Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 59P/9/2026 1226200282 11. 02. 2026 JUDr. Ľubica Novotná ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200282.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: F. G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., a otca: H. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, I., toho času B. XX, F., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenie, takto rozhodol: I. Súd návrh z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 28.01.2026 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril (odovzdal) maloletého do starostlivosti otca na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a upravil styk maloletého s matkou nasledovne: každý nepárny týždeň v nedeľu od 15:30 hod. nepretržite do nedele v nasledujúcom týždni do 15:30 hod. Matka si dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska otca. Otec je povinný dieťa na styk riadne pripraviť. Dňa 02.02.2026 otec rozšíril návrh a domáhal sa, aby súd neodkladným opatrením nariadil matke, aby v prípade možnosti poskytla otcovi zásobu materského mlieka. Ďalej sa domáhal, aby bola matka povinná vrátiť dieťa do miesta obvyklého pobytu a aby súd určil adresu trvalého pobytu (maloletého) podľa adresy trvalého pobytu otca. 2. Vo svojom návrhu uviedol, že dieťa má obvyklý pobyt na adrese B. XX, F.. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Bratislave má o situácií prehľad a bol informovaný prostredníctvom pohovoru rodičov. Zároveň dieťa má lekára určeného dohodou rodičov v Bratislave. Navrhovateľ vychováva maloletého spolu s matkou. V byte na B. ulici býva už cca. 13 rokov, z toho posledné 3 roky aj s matkou. Dňa 31.12.2025 po niekoľkodňovom tlaku zo strany matky zavolal na linku 158, nakoľko správanie matky nebolo možné ďalej tolerovať. Privolaná hliadka bola informovaná o skutočnostiach s cieľom zamedziť ďalšej protiprávnej činnosti matky. Zároveň požiadal i o vykázanie z bydliska. Hliadka si všimla aj absenciu udržiavania domácnosti zo strany matky, na čo bola hliadka vyzvaná k oznámeniu službukonajúcemu pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Poverené osoby sociálnoprávnej ochrany detí dorazili a boli oboznámené s tým ako matka zanedbáva starostlivosť o domácnosť, nijakým spôsobom sa na tejto starostlivosti nepodieľa. Otec zabezpečuje starostlivosť iným spôsobom vo forme práce, finančného zabezpečenia, prania, varenia, nakupovania surovín a podieľaní sa na starostlivosti o maloletého po príchode z práce. V rámci možností sa snaží vykonávať nevyhnutné úkony k udržaniu poriadku v izbe v ktorej maloletý žije. Sám otec však na všetko napr. kuchyňu nestačí. Z tohto titulu pohotovostný pracovník orgánu sociálnej kurately rozhodol, že maloleté dieťa nemôže vstúpiť naspäť do bytu. Uvedené sa udialo dňa 31.12.2025. Následne bola matka s dieťaťom ubytovaná v Hoteli Nivy, pričom pobyt uhradil otec na dobu dvoch nocí - troch dní. Počas týchto dní sa ako otec stále staral
o syna, tak i jeho matku, tým, že im nosil jedlo - išli spoločne na nákup, zabezpečil všetky potrebné veci, ktoré má A. rád a obľubuje. Strávili spolu silvestrovskú noc, kým sa okolo pol tretej ráno zobudil a šiel spať na miesto obvyklého pobytu. Matka už v tom čase zobudila syna a začala robiť scény kde najprv si musela dať sprchu, ktorú si už dala cez deň, resp. musí byť na wc a pod. Následne mu dňa 01.01.2026 matka oznámila, že dočasne pôjde na východ k svojej mame i napriek tomu, že otcova mama býva bližšie, dieťa ju pozná, niekoľkokrát ich navštívila a pomáhala s robením poriadku, nakoľko matka odmietala vykonávať akúkoľvek starostlivosť o domácnosť a mala pripravené veci na pobyt maloletého už od jeho narodenia. Následne chcela ísť na východ do Prešova taxíkom, čo prezentovala i za prítomnosti pracovníčok sociálnoprávnej ochrany i príslušníkov policajného zboru. Realita bola taká, že sa snažila presvedčiť otca, aby ju aj so synom zaviezol. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré sa udiali od narodenia syna uvedené odmietol s poukazom, že pokiaľ povedala, že pôjde taxíkom nech sa toho drží. Nakoniec nejaký kamarát prišiel po matku a syna, pričom otec im pomohol naložiť všetky potrebné veci, ktoré zabezpečil a ktoré si matka zobrala so sebou počas toho ako sa bola pobaliť v mieste obvyklého pobytu. Drvivá väčšina vecí syna ako aj matky zostali v byte. Následne absolvoval pohovor na orgáne sociálnoprávnej ochrany s tým, že podá návrh na neodkladné opatrenie, t. j. toto podanie. Návrh odôvodňuje skutočnosťami, ktoré ani v čase zásahu štátnych orgánov nevedel a neboli mu známe. Syn sa narodil v Bratislave, pričom celý čas sa otec staral o matku a následne aj o syna, hradil všetky náklady. Už tretí deň po pôrode matka začala mať žiarlivostné intencie. Po mierne kostrbatom začiatku zlom nastal, keď otec nastúpil do advokátskej kancelárie, kedy začal chodiť do práce na dennej báze. Dňa 02.09.2025 nastúpil do práce. Z nepochopiteľných dôvodov matka volala na kancelársku pevnú linku. Prenasledovanie a stalkovanie zo strany matky nie je ničím výnimočné. Matka uviedla, že nikam nevolala. I napriek dôkazom, že v druhý deň v práci ho matka bezdôvodne prenasledovala priamo na novom kancelárskom telefóne, spolu s tým, že o tom klamala, je dostatočný dôvod na pochybnosti o spôsobilosti k starostlivosti o maloletého syna. Nátlak matky voči otcovi aj maloletému neprestal počas trvania práce, naopak ešte sa vystupňoval. K lekárke so synom matka nechcela ísť sama. Matka nevarí, nestará sa o domácnosť. Vrchol dosiahlo konanie po návrate po vianočných sviatkoch od otcovho otca z Českej republiky. Matka začala vyvíjať nátlak, zároveň odmietala starostlivosť o syna. O syna sa prioritne staral otec, uspával ho, hral sa s ním. Matka večer otvorila v kúpeľni okno z titulu vetrania a že je jej teplo, celú noc mali v byte zimu. Dňa 30.12.2025 matka naplnila svoje hrozby o tom ako ho zničí, ako bude volať partnerke v advokátskej kancelárii. Až neskôr po zásahu zložiek na jeho žiadosť, sa otec dozvedel, že v danom čase miesto spánku vyvíjala tlak na otcovu mamu a v danom čase miesto starostlivosti o maloletého uprednostnila ďalšie hrotenie situácie. Uvedené však už prekročilo únosnú hranicu a preto spravil oznámenie na 158 za účelom riešenia situácie. Otec na záver uviedol, že je ohrozené jeho právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť o syna, nie je mu umožnené udržiavať pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s ním. V prípade ak tento stav bude pretrvávať naďalej, môže to neskôr veľmi vážne a aj natrvalo narušiť ich vzťah. 3. Dňa 02.02.2026 navrhovateľ doručil súdu doplnenie návrhu. V doplnení okrem iného uviedol, že je daná obava, že matka bude zabraňovať osobnému styku otca s maloletým. Matka odmietla syna vrátiť otcovi a odmietla dohodu o navrátenie syna do Bratislavy. Matka vyvíja aktivity, ktoré prehlbujú odcudzenie syna. Otec nesúhlasí s bývaním maloletého v Prešove, je to jednostranné rozhodnutie matky bez súhlasu otca. Otec veľmi rozsiahlo a podrobne opisoval jednotlivé udalosti v rodine. Uviedol, že matka nehľadí na najlepší záujem dieťaťa a riskuje jeho zdravie a život, opísal spor s matkou dňa 31.12.2025. Uviedol, ako sa matka nestarala o domácnosť, neudržiavala kuchyňu, vytvárala ďalší neporiadok. Bola nadmieru žiarlivá. Prostredie u starej matky v Prešove nie je vhodným a zdravým rodinným prostredím k výchove syna, pretože v danej rodine sú rozvrátené vzťahy. Otec od pracovníčok úradu práce zistil, že budú navrhovať matke terénneho pracovníka, aby získala rodičovské zručnosti. S otcom bola ku dňu 31.12.2026 ukončená spolupráca v spolupracujúcej kancelárií, teda hrozby matky, ako ho zničí, sa naplnili. Popísal, ako matka ukradla otcovi 900 eur v hotovosti z notebookovej tašky, ktoré rodina otca darovala maloletému. 4. Súd sa oboznámil s návrhom, s prílohami návrhu, a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Súd prípisom zo dňa 30.01.2026 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o informáciu, či bol dňa 31.12.2025 uskutočnený pohotovostný zásah orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a rodiny v domácnosti otca, tak ako to uvádza navrhovateľ.
6. Dňa 09.02.2026 bolo súdu doručené vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, z ktorého vyplýva, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonal dňa 31.12.2025 šetrenie pomerov na základe podnetu od polície vo veci ohrozenia zdravia a vývoja maloletého dieťaťa na adrese B. XX, F.. Rodina býva v 1-izbovom, štandardne zariadenom byte v prenájme. Pri vstupe do obydlia (dňa 31.12.2025) bol zistený nevyhovujúci hygienický stav, ktorý bol absolútne nevhodný pre bezpečný sociálny, fyzický a psychický vývin dieťaťa. V priestore sa nachádzal extrémny neporiadok, nahromadené odpadky a v byte sa šíril intenzívny zápach. Voľný pohyb v byte bol takmer nemožný. V tomto prostredí sa nachádzalo aj maloleté dieťa. Vzhľadom na stav bytu nebolo možné zabezpečiť základné hygienické štandardy pre starostlivosť o dieťa, prípravu stravy, či bezpečnú manipuláciu s ním. Prostredie vykazovalo známky dlhodobého zanedbávania. Za prítomnosti policajnej hliadky boli matka s maloletým dieťaťom prevezení do Hotela A. F., kde prespali jednu noc a následne odišli k starej matke na východné Slovensko. Dňa 04.02.2026 bolo vykonané kontrolné šetrenie. Oproti pôvodnému stavu došlo zo strany otca k radikálnej zmene. Vykonal celkovú sanáciu priestorov, vymenil podlahové krytiny. Priestory kompletne vypratal, zbavil odpadu a vydezinfikoval. V celom byte je poriadok a udržiavaná čistota. Byt je pripravený na návrat dieťaťa. Otec preukázal snahu a schopnosť zabezpečiť pre maloleté dieťa vyhovujúce a bezpečné životné podmienky. Prostredie spĺňa všetky hygienické a bezpečnostné štandardy pre riadny vývin dieťaťa. Dieťa má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre naplnenie jeho potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. 7. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 14. Podľa § 367 ods. 3 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. 15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016,1092 s.). 18. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v Civilnom mimosporovom poriadku, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 19. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami účastníkov konania o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. 20. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Z doteraz zisteného skutkového stavu vyplýva, že medzi rodičmi existuje vážny partnerský konflikt, ktorý vyústil do odchodu matky s maloletým z Bratislavy do Prešova. Otec poukázal na nevhodné správanie matky, zanedbávanie domácnosti, žiarlivostné a konfliktné správanie, ako aj na obavu z bránenia styku. Maloleté dieťa je vo veku približne šesť mesiacov a v tomto veku je prirodzene silne naviazané na matku. Navrhovateľ neosvedčil, že by matka nezabezpečovala základnú osobnú starostlivosť o maloletého. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že samotný navrhovateľ uviedol, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately má o situácii v rodine vedomosť, vykonal s rodičmi pohovor a plánuje matke zabezpečiť pomoc formou terénneho pracovníka za účelom podpory rodičovských zručností. Z uvedeného vyplýva, že situácia v rodine je príslušným orgánom riešená a sú prijímané opatrenia smerujúce k podpore riadneho výkonu rodičovských práv a povinností. Za tohto stavu nebola osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery maloletého jeho zverením (odovzdaním) do osobnej starostlivosti otca. Pokiaľ ide o tvrdenú obavu z obmedzovania styku otca s maloletým, súd nevylučuje existenciu napätia medzi rodičmi ani riziko komplikácií pri realizácii styku. Samotná obava z možného obmedzovania styku však bez ďalšieho nepredstavuje dôvod na dočasné zverenie dieťaťa otcovi. Súd sa zaoberal aj praktickou realizovateľnosťou navrhovaného riešenia - v návrhu otec neosvedčil, akým konkrétnym spôsobom by zabezpečil každodennú osobnú starostlivosť o šesťmesačné dieťa počas svojej neprítomnosti, ak by každý deň chodil do práce. Taktiež vzhľadom na to, že otec požaduje zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa prostredníctvom materského mlieka, je možné dôvodne usudzovať, že matka maloleté dieťa naďalej dojčí. Za tohto skutkového stavu je zrejmé, že zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti otca bez nepretržitého zabezpečenia prirodzenej výživy dojčením by viedlo k zásadnému narušeniu uspokojovania základných fyziologických potrieb dieťaťa vyplývajúcich z jeho nízkeho veku. Súd má za to, že v prípade takto malého dieťaťa nemožno výživu
materským mliekom považovať za substituovateľnú bez toho, aby došlo k zníženiu kvality poskytovanej starostlivosti a ohrozeniu jeho riadneho fyzického vývinu. Súd mal teda za to, že bez zabezpečenia kontinuálneho kontaktu s matkou za účelom dojčenia nie je možné považovať starostlivosť poskytovanú otcom za adekvátnu, úplnú a zodpovedajúcu vývojovým potrebám maloletého dieťaťa. Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti otca by za týchto okolností predstavovalo riešenie, ktoré by nebolo v súlade so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa a ktoré by viedlo k reálnemu riziku nedostatočného zabezpečenia jeho základných životných potrieb. Z uvedených dôvodov súd považuje zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti otca v tomto štádiu konania za neudržateľné a vylúčené, a to až do času, kým budú vytvorené podmienky umožňujúce plnohodnotné zabezpečenie výživy, starostlivosti a celkového vývinu maloletého dieťaťa v rozsahu zodpovedajúcom jeho veku. 21. Keďže súd zamietol návrh na zverenie (odovzdanie) maloletého do osobnej starostlivosti otca, zamietol aj všetky s tým súvisiace návrhy (úpravu styku matky, povinnosť otca pripraviť dieťa na styk, povinnosť matky poskytnúť zásobu materského mlieka). Návrh smerujúci k určeniu (zmene) trvalého pobytu maloletého a k "vráteniu" dieťaťa do Bratislavy presahuje rámec neodkladného opatrenia a predstavuje rozhodovanie vo veci samej. Neodkladným opatrením nemožno prejudikovať rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Tieto otázky je potrebné riešiť v prípadnom konaní vo veci samej, kde sa rozhoduje po riadne vykonanom dokazovaní. 22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v jednom vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.