KAUZIS.SK
UznesenieMestský súd Bratislava II28. 4. 2026plný text

Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26P/47/2026 z 28. 4. 2026

CitáciaUznesenie Mestského súdu Bratislava II z 28. apríla 2026, sp. zn. 26P/47/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201054.5

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava II 26P/47/2026 1226201054 28. 04. 2026 JUDr. Peter Rajňák ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201054.5

Uznesenie Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. G., E. XX.XX.XXXX a J. G., E. XX.XX.XXXX, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: G. D., E. XX.XX.XXXX, J. poI. S. XXXX, S., a otca: A. G., E. XX.XX.XXXX, J. Z. P. XXXX/X, I., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Matka maloletých detí: P. G., E. XX.XX.XXXX a J. G., E. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“), sa návrhom z 25.03.2026, doručeným súdu osobne 30.03.2026, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ďalej súd by zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na každé maloleté dieťa sumou 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na bankový účet matky, ďalej súd by rozhodol o oprávnení otca dočasne sa stretávať s maloletými deťmi každý párny víkend od piatku 18:00 do nedele 16:00, pričom otec si deti prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky a nakoniec súd rozhodne o oprávnení matky zastupovať a zabezpečovať všetky bežné úkony súvisiace so školou, zdravotnou starostlivosťou a mimoškolskými aktivitami. 2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sa kvôli pretrvávajúcim nezhodám vo vzťahu v auguste 2022 rozviedli, pričom matka aj s deťmi opustila spoločnú domácnosť ešte v septembri 2021. Na základe súdneho rozhodnutia sp. zn.:25P/122/2021 115 boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti, so striedacím intervalom po jednom týždni. Mladší syn J. plní povinné predprimárne vzdelávanie v A. Š. I. X K. I. - B.. Čo sa týka otcovho vystupovania v materskej škole, niekoľkokrát matka bola zo strany pedagogických pracovníkov, rodičov iných detí informovaná o tom, že sa správa nevhodne a jeho reakcie na prichádzajúce podnety sú neprimerané a hlavne sa odohrávajú pred deťmi. Otec navyše dlhodobo svojím konaním narúša psychický vývin maloletých a to rôznymi spôsobmi - svojím konaním vedome a opakovane ovplyvňuje maloleté deti s cieľom vyvolať u nich negatívne vnímanie matkinej osoby a jej rodiny, čím zasahuje do ich práva na zachovanie zdravých rodinných vzťahov. Takéto správanie bolo opakovane zaznamenané a je možné ho preukázať. Opakovane bol matkou upozorňovaný na zdržanie sa takéhoto správania, on však vždy reagoval vulgárne, výbušne, snaží sa otočiť každú situáciu proti matke a svoje správanie stupňuje. Starší syn P. od septembra XXXX nastúpil do základnej školy I. X, I. B.. Vzhľadom na jeho vek a potrebu stabilného režimu a prostredia je v jeho najlepšom záujme, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom matka mu zabezpečuje vyvážený a pravidelný denný režim, pravidelné plnenie školských povinností ako aj psychickú stabilitu a podporu. Keďže už je P. žiakom Z. ročníka, je potrebné sa s ním učiť a robiť domáce úlohy, čo otec už v minulosti odmietal a tvrdil, že on sa s ním učiť nebude, že od toho sú učiteľky a teraz svoje tvrdenia iba potvrdzuje. Nekomunikuje s matkou v dostatočnej miere a spolupráca je na veľmi nízkej úrovni. Keď mu po P. chorobe napísala, čo musí P. doma trénovať, lebo

zaostáva po týždennom výpadku zo školy otec matku odignoroval a myslí si, že je správanie jeho ako otca v poriadku. P. kvôli chorobnosti vymeškal zo školy veľa času, otec s ním nedobieha zameškané učivo a odzrkadľuje sa to na prospechu. Napríklad z krátkych Z. diktátov má viac ako 12 chýb, čo je oveľa viac ako jeho spolužiaci, z predmetu matematika jeho výsledky nie sú o nič lepšie, zatiaľ však pani učiteľka našťastie horšie známky ako dvojky nezapisuje. Taktiež dostáva pravidelne poznámky za neurobené domáce úlohy v čase, keď sú u otca. Je evidentné, že P. naozaj zaostáva za ostatnými spolužiakmi a otec má v tom do veľkej miery pričinenie. Za dôležitý fakt považuje aj to, že sa nevedia ako rodičia zhodnúť na žiadnom aspekte výchovy. Od pravidiel správania, cez liečbu počas ich choroby až po návštevu školských, či mimoškolských aktivít, čo deti samozrejme už vnímajú. Komunikácia s otcom je veľmi náročná pretože je často plná vulgarizmov, ponižovania osoby matky, krivých obvinení a vyhrážania. Doteraz matka súdne zverenie detí neriešila, nakoľko je otec detí veľmi náchylný na skratové správanie (psychicky aj fyzicky) vo vypätých situáciách medzi nimi a chcela od toho seba aj deti uchrániť. Ďalej to však už takto aj z dôvodu jeho manipulácie nejde. Negatívne dopady správania otca sa začali výrazne stupňovať začiatkom školského roka, a to nielen u P. v Š., ale aj u J. v A. škole. Bola zo strany pedagogických pracovníkov upozornená na nevhodné poznámky detí týkajúce sa ich domáceho prostredia, vyjadrenia o tom, že „rodičia sa nemajú radi", J. hovorí kamarátovi v škôlke, že "nechodí na tréningy lebo mu matka nebalí k tatovi veci" (pritom je toto tvrdenie nepravdivé a prekrútené, pretože im ich nezbalila kvôli tomu, že boli po chorobe) a podobne. Takéto poznámky môžu viesť k ich vyčleneniu z kolektívu. Čo sa týka P., ten matke zatiaľ bez známok negatívnych emócií opakovane reprodukuje výroky otca, ako napríklad: „Tato povedal, že si klamárka," a výroky podobného urážlivého charakteru. U J. sa negatívne vplyvy prejavili iným spôsobom - napríklad pri ceste autom, keď počul zvuk sanitky, povedal: „Dúfam, že tato nezomrel a nejde pre neho." Keď sa ho spýtala, prečo také hovorí, odpovedal: „tato im hovorí, že od smútku, lebo bude bez nich." Takéto výroky jasne naznačujú, že deti sú vystavované nevhodným rečiam a psychickému tlaku, ktorý presahuje ich vekové možnosti pochopenia a negatívne vplýva na ich emocionálny vývoj. Otec deťom zároveň opakovane tvrdí, že mu matka ukradla peniaze. Aby uviedla veci na pravú mieru, zdôrazňuje, že otec týmto výrokom naráža na obdobie, keď sa ako jediný zárobkovo činný člen domácnosti finančne staral o rodinu počas toho, ako matka bola s deťmi na rodičovskej dovolenke - približne 2 roky, až do odchodu s deťmi zo spoločnej domácnosti. Najnovšie sa mladší syn vyjadril, že tato povedal, že "mamina je pre neho mŕtva". Takéto podsúvanie nepravdivých tvrdení deťom je manipulatívne, spôsobuje im zmätok a narúša ich dôveru voči matke. Ovplyvňovanie detí proti druhému rodičovi je v rozpore so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa a predstavuje porušenie rodičovských povinností. Pretrváva u matky taktiež obava o zdravý fyzický vývin detí, nakoľko otec uprednostňuje pred zdravotným stavom detí, svoj osobný zdravotný stav, keď opakovane odmietol a odmieta s deťmi navštíviť pohotovosť, alebo čo i len pediatričku, lebo sa bojí, že sa niečím nakazí. Vzhľadom na situácie ktoré môžu nastať je jeho správanie neprípustné a nezodpovedné. Matka citovala konkrétne príklady z čias pandémie. 3. Matka ku svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie doložila nasledovné listinné prílohy: rodný list maloletého P., rodný list maloletého J., mailová komunikácia rodičov a detail pohybov na účte. 4. Otcovi bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia spolu i s uznesením o ustanovení kolízneho opatrovníka a s výzvou na vyjadrenie doručený 21.04.2026. 5. Podaním z 23.04.2026, doručeným na súd osobne 23.04.2026 otec uviedol súdu svoje majetkové a zárobkové pomery. 6. Podaním z 22.04.2026. doručeným na súd osobne 23.04.2026 otec navrhol súdu, aby návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 7. Otec k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nesúhlasí s návrhom v celom rozsahu a považuje ho za súhrn nepravdivých a predovšetkým ničím nepodložených, vykonštruovaných, subjektívnych tvrdení matky. Otec má za to, že matka nepredložila žiadne konkrétne a relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali jej tvrdenia. Otec uviedol, že si nie je vedomý žiadneho neprimeraného a nevhodného správania vo vzťahu k pedagogickým ani nepedagogickým zamestnancom. Starostlivosť o školskú prípravu zabezpečuje riadne, systematicky a v zodpovedajúcom rozsahu. Podľa otca, matka prihlasuje maloletých na mimoškolské aktivity bez predchádzajúcej komunikácie s otcom, pričom otec sa o týchto aktivitách dozvedá dodatočne. Keď sú maloleté deti u otca, do školy a ani do škôlky nemeškajú a majú zabezpečené základné hygienické a stravovacie návyky. Otec záverom uviedol, že tvrdenia

tvrdené matkou neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom takéto rozhodnutie ani nie je v záujme maloletých. 8. Súd vykonal vlastné šetrenia lustráciou v Registri obyvateľov, v súdnom manažmente, ďalej nariadil informatívne stretnutie rodičov pre cochemskú prax a taktiež vyzval kolízneho opatrovníka na vykonanie šetrenia pomerov maloletého. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov a z rodných listov maloletých mal súd preukázané, že maloletý P. (X rokov) a maloletý J. (X rokov) pochádzajú z rozvedeného manželstva rodičov, matky G. D. a F. A. G., ktorí sú účastníkmi konania. Matka podľa odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec okrem maloletých má i plnoleté dieťa: K. D., E.. XX.XX.XXXX. 9. Lustráciou v súdnom manažmente bolo zistené, že v konaní vedenom pod sp. zn. B4-25P/122/2021 súd rozsudkom vtedajšieho Okresného súdu Bratislava IV z 04.08.2022, sp. zn. B4-25P/122/2021-115, právoplatným 16.08.2022 a vykonateľným 16.08.2022, súd rozviedol manželstvo rodičov a súd schválil rodičovskú dohodu tohto znenia: "Maloleté deti: P. G.P., E.. XX.XX.XXXX W. J. G., E.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od pondelka v nepárnom kalendárnom týždni od 12.00 hod. do pondelka v párnom kalendárnom týždni do 12.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od pondelka v párnom kalendárnom týždni od 12.00 hod. do pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 12.00 hod. Preberanie a odovzdávanie maloletých detí bude prebiehať v školskom resp. predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a v prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom zariadení resp. predškolskom zariadení, bude preberanie a odovzdávanie prebiehať v bydlisku toho rodiča, ktorému aktuálne výkon striedavej osobnej starostlivosti končí. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné rodičov na maloleté deti sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje." (výrok II. citovaného rozhodnutia). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III. citovaného rozhodnutia). 10. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26P/XX/2026 (pridelené do oddelenia 26P) bolo súdom zistené, že v konaní vedenom pod sp. zn. 26P/XX/2026 matka je účastníčka, navrhovateľka, ktorá podala návrh z 15.03.2026, doručený na súd osobne 30.03.2026, na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom - zverenie do osobnej starostlivosti matky, určenie výživného, spätné určenie výživného a doplatenie výživného. V konaní vedenom pod sp. zn. 26P/XX/2026 sa matka domáha, aby súd vydal rozsudok, ktorým súd maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého P. G. sumou 250 eur mesačne a maloletého J. G. sumou 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na bankový účet matky. Právo styku otca s deťmi bude každý párny víkend v roku od piatku 18:00 do nedele 16:00 a vyzdvihovanie a odovzdávanie detí bude prebiehať v bydlisku matky. Súd určuje otcovi doplatiť spätne výživné, a to v nasledovnej výške: na maloletého P. G. vo výške 200 eur mesačne za 36 mesiacov, spolu 7200 eur. Toto výživné je splatné jednorazovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet matky. Matka je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Trvalý pobyt maloletých detí sa určuje na adrese matky S. XXXX,XXX XX S.. 11. Zo zápisnice z informatívneho stretnutia rodičov pre cochemskú prax z 22.04.2026 mal súd preukázané, že K tomu či sú život a zdravie ich maloletých detí ohrozené keď sú s ním, otec uviedol, že nie. K tomu či sú život a zdravie ich maloletých detí ohrozené pokiaľ sú u otca, matka sa vyjadrovala, že podľa nej áno. K tomu na základe čoho tak matka usudzuje, matka uviedla, že je to dlhodobá záležitosť, od doby kedy boli ešte spolu. Ona to popisovala aj v tom návrhu. On uprednostňuje svoje zdravie pred zdravím svojich detí, radšej chce byť zdravý on, než by mal ísť s deťmi na pohotovosť, k pediatričke, on tam bol naposledy ešte v poradni keď boli spolu so zdravými deťmi. Rodičom bol odporučený kontakt na Referát poradensko-psychologických služieb za účelom odstránenia rodičovského konfliktu a zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, pričom rodičia sa vyjadrili, že majú záujem o poradenstvo. Súd taktiež zo zápisnice zistil, že matka si nemyslí , že môžu deti zastupovať obidvaja, kvôli tomu, že sa nevedia absolútne na ničom dohodnúť. 12. Zo správy kolízneho opatrovníka z 27.04.2026 z prešetrenia pomerov maloletých detí v domácnosti otca mal súd preukázané, že v čase šetrenia bol v domácnosti len otec maloletých. Deti sú podľa jeho slov choré, s respiračnými problémami u matky. S matkou podľa jeho slov nežije v spoločnej domácnosti od roku 2023, matka údajne žije v dome u svojich rodičov. Šetrením bolo zistené, že otec obýva trojizbový

byt na X. poschodí panelákového domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca maloletých. Na základe jeho informácie je dedičstvom po matke. Dispozícia bytu pozostáva z obývacej miestnosti, detskej izby, spálne, kuchyne, vstupnej chodby, kúpeľne a toalety. Pozdĺž kuchyne, obývačky a detskej izby je loggia. V detskej izbe sa nachádzajú dve postele s obliečkami s detským motívom, skriňa, písací stôl určený na učenie a škatule s hračkami. V obývačke majú deti tiež detský kútik. Byt je kompletne a účelne zariadený potrebným nábytkom. Čistotu a poriadok v čase šetrenia kolízny opatrovník hodnotí na požadovanej úrovni aj keď je byt v pôvodnom stave bez rekonštrukcie (napríklad pôvodné otočné umývadlo na vani, ktoré bolo zhrdzavené). Náklady na domácnosť sú nájomné 195 eur, elektrina 40 eur, plyn 7 eur, hypotéka 199,73 eur, ktorá mu končí v roku 2038. Rodinné prídavky poberá matka maloletých detí a zároveň si matka uplatňuje aj daňový bonus. Otec je zamestnaný na dohodu v B. Š. W. U. s príjmom cca 512 eur netto. Je majiteľom S.. S. X..F.. s mesačným príjmom cca 650 eur netto. Je taktiež aj poberateľom invalidného dôchodku v sume 245 eur netto mesačne. Spolu jeho mesačný príjem činí 1.407. - EUR. Deti sú toho času zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ošetrujúcou lekárkou maloletých je A.. S. na ulici S. J., I.. Otec uviedol, že maloletí trpia často respiračnými problémami a preto sú aj často v domácom ošetrení, nakoľko im matka dala bez jeho vedomia vybrať nosné mandle. Maloletý P. navštevuje X.T.. J. na Y. I., I. B.. V škole je údajne snaživý, celkovo sa mu darí a dosahuje dobré výchovno-vzdelávacie výsledky. Na rodičovské stretnutia chodí matka. Maloletý J. navštevuje A. na I., I. B.a. Podľa slov otca je to živý chlapec, ktorý je ku svojmu staršiemu bratovi občas dobiedzavý, ale veľa sa od neho aj naučí. Otec uviedol, že keď ide pre J. do škôlky, tak sa v behu na neho vrhne a šťastne ho objíme. Záverom kolízny opatrovník konštatuje, že maloleté deti majú v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie ich potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Maloleté deti majú k otcovi vytvorený pozitívny vzťah. 13. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (ods. 1). Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3). 14. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 15. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 17. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane. 18. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 19. Podľa článku 5 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania. Predmet konania vymedzuje zákon. 20. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. 22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 23. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 24. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 25. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 26. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 27. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 28. Z citovaného ustanovenia (bod 22. tohto uznesenia) vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo v prípade obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov, pričom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ vo svojom návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti). Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o neodkladnom opatrení má povahu osvedčovania, čiže súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Potreba úpravy pomerov, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti (Sedlačko in Števček a kol., 2022, s. 1233 - 1234). 29. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Neodkladné opatrenie možno nariadiť v prípade, ak je preukázané ohrozenie pomerov maloletého dieťaťa a aj v prípade, ak to vyžaduje verejný záujem. Pod verejným záujmom je potrebné rozumieť ochranu práv maloletého dieťaťa (bod 7. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 11CoP/413/2016). Inak povedané, nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí je nevyhnutné len vtedy, keď záujem maloletého dieťaťa (napríklad zdravie, život, výživa, výchova, starostlivosť) je vážne ohrozený a daný prípad je nutné rýchlo, dočasne a pružne riešiť okamžitým zásahom zo strany súdu za účelom ochrany práv maloletých detí. 30. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, so správou z prešetrenia pomerov v domácnosti otca, výsluchu rodičov na informatívnom stretnutí pre cochemskú prax, s obsahom spisu vedeného pod sp. zn. 26P/XX/2026 a s poukazom na citované zákonné ustanovenia uzavrel, že návrh je dôvodné zamietnuť ako nedôvodný. 31. Matka sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného, úpravy styku a rozhodnutia o zastupovaní maloletých matkou a tiež jej výlučným spravovaním majetku maloletých. Pokiaľ ide o matkou navrhovanú zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom formou neodkladného opatrenia, prijal súd záver, že zo strany matky maloletých detí nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí formou neodkladného opatrenia a zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo, nakoľko súd mal už v tomto štádiu konania nesporne zistené, že maloleté deti sa nachádzajú v striedavej starostlivosti oboch rodičov, do ktorej boli zverené súdnym rozhodnutím, rozsudkom

vtedajšieho Okresného súdu Bratislava IV z 04.08.2022, sp. zn. B4-25P/122/2021-115, právoplatným 16.08.2022 a vykonateľným 16.08.2022, ktorá je poznačená nedostatočnou a konfliktnou komunikáciou medzi rodičmi a navyše odlišným prístupom oboch rodičov k výchove maloletých. Z návrhu je zrejmé, že medzi oboma rodičmi je prítomný intenzívny konflikt, ktorého príčiny vznikli ešte počas manželstva rodičov a pretrvávajú dodnes. Rodičia nie sú schopní dohody ani v triviálnych otázkach starostlivosti o maloleté deti, súd ako príklad uvádza odovzdávanie maloletých, krúžky maloletých alebo otázky, ktorý z rodičov si uplatní daňový bonus na maloleté deti. Súd netvrdí ani nebagatelizuje mieru partnerského konfliktu medzi rodičmi, súd týmto konštatuje, že ide o príklady dokazujúce nedostatočné komunikačné schopnosti rodičov pri výchove maloletých. 32. Súd sa v tomto prípade zaoberal otázkou stability rodinnej situácie - výchovy maloletých, a popritom mal na pamäti, že inštitút neodkladného opatrenia je výnimočným inštitútom, ktorý sa nariaďuje pri potrebe bezodkladne upraviť pomery, kedy záujmy maloletého dieťaťa (napríklad život, zdravie, bývanie, strava, vzdelanie a pod.) sú ohrozené alebo im hrozí možné ohrozenie. Nezhody rodičov vo výchove maloletého dieťaťa svojou povahou nespadajú do takejto skupiny záujmov. Súd týmto taktiež netvrdí, že by zľahčoval problematiku odlišných výchovných metód rodičov, ale s prihliadnutím na doterajšiu súdnu prax ide o otázku, ktorá spadá do konania vo veci samej. Ako príklad súd uvádza bod 13. rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.04.2022, sp. zn. 10CoP/16/2022, ktorý judikoval, že v prípade pretrvávania názorových nezhôd rodičov je vhodným procesným prostriedkom ich riešenia návrh na úpravu rodičovských práv a povinností vo veci samej, kde bude (v porovnaní so zjednodušeným/ zrýchleným konaním o neodkladnom opatrení) adekvátnejší priestor pre riadne/plnohodnotné posúdenie vhodnosti toho-ktorého výchovného prostredia. Krajský súd v Žiline ďalej judikoval, že prípadné rozdielne prístupy rodičov k výchove, pokiaľ nepredstavujú extrémne polohy, (...), nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom pre „obmedzenie“ rodičovských práv niektorého z rodičov (obmedzením sa tu má na mysli nemožnosť osobnej starostlivosti v rovnakej miere ako zo strany druhého rodiča). 33. Súdu je známa informácia, že matka spolu s návrhom na neodkladné opatrenie podala aj návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v petite ktorého sa domáha totožnej zmeny úpravy právnych pomerov maloletých ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to zverenia maloletých do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného v sume 250 eur na každé maloleté dieťa, totožnej úpravy styku otca s maloletými deťmi a zastupovania maloletých detí a správy ich majetku matkou (porovnanie bodu 1. a bodu 10. tohto rozhodnutia). Súd pripomína, že účelom neodkladného opatrenia je rýchlo, pružne a dočasne upraviť právne pomery, v tomto prípade maloletých detí, a v žiadnom prípade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov vyššej inštancie, ak by súd vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, potom by rozhodol meritórne o podstatnej časti návrhu vo veci samej, čím by odpadol predmet konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie je dočasný inštitút, ktorý sa má uplatňovať len výnimočne a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu (porovnanie s bodom 24 Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.08.2023, sp. zn. 13CoPno/13/2023). 34. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, dočasnú úpravu styku otca s maloletými, otázku zastupovania maloletých a správy ich majetku, matka vo svojom návrhu žiadala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého a upraviť styk otca s maloletými deťmi v súvislosti s požadovaným zverením maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Nakoľko maloleté deti neboli zverené matke, pričom neboli tvrdené okolnosti potreby určenia výživného pre prípad v podstate striedavej starostlivosti rodičov, nebol dôvod uložiť (otcovi) vyživovaciu povinnosť a ani rozhodnúť o styku otca s maloletými. 35. Súd záverom konštatuje, že matka neosvedčila potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zmenil súdne rozhodnutie upravujúce výkon rodičovských práv a povinností k maloletým, čiže v danom prípade nebola splnená požiadavka existencie prvku naliehavosti a nevyhnutnosti, teda matka vo svojom návrhu nepreukázala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí. Súd nezistil také vážne ohrozenie maloletých detí, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu. Maloletí sú toho času v striedavej starostlivosti oboch rodičov, kde majú zabezpečenú výživu, výchovu, ich život a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že maloleté deti majú u otca vytvorené vhodné podmienky pre ich priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Matka nepreukázala, že bez okamžitého rozhodnutia a nariadenia neodkladného opatrenia by boli záujmy maloletého akokoľvek ohrozené. Z mailovej komunikácie rodičov nemal súd preukázané, o akú chatovú

konverzáciu dvoch osôb ide, nakoľko nebolo možné identifikovať túto komunikáciu ako komunikáciu medzi otcom a matkou. Aj keby súd prijal názor, podľa ktorého ide o komunikáciu medzi rodičmi, táto komunikácia len potvrdzuje zlé vzťahy medzi rodičmi maloletých detí. Z detailov pohybov na účte nemal súd preukázané, že by preukazovali zárobkové a majetkové pomery matky či by dokladovali výšku jednotlivých potrieb maloletých a nemožnosť uspokojovať základné potreby maloletých. 36. Preto, že pri zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P. a k maloletému J. je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec osvedčovania, ktoré je možné vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, súd bude pokračovať v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedeného pod sp. zn. 26P/XX/2026, kde po vykonaní dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených potrieb maloletých, príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov, rozhodne vo veci samej. 37. O náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (vo veci samej) v súlade s § 58 ods. 1 CMP. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje