Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 22P/5/2026 1226200217 30. 04. 2026 Mgr. Anna Križáková ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200217.4
Uznesenie Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. Š., narodená XX.XX.XXXX, a O. Š., narodený XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - U.. O. Š., Z.., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XX, I., aktuálne bytom na adrese: G. X, XXX XX I., zastúpená - JUDr. Lucia Danišovičová, PhD., advokátka, so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, a otec - I.. A. Š., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/XXA, XXX XX I., na návrh otca o zníženie výživného, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 22.01.2026 v znení jeho opravy a doplnenia zo dňa 26.01.2026 žiadal otec súd o zníženie výživného na maloletého O. zo sumy 200,- eur na sumu 160,- eur mesačne a na maloletú P. zo sumy 250,- eur na sumu 200,- eur mesačne dôvodiac, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na jeho strane spočívajúcej v rozšírení jeho osobnej starostlivosti o maloleté deti, keď s maloletými trávi 35-40 % celkového času počas bežného týždňa aj počas školských prázdnin. Počas tohoto času zabezpečuje maloletým osobnú starostlivosť, ubytovanie, stravu, dopravu, voľnočasové aktivity a bežné životné potreby, čím sa jeho faktická finančná participácia na ich výžive a výchove výrazne zvýšila. Maloletej P. financuje hodiny hry na bicie a jazykový krúžok japonského jazyka, maloletému O. platí futbalový krúžok. Od posledného rozhodnutia súdu sa matka odmietla podieľať rovnakou mierou na nákladoch spojených s letnými tábormi pre maloleté deti, o čom bola dohoda medzi rodičmi. Rozšírenie osobnej starostlivosti má priamy dopad na rozsah vyživovacej povinnosti, keďže je potrebné prihliadať nielen na peňažné plnenie výživného, ale aj na mieru osobnej starostlivosti o deti. 2. Dňa 29.04.2026 otec zobral svoj návrh späť, a to celkom, keďže aktuálne považuje za vhodné ponechať výšku výživného v doterajšej sume. Otcov osobný podiel na starostlivosti o maloletých, ako aj priame výdavky spojené so zabezpečením ich potrieb počas styku sa zvýšili. Matkine tvrdenia o zvýšení mesačných nákladov na maloletých nepovažuje za dostatočne preukázané v uvádzanej výške, pričom rozšírením styku sa časť bežných nákladov maloletých presúva aj na stranu otca. 3. Matka podaním zo dňa 29.04.2026 k späťvzatiu návrhu prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že súhlasí so späťvzatím návrhu. 4. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
5. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. 6. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. 7. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa (v danom konaní otca), z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. 8. S ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť v celom rozsahu, súd konanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil s ohľadom na charakter konania, ako aj závery doteraz vykonaného dokazovania je súd toho názoru, že nie je potrebné v konaní pokračovať. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že žiadny z účastníkov nezaslal súdu svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu. 9. Zástupca matky svojím podaním doručeným súdu dňa 29.04.2026 žiadal, aby mu súd v súlade s ustanovením § 55 CMP priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na stručnosť návrhu otca, jej povinnosť uloženú súdom na vyčíslenie odôvodnených výdavkov otca, keď má za to, že s ohľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé a voči matke férové, aby nie ona bola zaťažovaná procesnými povinnosťami v pomerne širokom rozsahu len preto, že otec má právo podať akýkoľvek návrh. Pričom výška náhrady trov konania v prípade priznania zďaleka nedosiahne sumu, ktorú za právne služby skutočne musela matka vynaložiť. 10. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 12. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení procesných predpisov možno konštatovať, že v mimosporových konaniach platí zásada, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, teda každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. 13. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 14. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v zásade platí, že každý z účastníkov si platí vzniknuté trovy konania sám. Vyplýva to z vyššie citovaného ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, ktoré vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. 15. Ide o generálnu klauzulu, ktorá zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania. Prelomenie tejto zásady umožňuje len vo výnimočných prípadoch zákonné ustanovenie § 55 CMP vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto nie je namieste zužujúci výklad, že tak môže urobiť len v prospech účastníka. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. 16. S poukazom na návrh matky, aby jej súd priznal trovy konania, súd konštatuje, že v danom konaní nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé sa odkloniť od vyššie uvádzanej zásady mimosporového konania ohľadom nároku na náhradu trov konania vyjadrenej v ustanovení § 52 CMP. Podaním návrhu na súd otec len realizoval svoje právo na súdnu ochranu a nemožno mu bez ďalšieho klásť na ťarchu, že procesne zavinil vznik a zastavenie konania, nakoľko procesné podmienky konania sa riadia režimom Civilného mimosporového poriadku, ktorý vylučuje použitie Čl. 5 Civilného
sporového poriadku v spojení s ustanovením § 256 Civilného sporového poriadku. Súd poukazuje na charakter nesporového konania, ktorého východiskovým princípom je ochrana verejného záujmu, v dôsledku ktorého nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov konania, ktorá by sa mala určovať s prihliadnutím na zásadu úspechu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v konaní neboli splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania matke podľa ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku, keď by spravodlivosť priznania náhrady trov bola odôvodnená okolnosťami prípadu. 17. Otec podal návrh na zníženie výživného po cca roku po ostatnom rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/9/2024). Návrhom sa meritórne domáhal zmeny výšky výživného s poukazom na nové aktivity u maloletej P. (hra na bicie, učenie japončiny) s ohľadom na skutočnosť, že maloleté deti uňho trávia viac času. Z uvedeného vyplýva, že otec v návrhu uvádzal nové skutočnosti, ktoré v predchádzajúcom konaní neboli uplatnené a otec sa mohol dôvodne domnievať, že jeho návrh bude úspešný. Skutočnosť, že po matkinom vyjadrení k návrhu svoj návrh zobral späť, neznamená, že zo strany otca išlo o šikanózny návrh. 18. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol teda súd v súlade s ustanovením § 52 CMP o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozhodnutia. 19. Nad rámec konania o výživnom súd uvádza obom rodičom, že ako zodpovední rodičia musia riadne komunikovať o stave maloletej P. - pre otca sa nemôže skončiť tým, že si dá poslať správu od psychologičky a ďalej nekoná, že sa odmlčí po tom, ako ho matka požiadala o radu na odborníka v oblasti psychiatrie. Matkou opísaný zdravotný stav maloletej je alarmujúci a aj s ohľadom na potenciálny dedičný prenos ochorenia otca by mali rodičia tento stav riešiť a maloletej vyhľadať odbornú pomoc. Nie je predsa mysliteľné, aby sa maloletá rezala, prestala sa riadne stravovať, čím došlo u nej k stavu vynechania menštručného cyklu z dôvodu poruchy príjmu potravy. Aktuálny stav maloletej sú schopní vyriešiť len rodičia, ktorým naozaj záleží na svojom dieťati, odhodia svoje problémy a animozity a budú spoločnými silami jej stav riešiť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.