Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 5P/35/2026 1226200812 10. 04. 2026 Mgr. Tomáš Kelner ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200812.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. X., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, dieťa rodičov - matky: H.. J. X., rodená K., narodená XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, U., zastúpená: Advokátska kancelária bratis.law, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, a otca: J.. A. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom S. Q. U., o návrhu na nahradenie súhlasu vo veciach maloletej, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd zamieta návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.03.2026. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.03.2026, doručeným tunajšiemu súdu rovnakého dňa, sa matka maloletej domáha udelenia súhlasu matke namiesto otca na podanie prihlášky na povinné predprimárne vzdelávanie maloletej v Materskej škole, T. XX, U. počas školského roku 2026/2027. 2. Matka návrh odôvodňuje tým, že maloletá pochádza z manželstva rodičov matky a otca. Na Mestskom súde Bratislava II podala návrh na rozvod manželstva dňa 09.03.2026. Manželia a maloletá spoločne žili v U. na X. ulici v byte vo vlastníctve obchodnej spoločnosti patriacej otcovi. V súčasnosti, po opustení spoločnej domácnosti, matka s maloletou býva na adrese trvalého pobytu Y. XXXX/XX, U.. Maloletá v súčasnosti navštevuje škôlku v Rakúsku, a to na základe tej skutočnosti, že rodičia v marci 2025 spoločne kúpili rodinný dom v prihraničnej obci v Rakúsku, ktorý mali v pláne zrekonštruovať a presťahovať sa tam. Rekonštrukcia rodinného domu sa však nikdy neuskutočnila a rodičia sa tam nikdy nepresťahovali a zotrvali v spoločnom bydlisku v Bratislave, a to až do času, kým matka neopustila spoločnú domácnosť spolu s maloletou z dôvodu dlhodobých nezhôd medzi rodičmi, ktoré vyústili do toho, že otec nadviazal vzťah s inou ženou s tým, že tento nemieni ukončiť a má záujem udržiavať oba vzťahy súčasne (matka sa o mimomanželskom vzťahu dozvedela v septembri 2025). Je teda dlhodobo neudržateľné, aby maloletá chodila do škôlky/školy v Rakúsku, kam ju matka nemá možnosť voziť, naproti čomu je logické, aby maloletá navštevovala škôlku v Bratislave, kde žije, kde žijú obaja jej rodičia a kde títo aj pracujú. Maloletá v súčasnosti navštevuje škôlku v Rakúsku, kde nastúpila na návrh otca z dôvodu, že sa mala adaptovať na nové prostredie predtým, ako sa do Rakúska rodičia presťahujú. Matka však nešoféruje, ani nevlastní auto a dočasne do škôlky zabezpečoval odvoz z Bratislavy otec. Prihláška na povinné predprimárne vzdelávanie sa však musí podať v čase od 01.04. do 31.05. Nakoľko však otec maloletej vôbec nesúhlasí s tým, aby maloletá navštevovala škôlku na Slovensku, sama matka fakticky nemá možnosť maloletú prihlásiť na povinné predškolské vzdelávanie, nakoľko na podanie prihlášky je potrebný súhlas oboch rodičov, ktorí prihlášku aj musia podpísať v zmysle § 144a ods. 1 Školského zákona. Neprihlásením maloletej na povinné predprimárne vzdelávanie
by tak došlo k porušeniu Školského zákona, došlo by však hlavne k ujme maloletej, ktorá by sa nemohla riadne pripraviť na nástup do prvého ročníka základnej školy a to matka nemôže dopustiť. Bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí, že maloletá nebude prijatá na predprimárne vzdelávanie, čo môže ohroziť jej nástup do školy, čo je v prípade maloletej obzvlášť rizikové, nakoľko je narodená v októbri a teda jej „nevychádzajú roky“ a už beztak vždy bude patriť k starším deťom v kolektíve a teda je neprípustné riskovať možnosť ďalšieho odďaľovania jej povinnej školskej dochádzky, vrátane tej predprimárnej. Vydanie neodkladného opatrenia nie je v rozpore s právami ani jedného z rodičov a ani jedného z rodičov na výkone rodičovských práv a povinnosti nijako neobmedzí, ani tieto nijako neohrozí. Naopak, postoj otca je pre matku v súčasnosti nepochopiteľný, nakoľko je nelogické, aby maloletá naďalej chodila do škôlky (a neskôr aj do školy) v Rakúsku, keď sa tam maloletá nebude s rodičmi sťahovať a teda centrum záujmov maloletej ostane v Bratislave, kde maloletá aj v súčasnosti má všetky sociálne väzby (primerané jej veku). Matka pritom má predbežne potvrdené, že v mieste bydliska maloletej túto sú pripravení na predprimárne vzdelávanie prijať do materskej školy Materská škola, T. XX, XXX XX U.-N.. 3. Matka k návrhu doložila rodný list, potvrdenie o pobyte. 4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 5. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. 6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán (resp. účastníkov konania v zmysle Civilného mimosporového poriadku) a bez nariadenia pojednávania. 9. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. 10. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené.
11. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého s cieľom ochrany jeho práv a v prípade konkrétneho ohrozenia. 12. Súd posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh matky je potrebné zamietnuť. 13. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1 a 3 a § 325 ods. 1 CSP, ako aj z § 35 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o rodine), a zároveň prihliadol aj na úpravu právomoci na prijímanie predbežných opatrení podľa nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 (Brusel IIb). 14. Podľa § 324 ods. 1 CSP môže súd pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, pričom podľa § 324 ods. 3 CSP ho možno nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže súd neodkladné opatrenie nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je existencia takej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje si okamžitý zásah súdu v záujme dočasnej úpravy pomerov účastníkov. V posudzovanej veci navyše ide o vec s medzinárodným prvkom. 15. Zo spisu je zrejmé, že otec podal dňa 26.02.2026 na súde v Rakúskej republike návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, zatiaľ čo matka podala dňa 09.03.2026 na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/33/2026 bolo preto konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov na čas po rozvode uznesením č. k. 5P/33/2026 zo dňa 10.04.2026 prerušené podľa článku 20 nariadenia Brusel IIb, keďže ide o neskôr začaté konanie vo veci samej. Podľa článku 20 ods. 1 a 2 citovaného nariadenia totiž platí, že ak sa konania týkajúce sa rozvodu alebo konania týkajúce sa rodičovských práv a povinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým predmetom konania začnú na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konanie ako druhý, bez návrhu konanie preruší, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konanie ako prvý. 16. Uvedené však samo osebe neznamená, že slovenský súd nemôže rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Brusel IIb totiž aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, ak ide o dieťa nachádzajúce sa v tomto členskom štáte. Z toho vyplýva, že existencia skôr začatého konania vo veci samej v Rakúsku nevylučuje právomoc tunajšieho súdu rozhodnúť o návrhu na neodkladné opatrenie, avšak iba za predpokladu, že ide o naliehavý prípad v zmysle článku 15 nariadenia Brusel IIb a zároveň sú splnené podmienky § 325 ods. 1 CSP. Ak nejde o naliehavý prípad, nie sú splnené podmienky pre poskytnutie dočasnej súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. 17. Z návrhu matky vyplýva, že sa domáha, aby súd dočasne udelil namiesto otca súhlas na podanie prihlášky maloletej na povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole Materská škola, T. XX, U.-N.. Matka návrh odôvodnila tým, že maloletá v súčasnosti navštevuje materskú školu v Rakúsku, konkrétne vo B., pričom podľa nej je tento stav dlhodobo neudržateľný najmä preto, že matka nešoféruje, nevlastní motorové vozidlo a nevie tak sama zabezpečovať dochádzku maloletej do predškolského zariadenia v Rakúsku. Z obsahu samotného návrhu je však zrejmé, že maloletá už materskú školu navštevuje, a to na základe predchádzajúceho rozhodnutia oboch rodičov, ktorí túto škôlku zvolili ešte v čase, keď plánovali spoločné presťahovanie do Rakúska; samotná matka v návrhu uvádza, že maloletá nastúpila do materskej školy v Rakúsku na návrh otca a v súvislosti s predpokladaným presťahovaním rodiny, pričom súčasne uvádza, že maloletá túto škôlku v súčasnosti navštevuje. 18. Za tohto stavu súd nemal za osvedčené, že by v danom prípade išlo o taký naliehavý prípad, ktorý by odôvodňoval okamžitý zásah súdu podľa článku 15 nariadenia Brusel IIb a zároveň bezodkladnú úpravu pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. Maloletá totiž nie je bez zabezpečeného predprimárneho vzdelávania,
nie je bez umiestnenia v predškolskom zariadení a z tvrdení matky nevyplýva bezprostredné ohrozenie jej zdravia, výživy, výchovy ani iného dôležitého záujmu. Skutočnosť, že matka považuje za vhodnejšie, aby maloletá navštevovala predškolské zariadenie v Bratislave namiesto predškolského zariadenia v Rakúsku, môže byť predmetom riadneho rozhodovania vo veci rodičovských práv a povinností, sama osebe však bez ďalšieho nezakladá naliehavý prípad v zmysle článku 15 nariadenia Brusel IIb ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia. 19. Súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu matky založenú na tom, že nevlastní motorové vozidlo a nešoféruje. Uvedená okolnosť sama osebe neosvedčuje, že dochádzka maloletej do materskej školy vo B. je objektívne nemožná alebo že pokračovanie v doterajšom režime predstavuje bezprostredné ohrozenie záujmov maloletej. Ide o otázku organizačného a logistického zabezpečenia dochádzky, nie o takú okolnosť, ktorá by sama osebe zakladala potrebu okamžitého zásahu súdu. Zároveň nemožno prehliadnuť, že medzi Bratislavou a B. existuje pravidelná autobusová linka v rámci integrovaného dopravného systému, teda nejde o miesto dopravne nedostupné. Ani z tohto hľadiska preto nebolo osvedčené, že by nastal stav, ktorý neznesie odklad. 20. Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Výber materskej školy nepochybne patrí medzi podstatné veci súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností, o ktorých majú rodičia rozhodovať spoločne. Predpokladom postupu podľa uvedeného ustanovenia je však existencia konkrétnej nezhody rodičov o tejto podstatnej veci. V konaní o neodkladnom opatrení však matka takúto konkrétnu nezhodu dostatočne neosvedčila. Z návrhu síce vyplýva jej všeobecné tvrdenie, že otec nesúhlasí s tým, aby maloletá navštevovala škôlku na Slovensku, avšak matka neosvedčila, že by otec konkrétne a jednoznačne odmietol udeliť súhlas so zápisom maloletej do ňou preferovanej materskej školy v Bratislave, ani to, že by bol o takýto konkrétny súhlas riadne požiadaný. Z návrhu teda nevyplýva dostatočne osvedčená konkrétna nezhoda rodičov v zmysle § 35 zákona o rodine vo vzťahu ku konkrétnej škole a konkrétnej žiadosti o prijatie. 21. Súd preto dospel k záveru, že okolnosti tvrdené matkou môžu odôvodňovať potrebu meritórneho posúdenia veci v rámci rozhodovania o podstatnej otázke výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 35 zákona o rodine, neodôvodňujú však poskytnutie mimoriadnej, okamžitej a dočasnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na predbežné riešenie každej rodičovskej nezhody, ale iba takých situácií, v ktorých je nevyhnutný bezprostredný zásah súdu, pretože ďalší odklad by mohol viesť k reálnemu a bezprostrednému ohrozeniu práv alebo záujmov maloletého dieťaťa. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. 22. Keďže v danom prípade nebola osvedčená existencia naliehavého prípadu v zmysle článku 15 nariadenia Brusel IIb, nebola osvedčená ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP a zároveň matka dostatočne neosvedčila ani konkrétnu nezhodu rodičov podľa § 35 zákona o rodine, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 23. Súd záverom poznamenáva, že rodičia maloletého by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší záujem svojho dieťaťa, mali by v prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a schopní dohodnúť sa aspoň na „čiastočných“ veciach týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o maloletú a nie sa spoliehať, že rozhodnutia potrebné pre blaho ich dieťaťa bude robiť výlučne len súd a nie aj oni sami, navyše formou neodkladných opatrení, čo odporuje ich účelu. 24. O trovách konania (výrok II) súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava II. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).