výdavky, ktoré sa nemusia prejaviť každý mesiac, najmä na cestovné, oblečenie, študijné materiály, zdravotné potreby a primerané kultúrne a spoločenské aktivity. Zároveň zodpovedá reálnemu rozsahu prostriedkov, z ktorých oprávnený v období pred rozhodnutím žil. Súd
preto nepovažoval za preukázané, že by jeho odôvodnené potreby pravidelne dosahovali 550 eur alebo 624,60 eur mesačne. 29 Pri posudzovaní možností povinného súd zistil, že jeho pravidelnými príjmami sú dôchodok zo Slovenskej republiky 63 eur, dôchodok z Kanady 340 eur a dôchodok zo Švajčiarska 715 eur, teda dôchodkové príjmy spolu 1 118 eur mesačne. Povinný uviedol aj opatrovateľský príspevok 715 eur poskytovaný v súvislosti so starostlivosťou o maloletú C., prídavky na deti 120 eur a výživné 100 eur na dve deti. Súd za vlastný pravidelný disponibilný príjem povinného považoval predovšetkým jeho dôchodky v celkovej výške 1 118 eur. Opatrovateľský príspevok nebolo možné v plnej výške pripočítať k voľným príjmom povinného, pretože je spojený so zabezpečovaním osobnej starostlivosti o maloletú C. so zdravotným postihnutím. Rovnako prídavky na deti a výživné poskytované na ďalšie deti sú určené na zabezpečenie potrieb týchto detí, nie na voľnú spotrebu povinného. 30 Súd podľa § 62 ods. 2 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol nielen na príjmy povinného, ale aj na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Povinný má okrem oprávneného ďalšie tri nezaopatrené deti, X. vo veku 15 rokov, R. vo veku 12 rokov a C. vo veku 9 rokov. Z predložených lekárskych správ vyplynulo, že C. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a vyžaduje zvýšenú osobnú a odbornú starostlivosť a že aj X. má zdravotné a vývinové ťažkosti, pre ktoré bol hospitalizovaný. Tieto okolnosti nezbavujú povinného povinnosti voči oprávnenému, sú však významné pri určení rozsahu, v akom je schopný prispievať na jeho výživu bez neprimeraného ohrozenia potrieb ďalších nezaopatrených detí. Výživné má podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými, nie nevyhnutnými výdavkami rodiča, nemá však prednosť pred rovnocennými zákonnými nárokmi ďalších nezaopatrených detí. 31 Tvrdenie oprávneného, podľa ktorého povinný vlastní nehnuteľnosti alebo kryptomeny v hodnote približne 100 000 eur, nebolo preukázané. Povinný priznal historické vlastníctvo bitcoinov, uviedol však, že ich predal približne pred desiatimi rokmi. Oprávnený nepredložil výpis z elektronickej peňaženky, bankového účtu, katastra nehnuteľností ani inú listinu preukazujúcu súčasné vlastníctvo takéhoto majetku. Nebol preto daný podklad na aplikáciu druhej vety § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorej súd prihliada aj na majetkový prospech, ktorého sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdal, alebo na neprimerané majetkové riziká. Nebolo preukázané, že by sa povinný v rozhodnom období účelovo zbavil majetku alebo príjmu s cieľom znížiť svoju vyživovaciu povinnosť. 32 Súd prihliadol aj na to, že podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine majú vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému obaja rodičia. Skutočnosť, že návrh smeroval iba proti otcovi, neznamená, že otec je povinný sám uhradiť všetky potreby plnoletého dieťaťa. Oprávnený uviedol, že matka mu prispela iba v septembri a decembri po 100 eur a návrh proti nej nepodal. Z februárového výpisu zároveň vyplynula platba 50 eur od G. G., matky oprávneného. Súd v tomto konaní nemohol určiť vyživovaciu povinnosť matky, keďže výživné plnoletého dieťaťa sa podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine upravuje len na návrh, nemohol však ani vychádzať z predpokladu, že všetky potreby oprávneného má znášať výlučne povinný. 33 Pri posudzovaní potrieb oprávneného súd prihliadol aj na jeho vek a mieru osobnej zodpovednosti. Oprávnený je plnoletým vysokoškolským študentom. Denné štúdium síce spravidla neumožňuje dosiahnuť pravidelný príjem postačujúci na úplnú samostatnú výživu, nevylučuje však primeranú príležitostnú alebo brigádnickú činnosť. Pokiaľ tomu nebráni zdravotný stav alebo osobitná náročnosť štúdia, je bežné a primerané očakávať, že plnoletý vysokoškolský študent si brigádou čiastočne prispeje najmä na voľnočasové, kultúrne alebo iné nadštandardné potreby. Oprávnený nepreukázal zdravotnú ani inú objektívnu prekážku brániacu príležitostnej práci. Táto okolnosť sama osebe neviedla k zániku vyživovacej povinnosti, bola však dôvodom, pre ktorý nebolo možné všetky osobné a voľnočasové náklady bez ďalšieho preniesť na povinného. 34 Súd nezistil dôvod na nepriznanie výživného podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Z dokazovania vyplynul vážny konflikt medzi účastníkmi, vzájomná nedôvera a obmedzený kontakt, nebolo však preukázané také mimoriadne intenzívne, dlhodobé a výlučne oprávneným zavinené konanie, pre ktoré by bolo priznanie základnej výživy plnoletému študentovi v rozpore s dobrými mravmi. Ani tvrdené nevhodné vyjadrenia oprávneného alebo jeho odmietanie bližšieho kontaktu s povinným bez ďalšieho neodôvodňujú úplné odňatie výživného. Významné bolo aj to, že sám povinný existenciu svojej povinnosti nespochybňoval, fakticky ju plnil a v závere konania označil sumu 370 eur mesačne za primeranú a uviedol, že je ochotný ju platiť. 35 Doterajší spôsob plnenia formou denných platieb po 7 alebo 8 eur však nezodpovedal účelu pravidelného výživného podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné má oprávnenému zabezpečiť predvídateľný mesačný príjem, z ktorého môže plánovať ubytovanie, stravu, cestovné, študijné potreby, hygienu a ďalšie pravidelné záväzky. Každodenné zasielanie malých súm ponechávalo oprávneného v neprimeranej závislosti od aktuálneho rozhodnutia povinného a neumožňovalo mu riadne zostaviť mesačný rozpočet. Povinný si musí uvedomiť, že oprávnený je dospelou osobou, ktorá sa musí naučiť
samostatne hospodáriť, určovať priority svojich výdavkov a niesť zodpovednosť za svoje finančné rozhodnutia. Obava povinného, že oprávnený s peniazmi nenaloží rozumne, môže byť pochopiteľná, nemôže však odôvodniť dlhodobú každodennú kontrolu nad poskytovaním prostriedkov na jeho základné potreby. 36 Po vyhodnotení všetkých uvedených okolností súd určil vyživovaciu povinnosť povinného v sume 370 eur mesačne. Táto suma zodpovedá ustáleným primeraným potrebám oprávneného, reálnemu priemernému rozsahu prostriedkov poskytovaných povinným vo februári až apríli 2026, schopnostiam a možnostiam povinného pri dôchodkovom príjme 1 118 eur mesačne, jeho ďalším trom vyživovacím povinnostiam a zvýšeným potrebám zdravotne znevýhodnených detí. Zároveň rešpektuje povinnosť druhého rodiča podieľať sa na výžive oprávneného a možnosť oprávneného primerane si prispievať brigádnickou činnosťou. Suma 370 eur zabezpečuje nielen jeho pravidelné základné potreby, ale aj primeranú rezervu na nepravidelné študijné, zdravotné, odevné a spoločenské výdavky. Vyššie výživné 550 eur, resp. pôvodne požadovaných 624,60 eur, nebolo podložené preukázanými výdavkami a nezodpovedalo by primeranému rozdeleniu vyživovacej povinnosti medzi oboch rodičov. 37 Výživné bolo podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznané od 12.1.2026. Za obdobie od 12.1. do 30.4.2026 predstavovalo pri určenej sume 370 eur mesačne spolu 1 348,71 eur, a to pomernú časť za január vo výške 238,71 eur a za február až apríl sumu 1 110 eur. Povinný v tomto období preukázateľne poskytol 1 483,71 eur, teda o 135 eur viac, než zodpovedalo súdom určenej vyživovacej povinnosti. Za uvedené obdobie preto nevzniklo zročné výživné. Pri ďalšom plnení je však povinný povinný poskytovať výživné v pevnej sume 370 eur mesačne, zročnej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a nie pokračovať iba v každodenných čiastkových platbách. Aj v máji 2026 povinný podľa zhodných tvrdení účastníkov pokračoval v pravidelnom plnení, pričom uhradil denné platby, internát a drogériu. 38 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od zákonného pravidla, podľa ktorého si v mimosporovom konaní každý účastník znáša svoje trovy sám. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.