Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 11P/65/2026 1226201514 27. 05. 2026 JUDr. Hana Posluchová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201514.2
Uznesenie 11P/65/2026 Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka Ukrajiny, trvale bytom E. F. G. X, B., a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ukrajiny, trvale bytom E., prechodne bytom E. F. G. X, B., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 11P/65/2026 I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 11P/65/2026 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2026 sa navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a rozhodol, aby bez dohody oboch rodičov alebo bez rozhodnutia súdu nebolo možné meniť miesto pobytu maloletého dieťaťa, odobrať dieťa z jeho stabilného každodenného prostredia, alebo ho vziať na dlhšie obdobie bez súhlasu matky. 2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý s ňou žije nepretržite od októbra 2025 na adrese F. I. X, B. – G.. Matka od jeho narodenia zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť, bežné potreby a stabilné rodinné prostredie. Dieťa navštevuje materskú školu, kam ho denne privádza a vyzdvihuje. V mieste bydliska má vytvorené stabilné sociálne, rodinné a každodenné zázemie, má tu kamarátov, známe prostredie a v blízkosti býva aj matkina rodina, ktorá jej v prípade potreby pomáha. Matka je riadne zamestnaná v spoločnosti A. D. na adrese J. A. XX, B., kde pracuje ako office manažérka a zabezpečuje nábor a reklamu. Pracuje počas času, keď je maloleté dieťa v materskej škole. Na území Slovenskej republiky má udelený trvalý pobyt. Maloleté dieťa má pobyt na území Slovenskej republiky zabezpečený prostredníctvom jej osoby a dlhodobo tu žije spolu s ňou. Otec dieťaťa sa s maloletým stretáva, predovšetkým počas víkendov, a podieľa sa najmä finančne. Medzi matkou a otcom dieťaťa aktuálne prebieha rozvodové konanie. Zároveň riešia aj majetkové otázky v rámci konania na Ukrajine. V minulosti nastali konfliktné situácie a zazneli vyjadrenia zo strany otca dieťaťa, ktoré v nej vyvolali reálnu obavu, že by mohlo dôjsť k jednostrannému rozhodovaniu o maloletom bez vzájomnej dohody rodičov. Z uvedeného dôvodu má reálnu obavu, že by mohlo dôjsť k situácii, kedy by bolo dieťa odobraté z jej každodenného osobného zabezpečenia bez predchádzajúcej dohody rodičov alebo bez rozhodnutia príslušného orgánu. Matka má obavu, že v prípade vzniku konfliktu v súvislosti s majetkovými otázkami alebo súdnymi konaniami by mohlo dôjsť k jednostrannému konaniu zo strany otca, ktoré by narušilo stabilitu, psychické bezpečie a každodenný režim maloletého dieťaťa. Nechce brániť kontaktu otca s dieťaťom. Považuje za dôležité, aby maloleté
dieťa malo dobrý vzťah s oboma rodičmi a aby bolo zachované jeho psychické a emocionálne zdravie. Podporuje zachovanie vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi a považuje za dôležité, aby kontakt otca s dieťaťom pokračoval pokojným, bezpečným a primeraným spôsobom s ohľadom na stabilitu a psychické bezpečie maloletého dieťaťa. Je pre ňu veľmi dôležité zachovanie pokojného, stabilného a bezpečného prostredia pre maloleté dieťa aj pre ňu ako matku. Jej cieľom nie je vytvárať konflikty, ale zabezpečiť stabilné, pokojné a bezpečné prostredie pre maloleté dieťa aj pre ňu ako matku. Tento návrh podáva preventívne, s cieľom zabezpečiť právnu istotu do budúcna a mať možnosť v prípade potreby oprieť sa o rozhodnutie súdu a obrátiť sa na príslušné orgány v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V prípade potreby dodatočne predloží ďalšie dokumenty a potvrdenia, najmä potvrdenie z materskej, školy, potvrdenie o zamestnaní alebo iné podklady, ktoré bude súd považovať za potrebné. Tieto dokumenty vie doručiť osobne, poštou alebo elektronicky. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka priložila rodný list maloletého dieťaťa a naskenované doklady – povolenie na pobyt maloletého, povolenie na pobyt matky, pas maloletého a pas matky. 4. Z rodného listu maloletého A. B. vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v B., rodičom – matke: C. D., nar. XX.XX.XXXX v meste E., E., štátna príslušníčka Ukrajiny, a otcovi: H. B., nar. XX.XX.XXXX v meste K., E., štátny príslušník Ukrajiny. Rodný list je zapísaný v knihe narodení matričného úradu B. – L., vo zv. XX, ročník 2022, na strane XXX, pod por. č. XXX. 5. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (ods. 1). Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3). 6. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 7. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 18. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 20. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z dôvodu ochrany záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko ide o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 21. Civilný mimosporový poriadok len rámcovo upravuje nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v prejednávanej veci nejde o žiadny prípad, ktorý je upravený v § 365 až § 367. Potom je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia § 324 Civilného sporového poriadku, pričom v zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, pričom len náhodne vymenúva niektoré typické príklady neodkladných opatrení, čo znamená, že súd môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenie. 22. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňuje obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín (§ 326 ods. 2 CSP). Pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. To prirodzene kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť návrhu, za obsah ktorého
zodpovedá navrhovateľ. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti, aby súd z nich pri rozhodovaní mohol vychádzať. 23. Súd po vyhodnotení podaného návrhu a k nemu pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nie sú splnené. Z tvrdení samotnej navrhovateľky vyplýva, že maloleté dieťa aktuálne žije v stabilnom prostredí, navštevuje materskú školu a matka mu zabezpečuje riadnu každodennú starostlivosť. Otec sa s maloletým pravidelne stretáva a finančne sa podieľa na jeho potrebách, pričom matka sama deklaruje záujem na zachovaní tohto vzťahu a predchádzaní konfliktom. Matka výslovne uviedla, že návrh podáva preventívne „s cieľom zabezpečiť právnu istotu do budúcna a mať možnosť v prípade potreby oprieť sa o rozhodnutie súdu a obrátiť sa na príslušné orgány v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky“. 24. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá aj reálne zabezpečuje starostlivosť o neho. Za uvedených okolností nie je opodstatnené formou neodkladného opatrenia upravovať zverenie maloletého do osobnej starostlivosti jedného rodiča, v tomto prípade matky, nakoľko z návrhu jasne vyplýva, že maloletý sa toho času v osobnej starostlivosti matky aj nachádza, pričom matka žiadnym dôkazom neosvedčila skutočnosť, že zo stany otca ako druhého rodiča je tomu bránené. V tomto smere nie je nutné duplikovať už existujúci stav nariaďovaním neodkladného opatrenia, ktoré neslúži na takéto účely. 25. Pokiaľ ide o tú časť návrhu, v ktorej sa matka domáha rozhodnutia, aby „bez dohody oboch rodičov alebo bez rozhodnutia súdu nebolo možné meniť miesto pobytu maloletého dieťaťa“, tak súd konštatuje, že matkou v návrhu tvrdené konfliktné situácie a vyjadrenia zo strany otca dieťaťa vyvolávajúce u nej reálnu obavu, že by mohlo dôjsť k jednostrannému rozhodovaniu o maloletom bez vzájomnej dohody rodičov, neboli žiadnym spôsobom osvedčené. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia má výnimočný charakter a je určený výlučne na riešenie naliehavých situácií, ktoré neznesú odklad a vyžadujú okamžitý zásah súdu na ochranu záujmu maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie neslúži na preventívnu úpravu pomerov účastníkov do budúcna, ani na zabezpečovanie „právnej istoty“ pre prípad hypotetických sporov. Samotná subjektívna obava matky z možného jednostranného konania otca bez toho, aby osvedčila bezprostredné a reálne ohrozenie života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletého dieťaťa, nie je dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 26. Keďže v konaní nebola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: 11P/65/2026 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.