Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 69Ps/6/2026 1226201383 27. 05. 2026 Mgr. Katarína Mužilová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201383.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou, v právnej veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka osobe: N. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. O. XXXX/ XX, D., zastúpený procesným opatrovníkom: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, o návrhu navrhovateľa Q. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. O. XXXX/XX, D., takto rozhodol: I. Súd konanie o spôsobilosti na právne úkony N. N., R.. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e. II. Súd ustanovuje Q. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. O. XXXX/XX, D. XX.XX.XXXX, a to v rozsahu:
za opatrovníka:
N. N., R..
- zastupovania pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej moci, súdmi, notárskymi úradmi, finančnými a bankovými inštitúciami, inštitúciami zabezpečujúcimi zákonné poistenie a inštitúciami poskytujúcimi verejné aj súkromné služby, - pri preberaní dôchodku, štátnych sociálnych dávkach alebo iných sociálnych dávkach a iných príjmov, - pri preberaní poštových zásielok, - pri právnych úkonov týkajúcich sa zdravotného stavu, spôsobu liečby, umiestnenia do zariadenia zdravotnej starostlivosti a do zariadenia sociálnej starostlivosti, - pri nakladaní s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, - pri uzatváraní zmlúv, predmetom ktorých je finančné plnenie, - pri uzatváraní zmlúv, predmetom ktorých je prevod nehnuteľností, zriadenie vecného bremena a zriaďovanie vecného alebo akéhokoľvek iného práva tretej osoby k nehnuteľnostiam. III. Opatrovník je p o v i n n ý podávať správu o výkone funkcie opatrovníka príslušnému súdu vždy k 01.05. a k 01.11. v každom roku. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 27.04.202 sa navrhovateľ domáha, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jeho syna N. N., R.. XX.XX.XXXX, a to v rozsahu nakladania s majetkom a financiami, uzatvárania akýchkoľvek zmlúv, konania pred súdmi a úradmi, rozhodovania o zdravotnej starostlivosti, udeľovania informovaných súhlasov, rozhodovania o mieste pobytu, preberania pošty. Navrhovateľ navrhol, aby bola menovanému ustanovená za opatrovníčku matka E. N., ktorá súhlasí s ustanovením za opatrovníčku. Navrhovateľ k návrhu doložil fotokópiu svojho a synovho občianskeho preukazu a lekársku správu syna.
2. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v zmysle lekárskej správy zo dňa 10.03.2026 trpí jeho syn Ť.Ž. K. W. I. N. I. (F..X) O. R. I. (F. XX.X). Ide o trvalé, nevyliečiteľné ochorenie. Menovaný nie je schopný samostatného života, nie je schopný hospodáriť s finančnými prostriedkami, uzatvárať zmluvy ani rozhodovať o zdravotnej starostlivosti. 3. Návrh s prílohami spolu s procesným poučením bol doručený všetkým účastníkom konania. Účastníci konania sa k návrhu nevyjadrili. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie vzhliadnutím osoby o ktorej spôsobilosti sa koná, výsluchom navrhovateľa, procesného opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol, že hoci pôvodne podal návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u syna, ktorého zdravotný stav mu neumožňuje robiť tieto úkony, postačovalo by mu keby bol ustanovený za opatrovníka svojmu synovi pri právnych úkonoch, ktoré vymedzil v návrhu. Na návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony teda netrvá a v tejto časti berie návrh späť. Navrhovateľ uviedol, že v bežnom živote sa ako rodina stretávajú s viacerými problémami najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti. Lekári s ním nechceli komunikovať, nakoľko je syn plne spôsobilý na právne úkony a má konať sám za seba. S manželkou sa starajú o dve deti, ktoré sú ťažko zdravotne postihnuté. Syn N. nedokáže rozprávať, nedokáže sa podpísať, čítať, písať, je plne plienkovaný a potrebuje 24 hodinovú starostlivosť. Majú obavy čo s ním bude, aby neskončil niekde na ulici. Keďže jeho zdravotný stav je dobrý a nič mu nebráni vo výkone funkcie opatrovníka, navrhuje, aby bol ustanovený za synovho opatrovníka pri vymedzených právnych úkonoch. 6. Súd na pojednávaní dňa 27.05.2026 v súlade s ust. § 243 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej aj ako „CMP“) upustil od výsluchu posudzovaného a vykonal len jeho vzhliadnutie. Po oslovení posudzovaného zo strany súdu bolo zrejmé, že tento nevie vôbec reagovať, nerozpráva, do pojednávacej miestnosti vstúpil za asistencie dvoch osôb ( navrhovateľa a brata), pôsobil absolútne dezorientovane. Nadviazanie kontaktu s menovaným nebolo možné, nereagoval na žiadne oslovenie, vydával len neartikulované zvuky. Z pozorovania správania sa menovaného bolo jednoznačne zrejmé, že potrebuje neustály sprievod a asistenciu tretej osoby, keďže nedokázal ani chvíľu v pokoji sedieť. 7. Procesný opatrovník posudzovanej osoby súhlasil so späťvzatím návrhu v časti týkajúcej sa obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a súhlasil aj s tým, aby bol navrhovateľ ustanovený za synovho opatrovníka. 8. Z lekárskej správy psychiatra K.. K. J. zo dňa 10.03.2026 vyplýva, že posudzovaný N. N. je dlhodobo psychiatricky liečený pre ťažkú mentálnu retardáciu a nediferencovanú schizofréniu. V minulosti bol opakovane psychiatricky hospitalizovaný s diagnózou ťažká duševná zaostalosť s agresívnymi prejavmi. Pacient žije doma s rodičmi, ktorí sa o neho starajú, je v sledovaní neurológa pre epilepsiu. Pacient nezvláda požiadavky vecného, sociálneho a pracovného života. Vyžaduje pomoc inej osoby pri bežných úkonoch a dohľad pri užívaní liekov. Z psychiatrického vyšetrenia vyplýva, že ide o pacienta s ktorým je sťažený kontakt, nevie čítať ani písať, nekomunikuje, vydáva len neartikulované zvuky, celá oblasť vyšších citov je nerozvinutá. V popredí je ťažký mentálny deficit, neschopnosť samoobslužných úkonov, potreba asistencie aj pri jednoduchých úkonoch. 9. Z lustrácie navrhovateľa v registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že navrhovateľ je občiansky bezúhonný. 10. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. 11. Podľa § 22 ods. 1 OZ, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 12. Podľa § 26 OZ pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia. 13. Podľa § 27 ods. 2 OZ, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
14. Podľa § 29 OZ, súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu. 15. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 16. Podľa § 231 písm. a) CMP v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. 17. Podľa § 233 ods. 1 CMP návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. 18. Podľa § 236 CMP účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná. 19. Podľa § 239 CMP ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. 20. Podľa § 240 ods. 1 CMP súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu. 21. Podľa § 240 ods. 3 CMP rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní. 22. Podľa § 243 ods. 1 CMP súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. 23. Podľa § 243 ods. 2 CMP súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne. 24. Podľa § 247 ods. 1 CMP, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví. 25. Podľa § 248 ods. 1 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. 26. Podľa § 272 CMP súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 27. Podľa § 275 CMP súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu. 28. Spôsobilosť na právne úkony je schopnosť fyzickej osoby vlastným konaním a vo vlastnom mene nadobúdať subjektívne práva a povinnosti (vlastnými úkonmi spôsobovať právne následky). Na rozdiel od spôsobilosti na práva a povinnosti, ktorá je nemenná a trvá po celý život fyzickej osoby, spôsobilosť na právne úkony vzniká postupne a môže byť podľa zákona rozhodnutím súdu obmedzená, prípadne úplne vylúčená. Obmedziť fyzickú osobu v spôsobilosti na právne úkony môže súd za predpokladu, že osoba v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony. Ak fyzická osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony urobí právny úkon, na ktorý nie je spôsobilá, pôjde o absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je záväzné nielen pre súd, ale aj pre ostatné štátne orgány a má dosah aj voči iným právnickým a fyzickým osobám. Obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať alebo jeho následky posúdiť. Súdy pri určení rozsahu obmedzenia musia preto prihliadnuť k okolnostiam konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácii človeka, pre ktorého je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Pri určení rozsahu obmedzenia spôsobilosti k právnym úkonom je potrebné mať na zreteli, že ide o opatrenie, ktoré má chrániť a v žiadnom prípade nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy človeka. Keďže obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do základných ľudských práv, je potrebné vždy skúmať aj to, či ochranu práv a oprávnených záujmov fyzickej osoby nie je možné dosiahnuť aj inými menej reštriktívnymi opatreniami. 29. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 557/09 samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou nie je ešte dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, keďže musí byť vždy konkrétne uvedené, koho alebo čo ohrozuje plná spôsobilosť na právne úkony osoby obmedzovanej a súčasne je potrebné odôvodniť, prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Z uvedeného vyplýva, že súd musí vždy skúmať, či k ochrane dotknutej osoby so zdravotným postihnutím nepostačujú menej reštriktívne opatrenia ako zásah do spôsobilosti na právne úkony. Takýmto miernejším prostriedkom by bolo ustanovenie opatrovníka podľa § 29 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, po oboznámení sa s lekárskou správou a po vzhliadnutí posudzovaného možno jednoznačne konštatovať, že ide o osobu, ktorej diagnostikované duševné ochorenie sa prejavuje vo všetkých sférach bežného života. Posudzovaný je plne odkázaný na starostlivosť tretích osôb, nakoľko sám nie je schopný sa o seba postarať, obstarávať svoje záležitosti, nevie komunikovať a nie je schopný robiť ani základné sebaobslužné činnosti. Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou ešte nie je dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keďže musí byť vždy konkrétne preukázané, koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť na právne úkony. Posudzovaný nie je schopný vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu uzatvárať žiadne právne úkony. Z lekárskej správy je zrejmé, že nie je schopný podpisovať žiadne písomnosti, nemá pri sebe ani občiansky preukaz (občiansky preukaz majú v dispozícii rodičia menovaného), ktorý je potrebný za účelom podpísania nejakých zmlúv, nevlastní žiadny majetok vyššej hodnoty a v tomto konkrétnom prípade teda v čase rozhodovania súdu ani reálne nehrozí, aby bola takáto osoba nejakým spôsobom finančne zneužitá. Menovaný trpí vážnou duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a jeho stav si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť, ktorú zabezpečujú jeho rodičia v domácom prostredí. Je potrebné, aby bol pri právnych úkonoch zastúpený inou osobou, keďže sám nie je schopný konať a brať na seba práva a povinnosti. Nakoľko však sledovaný účel možno dosiahnuť aj za pomoci menej obmedzujúceho opatrenia, súd sa v danej veci stotožnil so späťvzatím návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a konanie v tejto časti zastavil, t.j. nerozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ale ustanovil menovanému opatrovníka podľa §29 Občianskeho zákonníka v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súd teda vzhľadom na dispozičný prejav vôle navrhovateľa, ktorý zobral návrh v časti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony späť, za súhlasu procesného opatrovníka, zastavil konanie v uvedenej časti. Vo zvyšnej časti súd návrhu navrhovateľa vyhovel a ustanovil ho za synovho opatrovníka na zastupovanie vo vymedzených právnych úkonoch. 30. Súd ustanovil N. N. ako opatrovníka osobu blízku - (otca - navrhovateľa) Q. N., ktorý súhlasil s ustanovením do funkcie opatrovníka, je občiansky bezúhonný, zdravotne spôsobilý vykonávať funkciu opatrovníka, a pri ktorom ako pri blízkej osobe, ktorá reálne doposiaľ zabezpečovala starostlivosť o syna je aj najväčší predpoklad, že bude funkciu opatrovníka vykonávať v súlade so záujmom opatrovanca. Opatrovník bude opatrovanca zastupovať pri právnych úkonov špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozsah opatrovníckych práv a povinností súd vymedzil v takom rozsahu, aby tu boli zahrnuté všetky bežné situácie, ktoré môžu nastať a v ktorých bude potrebné zastupovať p. N. N.Š. a konať v jeho mene. Opatrovník bude menovaného zastupovať pri vymedzených právnych úkonoch, pričom je povinný podávať príslušnému súdu správu o výkone funkcie opatrovníka vždy k 01.05. a k 01.11. v každom roku. 31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie navrhovateľa, procesného opatrovníka, nie je prípustné, pretože sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní. Proti tomuto rozsudku môže osoba o ktorej spôsobilosti sa koná podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu.