Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 29P/27/2026 1226201403 25. 05. 2026 Mgr. Paulína Čaplánová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201403.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti: F. C., H.. XX.XX.XXXX, F. C., H.. XX.XX.XXXX, B. G. C., H.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov - matka: Z.. G. C., Q.. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. XXXX/XX, XXX XX C., a otec: F. C., Q.. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. XXXX/XX, XXX XX C., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd nariaďuje n e o d k l a d n é o p a t r e n i e nasledovného znenia : I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej: F. C., H.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 200,eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej: F. C., H.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 150,eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej: G. C., H.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 150,eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. IV. V ostatnom rozsahu návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Mestskému súdu Bratislava II sa matka domáha úpravy styku otca s maloletými deťmi a zaviazať otca platiť výživné na maloletú G. sumou 250,eur mesačne, na maloletú F. sumou 250,- eur mesačne a maloletú F. sumou 300,- eur. Zároveň zaviazať otca, aby uhradil matke trovy konania. 2. Matka vo svojom návrhu uviedla, že účastníci konania uzavreli dňa 04.09.1999 manželstvo. Manželstvo je vedené v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislave P., vo zväzku XX, ročník XXXX, str. XX, por.č. XXX. Z manželstva pochádza 6 detí: G.F., H.. XX.XX.XXXX, F., H.. XX.XX.XXXX, F., H.. XX.XX.XXXX, Z., H.. XX.XX.XXXX, Z., H.. XX.XX.XXXX B. Z., H.. XX.XX.XXXX. Medzi rodičmi maloletých detí často vznikali konflikty za krúžky maloletých detí, za školu, či školské potreby s tým súvisiace, s ktorými sa otec nestotožňoval a ako uvádzal predstavovali pre neho zbytočné finančné náklady. Otec sa odmietal zúčastňovať aj na detských vystúpeniach a iných aktivitách detí. Všetky náklady spojené so školou, škôlkou, krúžkami, školskými potrebami, oblečením znášala vždy výhradne matka, za čo jej otec maloletých detí ešte nadával, že vyhadzuje peniaze. Matke s tým finančne
pomáhala jej rodina, školský fond, alebo charita, na ktorú sa obrátila. Otec s maloletými pomáhal len tak, že ráno odviezol maloleté deti do školy, inak sa na výchove a starostlivosti o maloleté nepodieľal. Otec opakovane urážal matku, že je zlá matka, že sa nedokáže postarať o maloleté deti, obviňoval ju, že práve z dôvodu jej neschopnosti deti robia zlé veci a za to môže len ona. Z manželstva pochádza 6 detí. Z toho 5. a 6. dieťa bolo výslovne neplánované. Keď sa otec dozvedel o 5. tehotenstve s F., bol veľmi vznetlivý, obviňoval matku z nevery, vyjadroval sa, že by bolo lepšie, ak by dieťa vôbec nebolo, vyhrážal sa jej rozvodom. Počas tehotenstva sa k matke správal agresívne, nútil ju, aby v 8. mesiaci tehotenstva absolvovala s ním ďalšiu dovolenku, ktorú z obáv možnosti pôrodu odmietla. Otec dovolenku následne absolvoval so štyrmi deťmi, pričom pri pôrode nebol. Maloletú F. vôbec neprijal a ona ho prirodzene od narodenia odmietala. V januári 2017 matka znovu otehotnela, mal. G. sa narodila XX.XX.XXXX, pričom otec sa počas tehotenstva rovnako správal k matke agresívne, vyhrážal sa jej rozvodom. alebo sa správal k matke neutrálne, bez akéhokoľvek záujmu o ňu, alebo toto maloleté dieťa. Aj mal. G. otca od narodenia odmietala, inklinovala vždy fyzicky a emocionálne viac k matke. V súčasnosti z manželstva pochádzajú len tri maloleté deti G., F. B. F., ktoré sú predmetom úpravy pomerov. Všetky maloleté deti majú v súčasnosti ambivalentné vzťahy k otcovi, čo vyplýva aj zo spolužitia manželov a správania a výchovy otca, vrátane starostlivosti otca o maloleté deti a jeho prejaveného záujmu. Matka zdôrazňuje, že otec maloleté deti vychovával ráznym, striktným spôsobom bez emocionálnej náklonnosti. Za každú banalitu ich fyzicky trestal a to bitkou rukami, alebo remeňom. Maloleté deti už od narodenia nemali vybudovaný žiadny pozitívny vzťah k otcovi, pričom za primárneho rodiča považujú matku, ku ktorej majú všetky tri deti silné citové väzby. K otcovi pristupujú s rešpektom vybudovaným nie na základe citovej väzby, ale strachu, ktorý v nich vzbudzuje a akceptáciou jeho role ako otca, ako sociálnej povinnosti, nie citovej. Otec sa nikdy nepodieľal na faktickej starostlivosti o maloleté deti s výnimkou ich vozenia do školy a športových aktivít, ktoré on sám preferoval, tú výhradne znášala iba matka. Otec neuznával iné ako športové záujmy maloletých, ako boli ich umelecké záujmy, v ktorých ich odmietal finančne podporovať a len zriedkavo sa zúčastnil na ich vystúpeniach, vrátane školských. Otec nikdy neprejavoval záujem ani o školské výsledky maloletých a o ich štúdium. Otec sa sám vyjadroval, že by bol najradšej, ak by mal. Emília a Laura ani neboli, pričom matku obviňoval z nevery a slovne popieral ich otcovstvo, vyhrážajúc sa rozvodom s matkou. Počas tehotenstva matky, s týmito dvomi maloletými deťmi otec matku ponižoval, dehonestoval a nepomáhal jej. Otec nikdy neprevzal ani zodpovednosť za vedenie spoločnej domácnosti, ba naopak to využil voči matke, ktorú obviňoval zo zlyhania v udržiavaní poriadku. Otec matku obviňoval zo zlého správania maloletých, z toho, že doma kričia, ako nezvládnutie jej výchovnej role, s výsmechom, že ona ako vyštudovaná pedagogička nedokáže riadne zvládať výchovu svojich vlastných detí. Otec ale paradoxne riešil situácie s maloletými deťmi krikom a bitkou vzbudzujúcimi u nich strach. Z vyššie uvedeného správania a prístupu otca je evidentné, že pre otca maloleté deti predstavovali len finančný náklad, pričom na nákupe základných a nevyhnutných potrieb maloletých sa otec nikdy nepodieľal s výnimkou zakúpenia stravy, aj to charakteru, ktorú uprednostňoval on sám. Všetku starostlivosť o maloleté deti, či už nákup oblečenia, úhradu výdavkov spojených so školou a školskými potrebami, ich záujmami, znášala výhradne matka z vlastných finančných prostriedkov. Otec nikdy nezabezpečoval zdravotnú starostlivosť o maloleté deti, ani sa jej nezúčastňoval, pričom túto vždy zabezpečila výhradne matka. Matka odkazuje konkrétne aj na zdravotnú starostlivosť, ktorú pre maloletú G., ktorá mala problémy so zubami zabezpečila matka, za čo jej otec len vynadal, že matkou zabezpečená zubárka je drahá. Potom ako matka, na základe takéhoto vyjadrenia zmenila kliniku, nakoľko stav maloletej si vyžadoval operatívny zákrok, ktorý matka absolvovala s maloletou sama, bez súčinnosti a záujmu otca o stav maloletej, otec matke vynadal, že išlo o finančne neprimerane drahý zákrok a matka zobrala prvú ponuku, bez tohoto, aby hľadala iné možnosti. Matka, pritom hradila tento zákrok z vlastných financií a maloletú objednala na túto kliniku, po prezistení si dostupných cenových ponúk na trhu. Otec následne, po tom ako objavil u matky faktúru, verejne dehonestoval túto kliniku na sociálnych sieťach. Matka naďalej sama bez súčinnosti otca absolvovala kontrolné vyšetrenia, ktorých finančné náklady znášala sama z osobných finančných prostriedkov. Finančne nepodporoval ani zdravotnú starostlivosť čelustného ortopéda pre mal. Luciu. Od 17.10.2023 matka s ňou navštevuje čelustného ortopéda. Matka nechce otcovi brániť v styku s maloletými deťmi, ale ho len primerane obmedziť, v najlepšom záujme maloletých detí, ktorý vníma v navrhovaných úpravách styku. Matka rešpektuje jeho rolu a postavenie otca v ich živote a ponecháva už na samotných maloletých, aký názor si na otca vytvoria, resp. už vytvorili, čomu navrhované úpravy styku pokladá za primerané tak, aby väzby medzi maloletými a otcom neboli úplne prerušené a mohli sa eventuálne naďalej budovať, prípadne posilňovať, ak by otec dokázal zmeniť prístup k nim, v dôsledku uvedomenia si jeho doterajšieho správania. Za účelom ozrejmenia súdu postojov maloletých k otcovi jeho celkového správania k osobe manželky, manželka predkladá do spisu vyhlásenia jej dvoch starších
detí o tom, čo s otcom zažívali a ako celkovo vnímali vzťahy medzi rodičmi. Matka uviedla výšku nákladov na deti G., F., F., a to bývanie 102,- eur/dieťa; škola G. 50,- eur; F. B. F. 20,- eur; strava v škole G. B. F. 15,- eur, F. 64,- eur; ZRPŠ G. 13,50 eur, F. a F. 8,- eur; strava doma 150,- eur/dieťa; cestovné 30,- eur/ dieťa; oblečenie a obuv 50,- eur/dieťa; zdravotná starostlivosť (očné a zubár) G. 20,- eur, F. 40,- eur; vitamíny a lieky na celý rok 20,- eur/dieťa; drogéria a hygiena 30,- eur/dieťa; skaut G. B. F. 5,- eur; krúžky, výlety a hobby 30,- eur/dieťa. Výdavky spolu na G. 515,50 eur, F. 460,- eur a F. 544,eur. Matka uviedla aj výdavky na plnoletého syna Z. vo výške 529,- eur, ktorý do súčasnosti študuje na strednej škole internou formou štúdia. Matka si uvedomuje, že syn Z. je aktívne legitimovaný na uplatnenie si vyživovacej povinnosti v súdnom konaní, avšak považuje za podstatné, aby bol súd v tejto veci oboznámený s existenciou ďalšej vyživovacej povinnosti rodičov. G. má 8 rokov a študuje na 1. stupni ZŠ C. X, C. , kde navštevuje 2. ročník. F. má 14 rokov a študuje 2. stupeň T. C. X, C., kde navštevuje 8. ročník. F. má 16 rokov a študuje strednú školu K. S., C. X, C., 2. ročník. Matka je zamestnaná ako učiteľka na Spojenej škole, M. L. F., C. s príjmom 1.506,- eur netto. Matka poberá rodinné prídavky v celkovej výške 240,- eur. Iné príspevky ani dávky sociálneho systému nepoberá. Otec je zamestnaný v spol. SWAN, a.s., so sídlom Landerova 12, Bratislava na pozícii projektový manager, s príjmom 1.559,92 eur. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 595,70 eur. Otec má spolu príjem 2.155,62 eur. Otec nepoberá ďalšie príspevky, ani dávky sociálneho systému. Zvýšené náklady má matka na maloletú G. B. F. v súvislosti s ich zhoršeným zdravotným stavom. G. nosí okuliare, 2x do roka absolvuje kontroly a potrebuje nové okuliare. F. má strojček, je sledovaná v čeľustnej ortopédií. Matka pri stanovení výšky výživného vo veci samej vychádza z Metodického usmernenia MSSR, uvedomujúc si ich odporúčací charakter a zohľadňujúc zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o mal. G. B. F.. Matka má za to, že výživné by malo byt' upravené aj dočasne formou neodkladného opatrenia, nakoľko po oddelení sa od manžela ostane na výchovu a výživu 4 maloletých detí sama. Jej príjem nie je postačujúci na pokrytie ich základných potrieb, udržanie plynulého chodu domácnosti, ako aj celkového životného štandardu, v ich plnom rozsahu. Matka považuje za objektívne spravodlivé, aby otec sa podieľal, hoc aj v zníženej miere na výžive maloletých, a to aj v období pokiaľ nebude výživne absolútne a konečne upravené. Matka poukazuje aj na to, že i osobnou výchovou a starostlivosťou o maloleté deti sa ona značnou mierou podieľa na ich výžive. Matka, poznajúc otcov prístup k financiám, vychádzajúc z jeho doterajších postojov, keď sa odmietal už i v minulosti finančne podieľať na starostlivosti o maloleté a uhrádzať ich základné potreby, kedy sa matka musela obracať na tretie osoby, ktorých zákonnou povinnosťou nie je suplovať rodičovskú vyživovaciu povinnosť, odôvodnene predpokladá, že otec by bez autoritatívnej súdnej úpravy sám dobrovoľne na výživu svoj ich maloletých detí neprispieval, čo by z vyššie uvedených dôvodov s odkazom na príjem matky viedlo k podstatnému zhoršeniu životnej úrovne maloletých, kedy by neboli pokryté ani ich základné potreby a teda k reálnemu vystaveniu ohrozenia ich života. Otec by si teda nikdy vyživovaciu povinnosť voči maloletým, hoc zákonnú neplnil dobrovoľne, hoc aj v minimálnej miere. To vyplýva aj z jeho slovných vyjadrení pri pochybnostiach o otcovstve k maloletým G. B. F. ako aj pri jeho vyhrážaní sa o rozvode manželke, kedy výslovne uviedol, že má bývať kde chce s nimi a živiť si ich sama. Matka pri navrhovanej úprave výživného vychádza z výšky predstavujúcej nevyhnutnú mieru potrebnú na okamžité zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Matka navrhla neodkladné opatrenie s výrokom, že otec je povinný dočasne prispievať na výživu maloletej G. sumou vo výške 250,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Otec je povinný dočasne prispievať na výživu maloletej F. sumou vo výške 250,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Otec je povinný dočasne prispievať na výživu maloletej F. sumou vo výške 300,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Otec je oprávnený dočasne stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 09:00 hod. do nedele do 19:00 hod. s výnimkou sviatkov a prázdnin. Sviatky a prázdniny si rodičia upravia na základe predchádzajúcej dohody. Otec je povinný maloleté deti dočasne prevziať a odovzdať pred vchodom do bytového domu aktuálneho bydliska maloletých. Odovzdanie a prevzatie maloletých detí si predstavuje bez jej prítomnosti, nakoľko maloleté deti sú dostatočne vekovo a rozumovo vyspelé, aby počkali na otca pred vchodom do bytového domu ich aktuálneho bydliska. Matka je povinná dočasne maloleté na styk s otcom riadne pripraviť, a to nielen po materiálnej stránke, ale aj psychickej tak, aby bol styk s deťmi reálne realizovaný. Zároveň, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by Ladislavovi Bačíkovi zakázal dočasne vstup do bytu a bytového domu, zakázal kontaktovať manželku a uložil zákaz priblíženia k manželke na vzdialenosť menšiu ako 150m s výnimkou vyšetrovacích a súdnych úkonov vo veci za prítomnosti tretích osôb. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100%.
3. Uznesením Mestský súd Bratislava II zo dňa 27.04.2026, č.k. 29P/23/2026-39, vylúčil konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia výživného a úpravy styku otca s maloletými deťmi na samostatné konanie do odd. 29P a v časti zákazu vstupu do bytu, zákazu kontaktovania manželky a zákazu priblíženia do odd. 29Pc. 4. Z dokladov doložených navrhovateľkou k návrhu vedeného pod sp. zn. 29P/23/2026, a to rodné listy maloletých detí, tabuľka o výdavkoch na deti, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2025 a 2026, potvrdenia od zamestnávateľa súd zistil nasledovné: 5. Z rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Nové Mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXXX vyplýva, že maloletá F. C. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, matke: Mgr. G. C., Q.. C., H.. XX.XX.XXXX a otcovi: F. C., Q.. C., H.. XX. Z. XXXX. 6. Z rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Nové Mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXXX vyplýva, že maloletá F. C. K. H. M. XX.XX.XXXX, Z.: Z.. G. C., Q.. C., H.. XX.XX.XXXX B. X.: F. C., Q.. C., H.. XX. Z. XXXX. 7. Z rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Nové Mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXXX vyplýva, že maloletá G. C. K. H. M. XX.XX.XXXX, Z.: Z.. G. C., Q.. C., H.. XX.XX.XXXX B. X.: F. C., Q.. C., H.. XX. Z. XXXX. 8. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2025 a 2026 vyplýva, že matka poberá prídavky na deti vo výške 240,- eur mesačne. 9. Z potvrdenia o príjme zo dňa 16.04.2026 je zrejmé, že matka je zamestnaná na K. Š., M. L. X, C. a jej hrubý príjem je 1.975,- eur. 10. Navrhovateľka predložila aj tabuľku s prehľadom výdavkov na maloleté deti ako školské zariadenie, krúžky, bývanie, strava a ostatné potreby. 11. Na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 29P/23/2026 o návrhu matky na rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré dosiaľ nie je ukončené. 12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 17. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. 18. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. 19. Z citovaného ustanovenia (ods. 13 tohto uznesenia) vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo v prípade obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov, pričom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ vo svojom návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti). Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o neodkladnom opatrení má povahu osvedčovania, čiže súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Potreba úpravy pomerov, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti (Sedlačko in Števček a kol., 2022, s. 1233 - 1234). 20. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v predbežnom určení výživného na maloleté deti. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa je zákonná povinnosť obidvoch rodičov, matka uviedla, že otec maloletých detí sa na osobnej starostlivosti o maloleté deti nepodieľa v potrebnom rozsahu a svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne ani pravidelne. Medzi účastníkmi existuje vážny konflikt a absentuje dohoda o starostlivosti o maloleté deti a o ich výžive. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť, doteraz neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by jasne určilo starostlivosť a výživné, preto súd neodkladným opatrením zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti aspoň v nevyhnutnej miere, ktoré predbežne určil po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletých detí v danom veku, ako aj s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca. Vzhľadom na uvedené, na čas do rozhodnutia vo veci samej, v záujme riadneho zabezpečenia potrieb maloletých detí aspoň v nevyhnutnom rozsahu, súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, a to na maloletú F. vo výške 200,- eur, F. vo výške 150,- eur a G. vo výške 150,- eur mesačne na každé dieťa k rukám matky. Neodkladné opatrenie nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a slúži výlučne len na dočasnú ochranu ohrozených práv, a to v nevyhnutnom rozsahu. 21. V rámci inštitútu neodkladného opatrenia súd nemá vytvorený zákonný rámec k podrobnejšiemu zisťovaniu pomerov na strane otca. Výživné na maloleté dieťa, stanovené v nevyhnutnej miere v rozsahu 150,- eur a 200,- eur, súd považuje za primerané. Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko na základe takto zistených skutočností nie je možné ustáliť možnosti a schopnosti otca prispievať na výživu maloletého vo väčšom rozsahu, čo bude predmetom podrobnejšieho dokazovania vo veci samej. 22. Je v záujme maloletých detí a aj oboch rodičov, aby sa situácia stabilizovala a nie zbytočne dramatizovala. Vzhľadom na uvedené súd záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť dobrým rodičom. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a
maloletým dieťaťom a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. Súd preto dôrazne vyzýva, aby rodičia prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj svojich detí a snažili sa o upokojenie situácie. 23. Obsahom navrhovaného neodkladného opatrenia je rozhodnutie o styku otca ako nerezidenčného rodiča s maloletým dieťaťom. Tunajší súd sa teda najskôr zaoberal otázkou aké sú základné atribúty právneho inštitútu styku rodiča s maloletým. Čo sa týka styku rodiča s maloletým dieťaťom, hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté dieťa, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo (bod 25. uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.12.2023, sp. zn. 12CoP/155/2023). Potreba úpravy styku otca s maloletým dieťaťom prostredníctvom neodkladného opatrenia je daná len vtedy, ak by bol ohrozený pravidelný kontakt dieťaťa s otcom (bod 13. uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.11.2022, sp. zn. 12CoP/55/2022). Súd pripomína, že potreba nariadiť neodkladné opatrenie o úprave styku rodiča s maloletým je daná vtedy, keď pomery maloletého dieťaťa sa javia byť ohrozené a je potrebné zastabilizovať situáciu rodiny (bod 9. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.08.2020, sp. zn. 11CoP/199/2020). Inštitút neodkladného opatrenia v prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom môže slúžiť len na zabezpečenie nevyhnutného minima a objektívne ním nemožno problém riešiť v celej jeho šírke a v detailoch (bod 6. uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.02.2020, sp. zn. 17CoP/3/2020). Z toho vyplýva, že nariadiť styk rodiča s maloletými deťmi formou neodkladného opatrenia je možné jedine vtedy, ak by sa styk rodiča s maloletými deťmi neuskutočňoval alebo by jeho uskutočňovanie bolo ohrozené alebo by sa uskutočňoval nepravidelne. Jeho nariadenie neodkladným opatrením prichádza do úvahy jedine vtedy, ak je potreba nariadiť styk rodiča s maloletým dieťaťom nevyhnutná, a súčasne neuplatňuje sa na ad hoc prípady či na konkrétne skutkové situácie. 24. Súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v danom prípade prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí formou neodkladného opatrenia a zároveň zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Po oboznámení sa s návrhom matky mal súd už v tomto štádiu konania za preukázané, že maloleté deti sú vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Súd konštatuje, že právo styku nerezidenčného rodiča s maloletým dieťaťom je právom svedčiacim nerezidenčnému rodičovi. Je teda na otcovi maloletých detí, aby sa on sám domáhal kontaktu s maloletými deťmi a v tomto smere komunikoval s matkou. Za predpokladu, že rodičia nedospejú k dohode, otec si sám uplatní svoje právo na súde. 25. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v úprave styku. Pri úprave práv a povinností k maloletým deťom je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec osvedčovania skutočností, ktoré je možné vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, súd bude pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedeného pod sp. zn. 29P/23/2026, kde po vykonaní dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí, príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov, rozhodne vo veci samej. Vzhľadom na uvedené súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. 26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 27. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením a platí až do právoplatného skončenia konania vedeného Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. 29P/23/2026. 28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.