Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 5Pc/11/2026 1226200614 05. 05. 2026 Mgr. Tomáš Kelner ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200614.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom v rodinnoprávnej veci navrhovateľa - manžela: Z. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. mlyne XXA, U., zastúpený: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti manželke: J. E., rodená U., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. mlyne XXA, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva, takto rozhodol: I Manželstvo Z. E., narodeného XX.X.XXXX a J. E., rodenej M., narodenej XX.X.XXXX, uzavreté XX.X.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U. - T., vo zväzku 2, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, sa rozvádza. II Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1 Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.2.2026 domáhal rozvodu manželstva s manželkou. Uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v U. - T., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U. - T., vo zväzku 2, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Z manželstva účastníkov nepochádzajú spoločné deti. Na preukázanie uzavretia manželstva označil sobášny list. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že do manželstva s manželkou vstúpili po dlhoročnej známosti na základe vzájomnej lásky, náklonnosti a sympatií. Spočiatku bolo manželstvo harmonické a bez vážnejších nedorozumení. K rozvratu manželstva však podľa navrhovateľa dochádzalo postupne, pričom mu predchádzali nezhody, rozdielne názory a hádky. Navrhovateľ uviedol, že predstierané udržiavanie vzťahu je pre neho vyčerpávajúce a neznesiteľné, preto sa rozhodol od manželky odísť a striedavo pobývať na chate mimo Bratislavy, aby sa vyhol spoločnému kontaktu s manželkou. Ako príčiny rozvratu navrhovateľ označil rozdielne povahové vlastnosti účastníkov, rozdielne životné ciele, rozpory týkajúce sa vedenia domácnosti a odlišné predstavy o spoločnej budúcnosti. Dôvodom rozvratu je podľa navrhovateľa aj také ochladnutie citov z jeho strany, že sa mu manželka odcudzila po duševnej aj fyzickej stránke. Uviedol, že manželstvo je už len formálnym záväzkom bez šance na nápravu, nemá vôľu v manželstve zotrvať a jeho ukončenie považuje za jediné prijateľné riešenie. 2 Manželka sa na pojednávaní vyjadrila tak, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Uviedla, že nevidí priestor na obnovu manželského spolužitia. Zároveň uviedla, že s navrhovateľom žijú v spoločnej domácnosti a navrhovateľa označila za „veľkého podvodníka“. Súd toto vyjadrenie manželky vyhodnotil najmä ako prejav úplnej straty dôvery voči navrhovateľovi a ako okolnosť potvrdzujúcu intenzitu rozvratu vzťahu medzi účastníkmi. 3 Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa odkázal na písomné podanie a uviedol, že manželia spolu nežijú, spolu nehospodária, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu. Navrhovateľ uviedol, že s manželkou nežijú viac ako päť rokov a nevidí priestor na obnovu manželského spolužitia. Účastníci nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov.
4 Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä návrhom na rozvod manželstva a sobášnym listom, ako aj výsluchom účastníkov na pojednávaní. Obsah listinných dôkazov nebol účastníkmi spochybnený. 5 Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 19.03.1983 v Bratislave - Vajnoroch, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Vajnory, vo zväzku 2, ročník 1983, na strane 20, pod poradovým číslom 10. 6 Súd mal ďalej preukázané, že manželský vzťah účastníkov je vážne narušený. Rozvrat sa prejavil najmä dlhodobými nezhodami, rozdielnymi názormi na otázky spoločného života, stratou vzájomnej dôvery, ochladnutím citov a citovým aj fyzickým odcudzením. Hoci manželka uviedla, že účastníci žijú v spoločnej domácnosti, súd nepovažoval samotné prípadné zotrvanie na jednej adrese alebo v jednom priestore za dôkaz existencie funkčného manželského spolužitia. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či medzi manželmi existuje skutočné životné, citové, komunikačné a hospodárske spoločenstvo, nie iba formálne alebo bytové prepojenie. 7 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takéto manželské spoločenstvo medzi účastníkmi už neexistuje. Navrhovateľ sa podľa svojich tvrdení kontaktu s manželkou vyhýba, striedavo pobýva mimo Bratislavy a obnovu vzťahu odmieta. Manželka s rozvodom súhlasí a rovnako uviedla, že nevidí priestor na obnovu manželského spolužitia. Obaja účastníci teda zhodne vylúčili reálnu perspektívu pokračovania manželstva. 8 Za príčiny rozvratu súd považoval najmä dlhodobé nezhody medzi účastníkmi, rozdielnosť ich povahových vlastností, rozdielne predstavy o vedení domácnosti a spoločnej budúcnosti, postupné citové odcudzenie, zánik dôvery a absenciu vôle pokračovať v manželskom spolužití. Tvrdenie manželky, že navrhovateľ je „podvodník“, súd nevyhodnocoval ako samostatne preukázaný skutkový dôvod rozvodu v zmysle konkrétneho protiprávneho konania, keďže na takéto dokazovanie neboli navrhnuté žiadne ďalšie dôkazy. Súd ho však zohľadnil ako výraz miery narušenia vzťahu, straty dôvery a negatívneho postoja manželky k navrhovateľovi. 9 Podľa § 1 ods. 1 zákona o rodine je manželstvo zväzkom muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom. Podľa § 1 ods. 2 zákona o rodine je účelom manželstva vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Podľa § 18 zákona o rodine sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 10 Podľa § 22 zákona o rodine možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu prihliada aj na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 zákona o rodine. 11 Z citovaných ustanovení vyplýva, že manželstvo je zákonom chráneným zväzkom, avšak jeho podstatou nie je samotné formálne trvanie manželského stavu, ale existujúce harmonické a trvalé životné spoločenstvo manželov. Dobrovoľnosť a sloboda rozhodnutia vstúpiť do manželstva nemôžu byť vnímané izolovane len ako podmienka jeho vzniku. Táto dobrovoľná povaha manželského zväzku sa premieta aj do jeho ďalšieho trvania, pretože funkčné manželstvo predpokladá aspoň minimálnu vôľu oboch manželov vytvárať spoločný život, vzájomne komunikovať, rešpektovať sa a usilovať sa o zachovanie manželského spoločenstva. 12 V prejednávanej veci obaja manželia zhodne prejavili súhlas s rozvodom a zároveň jednoznačne vyjadrili, že v manželstve už nechcú zotrvať. Tento ich postoj súd hodnotil v spojení s ostatnými zistenými okolnosťami, najmä s dlhodobým narušením ich vzťahu, stratou vzájomnej dôvery, citovým odcudzením a absenciou reálnej perspektívy obnovy manželského spolužitia. Pri tomto posúdení nemožno opomenúť, že manželstvo je podľa § 1 ods. 1 zákona o rodine zväzkom založeným na dobrovoľnom a slobodnom rozhodnutí manželov. Táto dobrovoľná povaha manželstva sa nevyčerpáva iba okamihom jeho uzavretia, ale musí byť prítomná aj počas jeho trvania, keďže funkčné manželstvo predpokladá skutočnú vôľu manželov vytvárať spoločné životné spoločenstvo. Dvoch dospelých ľudí nemožno nútiť, aby zotrvávali v manželstve iba formálne, ak obaja zhodne a vážne vyhlásia, že v ňom pokračovať nechcú, a ak vykonané dokazovanie zároveň potvrdzuje, že ich vzťah je vážne narušený, trvalo rozvrátený a bez reálnej perspektívy obnovy. Súd nemôže autoritatívne nahradiť chýbajúcu vôľu manželov pokračovať v spoločnom živote, pretože citový vzťah, dôveru, rešpekt ani skutočné manželské spolužitie nemožno vynútiť rozhodnutím súdu.
13 V tejto veci nejde o prechodnú manželskú krízu ani o ojedinelý konflikt. Účastníci sú manželmi dlhé obdobie, ich vzťah sa podľa zisteného skutkového stavu postupne rozpadal, navrhovateľ už nemá vôľu v manželstve zotrvať a manželka s rozvodom súhlasí. Obaja účastníci zhodne uviedli, že nevidia priestor na obnovu manželského spolužitia. Za takéhoto stavu by ďalšie formálne udržiavanie manželstva nebolo ochranou manželstva ako harmonického životného spoločenstva, ale iba udržiavaním právneho stavu bez reálneho osobného obsahu. 14 Súd preto dospel k záveru, že manželstvo účastníkov už neplní svoj osobný ani spoločenský účel. Medzi manželmi absentuje citová, dôverná, komunikačná a životná väzba, ktorá je predpokladom riadneho fungovania manželstva. Vzhľadom na dĺžku trvania rozvratu, intenzitu vzájomného odcudzenia a jednoznačný postoj oboch účastníkov nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. 15 Súd nevykonal ďalšie dokazovanie, pretože účastníci ďalšie dôkazy nenavrhli a skutkový stav potrebný pre rozhodnutie bol zistený v dostatočnom rozsahu. Nebolo potrebné podrobnejšie dokazovať všetky osobné konflikty účastníkov ani konkrétne okolnosti tvrdenej straty dôvery, keďže rozhodujúce skutkové okolnosti (vážnosť rozvratu, jeho trvalosť, zánik vôle pokračovať v manželstve a nemožnosť obnovy spolužitia) boli preukázané už vykonaným dokazovaním. 16 Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd preto manželstvo účastníkov rozviedol. 17 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže CMP v tomto type konania neustanovuje inak a súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie o náhrade trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Manželka, ktorá pri uzavretí manželstva prijala priezvisko manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.