KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieMestský súd Bratislava II11. 6. 2026plný text

Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 40P/68/2026 z 11. 6. 2026

CitáciaUznesenie Mestského súdu Bratislava II z 11. júna 2026, sp. zn. 40P/68/2026, ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201624.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava II 40P/68/2026 1226201624 11. 06. 2026 JUDr. Dáša Onuferová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201624.1

Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX/X, G., právne zastúpená: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, otca: H. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. I. J. XX, G., právne zastúpený: doc. JUDr. Hana Kováčiková, PhD., so sídlom Nábr. K. J. L. XX, G., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto rozhodol: I. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7A, Bratislava, za opatrovníka maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, na zastupovanie v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 40P/68/2026. II. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 12.03.2025 sa otec domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozšíril styk otca s maloletým dieťaťom a tiež nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Otec svoje návrhy odôvodňuje tým, že výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému bol naposledy upravený rozsudkom Mestského sudu Bratislava II sp. zn. 40P/21/2024 - 162 zo dňa 20.11.2024, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bol upravený styk s maloletým v rozsahu pravidelných popoludňajších stretnutí počas týždňa (každý neparný kalendárny týždeň v stredu a vo štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod., každý parný kalendárny týždeň v pondelok, v stredu a v piatok od 15.30 hod. do 19.00 hod.) a každej prvej soboty v mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod., pričom prevzatie a odovzdanie maloletého dieťaťa bolo určené v bydlisku matky. Od poslednej úpravy pomerov sa ukázalo, že doterajší rozsah styku nezodpovedá potrebe ďalšieho rozvíjania citového puta medzi otcom a maloletým ani prirodzenému prehlbovaniu ich vzťahu. Podľa otca sa odvtedy podstatne zmenili pomery, keďže maloletý je starší, navštevuje materskú školu, je zvyknutý tráviť čas bez matky a je schopný zvládať aj dlhšie odlúčenie od nej. Otec tvrdí, že súčasný rozsah styku síce umožňuje pravidelný kontakt, avšak neumožňuje vytvárať prirodzený režim spoločného života, ktorý by zahŕňal aj večernú a rannú starostlivosť, víkendový program či súvislý prázdninový pobyt. Otec má o maloletého aktívny a úprimný záujem, riadne si plní vyživovaciu povinnosť a chce sa vo väčšej miere podieľať na jeho výchove. Medzi otcom a maloletým existuje vrúcny vzťah a počas realizovaného styku sa maloletý javí spokojný a kontakt s otcom vyhľadáva. Otec zároveň uvádza, že nič v jeho správaní nemožno považovať za ohrozujúce zdravý alebo psychický vývin maloletého. Otec namieta, že matka dlhodobo odmieta pristúpiť na akékoľvek rozšírenie styku nad rámec existujúcej súdnej úpravy, a to aj napriek jeho opakovaným návrhom a snahe riešiť túto otázku v rámci prebiehajúceho psychologického poradenstva. Podľa jeho názoru matka nedokáže uviesť relevantné dôvody, pre ktoré by maloletý nemohol s otcom tráviť viac času. Za problematické označuje aj praktickú realizáciu styku. Tvrdí, že matka opakovane rušila

styk z dôvodu zdravotného stavu maloletého bez predloženia lekárskeho potvrdenia a bez ponuky náhradného termínu. Poukazuje tiež na situácie, keď sa pokúsil prevziať maloletého priamo zo škôlky, avšak matka alebo stará matka ho pred jeho príchodom odviedli bez predchádzajúceho upozornenia, čo podľa neho spôsobuje zbytočné komplikácie a konflikty. Z uvedených dôvodov navrhuje zmeniť spôsob odovzdávania maloletého počas pracovných dní tak, aby bol oprávnený preberať maloletého priamo v materskej škole. Takúto úpravu považuje za praktickejšiu, menej konfliktnú a zodpovedajúcu najlepšiemu záujmu dieťaťa. Otec zároveň navrhuje rozšíriť bežný styk tak, aby bol oprávnený každý párny týždeň realizovať styk od piatka popoludní do pondelka rána s prespaním maloletého v jeho domácnosti. Ďalej navrhuje upraviť styk počas letných prázdnin 2026 v dvoch súvislých týždňových intervaloch. Tvrdí, že neexistuje žiadna objektívna prekážka, ktorá by maloletému bránila tráviť s otcom aj dlhší súvislý čas vrátane dovolenky. Podľa otca je v najlepšom záujme maloletého zachovanie pravidelného, rovnocenného a zmysluplného kontaktu s oboma rodičmi. Zdôrazňuje, že z batoľaťa sa stal škôlkar, ktorý už nevyžaduje nepretržitú prítomnosť matky, a že nepochybne je v záujme maloletého, aby sa jeho kontakt s otcom postupne rozšíril z krátkych popoludňajších stretnutí aj na styk s prespaním a na súvislý prázdninový pobyt. Len takýto rozsah podľa neho umožní jeho reálnu účasť na každodennej starostlivosti a výchove maloletého. Keďže podľa tvrdení otca nie je možná dohoda rodičov o rozšírení styku, považuje za nevyhnutné, aby súd dočasne upravil jeho styk s maloletým formou neodkladného opatrenia. Bez zásahu súdu nebude môcť tráviť so synom žiadny čas nad rámec súčasnej úpravy, ktorú považuje za nevyhovujúcu a nedostatočnú vzhľadom na vek a potreby maloletého. 3. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 20.05.2026 navrhuje návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný. Uvádza, že v čase podania návrhu prebieha súdom nariadené výchovné opatrenie formou psychologického poradenstva zameraného na zlepšenie komunikácie rodičov. Podanie návrhu bez predchádzajúcej komunikácie s matkou považuje za postup, ktorý prehlbuje vzájomnú nedôveru a narúša účel prebiehajúceho poradenského procesu. Matka tvrdí, že maloletý A. aktuálny rozsah styku s otcom odmieta a opakovane vyjadruje želanie tráviť s otcom kratší čas. Podľa jej tvrdení otec nerešpektuje potreby a aktuálne prežívanie maloletého, trvá na realizácii styku v rozsahu určenom súdom a odmieta jeho skrátenie aj v prípadoch, keď o to maloletý žiada. V dôsledku toho maloletý podľa matky vníma kontakt s otcom ako povinnosť, nie ako prirodzenú súčasť vzťahu. Ďalej uvádza, že otec maloletému vekovo neprimeraným spôsobom vysvetľuje otázky rodičovských práv a rovnocenného postavenia rodičov, pričom od neho očakáva akceptáciu predstavy rovnakého času stráveného s oboma rodičmi. Podľa matky takéto správanie spôsobuje u maloletého zmätok, konflikt lojality a prispieva k jeho odmietavému postoju voči otcovi. Matka zároveň namieta, že otec maloletému pravidelne kupuje a odovzdáva hračky podporujúce agresívne správanie, a to napriek jej opakovanému nesúhlasu. Tvrdí, že po styku s otcom sa u maloletého prejavuje zvýšená agresivita, negativizmus a problémové správanie voči matke a starej matke. K tvrdeniam otca o marení styku matka uvádza, že kontakt otca s maloletým podporuje a k jeho neuskutočneniu dochádzalo len výnimočne, najmä zo zdravotných dôvodov na strane maloletého. Popiera, že by otcovi bránila v styku alebo odmietala poskytovať náhradné termíny, pričom poukazuje na to, že otec si podľa nej nárokuje náhradu aj za termíny, ktoré neboli realizované z dôvodov na jeho strane. Matka zdôrazňuje, že je pre maloletého primárnou vzťahovou osobou a že vytváranie kvalitného vzťahu dieťaťa s otcom si vyžaduje rešpektovanie potrieb maloletého, spoluprácu rodičov a obnovu vzájomnej dôvery. Za rozhodujúce považuje pokračovanie prebiehajúceho psychologického poradenstva a vytvorenie podmienok na zlepšenie rodičovskej komunikácie. Podľa matky v konaní neboli osvedčené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Má za to, že nebola preukázaná naliehavosť situácie ani bezprostredné ohrozenie záujmov maloletého, ktoré by odôvodňovalo zmenu existujúcej úpravy pomerov pred vykonaním riadneho dokazovania. Z uvedených dôvodov navrhuje návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 4. Otec vo svojom podaní zo dňa 26.05.2026 vyjadril nesúhlas s tvrdeniami matky, ktoré považuje za nepravdivé, nepreukázané, subjektívne a účelovo formulované. Namieta, že matka predkladá jednostranný opis pomerov maloletého zameraný na diskreditáciu otca a oslabenie jeho návrhu na rozšírenie styku. K tvrdeniam o odmietaní otca maloletým uvádza, že medzi ním a maloletým existuje pevná citová väzba, maloletý kontakt s otcom vyhľadáva, je počas styku spokojný a prirodzene s ním trávi čas. Tvrdenia matky o odmietaní otca, žiadostiach o skorší návrat či negatívnom prežívaní styku považuje za sprostredkované výroky bez objektívneho podkladu, pri ktorých je potrebné prihliadať aj na možný vplyv rodičovského prostredia a konflikt lojality. Otec popiera, že by maloletého zaťažoval rodičovským konfliktom alebo mu nevhodne vysvetľoval rodičovské práva. Tvrdí, že pred dieťaťom

nerieši súdne konania ani spory s matkou a že prejavy citovej blízkosti a zdôrazňovanie významu ich vzťahu nemožno považovať za nátlak na dieťa. K námietkam týkajúcim sa hračiek uvádza, že neexistuje žiadny odborný podklad pre záver, že by kupovaním hračiek podporoval agresivitu maloletého alebo ohrozoval jeho psychický vývin. Tvrdenia matky o súvislosti medzi správaním maloletého a stykom s otcom označuje za špekulatívne a nepreukázané. Otec ďalej uvádza, že sa opakovane snažil dosiahnuť dohodu o rozšírení styku, vrátane riešenia tejto otázky v rámci prebiehajúceho psychologického poradenstva, avšak bez úspechu. Tvrdí, že matka systematicky odmieta akékoľvek rozšírenie alebo flexibilnejšiu úpravu kontaktu, vrátane poskytovania náhradných termínov a praktickejších spôsobov odovzdávania maloletého. K námietke matky, že podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prehĺbil konflikt rodičov, otec uvádza, že využitie zákonného procesného prostriedku nemožno považovať za konanie proti záujmu dieťaťa. Zdôrazňuje, že súdnu cestu zvolil až ako krajné riešenie po neúspešných pokusoch o mimosúdnu dohodu. 5. Podľa § 117 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 6. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (zákon o rodine), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Je potrebné, aby bol maloletý zastúpený opatrovníkom. Preto súd v zmysle § 117 CMP v nadväznosti na § 31 ods. 2 zákona o rodine ustanovil za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (výrok I), nakoľko ide o konanie ku ktorému zjavne môže dôjsť ku konfliktu záujmov rodičov a súd v danom prípade nepovažuje za účelné ustanoviť opatrovníka z okruhu blízkych osôb. Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa (§ 61 ods. 1 v nadv. § 31 ods. 4 zákona o rodine). 7. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán (resp. účastníkov konania v zmysle Civilného mimosporového poriadku) a bez nariadenia pojednávania. 10. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. 11. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa

priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých, s cieľom ochrany ich práva v prípade konkrétneho ohrozenia. 12. Súd posúdil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, listinné dôkazy priložené k návrhu, na vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, a po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. 13. Inštitút neodkladného opatrenia v prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom môže slúžiť len na zabezpečenie nevyhnutného minima a objektívne ním nemožno problém riešiť v celej jeho šírke a v detailoch (bod 6. uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.02.2020, sp. zn. 17CoP/3/2020). Z toho vyplýva, že nariadiť styk rodiča s maloletým formou neodkladného opatrenia je možné vtedy, ak by sa styk rodiča s maloletým neuskutočňoval alebo by jeho uskutočňovanie bolo ohrozené alebo by sa uskutočňoval nepravidelne. Jeho nariadenie neodkladným opatrením prichádza do úvahy jedine vtedy, ak je potreba nariadiť styk rodiča s maloletým dieťaťom nevyhnutná, a súčasne neuplatňuje sa na ad hoc prípady či na konkrétne skutkové situácie. 14. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu otca, vyjadrením matky dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho otec žiada nariadiť, nakoľko styk je už upravený právoplatným a vykonateľným rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. 40P/21/2024 – 162 zo dňa 20.11.2024 a súd nemal za osvedčenú a ani nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého. Otec sa návrhom domáha rozšírenia už upraveného styku, najmä o víkendové kontakty s prespaním a o úpravu styku počas letných prázdnin. Z obsahu návrhu však nevyplývajú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu súdu ešte pred vykonaním riadneho dokazovania. Súd neprehliadol tvrdenia otca o tom, že maloletý je v súčasnosti starší, navštevuje materskú školu a že súčasný rozsah styku už nezodpovedá jeho veku ani potrebe rozvíjania vzťahu medzi otcom a maloletým. Uvedené skutočnosti však samy osebe nepreukazujú existenciu naliehavej situácie vyžadujúcej bezodkladnú zmenu doterajšej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia. Otec sa domáha zmeny rozsahu styku, ktorá si vyžaduje riadne dokazovanie, zistenie aktuálnych pomerov maloletého, posúdenie jeho potrieb, vzťahových väzieb a ďalších okolností rozhodných pre určenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Medzi rodičmi zároveň existuje zásadný spor o skutkové okolnosti významné pre rozhodnutie o rozsahu styku. Rodičia rozdielne opisujú kvalitu vzťahu maloletého k otcovi, priebeh realizácie styku, schopnosť vzájomnej komunikácie, ako aj vplyv správania jednotlivých rodičov na maloletého. Posúdenie týchto tvrdení presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení a vyžaduje vykonanie riadneho dokazovania. Otec realizuje styk v rozsahu určenom právoplatným rozhodnutím súdu. Súd preto dospel k záveru, že otázka rozšírenia styku otca s maloletým bude predmetom posúdenia v konaní vo veci samej, v rámci ktorého bude možné vykonať potrebné dokazovanie a komplexne vyhodnotiť všetky okolnosti významné pre rozhodnutie v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Sumarizujúc uvedené, súd návrh otca ako nedôvodný zamietol. 15. Súd záverom poznamenáva, že rodičia by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší záujem svojho dieťaťa, mali by v prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a schopní dohodnúť sa aspoň na čiastočných veciach týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o dieťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. 16. Podľa §58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti výroku I tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie (§ 357 CSP a contrario).

Proti výroku II tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava II. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje