Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 37P/78/2026 1226201723 10. 06. 2026 JUDr. Zuzana Lohnertová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201723.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka - G. a otec - G. zastúpený Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o. so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO 35 960 728, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia takto rozhodol: I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.05.2026 sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým nasledovne: otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý nepárny týždeň v roku od štvrtku od 16:00 hod. do nedele 18:00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 16:00 hod do piatku do 18:00 hod., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, okrem letných prázdnin 2026 počas ktorých sa styk otca s maloletým upraví tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým od 15.07.2026 od 10:00 hod do 31.07.2026 do 18:00 hod a od 16.08.2026 od 10:00 hod. do 31.08.2026 do 18:00 hod. Matka je povinná deti na styk pripraviť, pričom miesto odovzdania a prevzatia maloletého je v mieste bydliska maloletého. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil z konania Uznesením Mestského súdu Bratislava II, č. k. 37P/72/2026 - 18 zo dňa 19.05.2026 na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 37P/78/2026. 3. Sud Uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 37P/78/2026 - 17 zo dňa 20.05.2026 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „ÚPSVaR“) za opatrovníka pre maloleté dieťa V. na zastupovanie maloletého dieťaťa na Mestskom súde Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 37P/78/2026. 4. Otec vo svojom návrhu uviedol, že partnerský život s matkou maloletého dieťaťa začal v roku 2013, kedy sa po 3 mesačnom spolužití začali prejavovať na strane matky maloletého občasné psychické depresie. V roku 2015 navrhovateľ plánoval ukončiť ich partnerský vzťah, avšak matka maloletého otehotnela. Maloletý sa narodil v septembri v roku 2016. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ snažil o zabezpečenie kompletnej rodiny a ich partnerskému vzťahu dal šancu. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti, kde navrhovateľ hradil náklady na domácnosť, nákupy, bežné výdavky a výdavky spojené s výletmi, či dovolenky. Uviedol, že neskôr sa aj matka spolupodieľala na financovaní domácnosti, krúžkov v určitej finančnej miere. Poukázal ďalej na psychické depresie matky,
ktoré občas pretrvávali a prejavovali sa v intervale raz za mesiac, kde navrhovateľ musel matku maloletého spolu s maloletým hľadať po meste. Uviedol, že depresie matky maloletej sa prejavovali v slovných a fyzických útokoch na stranu navrhovateľa, pričom svedkom určitých depresií matky bol aj ich maloletý syn. Aj napriek týmto skutočnostiam v predmetnej veci navrhovateľ dodal, že matka maloletého poskytovala svojmu synovi kopec lásky a starala sa oňho a aj zároveň maloletý má s matkou pekný vzťah. Uviedol, že nechce ďalej poukazovať na nezhody partnerov v ich spolužití, ale má záujem o maloletého, ktorý má mať rovnaké právo na oboch rodičov, na matku a na otca. Zastáva názor, že o maloletého syna sa vie postarať a verí, že má výborný vzájomný vzťah s maloletým, vzhľadom na to, že maloletého navrhovateľ vozil do materskej školy, trávil s ním čas na hokejových tréningov. Navrhovateľ uviedol, že v súčasnej dobe nežije s maloletým ani s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, nakoľko ich partnerské spolužitie opätovne prestalo fungovať. Maloletý žije s matkou. S maloletým sa snaží o udržanie kontaktu, či už telefonicky prostredníctvom sms správ alebo sa snaží o priamy fyzický kontakt, avšak nie vždy je navrhovateľovi umožnený takýto kontakt s maloletým, aj napriek tomu, že maloletý býva so svojou matkou o dve ulice ďalej ako má sám navrhovateľ bydlisko. Navrhovateľ doručil súdu aj listinné dôkazy, t. j. sms správy preukazujúce snahu o styk so synom. Navrhovateľ žiada súd o určenie styku s maloletým, keďže podľa slov navrhovateľa matka maloletého navrhovateľovi prestala styk umožňovať, a to odo dňa 01.03.2026 s výnimkou dňa 07.04.2026, kedy otec mohol byť s maloletým osamote dve hodiny. Tento styk navrhovateľ vo svojom podaní popísal tak, že mu maloletý syn nastúpil okamžite do motorového vozidla, rozprával sa normálne s navrhovateľom ako kedykoľvek predtým, hrali sa v nákupnom centre ako aj v hre pokračovali v byte, kde navrhovateľ postavil hokejové ihrisko maloletému. Zastáva názor, že maloletý je manipulovaný matkou, nakoľko maloletý podľa jeho názoru rád trávi čas so svojim otcom. Navrhovateľ tvrdí, že matka sa snaží o separáciu syna od otca a otca pred maloletým neprávom očierňuje. Uvádza, že maloletý v domácnosti navrhovateľa má vytvorené všetky vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy maloletého a jeho osobnej starostlivosti a navrhovateľ chce konať v záujme maloletého, a preto žiada súd aby vydal neodkladné opatrenie, ktorým upraví styk s maloletým, v konkrétne vymedzených časových intervaloch, t. j. otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý nepárny týždeň v roku od štvrtku od 16:00 hod. do nedele 18:00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 16:00 hod do piatku do 18:00 hod., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, okrem letných prázdnin 2026 počas ktorých sa styk otca s maloletým upraví tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým od 15.07.2026 od 10:00 hod do 31.07.2026 do 18:00 hod a od 16.08.2026 od 10:00 hod. do 31.08.2026 do 18:00 hod.. Zároveň žiada súd o to, aby rozhodol o tom, že matka maloletého bude povinná maloletého na takýto styk riadne pripraviť a odovzdať navrhovateľovi v mieste bydliska maloletého. Následne navrhovateľ žiada súd, aby po vykonanom dokazovaní vo veci samej rozhodol tak, že maloletý sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v osobnej starostlivosti otca bude maloletý každý párny týždeň v roku od nedele predchádzajúcej párnemu týždňu od 17:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod. a v osobnej starostlivosti matky bude maloletý každý nepárny týždeň v roku od nedele predchádzajúcej nepárnemu týždňu od 17:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodiča. Súd výživne na maloletého neurčuje a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ žiada súd o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov vo veci samej. V prípade výdavkov maloletého, ktoré boli hradené navrhovateľom oznámil, že navrhovateľ počas obdobia, kedy viedli spoločnú domácnosť hradil takmer všetky výdavky. Aktuálne otec platí maloletému návštevu školského zariadenia vo výške 450,- Eur mesačne, hokej vo výške 93,- Eur mesačne. V prípade svojich príjmoch uviedol, že je jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti K. a pracuje na trvalý pracovný pomer v IT spolkovej spoločnosti L. kde poberá čistý mesačný príjem na úrovni cca 2.000,- Eur mesačne. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. 5. Súd prípisom zo dňa 21.05.2026 vyzval matku, aby sa vyjadrila k návrhu otca nariadenie neodkladného opatrenia.
na
6. Dňa 28.05.2026 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie matky, v ktorom matka maloletého uviedla, že rodičia momentálne nežijú v spoločnej domácnosti, matka maloletého žije v byte otca matky maloletého, náklady na bývanie hradí otec matky maloletého. Predtým žili v byte, ktorý navrhovateľ dostal od svojho starého otca. Vybavenie do bytu ako aj základne veci pre maloletého, ktorý sa
narodil dňa 09.09.2016 boli hradené z finančných prostriedkov matky, ktoré získala z dedičstva po jej starej matke, nakoľko navrhovateľ nedisponoval v tej dobe finančnými prostriedkami. Matka poukázala na svoje zdravotné problémy vzniknuté počas pôrodu, t. j. zlomenina rebra a po pôrode, t. j. zápal prsníkov ako aj vzniknuté zdravotné problémy na strane maloletého, t. j. detské koliky, reflux, a z tohto dôvodu, že navrhovateľ neposkytol matke a maloletému žiadnu pomoc na zlepšenie ich zdravotného stavu. Vo vzťahu k zabezpečovaniu finančných potrieb rodiny a maloletého syna matka uvádza, že celý svoj príjem, v podobe poberania materského príspevku a neskôr rodičovského príspevku využívala na svoje potreby ako aj potreby maloletého, pričom tvrdí, že má zvýšene náklady na zdravotnú starostlivosť, keďže maloletý trpí kožným ochorením - ekzémom. Matka okrem starostlivosti o maloletého syna zabezpečovala aj starostlivosť o spoločnú domácnosť, a to až do piatich rokov maloletého, nakoľko maloletý nezvládal dobre adaptáciu do materskej školy, bol úzkostlivý a fixovaný na matku. Matka sa maloletému venovala. Navrhovateľ sa v určitej miere aj napriek vyťaženiu spolupodieľal v spoločnej domácnosti, nakoľko matka v roku 2022 nastúpila na určitú dobu do zamestnania. Matka apeluje vo svojom podaní na tvrdenie o jej depresiách a uvádza, že navrhovateľ vedel o jej psychickom zdravotnom stave ešte pred narodením maloletého syna, avšak nesúhlasí s tvrdením, že jej depresie boli až v takej vysokej miere, ako ich opísal navrhovateľ, teda dodáva, že maloletý syn nebol svedkom všetkých jej depresií. Matka žiadnu liečbu v danom čase neodmietala, avšak nedisponovala finančnými prostriedkami v takej miere, aby si mohla uhradiť psychologickú pomoc. Podľa tvrdení matky, ju navrhovateľ napádal nielen slovne, ale aj sa jej vyhrážal fyzickým útokom voči nej a preto matka s prihliadnutím na jej občasné depresie nebola schopná udržať ich partnerský vzťah v harmónií. Matka sa snažila uvedenú situáciu riešiť párovou terapiou, ktorej sa navrhovateľ zúčastnil, ale podľa slov matky nemal záujem navrhovateľ čokoľvek zmeniť ich v partnerskom žití. Ich slovné konflikty prerástli aj vo vzťahu ku konfliktom ku maloletému synovi, pričom navrhovateľ sa mal údajne na dovolenke v Taliansku pohádať s maloletým synom. Po návrate z dovolenky malo dôjsť k slovným urážkam zo strany navrhovateľa na adresu matky za prítomnosti maloletého syna, ktorý matku mal údajne slovne bránil pred navrhovateľom. Na základe uvedených skutočností sa matka spolu s maloletým rozhodli opustiť spoločnú domácnosť a presťahovali sa k matkinej mame. Matka maloletého sa následne snažila po opustení spoločnej domácnosti o nadviazanie kontaktu s navrhovateľom a o nápravu ich partnerského vzťahu, avšak navrhovateľ neprejavoval záujem. Maloletý sa odmietal stretávať s navrhovateľom a vyslovil túžbu po kompletnej rodine. Vo vzťahu k otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému matka nesúhlasí so zverením maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti a žiada, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti, s tým že obaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka poskytuje maloletému vhodné podmienky na riadnu výchovu a na správny osobnostný rozvoj. Zastáva názor, že striedanie medzi dvoma rôznymi prostrediami s odlišnými rodičovskými prístupmi a výchovnými metódami môže u maloletého vyvolať nesprávny psychologický rozvoj. Navrhovateľ na výživu maloletému k rukám matky neprispieva mesačne, hradí iba tie výdavky, ktoré uviedol sám navrhovateľ vo svojom návrhu. Ostatné výdavky hradí matka. K otázke stretávania sa otca s maloletým synom dodáva, že si uvedomuje právo maloletého na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, toto právo nemá v úmysle upierať maloletému, snaží sa maloletému dohovoriť, avšak maloletý odmieta akýkoľvek styk s otcom. Podľa názoru matky ide o aktuálny stav, ktorý sa vyvinie a vyrieši, avšak nie cestou direktívneho súdneho rozhodnutia. Nestotožňuje sa s názorom navrhovateľa, že matka manipuluje syna a zabraňuje maloletému kontakt s otcom. Matka navrhla vypočuť maloletého. Podľa jej názoru maloletý bol opakovane vystavený negatívnym situáciám, pri ktorých otec reagoval vo vzťahu k maloletému synovi neprimerane s prihliadnutím na vek maloletého v dôsledku čoho, maloletý ma akýsi „blok“, strach a obavy z neprimeraných reakcií otca. Matka uvedenú situáciu sa snaží riešiť odbornou zdravotnou pomocou a preto oslovila detskú psychologičku, pričom otec sa nestotožnil s poskytnutím takejto psychologickej pomoci. Matka navrhla otcovi mediátora, čo taktiež navrhovateľ odmietol. Na základe uvedených skutočností žiada súd, aby návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 7. Matka vyjadrením zo dňa 04.06.2026 na výzvu súdu zo dňa 01.06.2026, v ktorej ju vyzval súd na doloženie psychologickej správy od detskej psychologičky uviedla, že matka zatiaľ nedisponuje žiadnou písomnou správou od detskej psychologičky, nakoľko maloletý absolvoval dňa 03.06.2026 len druhé stretnutie. Dodala, že v prípade, ak obdrží matka písomnú správu predloží ju tunajšiemu súdu na nahliadnutie.
8. Súd výzvou zo dňa 01.06.2026 vyzval kolízneho opatrovníka maloletého ÚPSVaR na predloženie správy zo šetrenia sociálnych pomerov maloletého. Uvedený orgán zistil, že maloletý je žiakom 3. ročníka na Súkromnej základnej škole Y.. V škole maloletý dosahuje primerané študijné výsledky. Dochádzku a správanie má v školskom prostredí bezproblémové. Matka maloletého je od 09/2024 nezamestnaná, aktívne si hľadá zamestnanie, pričom momentálne žije z úspor od svojich rodičov. Matka spolu s maloletým dieťaťom býva v 3-izbovom štandardne zariadenom byte, maloletý má svoju detskú izbu primeranú potrebám veku dieťaťa s prihliadnutím na hračky, knižky. Byt patrí jej otcovi a za byt momentálne neplatí žiaden nájom. Hygiena je zabezpečená na dostatočnej úrovni. Ďalej ÚPSVaR uviedol, že maloletý sa od rozchodu rodičov, t. j. pred štyrmi mesiacmi, stretol s otcom iba jedenkrát, a to iba na dve hodiny počas dňa, kedy ho k stretnutiu s navrhovateľom namotivovala matka. Maloletý sa s otcom nechce stretávať. Dôvodom bude pravdepodobne predpoklad, že otec maloletého mu nasľubuje veci, ktoré následne nedodrží, maloletý je veľmi citlivý, vnímavý, alebo aj predpoklad, že otec odmieta spoločný rodinný život s matkou maloletého, slovné atakuje matku maloletého pred očami maloletého a maloletého to zraňuje, nakoľko sa zastáva a chráni si matku. Matka uviedla, že s navrhovateľom osobne nekomunikujú, píšu si cez sms správy. Maloletý si neželá aby otec chodil na jeho hokejové tréningy. Matka si praje, aby s otcom maloletého mal maloletý pekný vzťah a snaží sa namotivovať maloletého ku stretnutiam s otcom, avšak neúspešne. Úrad uvádza, že otec maloletému vypisuje sms správy s kontextom, že matka manipuluje maloletého voči navrhovateľovi. Pred rozchodom medzi rodičmi mal maloletý pekný vzťah s otcom, chodili spolu na výlety, spoločne sa hrávali. Maloletý si na adrese, kde momentálne býva našiel kamarátov, s ktorými trávi voľnočasové aktivity. Úrad poukazuje na skutočnosť, že maloletý má svoju matku rád. Maloletý má absolvované všetky preventívne prehliadky a maloleté dieťa navštevuje detského psychológa. Úrad vo svojej správe konštatuje, že maloleté dieťa má v domácnosti u matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie potrieb maloletého, pre jeho priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. V závere matka dodala informáciou o tom, že navrhovateľ neplatí výživne, avšak uhrádza poplatky za súkromnú školu, ktorú maloletý navštevuje a uhrádza poplatky súvisiace s hokejom. 9. Právny zástupca otca doručil tunajšiemu súdu dňa 09.06.2026 vyjadrenie otca k vyjadreniam matky zo dňa 28.05.2026 a zo dňa 04.06.2026 a vyjadrenie k správe kolízneho opatrovníka zo dňa 05.06.2026 aj napriek tomu, že otec nebol súdom vyzvaný na podanie týchto vyjadrení. Otec maloletého vo svojom podaní uvádza, že s maloletým mal a zastáva názor, že aj naďalej má dobrý vzťah. Nesúhlasí s názorom, žeby sa o matku a maloletého syna po pôrode nestaral, nakoľko sa matke a maloletému po pôrode ako aj v priebehu žitia v spoločnej domácnosti snažil zabezpečiť príkladnú vhodnú opateru, t. j. maloletého chodil kočíkovať, následne keď syn vyrástol, otec maloletého ho vozieval na krúžky, spoločne nakupovali potraviny do domácnosti, vozieval ho do a zo materskej školy, základnej školy. Uviedol, že k matke maloletého prejavoval kladné city mal ju rád, jej psychický stav mu bol známy už od začiatku žitia ich partnerského života a nesúhlasí s tvrdením, že matke nebol oporou v jej zdravotnom stave, nakoľko sa jej snažil pomáhať prekonať jej psychické depresie. Tvrdí, že sa matke nevysmieval a ju nedehonestoval. Vyjadrenia typu, že je psychopatka a že sa má dať liečiť prichádzali zo strany otca matky, ktorý jej tieto slová adresoval pri ich pravidelných konfliktov, pri ktorých boli svedkom aj otec a aj maloletý. Matka podľa tvrdení otca sa na dennej báze mala vyhrážať samovraždou, písala listy na rozlúčku, zamykala sa s nožom v izbe, odchádzala z bytu s tým, že sa ide zabiť. Pri takýchto situáciách mal byť údajne svedkom aj maloletý. Matka nevedela podľa tvrdení ovládať svoj psychický stav a častokrát to zašlo až do takého štádia, že napadla fyzicky navrhovateľa. Na stretnutí párovej terapií matka namietala zaujatosť terapeutky na strane otca maloletého. Uvádza, že maloletému nikdy neadresoval žiadne urážky. Z obavy o psychické zdravie matky maloletý odišiel s matkou bývať o dve ulice ďalej, keď nastali konflikty medzi rodičmi maloletého, lebo matku má maloletý rád a záležalo mu na zdraví matky. Otec vo svojom podaní zastáva názor, že matka si berie syna ako rukojemníka a manipuluje s ním, z dôvodu partnerských nezhôd medzi rodičmi, avšak otec má zato, že syn doposiaľ rád trávil čas s otcom, avšak bez prítomnosti matky, nakoľko má zato, že v prítomnosti matky sa mení maloletého správanie, a to tak, že maloletý odmieta kontakt s otcom. Uviedol, že svoje tvrdenia vie preukázať správami, výsluchmi svedkov, videí, ktoré doloží do konania. Otec vo svojom podaní žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, nakoľko maloletý potrebuje aj otca nielen matku, ako aj otec má právo na trávenie času s maloletým, o ktorého sa vždy vzorne staral a ktorého miluje. 10. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20221201.html> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 17. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 19. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami účastníkov konania o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. 20. Súd sa oboznámil s návrhom otca, rodným listom maloletého zo dňa 14.09.2016, sms komunikáciou, vyjadrením matky zo dňa 28.05.2026 a zo dňa 04.06.2026, správou od ÚPSVaR Bratislava zo šetrenia pomerov o maloletého zo dňa 05.06.2026, doplnením podaním otca zo dňa 09.06.2026 a ostatnými listinnými dôkazmi predloženými v tomto konaní a zistil nasledovný stav.
21. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potrebné venovať primeranú pozornosť názoru maloletého dieťaťa, a to najmä v prípade, ak ide o dieťav takomto veku a stupni rozumovej a vôľovej vyspelosti. Medzi otcom a maloletým došlo v poslednom období k zhoršeniu vzájomnej komunikácie, pričom dôvody tohto stavu rodičia opisujú rozdielne. Za tejto situácie považuje súd za nevyhnutné pred prijatím rozhodnutia o konkrétnej úprave styku zistiť názor maloletého a komplexne posúdiť pomery účastníkov konania, čo je možné vykonať až v rámci riadneho dokazovania v konaní vo veci samej. Súd zastáva názor, že kontakt maloletého s otcom nebol úplne prerušený, teda je tam existenčný predpoklad, že maloletý chce s otcom tráviť čas, avšak momentálna situácia sa javí odlišne. Z tvrdení účastníkov konania vyplýva, že otec sa s maloletým stretával, teda podľa tvrdenia navrhovateľa nebol kontakt s maloletým úplne obmedzený, uvedená skutočnosť oslabuje tvrdenie o úplnom prerušení vzťahových väzieb medzi otcom a synom, ktoré by si vyžadovalo okamžitý zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby bol styk navrhovateľa s maloletým obmedzený matkou maloletého. Súd má zato, že otec v návrhu neosvedčil, že by záujmy, život, či zdravie maloletého dieťaťa boli ohrozené tak, aby to vyžadovalo bezodkladný zásah súdu. Súd zároveň prihliadol aj na tvrdenie matky týkajúce sa snahy o zachovanie vzťahu maloletého k obidvom rodičom a snahe o zlepšenie vzťahu medzi maloletým a otcom tak, aby boli zohľadnené záujmy maloletého. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia však súd nemá priestor na vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania smerujúceho k objasneniu týchto skutočností, vrátane posúdenia ich významu pre rozsah a formu styku otca s maloletým dieťaťom. Uvedené okolnosti preto bude potrebné náležite preskúmať v konaní vo veci samej. Súd ďalej dodáva, že pokiaľ navrhovateľ navrhol upraviť styk aj počas prázdnin, takáto úprava celkom presahuje rozsah účelu neodkladného opatrenia, nakoľko v takomto štádiu konanie je predčasné polemizovať o tom, v akom rozsahu a frekvencii je vhodné zabezpečovať styk otca s maloletým dieťaťom, prípadne aký model výchovy bude pre deti do budúcna vhodný. 22. Súd zdôrazňuje, že právo otca na styk s maloletým dieťaťom predstavuje významnú súčasť rodičovských práv a povinností a zároveň je dôležitým predpokladom pre zachovanie a rozvíjanie citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom. Rovnako však platí, že každé rozhodnutie o úprave styku musí vychádzať predovšetkým z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil existenciu takej naliehavej situácie, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Ide o situáciu, ktorá si vyžaduje podrobnejšie objasnenie pomerov účastníkov konania. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd bez vykonania potrebného dokazovania určil presný režim styku vrátane víkendových pobytov maloletého dieťaťa u otca, by za týchto okolností mohlo byť predčasné a mohlo by viesť k úprave pomerov, ktorá by nezodpovedala jeho najlepšiemu záujmu. 23. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 24. Súd bude pokračovať v konaní o úprave styku otca s maloletými deťmi, ktoré je vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 37P/72/2026. 25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
z
Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v jednom vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.