Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 5P/51/2026 1226201237 15. 05. 2026 Mgr. Tomáš Kelner ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201237.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. T., narodený XX.XX.XXXX, M. T., narodená XX.XX.XXXX a M. T., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: G.. N. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. 7, R., zastúpená: advokátska kancelária Babjárová Legal s. r.o., so sídlom Bazovského 3, Bratislava, a otca: G.. G. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. 9, G., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o. so sídlom Dunajská 6, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I Súd zamieta návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.4.2026. II Návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia zo dňa 23.4.2026 sa vylučuje na samostatné konanie. III Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd maloleté deti G. T., nar. XX.XX.XXXX, M. T., nar. XX.XX.XXXX, a M. T., nar. XX.XX.XXXX, dočasne zveril do jej výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň navrhla, aby súd styk otca s maloletými deťmi neupravoval a aby otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 730 eur mesačne, na výživu maloletej M. sumou 680 eur mesačne a na výživu maloletej M. sumou 680 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 29.03.2022, č. k. 27P/49/2021-155, ktorým boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otcovi bolo určené výživné. Matka uviedla, že po rozchode rodičov sa striedavá osobná starostlivosť určitý čas realizovala, avšak postupom času sa podľa nej situácia zmenila, keďže maloleté deti začali vnímať správanie otca, najmä jeho údajné nadmerné požívanie alkoholu, zmeny nálad, výbušnosť a nevhodné správanie v ich prítomnosti. Tvrdila, že otec požíva alkohol aj počas starostlivosti o deti, deti sa ho v takýchto situáciách boja, necítia sa u neho bezpečne a začali jej aj starej matke opisovať situácie, keď mal byť otec pod vplyvom alkoholu, dlho spať alebo nezabezpečiť deťom primeraný dohľad. Matka poukázala aj na konkrétne udalosti, ktoré podľa jej názoru preukazujú nevhodnosť pokračovania striedavej osobnej starostlivosti. Uviedla, že otec mal začiatkom roka 2026 ponechať maloleté deti bez dozoru počas svojej služobnej cesty, a to dve noci a jeden deň, pričom o tejto skutočnosti matku neinformoval. Ďalej opísala udalosť z jesene 2025, keď mal maloletý G. po endoskopickom zákroku v celkovej anestézii zostať v starostlivosti otca, ktorý mal napriek pokynom lekára odísť na pracovný večierok a deti ponechať v noci samé. Matka tiež tvrdila, že otec mal počas výletu s deťmi na Island požiť alkohol už na letisku v takej miere, že mali takmer zmeškať lietadlo. Podľa tvrdení matky sa maloleté deti postupne začali stretávaniu s otcom brániť. Maloletá M. mala od 21.12.2025 zostať výlučne v starostlivosti matky a odmietať akýkoľvek kontakt s otcom. Maloletí
G. a M. mali byť naposledy u otca v rámci striedavej starostlivosti od 15.03.2026, pričom od 22.03.2026 sú podľa matky všetky tri maloleté deti vo výlučnej starostlivosti matky, keďže aj G. a M. odmietli ďalej k otcovi chodiť. Matka tvrdila, že dôvodom odmietania styku zo strany detí je najmä správanie otca súvisiace s požívaním alkoholu, strach detí z otca a ich obava z konfrontácie s ním. Matka ďalej uviedla, že správanie otca má nepriaznivý vplyv na psychický a fyzický stav maloletých detí. Poukázala na zdravotné ťažkosti maloletého G., najmä bolesti brucha, pri ktorých má ísť podľa lekárskeho vyjadrenia aj o možné psychosomatické ťažkosti súvisiace so stresom. Vo vzťahu k maloletej M. uviedla, že je od novembra 2024 v starostlivosti psychiatrickej ambulancie Národného ústavu detských chorôb, pričom sa u nej malo objaviť aj sebapoškodzovanie. Matka poukázala aj na vyjadrenia maloletej M. v psychiatrickej ambulancii a na písomný odkaz maloletej M., podľa ktorého nechce chodiť k otcovi, pretože pije a kričí na deti. Matka uviedla, že vzniknutú situáciu riešila aj s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so školskou psychologičkou a v jednom prípade aj s políciou, avšak bez dosiahnutia nápravy. Tvrdila, že otec problém popiera, odmieta situáciu riešiť a nie je možné s ním dosiahnuť dohodu. Podľa matky preto nemožno pomery maloletých detí ponechať do rozhodnutia vo veci samej bez dočasnej úpravy, keďže pokračovanie doterajšieho stavu je podľa nej v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí a ohrozuje ich zdravý fyzický a psychický vývoj. Vo vzťahu k výživnému matka uviedla, že rozsudkom o rozvode bolo otcovi určené výživné na maloletého G. vo výške 150 eur mesačne a na maloleté M. a M. po 100 eur mesačne, avšak takto určené výživné podľa nej nereflektuje aktuálnu situáciu, keďže maloleté deti sú fakticky výlučne v jej starostlivosti. Poukázala najmä na náklady spojené so súkromnou školou Deutsche Schule Bratislava, ktorú navštevujú všetky tri maloleté deti, pričom mesačný poplatok za jedno dieťa predstavuje podľa matky 479 eur a za všetky tri deti spolu 1 437 eur mesačne. Tvrdila, že tieto náklady doposiaľ uhrádzal otec, ktorý sa jej však vyhráža, že školné ďalej platiť nebude. Matka zároveň uviedla, že otec má nadštandardné príjmové a majetkové pomery, keď vykonáva advokátsku činnosť prostredníctvom obchodnej spoločnosti, vlastní viaceré nehnuteľnosti a jeho životná úroveň je výrazne vyššia ako životná úroveň matky. Navrhované výživné preto považuje za potrebné na zabezpečenie nevyhnutných potrieb maloletých detí, vrátane zachovania kontinuity ich vzdelávania. Matka k návrhu pripojila a v návrhu označila najmä rozsudok o rozvode, rodné listy maloletých detí, komunikáciu rodičov prostredníctvom aplikácie WhatsApp, lekárske správy týkajúce sa maloletého G. a maloletej M., písomný odkaz maloletej M., e-mailovú komunikáciu s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, e-mailovú komunikáciu so školskou psychologičkou, ako aj podklady týkajúce sa príjmových a majetkových pomerov rodičov. 2. Otec sa k návrhu matky vyjadril podaním zo dňa 23.04.2026, v ktorom s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasil a navrhol, aby ho súd v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Uviedol, že návrh matky, ktorým sa domáha zverenia maloletých detí do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a ponechania styku otca s deťmi neupraveného, v skutočnosti smeruje k obmedzeniu, resp. úplnému znemožneniu jeho kontaktu s maloletými deťmi. Podľa otca je návrh matky založený na tvrdeniach, ktoré sú vo väčšej časti v príkrom rozpore so skutočnosťou. Otec poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 27P/49/2021, boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otcovi bolo určené výživné na maloletého G. v sume 150 eur mesačne a na maloleté M. a M. po 100 eur mesačne. Uviedol, že k zmene úpravy rodičovských práv a povinností od právoplatnosti rozsudku nedošlo a striedavá osobná starostlivosť podľa neho v zásade fungovala až do decembra 2025. Podľa tvrdení otca nastal zlom v decembri 2025, keď mu maloletá M. až počas jeho cesty za deťmi oznámila, že s ním nechce stráviť vianočné sviatky. Otec uviedol, že jej vôľu rešpektoval, avšak matka mu neposkytla žiadne vysvetlenie a následne podľa neho nevyvíjala snahu o nápravu situácie. Otec poprel tvrdenie matky, že by maloletej M. zrušil telefónne číslo ako reakciu na jej odmietnutie tráviť s ním Vianoce; uviedol, že došlo k nešťastnému vymazaniu obsahu telefónu na diaľku, pričom údaje bolo možné obnoviť, a že za telefónne číslo maloletej M. spoločnosti Orange naďalej platí. Tvrdil, že matka maloletej M. zabezpečila nové telefónne číslo, ktoré otcovi odmietla oznámiť, a že mu tak znemožnila komunikáciu s dcérou. Otec ďalej tvrdil, že matka mu od marca 2026 aktívne bráni v realizácii striedavej osobnej starostlivosti a kontaktu s deťmi. Uviedol, že dňa 22.03.2026 mu matka krátko pred časom prevzatia detí oznámila, že pre deti nemá chodiť, pretože k nemu nechcú ísť, pričom deti mali mať vypnuté telefóny. Podľa otca mu maloletý G. následne povedal, že im matka prikázala vypnúť telefóny a zakázala im s otcom komunikovať. Otec uviedol, že sa pokúsil realizovať kontakt aj v ďalšom období, najmä dňa 29.03.2026, dňa 01.04.2026 a dňa 13.04.2026, avšak bez úspechu, keďže deti buď neboli doma, nekomunikovali s ním, prípadne sa kontaktu vyhli. Tvrdil tiež, že matka deťom znemožnila zúčastniť sa rodinnej udalosti na strane otca dňa 04.04.2026 a že mu zmarila aj styk s deťmi počas veľkonočných prázdnin, hoci tieto mali podľa rozsudku stráviť s ním. Otec
sa domnieva, že odmietanie kontaktu s ním nie je autentickým postojom maloletých detí, ale dôsledkom konania matky, ktorá sa podľa neho snaží úplne zabrániť jeho kontaktu s deťmi. Uviedol, že si nie je vedomý žiadnej udalosti, ktorá by mohla spôsobiť náhlu zmenu postoja detí, a tvrdil, že sa deťom riadne venoval, zabezpečoval ich potreby a konfliktné situácie, ktoré medzi nimi vznikali, neprekračovali bežný rámec vzťahu rodiča s deťmi v pubertálnom veku. Poukázal na to, že pred zamedzením kontaktu s ním deti s otcom bežne komunikovali a z komunikácie podľa neho nevyplýva vážnejší konflikt ani strach z otca. Otec dôrazne poprel tvrdenia matky o jeho údajnom nadmernom požívaní alkoholu. Uviedol, že ide o ničím nepodložené tvrdenia a že je kedykoľvek pripravený podrobiť sa vyšetreniu alebo znaleckému posúdeniu. Zdôraznil, že pracuje ako advokát v medzinárodnej spoločnosti a každodenne prichádza do styku s klientmi a obchodnými partnermi, čo by podľa neho nebolo možné, ak by skutočne nadmerne požíval alkohol tak, ako tvrdí matka. Poukázal aj na to, že v rozvodovom konaní matka údajné problémy otca s alkoholom neuvádzala a sama navrhovala zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa otca matka v posledných mesiacoch deti po pobytoch u otca vypočúvala ohľadom požívania alkoholu a nabádala ich, aby jeho správanie sledovali. K jednotlivým udalostiam uvádzaným matkou otec tvrdil, že matkina interpretácia je vytrhnutá z kontextu. Pokiaľ ide o jeho služobnú cestu a pracovný večierok, uviedol, že deti boli už vo veku, keď dokážu zostať určitý čas samé, že matku o situácii informoval vopred, detí sa pýtal, či chcú ísť k matke alebo zostať v jeho dome, zabezpečil im stravu, bol s nimi v telefonickom kontakte a v prípade potreby vedel zabezpečiť pomoc susedov. Tvrdenie, že sa mal počas cesty na Island opiť už na letisku a deti takmer zmeškali lietadlo, označil za úplnú fabuláciu. K policajnému zásahu uviedol, že hliadku v ten deň volal aj on sám z dôvodu obavy zo správania matky, ktorá mala prísť k jeho domu v nočných hodinách, keď deti spali a boli v poriadku. Vo vzťahu k zdravotnej dokumentácii detí otec namietal, že lekárske správy neobsahujú odborný záver o príčinnej súvislosti medzi zdravotným stavom detí a jeho správaním. Pri maloletej M. tvrdil, že jej vyjadrenia v psychiatrickej ambulancii nepovažuje za autentické, ale za ovplyvnené matkou, keďže podľa otca sa maloletá M. na predchádzajúcich vyšetreniach o strachu z otca alebo jeho údajnom alkoholizme nezmieňovala. Písomný odkaz maloletej M. považoval otec za účelový, resp. spochybnil okolnosti jeho vzniku, keďže podľa neho nie je zrejmé, prečo, za akých okolností a či ho skutočne písala maloletá M.. Otec zároveň poukázal na psychický stav matky. Uviedol, že matke bola v minulosti diagnostikovaná depresia, pričom podľa jeho informácií nepodstupuje riadnu liečbu, nenavštevuje psychiatra a lieky užíva podľa vlastného uváženia. Tvrdil, že psychické ťažkosti matky nevznikli v dôsledku jeho správania, ale v období jej pracovného zaťaženia na Fonde národného majetku SR. Podľa otca matka v minulosti prekonala viaceré psychické kolapsy a jej aktuálne konanie môže súvisieť so zhoršením jej psychického stavu. Otec je presvedčený, že matka deti nevhodne ovplyvňuje, vystavuje ich konfliktu lojality a vyvoláva v nich obavu, že ak pôjdu k otcovi, matka si môže ublížiť. Pokiaľ ide o výživné, otec namietal, že výživné bolo v roku 2022 určené aj pri striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu vtedajších nižších príjmov matky. Tvrdil, že na úhrade nákladov maloletých detí sa aj po rozvode podieľa v prevažnej miere, najmä pokiaľ ide o väčšie výdavky, vrátane školného na Deutsche Schule Bratislava, zatiaľ čo matka zabezpečuje najmä bežné potreby detí počas svojej starostlivosti. Uviedol, že príjem matky sa od pôvodného rozhodnutia výrazne zvýšil, keďže sama uvádza čistý príjem približne 3 000 eur mesačne, a poprel jej tvrdenie, že advokátsku činnosť začala vykonávať len nedávno, keďže podľa otca ju vykonáva samostatne od 01.04.2022. Otec uznal, že jeho príjem možno považovať za nadštandardný, avšak namietal, že táto skutočnosť nemôže sama osebe viesť k záveru, že má sám zabezpečovať takmer všetky potreby maloletých detí, ak finančná situácia matky umožňuje, aby sa na nich primerane podieľala. Poprel tvrdenia matky o jeho luxusnom životnom štýle. Uviedol, že býva v bežnom rodinnom dome v G., ktorý po rozvode čiastočne rekonštruoval z úverov, rekreačné nehnuteľnosti v L. a na D. nadobudol dedením po otcovi a používa vozidlo Volkswagen Multivan staršie ako osem rokov. Zároveň uviedol, že mesačne spláca úvery vo výške približne 6 426 eur. Za nepravdivé označil aj tvrdenie matky, že sa jej mal vyhrážať, že prestane platiť školné. Uviedol, že školné na súkromnej škole riadne a kontinuálne hradí viac ako desať rokov, že doposiaľ uhradil približne 120 000 eur a jeho cieľom je, aby maloleté deti túto školu riadne dokončili. Tvrdil, že platenie školného nikdy nepodmieňoval realizáciou styku a ani ním deti nevydieral. Naopak, aj v období eskalácie konfliktu mal podľa svojich tvrdení plniť finančné povinnosti nad rámec výživného, napríklad úhradou školy v prírode pre maloleté M. a M.. Otec záverom uviedol, že v starostlivosti matky sú deti podľa jeho názoru vystavené neprimeranému tlaku a konfliktu lojality, pričom matka podľa neho eliminovala možnosti jeho kontaktu s deťmi, bráni mu v osobnom styku a deťom zmenila telefónne čísla, čím im znemožňuje kontaktovať otca. Otec tvrdil, že deti neboli v jeho starostlivosti vystavené psychickému týraniu ani ohrozeniu, že sa o ne riadne staral a že u neho fungovali v stabilnom režime bez incidentov a bez prejavov strachu, pokiaľ do ich vzťahu podľa jeho tvrdenia nezačala zasahovať matka. Navrhol preto, aby súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom
rozsahu. Zároveň navrhol uloženie výchovného opatrenia spočívajúceho v povinnosti rodičov podrobiť sa psychologickému poradenstvu a navrhol aj nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, resp. psychiatrie, ktorý by posúdil psychický stav matky, tvrdený alkoholizmus otca a predpoklady rodičov na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. Otec k vyjadreniu označil, resp. podľa textu pripojil najmä WhatsApp komunikáciu otca s maloletou M., WhatsApp komunikáciu otca s deťmi, komunikáciu s matkou, faktúru spoločnosti Orange, e-mailovú komunikáciu otca, WhatsApp komunikáciu s matkou, lekárske správy maloletej M., lekársku správu MUDr. Juraja Frolkoviča, e-mail matky adresovaný pracovníčke sociálnej kurately Mgr. N.-K. a WhatsApp komunikáciu matky s otcom. 3. Matka sa k ďalšiemu priebehu veci vyjadrila podaním zo dňa 10.05.2026, označeným ako „Vyjadrenie matky - zdravotná starostlivosť o maloletú M. T.“. V tomto podaní uviedla, že od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo medzi rodičmi a maloletými deťmi k viacerým udalostiam, pričom za najzávažnejší považuje incident zo dňa 07.05.2026, týkajúci sa maloletej M. a jej psychiatrickej liečby u MUDr. Kristíny Trebulovej. Matka uviedla, že MUDr. Trebulová je ošetrujúcou psychiatričkou maloletej M. v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave, pričom lekárska správa z posledného vyšetrenia zo dňa 19.03.2026 bola priložená už k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka tvrdila, že dňa 07.05.2026 sa maloletá M. rozprávala so školskou psychologičkou, ktorej sa mala zdôveriť, že sa opätovne sebapoškodzovala a že má pocit zhoršenia svojho psychického stavu. Školská psychologička následne kontaktovala matku, ktorá s maloletou M. bezodkladne odišla do ambulancie MUDr. Trebulovej. Podľa matky však lekárka maloletú M. odmietla ošetriť z dôvodu, že ju otec kontaktoval e-mailom a vyjadril nesúhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti; predmetný email mala lekárka matke odmietnuť poskytnúť. Matka uviedla, že dôvody uvádzané otcom považuje za zástupné, pričom odmietla tvrdenia otca, podľa ktorých mala matka maloletú M. manipulovať alebo mala ovplyvňovať aj jej ošetrujúcu lekárku. Matka ďalej uviedla, že v dôsledku uvedenej situácie musela s maloletou M. vyhľadať urgentné ošetrenie v Národnom ústave detských chorôb na Kramároch, kde maloletú M. ošetril MUDr. Juraj Jurík, teda lekár, ktorý ju dovtedy neliečil. Matka zdôraznila, že postup MUDr. Trebulovej nenamieta, keďže rozumie, že v prípade nesúhlasu jedného z rodičov môže byť v praxi odmietnutie zdravotnej starostlivosti štandardným postupom. Zásadne však namietala postup otca, ktorý podľa nej svojvoľne, bez predchádzajúcej dohody a bez informovania matky vopred odmietol poskytovanie zdravotnej starostlivosti vlastnej dcére v období, ktoré je podľa matky pre všetkých zúčastnených, osobitne pre maloleté deti, mimoriadne náročné. Matka poukázala na to, že maloletá M. má dlhodobé psychické problémy, ktoré sú aktívne riešené v spolupráci rodiča, školy a psychiatra. Uviedla, že pri takýchto ťažkostiach je liečba dlhodobá, pričom je prirodzené, že sa pacientovi striedajú lepšie a horšie obdobia. V súvislosti s aktuálnou rodinnou situáciou matka považuje za prirodzené, že psychický stav maloletej M. sa môže dočasne zhoršiť, keďže maloletá si uvedomuje, že rodina rieši náročnú situáciu, deti navštívila sociálna kuratela, mení sa dynamika jej života a maloletá M. sa už nestretáva s otcom, podľa matky na vlastný podnet. Podľa matky je odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti maloletej M. v takejto situácii nezodpovedné a môže byť pre ňu až život ohrozujúce. Matka zdôraznila, že v oblasti detskej psychiatrie je akútny nedostatok lekárov a nie je jednoduché okamžite zabezpečiť náhradu. Rovnako poukázala na význam kontinuity liečby a dôverného vzťahu medzi pacientom a psychiatrom, keďže maloletá M. a MUDr. Trebulová sa už poznajú a podľa matky by bolo pre maloletú traumatizujúce, ak by mala svoje problémy opätovne riešiť s novým lekárom. Matka zároveň uviedla, že aktuálny stav maloletej M. je taký, že nie je schopná navštevovať školu, matka si musela v práci vziať dovolenku, maloletá M. musí byť pod neustálym dohľadom a bola zvažovaná aj jej hospitalizácia. Matka tiež uviedla, že maloletá M. sa jej mala zdôveriť s obavou o svoj život v prípade, ak by bola v tom čase u otca. Právna zástupkyňa matky podľa podania zaslala otcovi dňa 08.05.2026 lekársku správu z vyšetrenia a požiadala ho, aby prehodnotil svoj nesúhlas s pokračovaním liečby u MUDr. Trebulovej. Matka uviedla, že otec na túto žiadosť reagoval tak, že v prípade záujmu matky napíše MUDr. Trebulovej a požiada ju, aby maloletú M. ďalej liečila. Ostatné vyjadrenia a obvinenia otca matka považovala za účelové. Matka uzavrela, že konanie otca považuje za cynické, neriešiace vzniknutú situáciu a vystavujúce maloletú M., matku aj ostatné deti extrémnemu stresu. Podľa matky nejde zo strany otca o konanie v najlepšom záujme dieťaťa, ale o snahu eliminovať už nadviazaný kontakt maloletej M. s MUDr. Trebulovou, ktorý by mohol byť v ďalšom súdnom konaní pre otca nepriaznivý. Matka v uvedenom podaní ako dôkazy označila najmä WhatsApp správy označené ako „otec nesúhlas“, e-mailovú komunikáciu otca s MUDr. Trebulovou, lekársku správu Národného ústavu detských chorôb, Psychiatrická ambulancia, zo dňa 07.05.2026, vrátane časti „Podľa matky“, a e-mailovú komunikáciu medzi právnou zástupkyňou matky a otcom. Zároveň odkázala aj na lekársku
správu z vyšetrenia maloletej LK. zo dňa 19.03.2026, ktorá bola priložená už k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Otec sa podaním zo dňa 12.05.2026 vyjadril k vyjadreniu právnej zástupkyne matky zo dňa 10.05.2026, ako aj k listinným dôkazom, ktoré boli k tomuto vyjadreniu pripojené. Uviedol, že právna zástupkyňa matky podľa jeho názoru predložila súdu neúplnú a obsahovo pozmenenú verziu e-mailovej komunikácie medzi ňou a otcom, pričom časť pôvodného obsahu mala byť z komunikácie odstránená. Otec túto skutočnosť označil za mimoriadne závažnú a uviedol, že ju bude riešiť ďalšími zákonnými prostriedkami, vrátane sťažnosti na Slovenskú advokátsku komoru a podnetu orgánom činným v trestnom konaní. Otec ďalej tvrdil, že o závažnom zdravotnom stave maloletej M. sa dozvedel až po svojom opakovanom a naliehavom kontakte s matkou v dňoch 07.05.2026 až 08.05.2026. Uviedol, že vzhľadom na absenciu relevantných informácií zo strany matky bol nútený uvažovať aj o privolaní Policajného zboru Slovenskej republiky s cieľom zistiť, čo sa s maloletou M. deje. Podľa otca mu neboli včas poskytované potrebné informácie o zdravotnom stave dieťaťa. Na preukázanie svojich tvrdení otec predložil do súdneho spisu úplnú, podľa jeho vyjadrenia pravdivú a nijakým spôsobom neupravovanú verziu e-mailovej komunikácie medzi ním ako otcom maloletej a právnou zástupkyňou matky. Zároveň pripojil prílohu vo forme snímky obrazovky komunikácie so školskou psychologičkou pani Godárskou. Otec žiadal, aby súd pri hodnotení dôkazov prihliadal na úplné a autentické znenie predloženej komunikácie, a nie na verziu predloženú právnou zástupkyňou matky, ktorú označil za sfalšovanú a zámerne klamlivú. 5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 28.04.2026 vyplýva, že orgán SPODaSK vykonal dňa 24.04.2026 ohlásené prešetrenie pomerov v domácnosti matky na adrese T. 7, R., ako aj pohovor s maloletými deťmi. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala matka, maloleté deti, stará matka z matkinej strany a právna zástupkyňa matky. Rodina býva v trojizbovom byte vo vlastníctve matky. Matka uviedla mesačné náklady na byt približne 300 eur, hypotekárnu splátku 170 eur a čistý mesačný príjem vo výške 4 500 eur. Maloleté deti navštevujú Deutsche Schule v Bratislave, maloletý G. ôsmy ročník a maloleté M. a M. šiesty ročník. Pri sociálnom šetrení bolo zistené, že domácnosť je udržiavaná v primeranom hygienickom stave, deti majú zabezpečené základné potreby vrátane potravín, priestoru na oddych, prípravu do školy a osobnú hygienu, maloletý G. má vlastnú izbu a maloleté M. a M. majú spoločnú izbu. Matka pri šetrení uviedla, že kontakt maloletého G. a maloletej M. s otcom neprebieha približne mesiac a maloletá M. sa s otcom nestretáva od predvianočného obdobia. Podľa matky sú deti celý čas u nej a s otcom sa stretávať nechcú. Matka ďalej uviedla, že maloletý G. sa dlhodobo sťažuje na bolesti brucha a absolvoval viaceré odborné vyšetrenia, vrátane endoskopického vyšetrenia, pričom podľa jej tvrdenia ho mal otec po narkóze nechať samého doma a odísť na halloweensku párty. Matka uviedla, že deti jej už dlhodobejšie avizovali, že k otcovi chodiť nebudú; maloleté deti podľa nej pozorovali, že maloletá M. k otcovi nechodí, a následne sa maloletý G. a maloletá M. dňa 23.03.2026 rozhodli, že k otcovi nechcú chodiť tiež. Ako dôvod mali uviesť, že sa otca boja a že na ne kričí. Matka zároveň uviedla, že komunikácia medzi rodičmi prebieha prevažne telefonicky a elektronicky, dohoda medzi rodičmi je komplikovaná a konflikty medzi rodičmi podľa nej negatívne vplývajú aj na maloleté deti. Matka uviedla, že deťom hovorí, aby otcovi zdvihli telefón, avšak maloleté deti aktuálne nijako na styk s otcom nepripravuje. 6. Z pohovoru s maloletým G. vyplynulo, že v školskom prostredí sa cíti dobre, má kamarátov a kolektív vníma pozitívne. Doma u matky sa cíti v pohode, matke dôveruje, rozpráva sa s ňou o svojich problémoch a matka mu podľa jeho vyjadrenia poskytuje podporu a pocit bezpečia. Vo vzťahu k otcovi maloletý uviedol, že sa s ním často háda, otec podľa neho skresľuje situácie a vinu obracia na maloletého. Konflikty v rodine podľa maloletého vznikajú najmä v súvislosti s otcovým požívaním alkoholu. Maloletý uviedol, že na otcovi vie podľa jeho správania a výzoru usúdiť, kedy je pod vplyvom alkoholu. Zároveň uviedol, že s otcom v minulosti trávil čas rôznymi aktivitami, napríklad bicyklovaním, návštevami kina, túrami a pozeraním filmov, pozitívne hodnotil aj prostredie v G. a spoločné letné aktivity. Prekáža mu však správanie otca spojené s požívaním alkoholu, pričom otca opisoval ako konfliktného, vulgárneho alebo neprimerane reagujúceho. Maloletý uviedol aj situáciu na letisku pred dovolenkou, pri ktorej mal byť otec podľa jeho vnímania pod vplyvom alkoholu a mal vyvolať konflikt. Takéto správanie v ňom podľa jeho slov vyvoláva nepríjemné pocity, hanbu a obavy. Uviedol tiež, že keď je u otca, zatvára sa do izby, aby s otcom nemusel komunikovať, a že sa otcovho správania niekedy až desí. Rozhodnutie obmedziť, resp. odmietať stretávanie s otcom označil za vlastné, pričom uviedol, že matka ho v tom usmernila,
ale nezmanipulovala. S otcom by sa podľa vlastného vyjadrenia opäť rád stretol, avšak iba vtedy, keby otec prestal požívať alkohol. 7. Z pohovoru s maloletou M. vyplynulo, že najviac dôveruje matke a u matky sa cíti lepšie. Uviedla, že otcovi sa bála povedať o sebapoškodzovaní, pričom ako dôvod označila otca. Maloletá uviedla, že jej na otcovi vadí, že pije, a že podľa nej to robí už dávno, od jej útleho veku. Zároveň uviedla, že otec deti bráva na výlety, avšak opísala aj situácie, keď mal na deti kričať, napríklad počas bicyklovania. K otcovi chodila podľa svojich slov najmä pre kamarátku. Uviedla, že sa snažila presvedčiť aj súrodencov, aby k otcovi nechodili, avšak tí sa nedali. Maloletá ďalej uviedla, že s otcom nechcela tráviť Vianoce 2025, lebo sa podľa nej opäť opije, pričom vyjadrila, že sa s otcom nechce stretávať vôbec, a to ani v prípade, ak by prestal piť. Deklarovala, že chce zostať u matky, s matkou si rozumie, otca už nevníma ako svojho „vlastného tatina“ a rozhodnutie obmedziť kontakt s otcom označila za vlastné, nie za výsledok manipulácie zo strany matky alebo inej osoby. 8. Z pohovoru s maloletou M. vyplynulo, že komunikovala primerane svojmu veku, spontánne a otvorene. Uviedla, že v škole sa jej situácia zlepšila a našla si kamarátky. Najviac ju podľa jej slov trápi situácia s otcom. Doma u matky sa cíti v pohode. U otca sa podľa svojho vyjadrenia zatvára v izbe a nechce, aby jej otec chodil do izby, pretože sa pri ňom cíti nepohodlne. Uviedla tiež, že u otca trávi veľa času s kamarátkami a má v G. aj blízku kamarátku. Na otcovi jej prekáža, že sa ľahko nahnevá a že veľa pije; doma u otca vidí plechovky od piva a pred ňou otec pije občas. Maloletá uviedla, že by chcela, aby otec prestal piť alkohol a kričať, a keby otec prestal piť, chcela by k nemu opäť chodiť ako predtým. K otcovi prestala chodiť od marca 2026. Uviedla, že sa so súrodencami a matkou dohodli, že už k otcovi nebude chodiť, avšak zároveň dodala, že aj keby táto dohoda nebola, aj tak by k otcovi prestala chodiť. Zároveň uviedla obavu, že otec jej aj súrodencom prestane platiť školu. V bezpečí sa podľa vlastného vyjadrenia cíti v izbe u matky aj u otca. 9. Zo správy ďalej vyplýva, že maloleté deti majú zabezpečenú pravidelnú zdravotnú starostlivosť u ošetrujúcej lekárky MUDr. Dančovej a navštevujú aj odborné ambulancie, konkrétne ambulanciu MUDr. Trebulovej v Národnom ústave detských chorôb, gastroenterologickú ambulanciu na Bezručovej ulici, psychokonzultantku MUDr. Godársku a z dôvodu zubného strojčeka aj ambulanciu MUDr. Petrincovej Prodentist. Orgán SPODaSK v závere správy konštatoval, že maloleté deti majú v domácnosti u matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie potrieb a pre priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. 10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zo dňa 04.05.2026, vyplýva, že dňa 24.04.2026 bolo vykonané ohlásené sociálne šetrenie v domácnosti otca maloletých detí na adrese F. 9, G., a to za prítomnosti a so súhlasom otca. Maloleté deti sa v čase šetrenia v domácnosti otca nenachádzali. Domácnosť otca tvorí poschodový rodinný dom nachádzajúci sa v novej zástavbe rodinných domov. Na prízemí domu sa nachádza pracovňa, obývacia izba spojená s kuchyňou, jedálenský kút a terasa na pozemku za domom; na poschodí sa nachádzajú tri izby, spálňa a sociálna miestnosť. Maloletý G. má u otca samostatnú detskú izbu, maloleté dcéry zdieľajú jednu detskú izbu, pričom každé z detí má samostatné lôžko. Detské izby sú podľa správy zariadené účelne, primerane veku a potrebám detí, zariadenie domácnosti je moderné, účelné a štandardné a hygiena a poriadok v domácnosti sú na dobrej úrovni. Orgán SPODaSK konštatoval, že maloleté deti majú u otca vytvorené vhodné podmienky. Otec pri šetrení uviedol, že rodinný dom je v jeho osobnom vlastníctve a bol nadobudnutý na hypotekárny úver, ktorý spláca mesačne vo výške 1 400 eur, okrem ďalších úverov. Náklady na domácnosť uviedol vo výške približne 300 eur mesačne. Otec je povolaním advokát, pracuje prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným a svoj priemerný čistý mesačný príjem uviedol vo výške 8 400 eur. Zo správy ďalej vyplýva vyjadrenie otca k doterajšiemu výkonu starostlivosti o maloleté deti. Otec uviedol, že rodičia zabezpečovali starostlivosť o deti formou striedavej osobnej starostlivosti, ktorá podľa neho fungovala, deti sa striedali v nedeľu o 17.00 hod. a rodičia sa vedeli dohodnúť. Maloletú M. videl naposledy v decembri 2025 a maloletých G. a M. v marci 2026. Podľa otca mu maloletí G. a M. uviedli, že im striedavá osobná starostlivosť vyhovuje a chceli v nej pokračovať, následne však s ním deti zo dňa na deň prestali komunikovať. Otec uviedol, že s maloletou M. sa nemal ani možnosť porozprávať a dôvody odmietania kontaktu sa dozvedel len sprostredkovane od matky, ktorá mu mala uviesť, že M. nechce chodiť k otcovi, pretože otec pije a kričí. Otec sa v rámci šetrenia vyjadril, že sa o maloleté deti riadne staral a väčšinu vecí pre deti zabezpečoval on. Uviedol, že mesačne uhrádzal výživné na tri maloleté deti vo výške 350 eur, školné vo výške 1 700 eur a hradil aj ďalšie mimoriadne náklady, najmä náklady na zubný
strojček, školu v prírode, psychológa a lekára. Zároveň uviedol, že matka tieto náklady neuhrádzala v jednej polovici. Zo správy tiež vyplýva, že maloleté deti navštevujú Deutsche Schule v Bratislave, maloletý G. je žiakom ôsmeho ročníka a maloleté dcéry sú žiačkami šiesteho ročníka, pričom otec je prihlásený do EduPage. Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, zo správy vyplýva, že maloleté deti sú vedené v pediatrickej ambulancii MUDr. Dančovej v Bratislave. Maloletý G. sa od októbra 2025 lieči v gastroenterologickej ambulancii a užíva liek Helicid. Maloletá M. je vedená na pedopsychiatrii z dôvodu sebapoškodzovania, ktoré sa podľa vyjadrenia otca malo začať pri prechode na druhý stupeň základnej školy. Otec uviedol, že maloleté deti na vyšetrenia sprevádza, vybavoval pre ne psychológa a náklady na zdravotnú starostlivosť platí on. Otec sa zároveň vyjadril k tvrdeniam matky uvádzaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorých má požívať alkohol, šoférovať pod jeho vplyvom a predstavovať hrozbu pre deti. Otec tieto tvrdenia odmietol. Uviedol, že deti pravidelne vozil do školy, nikdy mu nič také nepovedali, nikdy pred nimi nebol opitý a vzťahy s deťmi mali byť dobré. Podľa otca matka deti manipuluje a dôvod podania návrhu vidí v tom, že matka sa nevysporiadala s minulosťou a je frustrovaná. Otec uviedol, že nebol trestaný, nebol liečený, deti neohrozoval a že zo dňa na deň zostal úplne odstrihnutý od detí. Zároveň tvrdil, že ohrozujúcou pre deti je podľa jeho názoru práve matka, a to vzhľadom na jej manipulatívne prejavy, samovražedný incident a nekonzistentné správanie. Zo správy ďalej vyplýva, že otec s návrhom matky nesúhlasí a žiada jeho zamietnutie. Uviedol, že zvažoval aj podanie návrhu na zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti, ktorý však nestihol podať. Navrhol vykonanie znaleckého dokazovania a uloženie výchovného opatrenia. Orgán SPODaSK v závere správy konštatoval, že z vykonaného šetrenia v domácnosti otca nezistil také skutočnosti, ktoré by fakticky preukazovali tvrdenia matky a bránili otcovi v poskytovaní osobnej starostlivosti o maloleté deti. Súčasne uviedol, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Otec bol zároveň poučený o výkone a priebehu pohovoru s maloletými deťmi primerane ich veku a psychickému stavu za účelom doplnenia dokazovania v najlepšom záujme maloletých detí. 11. K správe bola pripojená aj predchádzajúca správa ÚPSVaR Malacky zo dňa 22.09.2021. Z tejto skoršej správy vyplýva, že dňa 07.09.2021 bolo vykonané neohlásené šetrenie v domácnosti otca na tej istej adrese, a to v súvislosti s oznámením matky na bezplatnú telefonickú linku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.08.2021. V domácnosti sa vtedy nachádzal otec, maloleté deti prítomné neboli, keďže ich otec mal ráno odviesť do školy, a otec nesúhlasil so vstupom do domu. Otec bol poučený o vykonávaných opatreniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. K udalosti zo dňa 25.08.2021 otec uviedol, že matka sa večer dostavila k jeho domácnosti, obaja rodičia privolali policajnú hliadku a matka mala uvádzať, že otec je pod vplyvom alkoholu. Podľa vyjadrenia otca však príslušník Policajného zboru nevidel dôvod na testovanie otca na prítomnosť alkoholu, keďže otec sa mal javiť ako v poriadku a nachádzal sa doma. Otec vtedy poprel, že by mal problém s alkoholom, a uviedol, že matku už v priebehu dňa informoval o zdravotnom stave maloletej M.. Z pripojenej predchádzajúcej správy ďalej vyplýva, že v roku 2021 otec uviedol, že starostlivosť o maloleté deti rodičia zabezpečovali formou striedavej osobnej starostlivosti v týždňovom režime, deti v čase jeho starostlivosti pravidelne vozil do školy a hradil náklady spojené so školným a výživným. ÚPSVaR Malacky vtedy otcovi odporučil, aby vzniknutú situáciu riešil spoločne s matkou, aby rodičia spolu otvorene komunikovali a boli si vzájomne podporní pri zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti a pri uzatvorení rodičovskej dohody v najlepšom záujme maloletých detí. 12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
16. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 18. Súd po oboznámení sa s návrhom matky, vyjadrením otca, ďalšími podaniami rodičov, správami orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, lekárskymi správami maloletých detí, ako aj ostatnými predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. 19. Neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný prostriedok dočasnej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Jeho účelom nie je konečné vyriešenie sporu medzi rodičmi ani nahradenie riadneho dokazovania vo veci samej, ale iba bezodkladná, nevyhnutná a primeraná úprava pomerov tam, kde ďalšie trvanie existujúceho stavu neznesie odklad. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom ustanovenia Civilného sporového poriadku použijú subsidiárne podľa § 2 CMP, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pri splnení podmienok podľa § 324 a § 325 CSP, teda najmä vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Civilný mimosporový poriadok zároveň osobitne upravuje neodkladné opatrenie vo veciach výživného v § 366 CMP a neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého v § 367 CMP. 20. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci samej, ale posudzuje, či sú rozhodujúce skutočnosti aspoň osvedčené. Miera osvedčenia pritom musí zodpovedať intenzite zásahu, ktorý sa navrhovaným neodkladným opatrením požaduje. Čím zásadnejší zásah do existujúcej úpravy rodičovských práv a povinností sa navrhuje, tým presvedčivejšie musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých vyplýva potreba takéhoto okamžitého zásahu. V prejednávanej veci sa matka nedomáha len dočasného procesného riešenia reagujúceho na konkrétnu situáciu, ale domáha sa dočasnej zmeny doterajšej striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť matky, ponechania styku otca s maloletými deťmi neupraveného a zároveň uloženia výživného vo výrazne vyššom rozsahu. Takýto návrh svojimi účinkami podstatne zasahuje do existujúceho právneho stavu založeného rozsudkom o rozvode a fakticky by viedol k dočasnému vylúčeniu otca z osobnej starostlivosti o deti bez toho, aby bol upravený aspoň minimálny režim kontaktu.. 21. Z predložených listinných dôkazov má súd za osvedčené, že posledná súdna úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 27P/49/2021-155, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloleté deti G. T., nar. XX.XX.XXXX, M. T., nar. XX.XX.XXXX, a M. T., nar. XX.XX.XXXX, boli na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňovom intervale. Otcovi bola počas trvania striedavej osobnej starostlivosti určená vyživovacia povinnosť vo výške 150 eur mesačne na maloletého G. a po 100 eur mesačne na maloleté M. a M.. Obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. 22. Zo správ orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately má súd za osvedčené, že pomery v domácnosti matky aj otca boli prešetrené, pričom u oboch rodičov boli zistené materiálne a bytové podmienky vhodné na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. V domácnosti matky majú maloleté deti zabezpečené základné potreby, priestor na oddych, prípravu do školy a osobnú hygienu, maloletý G. má vlastnú izbu a maloleté M. a M. majú spoločnú izbu. V domácnosti otca má maloletý G. samostatnú detskú izbu a maloleté dcéry zdieľajú jednu detskú izbu, pričom domácnosť otca bola orgánom SPODaSK vyhodnotená ako hygienicky a materiálne primeraná, s vhodnými podmienkami pre deti. Zo samotného prešetrenia domácnosti otca neboli zistené také skutočnosti, ktoré by fakticky preukazovali tvrdenia matky a ktoré by samy osebe bránili otcovi v poskytovaní osobnej starostlivosti o maloleté deti. 23. Súd má zároveň za osvedčené, že pôvodne určená striedavá osobná starostlivosť sa v čase rozhodovania fakticky nerealizuje v rozsahu určenom rozsudkom o rozvode. Zo správ kolízneho
opatrovníka, ako aj z tvrdení oboch rodičov vyplýva, že maloletá M. sa s otcom nestretáva od decembra 2025 a maloleté deti G. a M. sa s otcom prestali stretávať v marci 2026. Otec tento stav spochybňuje ako dôsledok konania matky a namieta, že mu matka bráni v kontakte s deťmi; matka naopak tvrdí, že deti kontakt s otcom odmietajú z vlastnej vôle z dôvodu jeho správania. Pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení je však osvedčené minimálne to, že výkon striedavej osobnej starostlivosti je aktuálne prerušený a vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú vo výraznom konflikte. 24. Z pohovorov maloletých detí vykonaných orgánom SPODaSK má súd za osvedčené, že maloleté deti vnímajú rodinnú situáciu ako záťažovú a všetky tri deti opisovali výhrady voči správaniu otca. Maloletý G. a maloletá M. uvádzali, že by boli ochotní uvažovať o obnovení kontaktu s otcom, ak by otec prestal požívať alkohol a kričať, resp. ak by sa zmenilo jeho správanie. Maloletá M. vyjadrila výraznejšie odmietanie kontaktu s otcom. Uvedené vyjadrenia maloletých detí sú významné najmä ako prejav ich aktuálneho subjektívneho prežívania a postoja k rodičom; samotné tieto vyjadrenia však bez ďalšieho nepredstavujú objektívne preukázanie všetkých tvrdení o správaní otca, najmä pokiaľ ide o tvrdený alkoholizmus alebo konkrétne incidenty. 25. Z lekárskych správ Národného ústavu detských chorôb, KDP - psychiatrická ambulancia, má súd za osvedčené, že maloletá M. je dlhodobo sledovaná v pedopsychiatrickej ambulancii pre psychické ťažkosti. V lekárskych správach sa opakovane uvádzajú diagnózy adaptačná porucha s úzkostno-depresívnym syndrómom, rozpadnutie rodiny odlúčením a rozvodom, iné poruchy psychiky a správania v rodinnej anamnéze a sebapoškodenie v osobnej anamnéze. Maloletá M. má nastavenú medikamentóznu liečbu, najmä liekom Sertralin, a bolo jej odporúčané psychoterapeutické vedenie, zvýšený dohľad, sanácia rodinného prostredia, obmedzenie času na mobile a kontrola sledovaného obsahu. 26. Z lekárskej správy zo dňa 17.12.2025 vyplýva, že maloletá M. mala v škole epizódu sebapoškodenia po urážaní zo strany spolužiakov, pričom v závere tejto správy bol jej aktuálny stav hodnotený ako stabilizovaný, bez depresívnej a úzkostnej symptomatiky. Z lekárskej správy zo dňa 19.03.2026 vyplýva, že maloletá M. bola na kontrolnom pedopsychiatrickom vyšetrení, pričom v anamnestickej časti boli zachytené aj jej vyjadrenia týkajúce sa napätých vzťahov v rodine a jej výhrad voči otcovi. Objektívne bola opísaná ako pubescentná, senzitívna a úzkostná, avšak aktuálny stav bol v závere správy hodnotený ako stabilizovaný, bez depresívnej a úzkostnej symptomatiky. Z lekárskej správy Národného ústavu detských chorôb zo dňa 07.05.2026 má súd za osvedčené, že maloletá M. bola v uvedený deň akútne pedopsychiatricky vyšetrená cestou KPM pre zhoršenie psychického stavu, a to v sprievode matky a na odporúčanie školskej psychologičky. Dôvodom vyšetrenia bolo zhoršenie prežívania a intenzívnejšie sebapoškodzovanie rezaním. Maloletá pri vyšetrení subjektívne uvádzala zhoršenie stavu približne posledný mesiac, ťažkosti so sústredením, pocity beznádeje, zhoršené sebapoškodzovanie, problémy so spánkom a zníženú chuť do jedla. Z objektívneho nálezu vyplýva, že maloletá nadväzovala kvalitný kontakt, bola pokojná a spolupracujúca, vedomie bolo lucidné, vnímanie intaktné a bez halucinatórneho správania, avšak bola prítomná subdepresívna nálada, anxiózne ladenie, afektívna labilita, sklon k impulzivite, pocit bezperspektívnosti a beznádeje, ako aj zintenzívnené sebapoškodzovanie. Lekár konštatoval, že maloletá je aktuálne nepsychotická a nesuicidálna, avšak so zhoršením stavu na úrovni depresívneho syndrómu a výskytu sebapoškodzovania, pričom v čase vyšetrenia nebola indikovaná akútna intervencia vo forme hospitalizácie. Z uvedenej lekárskej správy zo dňa 07.05.2026 ďalej vyplýva, že u maloletej M. bola upravená medikácia pridaním lieku Rispen/ Risperidón a bolo odporúčané pokračovať v liečbe Sertralinom, s perspektívnym navýšením dávky po konzultácii s lekárom. Zároveň bol odporúčaný zvýšený dohľad, kontrola sebapoškodzovania, pokračovanie v pravidelnom psychoterapeutickom vedení, sociálne riešenie rodinnej situácie, riešenie potenciálnej šikany v škole a sanácia rodinného prostredia. Počas zmeny medikácie a nastavovania liečby bolo odporúčané, aby maloletá nezostávala bez dohľadu a aby bola v domácom prostredí pod kontrolou rodiča alebo inej zodpovednej osoby schopnej kontroly. Z predložených lekárskych správ teda súd považuje za osvedčené, že maloletá M. je psychicky zraniteľná, je v odbornej psychiatrickej starostlivosti, má opakované prejavy sebapoškodzovania a jej stav sa v máji 2026 zhoršil do tej miery, že si vyžiadal akútne pedopsychiatrické vyšetrenie, úpravu liečby a zvýšený dohľad. Z týchto správ zároveň vyplýva potreba stabilného, predvídateľného a konfliktom čo najmenej zaťaženého rodinného prostredia. Lekárske správy však samy osebe neobsahujú jednoznačný odborný záver, že by psychický stav maloletej M. bol výlučne alebo priamo spôsobený konaním jedného konkrétneho rodiča.
27. Z lekárskej správy Gastroenterologického centra Bezručova zo dňa 20.10.2025 má súd za osvedčené, že maloletý G. bol vyšetrený pre bolesti brucha trvajúce približne šesť mesiacov. Boli odporúčané ďalšie vyšetrenia, liečba liekom Helicid a pravidelná šetriaca strava. Zo správy vyplýva, že ultrasonografické vyšetrenie brucha bolo bez dokázateľných ložiskových zmien a objektívny interný nález nepreukazoval závažnú akútnu patológiu. Ani z tejto lekárskej správy bez ďalšieho nevyplýva odborný záver, ktorý by bolesti brucha maloletého G. jednoznačne spájal s konaním niektorého z rodičov alebo s konkrétnou udalosťou v rodine. 28. Zo správy psychiatrickej ambulancie MUDr. Frolkoviča týkajúcej sa matky vyplýva, že matka bola v minulosti psychiatricky liečená pre depresívnu poruchu, pričom v správe z roku 2017 bol popísaný zlepšený stav pri nastavenej liečbe a odporúčanie pokračovať v liečbe. Táto listina osvedčuje existenciu psychiatrickej liečby matky v minulosti, sama osebe však neosvedčuje aktuálnu nespôsobilosť matky zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v roku 2026. 29. Súd má preto z predložených listín, najmä z predloženej komunikácie medzi rodičmi, príp. advokátkou matky, za osvedčené, že medzi rodičmi prebieha výrazne konfliktná komunikácia, pôvodne určená striedavá osobná starostlivosť sa aktuálne fakticky nerealizuje, maloleté deti vyjadrujú odpor alebo vážne výhrady voči pobytu u otca a maloletá M. sa nachádza v zhoršenom psychickom stave vyžadujúcom odbornú starostlivosť, zvýšený dohľad a stabilizáciu rodinného prostredia. Súčasne však z predložených listín bez ďalšieho nevyplýva objektívne potvrdenie všetkých tvrdení matky o alkoholizme otca, ani odborný záver o priamej príčinnej súvislosti medzi zdravotným stavom maloletých detí a konaním otca. Osvedčený je predovšetkým stav akútne narušených rodinných vzťahov, prerušený výkon striedavej osobnej starostlivosti a záťaž maloletých detí rodičovským konfliktom. 30. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 27P/49/2021-155, má súd za osvedčené, že maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi bola počas trvania striedavej osobnej starostlivosti určená vyživovacia povinnosť. Ide o právoplatnú a vykonateľnú úpravu rodičovských práv a povinností, ktorá nebola doposiaľ zmenená rozhodnutím vo veci samej. 31. Súd má zo správ orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za osvedčené, že pôvodne určená striedavá osobná starostlivosť sa v súčasnosti fakticky nerealizuje v rozsahu určenom rozsudkom o rozvode. Maloletá M. sa s otcom nestretáva od decembra 2025 a maloleté deti G. a M. sa s otcom prestali stretávať v marci 2026. Táto skutočnosť však sama osebe nepostačuje na záver, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu navrhovanom matkou. Z predložených listín totiž vyplýva, že dôvody prerušenia kontaktu detí s otcom sú medzi rodičmi zásadne sporné. Matka tvrdí, že deti odmietajú kontakt s otcom pre jeho správanie, najmä pre požívanie alkoholu, kričanie a strach detí z otca. Otec naopak tvrdí, že odmietanie kontaktu je dôsledkom konania matky, ktorá podľa neho deti ovplyvňuje a bráni mu v kontakte s nimi. Ide teda o situáciu, v ktorej je medzi rodičmi výrazný skutkový spor, ktorý nemožno v konaní o neodkladnom opatrení spoľahlivo vyriešiť bez riadneho dokazovania, vrátane prípadného znaleckého dokazovania a ďalšieho odborného posúdenia rodinných vzťahov. 32. Súd nepodceňuje vyjadrenia maloletých detí zachytené v správach kolízneho opatrovníka. Z pohovorov s maloletými deťmi vyplýva, že deti aktuálne vnímajú rodinnú situáciu ako záťažovú, majú výhrady voči správaniu otca a vo vzťahu k pobytu u otca vyjadrujú odpor alebo vážne obavy. Maloletý G. a maloletá M. zároveň uviedli, že by boli schopní uvažovať o obnovení kontaktu s otcom za predpokladu zmeny jeho správania, najmä ak by otec prestal požívať alkohol a kričať. Maloletá M. vyjadrila odmietanie kontaktu s otcom výraznejšie. Tieto vyjadrenia sú významné ako prejav aktuálneho subjektívneho prežívania maloletých detí a súd ich pri rozhodovaní zohľadnil. Samotný názor detí však v tejto fáze konania, bez jeho ďalšieho odborného vyhodnotenia a bez objasnenia širšieho rodinného kontextu, nepostačuje na prijatie tak zásadného opatrenia, akým by bolo dočasné nahradenie striedavej osobnej starostlivosti výlučnou osobnou starostlivosťou matky a ponechanie styku otca s deťmi úplne neupraveného. 33. Rovnako tak zo správ ÚPSVaR vyplýva, že u oboch rodičov boli preverené bytové a materiálne pomery, pričom ani v domácnosti matky, ani v domácnosti otca neboli zistené také nedostatky, ktoré by
samy osebe bránili zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o maloleté deti. Orgán SPODaSK pri šetrení u otca výslovne konštatoval, že otec má pre maloleté deti vytvorené vhodné podmienky a že zo samotného šetrenia v domácnosti otca neboli zistené také skutočnosti, ktoré by fakticky preukazovali tvrdenia matky a bránili otcovi v poskytovaní osobnej starostlivosti o maloleté deti. Uvedené neznamená, že tvrdenia matky sú nepravdivé, znamená to však, že v rozsahu potrebnom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia neboli objektivizované tak, aby odôvodňovali okamžitý zásah v podobe úplného dočasného vyňatia otca zo starostlivosti o maloleté deti. 34. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletých detí, súd má z lekárskych správ osvedčené, že maloletá M. je dlhodobo sledovaná v pedopsychiatrickej ambulancii, má diagnostikované adaptačné poruchy s úzkostno-depresívnou symptomatikou, v jej anamnéze je uvedené sebapoškodzovanie a jej stav si vyžaduje odbornú psychiatrickú a psychoterapeutickú starostlivosť. Zo správy zo dňa 07.05.2026 zároveň vyplýva, že došlo k zhoršeniu jej psychického stavu na úrovni depresívneho syndrómu a výskytu sebapoškodzovania, pre ktoré bola akútne vyšetrená, pričom nebola indikovaná akútna hospitalizácia, ale bolo odporúčané pokračovanie v liečbe, zvýšený dohľad, kontrola sebapoškodzovania, psychoterapeutické vedenie, sociálne riešenie rodinnej situácie, riešenie potenciálnej šikany v škole a sanácia rodinného prostredia. Tieto listiny jednoznačne osvedčujú potrebu ochrany stability maloletej M. a potrebu odbornej pomoci, avšak samy osebe neobsahujú jednoznačný odborný záver, že by zhoršenie zdravotného stavu maloletej bolo priamo a výlučne spôsobené konaním otca, ani záver, že by bolo v jej záujme bezodkladne vylúčiť otca z osobnej starostlivosti alebo ponechať jeho styk s maloletou bez akejkoľvek úpravy. Zo zdravotnej dokumentácie maloletého G. má súd osvedčené, že bol vyšetrovaný pre bolesti brucha trvajúce približne šesť mesiacov, pričom mu boli odporúčané ďalšie vyšetrenia, liečba a úprava stravy. Ani z tejto lekárskej správy však bez ďalšieho nevyplýva odborný záver, ktorý by bolesti brucha maloletého G. jednoznačne spájal s konaním niektorého z rodičov alebo s konkrétnou udalosťou v rodine. 35. Súd teda z predložených listín považuje za osvedčené, že rodinná situácia je vážne konfliktná, že komunikácia rodičov je narušená, že deti sú rodičovským konfliktom zaťažené a že maloletá M. si vyžaduje zvýšenú odbornú pozornosť a stabilizáciu rodinného prostredia. Zároveň však súd nemá za osvedčené v takej miere, ktorá je potrebná pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, že by ďalšie trvanie právneho stavu založeného rozsudkom o rozvode predstavovalo bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo priaznivého vývinu maloletých detí zo strany otca, ani že by bolo nevyhnutné okamžite zmeniť striedavú osobnú starostlivosť na výlučnú osobnú starostlivosť matky. 36. Súd osobitne prihliadol aj na proporcionalitu navrhovaného opatrenia. Matka navrhuje, aby boli všetky tri maloleté deti dočasne zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti a aby styk otca s deťmi nebol upravený. Takto formulovaný návrh by v praktickom dôsledku ponechal kontakt otca s deťmi výlučne na aktuálnej vôli detí, resp. na dohode rodičov, ktorá je podľa obsahu spisu v súčasnosti výrazne konfliktná a nefunkčná. Pri existencii právoplatnej súdnej úpravy striedavej osobnej starostlivosti, pri sporných tvrdeniach rodičov o príčinách odmietania kontaktu a pri absencii jednoznačného odborného záveru o ohrození detí zo strany otca by takéto opatrenie predstavovalo neprimeraný zásah do rodičovských práv otca a zároveň by nevytváralo predvídateľný a stabilný režim kontaktu detí s rodičmi. Neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako prostriedok na predbežné potvrdenie faktického stavu, ktorý vznikol v dôsledku eskalovaného konfliktu rodičov, pokiaľ nie je zároveň osvedčené, že práve takýto zásah je nevyhnutný a primeraný na ochranu maloletých detí. 37. Vo vzťahu k ustanoveniu § 367 CMP súd uvádza, že toto ustanovenie umožňuje neodkladným opatrením nariadiť tomu, kto má maloletého dočasne pri sebe, aby maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti osoby označenej súdom alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Aj pri aplikácii tohto ustanovenia však musí byť splnený základný predpoklad neodkladného opatrenia podľa § 325 CSP, teda potreba bezodkladnej úpravy pomerov. V danej veci maloleté deti fakticky sú u matky a matka sa nedomáha ich odovzdania zo starostlivosti otca, ale dočasnej zmeny právneho režimu starostlivosti spôsobom, ktorý by sa výrazne približoval rozhodnutiu vo veci samej. Vzhľadom na rozpornosť tvrdení rodičov, na potrebu ďalšieho dokazovania a na absenciu dostatočne osvedčeného bezprostredného ohrozenia detí zo strany otca súd nenašiel dôvod na takýto zásadný predbežný zásah. 38. Pokiaľ ide o návrh matky na určenie výživného neodkladným opatrením, súd vychádzal z § 366 CMP, podľa ktorého možno neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere.
Účelom tohto ustanovenia nie je predbežné určenie konečného rozsahu vyživovacej povinnosti podľa všetkých kritérií rozhodných pre rozhodnutie vo veci samej, ale iba zabezpečenie nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa v situácii, keď by bez okamžitého zásahu súdu mohlo dôjsť k ohrozeniu jeho výživy. Matka navrhla určiť výživné vo výške 730 eur mesačne na maloletého G. a po 680 eur mesačne na maloleté M. a M.. Takto navrhnuté výživné však svojou výškou zjavne presahuje rámec nevyhnutnej miery podľa § 366 CMP a smeruje skôr k predbežnému určeniu konečného rozsahu vyživovacej povinnosti. Súd zároveň prihliadol na to, že otcovi už bola právoplatným rozsudkom určená vyživovacia povinnosť, že podľa obsahu spisu otec uvádza platenie školného a ďalších výdavkov detí a že z predložených listín nevyplýva, že by maloleté deti boli aktuálne bez zabezpečenia svojich základných životných potrieb. Matka má zároveň podľa správy orgánu SPODaSK stabilný príjem a zabezpečené bývanie pre deti. Ani v tejto časti preto nebola osvedčená taká naliehavá potreba okamžitej úpravy, ktorá by odôvodňovala uloženie výživného v matkou navrhovanom rozsahu neodkladným opatrením. Prípadné nové určenie výšky výživného, zohľadňujúce aktuálny rozsah osobnej starostlivosti, príjmové a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby detí, je predmetom riadneho dokazovania vo veci samej, nie rozhodovania v režime § 366 CMP. 39. Súd prihliadol aj na § 360 CMP, podľa ktorého možno neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ani toto ustanovenie však nezbavuje súd povinnosti skúmať, či sú splnené materiálne podmienky neodkladného opatrenia, teda najmä naliehavosť, nevyhnutnosť a primeranosť zásahu. Súd v prejednávanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v inom rozsahu alebo z úradnej povinnosti. Zistené okolnosti nepochybne odôvodňujú potrebu ďalšieho riadneho konania, odborného posúdenia rodinných vzťahov, sledovania situácie maloletých detí a vytvorenia podmienok na stabilizáciu ich pomerov, avšak nie prijatie okamžitého rozhodnutia v rozsahu navrhovanom matkou. 40. Na základe uvedeného súd uzatvára, že matka osvedčila existenciu vážneho rodičovského konfliktu, prerušenie faktického výkonu striedavej osobnej starostlivosti, subjektívne odmietanie kontaktu s otcom zo strany maloletých detí a zhoršený psychický stav maloletej M.. Neosvedčila však v potrebnej miere, že by bolo nevyhnutné bezodkladne zmeniť právoplatnú úpravu striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť matky, ponechať styk otca s maloletými deťmi neupravený a uložiť otcovi výživné v navrhovanej výške. Navrhované opatrenie by za súčasného stavu dokazovania predstavovalo neprimeraný a predčasný zásah do rodičovských práv otca a svojimi účinkami by sa blížilo rozhodnutiu vo veci samej bez toho, aby boli skutkové okolnosti potrebné pre také rozhodnutie riadne objasnené. 41. Otec vo vyjadrení k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol aj nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, prípadne psychiatrie, za účelom posúdenia tvrdení rodičov, psychického stavu rodičov, predpokladov rodičov na výkon osobnej starostlivosti a rodinných vzťahov. Súd tento návrh v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za dôvodný. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je svojou povahou skráteným a dočasným procesným režimom, v ktorom súd neposudzuje vec v celom rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, ale skúma iba to, či sú splnené podmienky na bezodkladnú a nevyhnutnú dočasnú úpravu pomerov. Podľa § 325 ods. 1 CSP možno neodkladné opatrenie nariadiť vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená; podľa § 329 ods. 1 CSP môže súd o návrhu rozhodnúť aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Zákonná úprava teda vychádza z toho, že rozhodovanie o neodkladnom opatrení má byť rýchle a založené na osvedčení rozhodujúcich skutočností, nie na úplnom dokazovaní v rozsahu potrebnom pre meritórne rozhodnutie. Znalecké dokazovanie je dôkazným prostriedkom určeným najmä na objasnenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Podľa § 206 a nasl. CSP sa odborné vyjadrenie alebo znalecké dokazovanie využíva vtedy, ak treba odborne posúdiť skutkové otázky, ktoré súd nemôže vyhodnotiť sám. Takéto dokazovanie však svojou povahou vyžaduje časový priestor na formuláciu znaleckých otázok, ustanovenie znalca, vypracovanie znaleckého posudku, jeho doručenie účastníkom a prípadné vyjadrenie sa k jeho záverom. Už z tohto dôvodu sa znalecké dokazovanie spravidla nespája s rozhodovaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale patrí do riadneho dokazovania vo veci samej, v ktorej bude súd komplexne posudzovať rodičovské kompetencie, vzťahové väzby, príčiny odmietania kontaktu a najvhodnejšie usporiadanie pomerov maloletých detí. Súd preto v tomto štádiu konania nebol povinný vykonať znalecké dokazovanie navrhované otcom. Predmetom rozhodovania nebolo konečné posúdenie príčin narušenia vzťahu maloletých detí k otcovi, ani definitívne vyhodnotenie rodičovských kompetencií oboch rodičov, ale iba otázka, či návrh matky osvedčuje potrebu okamžitého zásahu v podobe neodkladného
opatrenia. Na túto otázku bolo možné odpovedať na základe predložených listín, vyjadrení rodičov, správ kolízneho opatrovníka a zdravotnej dokumentácie maloletých detí. Skutočnosť, že medzi rodičmi existujú zásadné rozpory a že ich tvrdenia bude potrebné v ďalšom konaní odborne preveriť, sama osebe neznamená, že znalecké dokazovanie má byť vykonané už v rámci konania o neodkladnom opatrení. Súd zároveň zdôrazňuje, že nevykonanie znaleckého dokazovania v tomto štádiu neznamená, že by znalecké dokazovanie nemohlo byť v ďalšom konaní potrebné alebo vhodné. Naopak, vzhľadom na povahu tvrdení rodičov, odmietanie kontaktu maloletých detí s otcom, psychický stav maloletej M. a mieru rodičovského konfliktu môže byť znalecké dokazovanie významné pre rozhodnutie vo veci samej, prípadne v konaní o výchovnom opatrení. Jeho vykonanie však patrí do štádia, v ktorom bude súd meritórne a komplexne zisťovať skutkový stav, nie do skráteného režimu rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na vykonanie znaleckého dokazovania v rámci konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za dôvodný a v tomto štádiu konania ho nevykonal. 42. Súd zároveň nezačal bez návrhu konanie vo veci samej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. Podľa § 23 ods. 1 CMP sa konanie začína na návrh; podľa § 23 ods. 2 CMP možno konanie začať aj bez návrhu, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom o začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie. Možnosť začať konanie bez návrhu však neznamená, že súd má takto postupovať automaticky vždy, keď rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Začatie konania bez návrhu predpokladá, že je zrejmé, aký konkrétny predmet má mať konanie vo veci samej a aký zásah do pomerov maloletých detí má súd meritórne posudzovať. V prejednávanej veci súd rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo spisu síce vyplýva vážny rodičovský konflikt, prerušený výkon striedavej osobnej starostlivosti a potreba stabilizácie pomerov maloletých detí, súdu však v tomto štádiu nie je dostatočne zrejmé, čo presne by malo byť predmetom konania vo veci samej začatého bez návrhu, najmä či má ísť o zmenu osobnej starostlivosti, úpravu styku, zmenu výživného, uloženie iných opatrení alebo inú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd preto považuje za potrebné, aby rodičia, ak majú za to, že doterajšia úprava rodičovských práv a povinností nezodpovedá aktuálnym pomerom maloletých detí, svoje návrhy vo veci samej jasne procesne vymedzili. Rodičia majú predovšetkým prevziať rodičovskú zodpovednosť za vzniknutú situáciu, prestať vystavovať maloleté deti rodičovskému konfliktu a zamerať sa na také riešenie, ktoré bude rešpektovať psychickú záťaž detí, ich potrebu stability, bezpečia a predvídateľných vzťahov s oboma rodičmi. 43. Keďže súd nemal za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v rozsahu požadovanom matkou a neboli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP v spojení s § 360 ods. 1, § 366 a § 367 ods. 1 CMP, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 44. Otec vo vyjadrení k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň navrhol, aby súd uložil rodičom výchovné opatrenie, spočívajúce najmä v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému, prípadne poradenskému vedeniu. Súd tento návrh otca vylúčil na samostatné konanie, keďže sa svojím predmetom, účelom ani spôsobom rozhodovania nehodí na spoločné prejednanie s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetom tohto konania je výlučne posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky na bezodkladnú dočasnú úpravu pomerov maloletých detí v rozsahu navrhovanom matkou. Konanie o neodkladnom opatrení je osobitným skráteným procesným režimom, v ktorom súd spravidla rozhoduje bez nariadenia pojednávania a na základe osvedčenia rozhodujúcich skutočností. Naproti tomu o uložení výchovného opatrenia sa spravidla rozhoduje vo veci samej, po samostatnom posúdení dôvodnosti, vhodnosti a primeranosti takéhoto opatrenia. Rozhodnutie o výchovnom opatrení si vyžaduje určenie jeho konkrétneho obsahu, rozsahu, trvania a spôsobu výkonu, ako aj zabezpečenie vhodného odborného subjektu, ktorý bude výchovné opatrenie realizovať. Súd musí zároveň posúdiť, či má byť opatrenie uložené obom rodičom, jednému z rodičov, prípadne aj vo vzťahu k maloletým deťom, a aká forma odbornej intervencie bude v ich najlepšom záujme. Takéto zisťovanie a procesné nastavenie presahuje rámec rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 166 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1, 2 CMP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. Keďže návrh otca na uloženie výchovného opatrenia sa na spoločné prejednanie s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia nehodí, súd ho podľa citovaného ustanovenia vylúčil na samostatné konanie.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario). Proti výrokom I a III tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).