Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 73P/12/2026 1226200262 10. 02. 2026 JUDr. Emília Habartová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200262.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: A.. O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, I., zastúpená spoločnosťou: LEGAL CARTEL s. r. o., so sídlom Na Hrebienku 40, Bratislava, IČO: 36 677 175, a otca: U.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, I., t. č. J. XXd, I., zast.: KUTAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 4, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladné opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným súdu dňa 26.01.2026, sa matka maloletého dieťaťa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiada udeliť súhlas matke na prihlásenie maloletého dieťaťa na plnenie školskej dochádzky na S. gymnáziu L., so sídlom D. XX, XXX XX I. a na S. I. gymnáziu T., so sídlom Z. XX, XXX XX I., v školskom roku 2026/2027, pričom toto neodkladné opatrenie má byť vykonateľné jeho doručením a má platiť až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že maloletá pochádza zo zväzku bývalých manželov A.. O. D. a U.. A. D., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14P/33/2021-270 zo dňa 09.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2022. Maloletá bola na základe schválenej rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky, bol upravený styk otca s maloletou a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 1.000,- eur mesačne. Aktuálne sa otec s maloletou podľa režimu nastaveného rozsudkom o rozvode manželstva nestretáva, čo je o. i. spôsobené zmenami v jeho osobnom živote, ktorý, podľa jeho tvrdení, čaká dieťa s jeho aktuálnou životnou partnerkou, ktoré sa má narodiť v O. XXXX. Pre maloletú nebolo predmetné zistenie príjemné, resp. neprijala ho s pochopením. Maloletá je žiačkou B. ročníka S. základnej školy R., I. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX (ďalej aj ako „S. R.“) s mesačným školným vo výške 550,- eur. Maloletá by od septembra 2026 chcela pokračovať v štúdiu na strednej škole. Na MS BA II je pod sp. zn. 73P/59/2025 z iniciatívy otca vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a výživného k maloletej, ktorým sa o. i. domáha, aby maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a aby výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd neurčoval. Jeho aktuálny príjem uvádza vo výške 2.588,23,- eur (pričom v čase rozvodu bol jeho príjem na úrovni oscilujúcej okolo 4.000,- eur) a ten mu neumožňuje pokračovať v úhrade výživného v stanovenej výške a zároveň uvádza, že maloletá sa mala rozhodnúť (v čase iniciovania konania 73P/59/2025 ako žiačka X. ročníka S. R.) študovať na štátnej strednej škole, kde povinnosť úhrady školného odpadá. Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 17.12.2025 bolo zistené, že maloletá si neželá striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov a bola na dni otvorených dní
súkromnej strednej škole, kde sa jej páčilo a rada by túto strednú školu navštevovala. Z informatívneho stretnutia rodičov bolo zrejmé, že jedným z dôvodov, pre ktorý otec chce dosiahnuť odpadnutie povinnosti hradiť výživné, je vznik ďalšej vyživovacej povinnosti. Z lustrácie v sociálnej poisťovni koordinátorka zistila, že jeho príjem je vyšší než deklaroval v potvrdení o príjme, konanie otca preto možno považovať za prejav snahy de facto eliminovať (znemožniť) maloletej možnosť pokračovať v štúdiu na strednej škole, na ktorej si sama želá študovať, pričom používa pri tom argumenty, resp. procesné postoje, ktoré nemožno označiť za korektné a ktoré smerujú k snahe preukázať jeho nižšiu životnú úroveň, než aká v skutočnosti je. V aktuálnej dobe je potrebné podávať za maloletú prihlášky na stredné školy pre nasledujúci školský rok 2026/2027. Maloletá má záujem pokračovať v štúdiu na súkromnej strednej škole, pričom aktuálne sa rozhoduje medzi S. gymnáziom L., D. XX, XXX XX I. („S.“) a S. I. gymnáziom T.., Z. XX, XXX XX I. („S.“). Pokiaľ ide o podávanie prihlášok na S.., podávanie elektronických prihlášok na predmetnú školu bude prebiehať od 08.02.2026 do 20.02.2026 a prijímacieho konania môžu zúčastniť o. i. žiaci, ktorí v školskom roku 2025/2026 navštevujú X. ročník vzdelávacieho programu základnej školy a ktorí predložia o. i. riaditeľke školy prihlášku na štúdium na strednej škole elektronicky alebo v papierovej podobe, ktorú overí riaditeľ základnej školy. Pokiaľ ide o podanie prihlášky na štúdium na S., v zmysle informácií zverejnených na webovej stránke predmetnej školy je nutné vyplniť nezáväzný kontaktný formulár, a to najneskôr do 31.01.2026, jeho vyplnením sa záujemca dostane do zoznamu záujemcov, pričom formuláre prijaté po tomto termíne nebudú podľa zverejnených informácií akceptované. Matka v tejto súvislosti opakovane kontaktovala otca so žiadosťou, aby sa vyjadril vo vzťahu k ďalšiemu vzdelávaniu maloletej, predovšetkým k skutočnosti, či bude s podaním prihlášok na stredné súkromné školy súhlasiť, a to naposledy e-mailom zo dňa 23.01.2026, ktorým ho požiadala o súčinnosť a vyjadrenie najneskôr do dňa 26.01.2026, resp. požiadala ho o vyjadrenie sa k tomu, či okrem iných stredných škôl podpíše aj prihlášky na S. a S.. Reakcia zo strany otca spočívala v tvrdení, že jeho finančná situácia, ako aj skutočnosť, že so súčasnou priateľkou očakávajú v O. XXXX narodenie dieťaťa, mu nedovoľujú hradiť školné na súkromnej strednej škole. Zároveň otec nevidí dôvod na to, aby maloletá navštevovala súkromné gymnáziá, nakoľko v rámci I. sú „štátne“ gymnáziá, bez potreby hradenia školného. Maloletá doposiaľ navštevuje B. rokov súkromnú základnú školu, na ktorej dosahuje veľmi dobré výsledky, v krátkom čase ju čaká reprezentácia S. R. na olympiáde v anglickom jazyku v krajskom kole, pričom ide o anglicky jazyk s náročnosťou na úrovni C1. Na S. R. si osvojila predovšetkým poskytovaný individuálny prístup k žiakom. Súkromné školy vo všeobecnosti pracujú s menším počtom žiakov v triede a teda venujú sa jednotlivým žiakom osobitne. Maloletá má na súkromnej škole väčšie možnosti rozvíjať najmä svoje silné stránky a dostávať podporu v oblastiach, v ktorých potrebuje viac pochopenia a času, resp. pomocnej ruky. Nepochybne tento prístup prispieva k budovaniu osobnosti dieťaťa a prispieva k znižovaniu stresu a motivuje dieťa k svedomitej príprave na študijný program. Ďalším aspektom patriacim do balíka výhod štúdia na súkromnej škole je bezpečnosť a pokojnosť školského prostredia. Dôležitým faktorom je kvalita vzdelávania. Súkromné školy poskytujú inovatívne prístupy k vyučovaciemu procesu. Využívajú sa vo väčšej miere (t. j. nad rámec stanovených štandardov) moderné metódy výučby, projektové učenie, intenzívnejšie využívanie cudzích jazykov a podpora tvorivosti, kritického myslenia, čím sa dieťa pripravuje a formuje na praktický život, nie iba na memorovanie učiva. Súkromné školy sú známe tým, že poskytujú užšiu spoluprácu so zákonnými zástupcami, promptnú spätnú väzbu a spoločné, okamžité a intenzívne riešenie prípadných problémov v prospech dieťaťa. Zmena školy zo základnej na strednú predstavuje nepochybne badateľný zásah do života dieťaťa. Stredné školy, a to najmä gymnáziá, vyžadujú väčšiu záťaž v porovnaní s režimom základnej školy a navyše taktiež aj v porovnaní s inými napr. strednými odbornými školami. Matka je s ohľadom na nadobudnuté skúsenosti na súkromnej základnej škole, a ako špeciálny pedagóg, za to, že rozhodovanie o výbere budúcej strednej školy má vychádzať primárne z potrieb dieťaťa, v aktuálnej situácii (v W. 2026 bude maloletá mať XX rokov) aj z jeho názoru. Napriek výslovne prejavenému záujmu zo strany maloletej otec s názorom maloletej a jej výberom súkromnej strednej školy nesúhlasí. Otec v rámci svojho postoja neuvádza vecné dôvody, pre ktoré nesúhlasí s tým, aby maloletá študovala na súkromnej strednej škole. Neuvádza žiadne konkrétne pedagogické, psychologické alebo rozvojové aspekty, pre ktoré by súkromná škola mala byť pre maloletú nevhodným výberom. Otec reagoval až na e-mail zo dňa 23.01.2026, a to po viacerých aj osobných urgenciách. Otec tak bez predloženia odôvodneného alternatívneho riešenia v tak dôležitej otázke, akou výber vhodnej strednej školy je, uprednostňuje vlastný postoj pred potrebami a názorom maloletej. Dlhodobé blokovanie rozhodnutia o výbere budúcej strednej školy predlžuje neistotu, stres a napätie, ktoré majú negatívny vplyv na psychickú pohodu maloletej. Otec sa s maloletou nestretáva a aktívne sa nepodieľa na jej každodennom živote a už vôbec nie na rozhodnutiach týkajúcich sa jej vzdelávania a rozvoja. Otec s maloletou o výbere strednej školy nekomunikoval, nepýtal sa na jej názor, potreby a na jej predstavy o jej vlastnej budúcnosti.
Rovnako tak neprebehla vecná komunikácia ani s matkou, a to napriek viacerým snahám matky dospieť k dohode. Má za to, že je v najlepšom záujme maloletej, aby mala vytvorenú kontinuitu stabilného školského prostredia vychádzajúceho z metód výučby aplikovaných na súkromných školách, podporu a reálne možnosti osobnostného rozvoja maloletej. Maloletá je objektívne zvyknutá na individuálny prístup a moderné metódy výučby, ktoré podporujú jej samostatnosť, kritické myslenie a vnútornú motiváciu. Prechod do systému, ktorý tieto prvky neposkytuje v porovnateľnom rozsahu, by mohol viesť k zhoršeniu jej školských výsledkov a prakticky k demotivácii maloletej. Nemenej dôležitou skutočnosťou je, že maloletá je vzhľadom na svoj vek rozumovo a emocionálne vyspelá a jednoznačne, opakovane a konzistentne vyjadrila vôľu a záujem pokračovať v štúdiu na súkromnej strednej škole. Iba argument otca o bezplatnosti štátnych škôl automaticky neznamená, že štúdium na štátnej škole je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Teda táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom na uprednostnenie štátnej školy pred inou školou, a to o to viac, ak dieťa má objektívne lepšie predpoklady prosperovať v zaužívanom type vzdelávacieho prostredia. Aktuálne školné na S. R. je vo výške 550,- eur mesačne, pričom školné na S. by v školskom roku 2026/2027 túto sumu nepresiahlo, resp. zrejme by za splnenia určitých podmienok bolo nižšie a aj (no nie len) z tohto dôvodu nie je možné, vzhľadom na majetkové pomery rodičov, považovať prípadné štúdium na S. za nedostupné. Pokiaľ ide o S.., školné v rámci 1. až 3. ročníka je vo výške 650,- eur mesačne (t. j. 7.800,- eur ročne, avšak v prípade jednorazovej ročnej úhrady je školné vo výške 6.950,- eur, t. j. 579,- eur mesačne, čo je suma o 29,- eur mesačne vyššia ako je suma v súčasnosti plateného školného na S. R.. Z vyššie opísaných skutočností je zrejmé, že vzhľadom na vek, osobnosť, doterajší spôsob vzdelávania a jednoznačne vyjadrenú vôľu maloletej je podanie prihlášok na súkromné stredné školy v jej najlepšom záujme. Nesúhlas otca nie je podložený konkrétnymi dôvodmi vzťahujúcimi sa k potrebám dieťaťa, ale vychádza zo všeobecného porovnania typov škôl a je motivované taktiež neochotou podieľať sa finančne na podpore vzdelávania maloletej, hoci jeho majetkové pomery mu to nepochybne dovoľujú. Preto je dôvodné, aby súd v súlade s § 35 zákona o rodine tento súhlas nahradil. S poukazom na uvedené má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletej, táto potreba je zo strany matky preukázaná a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Je nesporné, že rodičia sa nedohodli na školskom zariadení, v ktorom si maloletá bude plniť školskú dochádzku. Otec však odmieta vôbec uvažovať o tom, že by si maloletá podala prihlášky na súkromné školy, čím neodôvodnene, vzhľadom na celkový doterajší spôsob vzdelávania (na súkromnej základnej škole), bráni možnosti zabezpečiť čo najširšiu paletu alternatív, pre ktoré sa napokon maloletá (spolu s rodičmi) rozhodne. Má za to, že neexistuje racionálny dôvod, aby otec bránil maloletej v možnosti podať si prihlášky na súkromné stredné školy, pričom podanie prihlášky samo osebe automaticky neznamená, že maloletá na súkromnej strednej škole nakoniec bude študovať. Potreba okamžitého zásahu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia vychádza z dôvodnej obavy ohrozenia záujmov maloletej v tom, že doposiaľ k možnosti podať prihlášky na súkromné stredné školy, na ktorých maloletá chce študovať, v dôsledku absencie konsenzu u rodičov nedošlo a nemožno vylúčiť vznik pre maloletú nepriaznivej situácie, za ktorej by si od 01.09.2026 nemohla plniť školskú dochádzku na škole, na ktorej má záujem študovať, čo opakovane rodičom avizovala. V danej situácii je tak v dôsledku konania otca ohrozený záujem maloletej a rešpektovanie jej základných ľudských práv a slobôd, okrem iného v otázke získania vzdelávania. Obom rodičom nič v tejto súvislosti, vzhľadom na ich majetkové pomery, nebráni v možnosti financovať štúdium na súkromnej strednej škole. Nad rámec uvedeného uvádza, že keďže otec verbalizoval svoj nesúhlas s podpisom prihlášky na „akejkoľvek“ strednej súkromnej škole, vychádzajúc z premisy, že súhlas s podpisom prihlášky na štátnu strednú školu by udelil. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol priložený rozsudok o rozvode manželstva spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, fotokópia rodného listu maloletej, návrh otca na začatie konania spolu s prílohami vedený pod sp. zn. 73P/59/2025,vyjadrenie matky k návrhu otca vo veci vedenej pod sp. zn. 73P/59/2025, zápisnica z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 17.12.2025 vo veci vedenej pod sp. zn. 73P/59/2025, vyjadrenie otca v nadväznosti na informatívne stretnutie rodičov zo dňa 27.12.2025, podmienky a kritériá prijímacieho konania na S.., zverejnené na webovej stránke školy, dostupné na: www.T..sk <http://www.T..sk>, informácie o podaní prihlášky na štúdium na S., zverejnené na webovej stránke školy, dostupné na: https://S..sk/zapis-prvakov-ba/ a snímka obrazovky, e-mailová komunikácia medzi rodičmi, koncoročné vysvedčenie maloletej v šk. roku 2024/2025, diplom udelený maloletej za 1. miesto v školskom kole olympiády, faktúra vystavená S. R. (školné). 4. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 73P/59/2025 vedené konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom sa dňa 17.12.2025 uskutočnilo
informatívne stretnutie rodičov dieťaťa, na ktorom otec poznamenal, že matka zaťahuje maloletú do sporov, ktorá po poslednom informatívnom výsluchu zmenila svoje správanie, je voči nemu odmeraná. Maloletej oznámil, že jeho partnerka čaká dieťa, čo maloletá zobrala zle, no on jej dáva priestor. Vo vzťahu k zmene styku, resp. k zmene zverenia do SOS, otec na uvedenom netrvá, je naklonený aj k inej úprave, avšak trvá na znížení výživného, nakoľko nesúhlasí, aby maloletá navštevovala súkromnú strednú školu a treba brať do úvahy, že mu vznikne druhá vyživovacia povinnosť. Žiada znížiť výživné zo sumy 1.000.- eur mesačne, ktorá pozostáva z riadneho výživného vo výške 450,- eur a 550,- eur platba za súkromnú školu, ktorú maloletá navštevuje. Otec nesúhlasí, aby maloletá nastúpila na súkromnú strednú školu, odmieta hradiť školné, znížil sa mu podstatne príjem a preto žiada znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú na výšku 530,- eur mesačne s tým, že do konca školského roka 2025/2026 bude uhrádzať školné v plnom rozsahu. Zároveň je ochotný podpísať prihlášku maloletej, ktorá bude podaná na štátnu strednú školu. Vo veci je vytýčený termín pojednávania na termín 09.02.2026, na ktorom súd rozhodol vo veci samej tak, že návrh otca (na zníženie výživného) zamietol - uvedené rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Na predmetnom pojednávaní matka uviedla, že zatiaľ nepodala žiadnu prihlášku na strednú školu, maloletá si vybrala štátnu školu - Gymnázium P. (4-ročné štúdium) a dve súkromné gymnáziá: L. (4-ročné štúdium) a T.. (5-ročné štúdium), s otcom sa doposiaľ nestretli a nekonzultovali výber strednej školy, otec navrhol 3 prestížne štátne gymnázia, na ktoré sa dostávajú žiaci s najlepším prospechom. Maloletá už od škôlky navštevuje bilingválny systém vzdelávania, je výborná v angličtine. Na predmetnom pojednávaní otec uviedol, že nemá na to, aby naďalej maloletej platil súkromnú školu, ohľadom výberu strednej školy komunikuje s matkou e-mailom, navrhol 4 štátne gymnázia, na ktoré by mohla maloletá podať prihlášku, avšak na jeho návrh mu matka neodpovedala, minulý školský rok ho matka požiadala, aby podpísal bianko prihlášku, tento rok nepodpísal žiadnu prihlášku na strednú školu, lebo ho na to nikto nevyzval, podľa e-mailu od matky maloletá chce ísť iba na dve súkromné školy v I.. 5. K návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril otec (bez toho, aby na to bol súdom vyzvaný - pozn. súdu) podaním, doručeným súdu dňa 10.02.2026, v ktorom uviedol, že s prihlásením maloletej na akékoľvek súkromné stredné školy aj naďalej nesúhlasí, čo odôvodňuje svojím nižším príjmom v porovnaní s príjmom, ktorý dosahoval v čase ostatného súdneho konania o rozvod manželstva. Otec poukázal na to, že sa zmenili pomery aj na strane matky, ktorá momentálne zarába, podľa potvrdenia jej zamestnávateľa, predloženého v konaní vo veci 73P/59/2025, sumu vo výške 2.790,- eur mesačne, čo je významne viac ako v čase rozvodu, kedy zarábala cca 1.200,- eur mesačne, napriek tomu mu nenavrhla napr. že je ochotná školné dcéry hradiť sama, ak otec bude súhlasiť s prihláškou na súkromnú strednú školu, z čoho otec usudzuje, že matka očakáva úhradu prípadného školného zo strany otca, čo je pre otca finančne neudržateľné a vylúčené. Ďalej poukázal na výšky školného v oboch vyššie zmienených súkromných školských zariadeniach. Z pojednávania konaného dňa 09.02.2026 vo veci, vedenej pod sp. zn. 73P/59/2025, podľa otca jasne vyplynulo, že rodičia dosiahli zhodu na konkrétnej strednej škole, a to na gymnáziu P. X, čo otec aj potvrdil matke v sms správe. Skutočnosť, že maloletá má záujem o túto štátnu strednú školu uviedla matka priamo na pojednávaní. S ohľadom na uvedené otec navrhol, aby súd návrh matky zamietol. 6. Pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s predmetným návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s pripojenými spismi týkajúcimi sa maloletého dieťaťa, na základe čoho zistil nasledovné: maloletá pochádza z manželstva A.. O. D. a U.. A. D., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14P/33/2021-270 zo dňa 09.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2022, rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním a spravovaním jej majetku boli poverení obaja rodičia, zároveň bol upravený bežný styk otca s maloletou a rovnako aj ich styk počas školských prázdnin a otec sa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 1.000,- eur mesačne. Doposiaľ sa rodičia vedeli na všetkom týkajúcom sa maloletej dohodnúť, no otec trvá na tom, aby maloletá navštevovala štátnu strednú školu, matka a aj maloletá chcú, aby si podala prihlášky na dve súkromné stredné školy, pričom otec sa navyše domáha aj zníženia výživného dôvodiac skutočnosťou, že mu od O. XXXX pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť a že došlo k podstatnému zníženiu jeho platu. 7. Z podmienok prijímacieho konania S. gymnázia T., Z. XX, I. vyplýva, že prijímacieho konania sa môžu zúčastniť okrem iného aj žiaci, ktorí v školskom roku 2025/2026 navštevujú X. ročník vzdelávacieho programu základnej školy, ktorí budú následne pozvaní na prijímaciu skúšku skladajúcu sa z dvoch
písomných testov a jedného ústneho pohovoru. Podávanie prihlášok do prvého kola prijímacích skúšok je od 08. do 20.02.2026 a druhé kolo od 03.06.2026 do 08.06.2026. 8. Zo screenshotu podmienok zápisu prvákov do S. gymnázia L., D. XX, I., doloženého k návrhu, je zrejmé, že v prípade, ak majú rodičia záujem o zápis dieťaťa do tejto školy s nástupom 01. septembra, je nutné vyplniť formulár najneskôr do 31.01.2026. 9. Z e-mailovej komunikácie rodičov vyplýva, že matka maloletej sa dňa 23.01.2026 obrátila na otca so žiadosťou o jeho vyjadrenie k podpisu prihlášok okrem štátnych škôl aj na vybrané dve súkromné stredné školy. Otec uviedol, že svoje vyjadrenie k stredným školám doručil súdu už dňa 29.12.2025, pričom nesúhlasí s nástupom maloletej na žiadnu súkromnú školu, preferuje štyri štátne gymnáziá v I., dôvodiac jeho finančnou situáciou a narodením nového dieťaťa v júni tohto roku. 10. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 11. Podľa § 324 od. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 15. Podľa § 329 od. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 17. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
19. Čo sa týka pojmu podstatná vec súvisiaca s výkonom rodičovských práv a povinností, citované zákonné ustanovenie explicitne vyjadruje demonštratívnym výpočtom len tie skutočnosti, ku ktorým už v minulosti dospela právna teória a aplikačná prax. Pri nezhode rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je nutné rozlíšiť, či sa táto týka podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností alebo veci nepodstatnej. Pokiaľ ide o vec nepodstatnú, súd musí konanie zastaviť pre nedostatok právomoci vo veci rozhodovať. Zákon teda rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda by sa v normálne fungujúcom vzťahu medzi rodičmi mala dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí, avšak pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na (ne)existenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa § 35 zákona o rodine. 20. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Účelom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, v ktorej je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla bezodkladná, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Predpokladom jeho nariadenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a existenciu tak naliehavej potreby operatívneho zákroku (t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov), ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej a ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa). Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. 21. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne, alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či jeho nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) navrhovaného zásahu. Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným opatrením. 22. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením, teda ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia (napr. výchovy, zdravia alebo života maloletého, o ktorého právach a povinnostiach sa má konať) a to len do doby, kým o starostlivosti o maloleté dieťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd, v záujme maloletého dieťaťa, povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 23. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v udelení súhlasu matke za otca maloletej na prihlásenie maloletého dieťaťa na plnenie školskej dochádzky na dvoch súkromných bratislavských gymnáziách v školskom roku 2026/2027 (teda v nahradení súhlasu otca maloletej na podanie žiadosti o zápis maloletej do prvého ročníka vyššie uvedených uvedených škôl v školskom roku 2026/2027), nie je dôvodný, nakoľko matka hodnoverným spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, ohrozenie jeho života, zdravia či iného dôležitého záujmu (v tomto prípade záujmu na plnení školskej dochádzky) a preto nie sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre využitie takého výnimočného (!) procesného inštitútu, ktorým je neodkladné opatrenie. Vychádzajúc z návrhu matky, jeho príloh a obsahu všetkých doposiaľ vedených konaní ohľadne maloletého dieťaťa súd nevzhliadol také výnimočné dôvody, pre ktoré by mal pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktoré na takéto účely neslúži. Súd mal za preukázané, že maloletá doposiaľ navštevuje posledný ročník súkromnej základnej školy, pričom školné hradil otec v rámci výživného poukazovaného k rukám matky, ktorý však z dôvodu ním tvrdeného zhoršenia jeho finančnej situácie nesúhlasí s nástupom maloletej na súkromnú strednú školu, pričom matka maloletej mu doposiaľ neoznámila, či bude v prípade prijatia maloletej na súkromné gymnázium hradiť školné len ona, resp. či by ho hradili na polovicu, alebo či žiada, aby ho hradil v plnej výške len otec. Matka spolu s maloletou trvajú na podaní prihlášok aj na obe vyššie uvedené súkromné stredné školy v I., nakoľko uvedené považuje v súlade s najlepším záujmom maloletej, ktorej by sa na týchto školách mohlo dariť lepšie ako na štátnej strednej škole, nakoľko maloletá je zvyknutá na individuálny prístup a moderné metódy výučby. Súd, aj napriek matkou deklarovanému záujmu maloletej a jej vôli navštevovať niektoré z dvoch súkromných gymnázií, nepovažoval za osvedčenú naliehavosť situácie a potrebu zasiahnuť v danej veci formou neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť v prípadoch osvedčenej existencie vážneho ohrozenia záujmu maloletého dieťaťa, čo však podľa názoru súdu nie je tento prípad, keďže maloletá si môže podať prihlášky aj na štátne stredné školy v závislosti od jej individuálnych potrieb a preferencií, s čím otec vyjadril súhlas. Nemožno sa stotožniť s názorom matky, že iba súkromné (spoplatnené) školstvo dokáže poskytnúť maloletému dieťaťu osobitný prístup a moderné metódy vyučovania. Súd zdôrazňuje, že pri tomto osobitnom procesnom inštitúte, vzhľadom na jeho výnimočný charakter a na krátku lehotu na rozhodnutie, nemá vytvorený dostatočný priestor na plnohodnotné dokazovanie, v čom a či vôbec je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby si plnilo školskú dochádzku práve na niektorej z matkou vybranej súkromnej strednej škole. Pokiaľ ide o zohľadnenie vôle maloletého dieťaťa, súd považuje za potrebné uviesť, že súd má prioritne prihliadať na vôľu maloletého dieťaťa, avšak musí zistiť, či maloleté dieťa je schopné samostatne prejaviť svoju vôľu z hľadiska mentálnej vyspelosti a zároveň, či táto vôľa dieťaťa nie je ovplyvnená manipuláciu rodičov s dieťaťom a až následne môže vyhodnotiť, či dieťaťom prejavená vôľa je skutočne v jeho najlepšom záujme. Preto pre posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, ako aj jeho schopnosti prejaviť svoju vôľu je potrebné vykonať riadne dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, ktoré presahuje rámec možností prichádzajúcich do úvahy v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia. 24. Súd pripomína, že s prípade, ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhoduje na návrh niektorého z nich súd. Rovnocenná starostlivosť o dieťa znamená, že rodičia sú si vo vzťahu k dieťaťu rovní a obaja majú rovnaké práva rozhodovať o jeho výchovných potrebách, rozhodnutie žiadneho z nich nie je uprednostnené a obaja rodičia majú vo vzťahu k dieťaťu rovnaké postavenie a na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že rodičia ukončili spolužitie. 25. Navyše súd zdôrazňuje, že matka podáva uvedený návrh oneskorene, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je 30 dní, pričom aj v prípade vyhovenia jej návrhu pred uplynutím zákonnej lehoty by matka zmeškala lehoty na podanie prihlášky na vyššie uvedené gymnáziá (matka podala návrh na súd dňa 26.01.2026, pričom jedna lehota na podanie prihlášky uplynula už dňa 31.01.2026 a druhá uplynie dňa 20.02.2026), pričom matka nepodala riadny návrh vo veci samej týkajúci sa nahradenia súhlasu otca s podaním prihlášky na uvedené súkromné stredné školy. S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd, pre absentujúcu neodkladnú potrebu
zásahu, návrh zamietol, majúc za to, že nevyhovením návrhu nedôjde k ohrozeniu žiadneho dôležitého záujmu na strane maloletého dieťaťa. 26. Keďže súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu neboli v zmysle vyššie uvedeného splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a že matka neosvedčila neodkladnú potrebu zásahu súdu do pomerov účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia, súd návrh matky zamietol s poukazom na to, že vyhovenie návrhu bez riadneho osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia, ktoré na takéto účely neslúži. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodnutia súdu, pričom ide o rozhodnutie, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci. 27. Záverom súd v kontexte uvedeného a s poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/282/2022-68 zo dňa 14.09.2022 konštatuje, že nahradenie súhlasu druhého rodiča je veľmi závažný zásah do výkonu jeho práv, ktorý si vyžaduje vykonanie dokazovania, resp. aspoň v prípade konania o neodkladnom opatrení osvedčenie podstatných skutkových okolností, ktorými navrhovateľ osvedčuje svoj návrh, čo však matka v tomto prípade neosvedčila a preto súd nemohol jej návrhu vyhovieť. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).