Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 73P/56/2026 1226201329 14. 05. 2026 JUDr. Emília Habartová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201329.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. E. K., nar. XX.XX.XXXX, 2. H. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: D.. N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XB, D., t. č. bytom R. XX, D., zast. ComeUnity, o.z., so sídlom Moravské Lieskové 1283, Moravské Lieskové a otca: X.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XB, D., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 21.04.2026 bol súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia a síce nahradenia súhlasu otca s prijatím a dochádzkou maloletej H. K., nar. XX.XX.XXXX, do predškolského zariadenia MŠ T., so sídlom T. XA, D. (ďalej ako „MŠ T.“) v školskom roku 2026/2027 od 01.06.2026. Ďalej žiada zaviazať otca uhrádzať poplatky súvisiace s dochádzkou mal. H. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. K., nar. XX.XX.XXXX, do MŠ T. od 01.06.2026. 2. Návrh matka odôvodnila nasledovnými skutočnosťami: z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: E., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX. Matka opustila spoločnú domácnosť s otcom dňa 10.09.2025 z dôvodu jeho správania spôsobujúceho jej psychické utrpenie. Otec sa s takýmto konaním matky do súčasnosti nezmieril a konflikty medzi rodičmi pretrvávajú do súčasnosti. Rodičia sami medzi sebou nedokážu dospieť k žiadnej dohode, pričom ich vzájomné dohadovanie prechádza komplikovanou komunikáciou. Matka si našla nové bývanie s maloletými na ul. R. XX v D., kde sa s nimi zdržuje do súčasnosti. Nakoľko sa rodičia nedokázali dohodnúť ani o úprave styku otca s maloletými deťmi a výžive otca na maloleté deti, podala matka na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane dočasnej úpravy výživného - toto konanie bolo vedené pod sp. zn 73P/129/2025 a dňa 13.10.2025 tunajší súd takýto návrh matky v časti zamietol, pričom upravil dočasnú výšku výživného na obe maloleté deti. Otec súčasne podal vlastný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal odovzdanie maloletých do jeho výlučnej starostlivosti - konanie vedené pod sp. zn. 73P/138/2025. Dňa 13.10.2025 tunajší súd takýto návrh otca zamietol v celom rozsahu. Obaja rodičia podali proti uzneseniu súdu odvolanie, pričom odvolacím súdom boli v oboch veciach potvrdené rozhodnutia súdu prvej inštancie. Strany následne realizovali vo veci mediáciu, ktorá sa skončila neúspešne, nakoľko matka odstúpila z mediácie, vnímajúc ju ako nesprávne vedenú zo strany mediátorky. Maloletá E. toho času navštevuje súkromnú MŠ T. s vyučovacím jazykom anglickým. Maloletá H. je toho času ešte v predškôlkárskom veku X rokov, pričom matka je s ňou na rodičovskej dovolenke do 11.08.2026. Mesačný poplatok na stravu a školné v tejto materskej škôlke je cca 500,- eur na každé dieťa. Celkový poplatok za škôlku do súčasnosti znášal otec. Otec výhradne trvá na tom, aby obe deti navštevovali túto škôlku, ktorú on považuje v ich najlepšom záujme. V matkiných finančných možnostiach nie je znášať takýto náklad na maloleté
deti sama v prípade, ak by otec svojvoľne prestal ďalej uhrádzať tieto poplatky. Nakoľko je pre matku toho času nevyhnutné sa riadne zamestnať na plný pracovný úväzok, resp. dosahovať vyšší príjem, čo znamená mať vyšší rozsah pracovného času, pretože nedokáže maloleté deti a domácnosť sama finančne pokryť a to ani s dočasným výživným, ktoré je stanovené v minimálnej možnej miere k vysokému príjmu otca (6.159,90 eur) a otec odmieta na zvýšené výdavky v súvislosti s maloletými prispieť, matka navrhovala otcovi, aby maloletá H. mohla byť od januára 2026 umiestnená v štátnych jasliach. Otec s takýmto návrhom výslovne nesúhlasil. Matka aj napriek tomu podala žiadosť o umiestnenie maloletej v tomto sociálnom zariadení, avšak zo strany zariadenia nebolo matke vyhovené a maloletá nebola prijatá do zariadenia, odkazujúc matku na súdnu náhradu súhlasu otca. Otec od počiatku navrhoval výhradné prijatie maloletej H. do MŠ T. a pokračovanie mal. E. v tejto škôlke. Matka totiž otcovi navrhovala prijatie maloletých do štátnych zariadení. Obaja rodičia konzultovali situáciu s riaditeľkou MŠ T., pričom tá potvrdila prijatie a odporúčala nástup mal. H. už od 01.06.2026 vzhľadom na adaptáciu dieťaťa v kolektíve, kedy sa jej bude venovať zvýšená pozornosť, z dôvodu nízkeho počtu takto malých detí ešte v júni 2026. Súčasne poukázala na už zvládnuteľný adaptačný proces a socializáciu u mal. E. v tomto kolektíve a nevhodnosť jej ďalšej separácie z neho v predprimárnom ročníku. Po konzultácii s riaditeľkou matka prehodnotila svoj úmysel o prijatí a preradení maloletých do štátneho zariadenia a súhlasila s prijatím a pokračovaním maloletých v MŠ T.. Rodičia sa nakoniec v tomto jedinom bude - súhlas na prijatie a pokračovanie maloletých detí v škôlke - zhodli. Po doručení zmluvy zo strany MŠ T. matka zistila, že táto je datovaná už s predtlačeným dátumom prijatia dieťaťa - mal. H. od 01.07.2026. Matka písomne túto vec konzultovala s otcom, ktorý jej uviedol, že trvá na prijatí mal. H. od 01.07.2026, odkazujúc na všeobecne generalizované skutočnosti ohľadne detí. Matka pokladá takéto konania otca za vysoko účelové, manipulatívneho charakteru. Nevidí objektívny dôvod na jeho strane, prečo by maloletá H. nemohla nastúpiť do škôlky už od 01.06.2026, keď otec disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu tohto poplatku. Matka samotnú argumentáciu otca o nadväznosti prijatia od 01.07.2026 na začiatok školského roka a prirodzenosti obdobia pre nástup nových detí a s tým spojného prispôsobenia adaptačného režimu vníma ako generalizovanú a irelevantnú v porovnaní s racionálnym stanoviskom samotnej riaditeľky MŠ. Matka teda podpísala zmluvy na mal. H. s dobou trvania od 01.06.2026 (ako dátumom nástupu maloletej H. do MŠ T.), toho času bez podpisu otca, o čom otca aj vyrozumela. Riaditeľka matke uviedla, že v ich prípade je potrebný súhlas oboch rodičov, aj napriek skutočnosti, že na samotnej zmluve je uvedený podpis len jedného zákonného zástupcu. Podľa vyjadrenia riaditeľky MŠ T. sa však v prípade výrazného konfliktu medzi rodičmi vyžaduje podpis oboch rodičov. Otec sa k tejto žiadosti matky do súčasnosti nevyjadril, matka nemá vedomosť, ako vo veci otec ďalej pokračuje, matka má aj dôvodnú obavu, že v prípade, ak súd nahradí súhlas otca s prijatím/ nástupom maloletej do MŠ T. od 01.06.2026, otec odmietne uhradiť školský poplatok za maloleté deti za jún 2026. Matka je toho času ešte na rodičovskej dovolenke (poberá rodičovský príspevok na mal. H. a rodinné prídavky na obe maloleté deti) a súčasne si privyrába ako dohodárka, jej celkový mesačný príjem predstavuje cca 1.450,- eur a teda nemá dostatok finančných prostriedkov, aby tento náklad znášala výhradne sama a to na obe deti. Matka teda nevylučuje, že hoci sa otec písomne zaviazal k úhrade poplatkov, avšak s prijatím/ nástupom mal. H. výslovne súhlasí až od 01.07.2026, v zmysle čoho si subjektívne bude interpretovať tento záväzok s účinnosťou od 01.07.2026 a teda poplatky za jún 2026 neuhradí. Z tohto dôvodu sa matka domáha aj výslovnej autoritatívnej úpravy súdom. Pre matku je relevantný aj jeden mesiac možnosti výkonu pracovnej činnosti, ktorý predstavuje jednomesačný príjem, ktorým dokáže zvýšiť životný štandard svojim maloletým deťom. Súčasne má matka dohodnutý nástup v spoločnosti K. P., s.r.o. na trvalý pracovný pomer od júla 2026, čo by bolo nerealizovateľné v prípade, ak by v tom čase prebiehal adaptačný proces u mal. H. v MŠ T.. Na základe vyššie uvedených skutočností matka navrhuje bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania. 3. K návrhu matka pripojila listinné dôkazy: fotokópiu rodných listov maloletých detí, fotokópiu sobášneho listu, žiadosť o prijatie do detských jaslí a odôvodnenie absencie podpisu otca, e-mailová komunikácia medzi rodičmi, zmluvy o poskytovaní dennej starostlivosti o deti, odpoveď z Miestneho úradu mestskej časti D. - W., dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti. 4. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 5. Podľa § 2 ods. 1, 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa používajú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 6. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „ CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejme, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj ako „zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 16. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Zákonná formulácia neupravuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, t. j. môže k nemu pristúpiť v závislosti od konkrétnych okolností, pričom súd musí iba starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, zdravie, prípadne iné dôležité záujmy (napr. plnenie povinnej školskej dochádzky). 17. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie, na rozdiel od dokázania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná dočasná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 18. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia (napr. výchovy, zdravia alebo života maloletého, o ktorého právach a povinnostiach sa má konať) a to len do doby, kým o starostlivosti o maloleté dieťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti súd vydá neodkladné opatrenie vtedy, ak má za to, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, napr. keď je priamo ohrozená jeho výživa, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne ak ide o iné dôležité záujmy. 19. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzakladanejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ, pričom súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. 20. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 21. Podľa § 144a ods. 1 školského zákona, na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak. 22. Po oboznámení sa s návrhom matky a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol, majúc za to, že za daného skutkového stavu nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere. Vychádzajúc zo skutkových okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno prijať záver o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom v znení navrhnutom matkou v podanom návrhu, ktorým sa matka domáha nahradenia súhlasu otca s prijatím a dochádzkou maloletej H. do predškolského zariadenia MŠ T. v školskom roku 2026/2027 od 01.06.2026 a zároveň uloženia
povinnosti otcovi znášať náklady súvisiace s návštevou tohto zariadenia oboma maloletými deťmi od 01.06.2026. 23. Nahradenie súhlasu rodiča je vážnym zásahom do autonómie vôle rodiča, ktorý musí byť riadne zdôvodnený a musí byť preukázané, že bol nevyhnutný. To sa v tomto prípade podľa názoru súdu nestalo, nakoľko matka nijako neosvedčila, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka (maloletého dieťaťa) ohrozené. Nevyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebude ohrozené nastúpenie maloletej H. do predškolského zariadenia MŠ T., nakoľko otec súhlasí s nástupom maloletej do materskej školy, ale až od 01.07.2026, t.j. iba o mesiac neskôr, ako navrhuje matka. 24. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, pri výkone ktorých sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí sú si rovní, v živote dieťaťa majú nezastupiteľné miesto a preto je nevyhnutná ich spolupráca a kooperácia. Zo zásady rovnosti rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností vyplýva, že ani jeden z rodičov nemá nadradené postavenie a nie je oprávnený koncentrovať výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo svojich rukách. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nepostačuje len záver, že takéto rozhodnutie je v súlade so záujmom maloletých detí, ale na základe osvedčených skutočností by malo byť zrejmé, že záujem maloletých detí je ohrozený takým spôsobom, že bez okamžitého zásahu súdu vo forme neodkladného opatrenia by bol bezprostredne ohrozený priaznivý vývoj maloletých detí. 25. Súd v tomto prípade nevzhliadol také výnimočné dôvody, ktoré by nepochybne odôvodňovali nahradiť súhlas druhého rodiča (otca) so zápisom a prijatím maloletého dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v MŠ T. od 01.06.2026 ani ktoré by odôvodňovali uloženie povinnosti otcovi uhrádzať náklady s tým spojené a už vôbec nie formou neodkladného opatrenia, ktoré je výnimočným procesným inštitútom a ktoré súd vydá len vtedy, ak má dostatočne osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j. keď je priamo ohrozená jeho výchova, výživa, zdravie či iný dôležitý záujem alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne (!) a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia existencie nevyhnutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, čo v tomto prípade súd nepovažuje za splnené. Súd pripomína, že neodkladným opatrením nemožno obchádzať konanie vo veci samej, v ktorom sa má vykonať riadne dokazovanie potrebné pre kvalifikované rozhodnutie súdu vo veci samej a ktoré presahujúce rámec konania o neodkladnom opatrení. 26. Nakoľko súd v tomto prípade nevzhliadol potrebu okamžitej úpravy pomerov tak, ako žiada matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, majúc za to, že v čase rozhodovania súdu nie je osvedčená hrozba ujmy na strane maloletých detí, ktorú by bolo dôvodné odstrániť nariadením požadovaného neodkladného opatrenia, rozhodol súd, v intenciách vyššie uvedeného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, s poukazom na to, že žiadnemu účastníkovi konania doposiaľ nevznikli žiadne trovy konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde proti ktorému rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.