Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 41P/55/2026 1226201244 24. 08. 2026 JUDr. Martina Mésarošová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201244.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. E., Q. XX.XX.XXXX, W. Č. I. T. O. pre D. G. N. U. - I. Y. Y. I. XX, U., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: S. Z. E., Q. XX.XX.XXXX, Š. K. U. N., W. Č. na Q. J. a otca: neuvedený, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e nad maloletým dieťaťom H. E., narodená XX.XX.XXXX, Ž. R., ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v O. pre D. G. N. U. - I. Y. Y. I. XX, U. (ďalej len ,,Centrum''). II. Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vypočítaného podľa zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava II (ďalej len „súd“) rozhodol uznesením, č. k. 41P/54/2026-13 z 15.04.2026, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým maloletú H. E., narodenú XX.XX.XXXX, dočasne do právoplatného skončenia konania o nariadenie ústavnej starostlivosti, najneskôr však na obdobie do 15.10.2026, odovzdal do starostlivosti O. pre D. G. N. - I. Y. Y. I. XX, U.. Univerzitnej nemocnici Bratislava so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica akademika Ladislava Dérera so sídlom Limbová 5, Bratislava, novorodenecké oddelenie, uložil povinnosť odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti O. pre D. G. N. - I.Á. Y. Y. I. XX, U.. Súd zároveň poveril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, zabezpečením umiestnenia maloletého dieťaťa do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Bratislava Učiteľská so sídlom Učiteľská 42, Bratislava do 7 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia. Výrokom II. predmetného rozhodnutia súd začal ex offo konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou H. E., narodenou XX.XX.XXXX a výrokom III. konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou H. E., narodenou XX.XX.XXXX, vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.05.2026. 2. Z odôvodnenia uznesenia Mestského súdu Bratislava II z 15.04.2026, č. k. 41P/54/2026-13 vyplýva, že matka aktuálne nemôže a nevie vykonávať riadnu starostlivosť nad maloletou, nakoľko pricestovala na Y. M. U. N. tesne pred narodením maloletej a nemá zabezpečené bývanie. Otec maloletej nebol riadne určený podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a je neznámy. Aktuálne neexistuje osoba, ktorá by vykonávala osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
3. Keďže matka nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručoval súd písomnosti matke v súlade s § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Matka maloletého dieťaťa sa k začatému konaniu o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom nevyjadrila a v konaní ostala nečinná. 4. Súd vec prejednal na pojednávaní 24.08.2026 za prítomnosti kolízneho opatrovníka a v súlade s § 180 CSP v spojení s § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v neprítomnosti matky maloletej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom bolo toto predvolanie zverejnené a vyvesené 30.07.2026 a zvesené 14.08.2026. Matka o odročenie pojednávania nežiadala, svoju neprítomnosť neospravedlnila. 5. Vo veci súd vykonal dokazovanie stanoviskom kolízneho opatrovníka, výsluchom svedkyne zamestnankyne O. pre D. G. N. U. - I., listinnými dôkazmi založenými v spise, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 41P/51/2026 a 41P/54/2026, ako i ďalším obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav: 6. Z lustrácie maloletej H. E., narodenej XX.XX.XXXX v Registri obyvateľov, ako aj rodného listu maloletej súd zistil, že maloletá má v evidencii zapísanú matku: S. Z. E., narodená XX.XX.XXXX. Otec maloletej nie je uvedený. 7. Listom zo 16.04.2024 súd požiadal o súčinnosť Veľvyslanectvo Bulharskej republiky, aby súdu poskytlo informácie, či matka nežiadala prostredníctvom Veľvyslanectva Bulharskej republiky o pomoc a či je im známy okruh rodinných príslušníkov matky, ktorí by sa vedeli o maloleté dieťa postarať. Z vyjadrenia Veľvyslanectva Bulharskej republiky v Slovenskej republike (ďalej iba „veľvyslanectvo“) zo 04.05.2026 vyplýva, že bulharské policajné orgány kontaktovali rodičov matky, ktorí uviedli, že v prípade potreby sú pripravení spolupracovať. Stará matka maloletej uviedla, že je pripravená vycestovať a poskytnúť súčinnosť, avšak až po tom, ako sa im ozve ich dcéra a budú s ňou hovoriť. Matka veľvyslanectvo v Bratislave nenavštívila ani inak nekontaktovala. 8. Z doplňujúceho vyjadrenia veľvyslanectva zo 04.06.2026 vyplýva, že ich Štátna agentúra na ochranu detí informovala o vyhlásení rodičov a brata matky, ktorí uviedli, že sa o maloletú nevedia postarať, čo je v rozpore s ich pôvodným stanoviskom zo 04.05.2026. Bulharské Ministerstvo zahraničných vecí je pripravené koordinovať návrat dieťaťa na územie U. N., pokiaľ súd prijme takéto rozhodnutie. 9. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom 24.08.2026 predložil súdu žiadosť o súčinnosť adresovanú Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže z 24.06.2026, doplnenie informácii z 10.08.2026 a vyjadrenie Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže z 18.08.2026. Uviedol, že po doplnení informácii z bulharskej strany budú pravdepodobne podávať návrh na premiestnenie dieťaťa do Bulharska, teda aby súd rozhodol o premiestnení dieťaťa do U. na miesto, ktoré určí bulharská strana. Teraz navrhujú nariadiť ústavnú starostlivosť v centra pre deti a rodiny. Pokiaľ ide o výživné, navrhujú určiť 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené maloleté dieťa. 10. Z výsluchu svedkyne J.. J. Š., zamestnankyne O. pre D. G. N. - I., U., vyplýva, že maloletá H. bola prijatá 20.04.2026. Psychomotorický vývoj je v norme a prospieva, avšak majú s ňou viac zdravotnej starostlivosti. Chodia na bežné pediatrické vyšetrenia, do rizikovej ambulancie. Má problémy s trávením aj s výživou. Matka centrum ani raz nekontaktovala. Maloletá je v profesionálnej náhradnej rodine. Súhlasila s ústavnou starostlivosťou. 11. Uznesením Mestského súdu Bratislava II, č. k. 41P/54/2026-13 z 15.04.2026, právoplatným 16.05.2026, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté dieťa meno neurčené E., narodená 26.03.2026, dočasne do právoplatného skončenia konania o nariadenie ústavnej starostlivosti, najneskôr však na obdobie do 15.10.2026, odovzdal do starostlivosti O. pre D. G. N. - I. Y. Y. I.Č.X. XX, U.. Univerzitnej nemocnici Bratislava so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica akademika Ladislava Dérera so sídlom Limbová 5, Bratislava, novorodenecké oddelenie, uložil povinnosť odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti O. pre D. G. N. - I. Y. Y. I. XX, U.. Súd poveril
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, zabezpečením umiestnenia maloletého dieťaťa do starostlivosti O. pre D. G. N. U. - I. Y. Y. I. XX, U., do 7 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia. Výrokom II. predmetného rozhodnutia súd začal ex offo konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom: meno neurčené E., narodená 26.03.2026 a výrokom III. konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom: meno neurčené E., narodená 26.03.2026, vylúčil na samostatné konanie. 12. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č. k. 41P/51/2026-21 z 01.06.2026, právoplatným 14.07.2026, súd určil maloletej meno neurčené, E., ženského pohlavia, narodená XX.XX.XXXX, krstné meno H.. 13. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 14. Podľa § 44 ods. 3 písm. a až c) Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), pestúnska starostlivosť , ústavná starostlivosť. 15. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. 16. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. 17. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka. 18. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. 19. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. 20. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. 21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 24. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa. 25. Akékoľvek rozhodnutie o odňatí dieťaťa z rodičovskej starostlivosti je vždy nutné považovať len za dočasné opatrenie a je potrebné ho zrušiť ihneď, ako nastanú vhodné okolnosti, pričom všetky úkony musia byť štátnymi orgánmi vykonávané v zhode s konečným cieľom obnoviť spolužitie prirodzeného rodiča a dieťaťa. V tomto kontexte je potrebné nahliadať najmä na ústavnú starostlivosť (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019). 26. Ústavná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov o maloleté dieťa, keď títo nezabezpečujú, resp. nemôžu starostlivosť zabezpečovať osobne. Ide o výnimočné opatrenie, pričom súd k tejto forme náhradnej osobnej starostlivosti môže pristúpiť len výnimočne, ak iné formy náhradnej starostlivosti (náhradná osobná, pestúnska starostlivosť) nemožno nariadiť. Keďže náhradná osobná starostlivosť ako aj pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd skúmal, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. 27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v rodnom liste maloletej Johany je zapísaná matka maloletej, pričom otec maloletej je neznámy. Matka pricestovala z Bulharskej republiky tesne pred narodením maloletej, nemá zabezpečené bývanie a nemá vytvorené žiadne sociálne podmienky vhodné pre výchovu maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o príbuzných maloletej Johany, ktorí by boli spôsobilí prevziať starostlivosť o maloleté dieťa, prípadne prejavili o dieťa záujem, takéto osoby nie sú súdu známe. Ani prostredníctvom Veľvyslanectva Bulharskej republiky, ktoré bolo informované o konaní a požiadané o zistenie rodinných príslušníkov matky, ktorí by mali záujem prevziať starostlivosť nad maloletou, sa nepodarilo zistiť tieto osoby. Rodičia matky maloletej a brat matky uviedli príslušným bulharským orgánom, že sa o maloletú nevedia postarať a súdu nebol doručený ani ich návrh na náhradnú osobnú starostlivosť. S prihliadnutím na uvedené dôvody súd nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletým dieťaťom, H. E., ktorá sa bude vykonávať v O. pre D. G. N. - I.Á., U., nakoľko je takéto riešenie s ohľadom na danú situáciu v najlepšom záujme maloletej Johany. Maloletej, ktorá vzhľadom na jej nízky vek potrebuje zvýšenú starostlivosť, matka toho času nedokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť v domácom prostredí, nakoľko sama matka nemá vyriešenú bytovú otázku, o maloletú neprejavuje záujem, pričom súčasný pobyt matky nie je súdu známy. 28. Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na túto skutočnosť Zákon o rodine ustanovuje, že v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima. V súčasnosti tak súdom určené výživné nemôže byť nižšie ako je to zákonom deklarovaných 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Výživné v takto určenej minimálnej výške je teda povinný platiť každý rodič, teda aj ten, ktorý je bez akéhokoľvek príjmu či zamestnania, resp. nemá vyriešenú svoju bytovú otázku. 29. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky. O výživnom súd rozhodol v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine a zaviazal matku k povinnosti prispievať na výživu dieťaťa v minimálnom rozsahu, nakoľko vyživovaciu povinnosť si musí plniť každý bez ohľadu na schopnosti a možnosti, a to aspoň
v zákonom stanovenej minimálnej miere. Rozsah povinnosti matky prispievať na výživu maloletého dieťaťa zohľadňuje skutočnosť, že matka nemá vytvorené bytové, ekonomické a sociálne podmienky, preto nebolo odôvodnené určiť ani vyššiu vyživovaciu povinnosť matky. Výživné je však rodič povinný poukazovať zariadeniu, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, t. j. na adresu Centra pre deti a rodiny - Učiteľská, od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 81 ods. 2 Zákona o rodine). 30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie podané kolíznym opatrovníkom bude právne neúčinné, nakoľko sa práva podať odvolanie voči súdu v zmysle § 368 CSP vzdal, a to po vyhlásení rozhodnutia do zápisnice o pojednávaní. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).