Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 22P/22/2026 1226201763 09. 06. 2026 Mgr. Anna Križáková ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201763.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodené XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto E., toho času v F. G. B. A., G. H., I. I. G. X, XXX XX E., a otca – J. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto L., toho času bytom D. X, XXX XX B., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
1. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. 2. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 20.05.2026, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.05.2026, sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd rozhodne, že komunikácia medzi rodičmi bude prebiehať výhradne písomnou formou (SMS), pričom telefonický kontakt sa otcovi prísne zakazuje (z dôvodu minulých vulgárnych útokov, kedy matke nadával do súk a p**í); komunikácia sa obmedzuje striktne na urgentné a závažné záležitosti týkajúce sa dieťaťa s tým, že matka nie je povinná s otcom viesť diskusie. V prípade prekážky na strane dieťaťa (choroba, kľudový režim pred vyšetrením) je matka povinná otcovi túto skutočnosť iba jednorazovo oznámiť a nie je povinná odpovedať na žiadne ďalšie manipulatívne správy, útoky, výčitky, obviňovania z marenia styku alebo nátlakové otázky otca o náhradných termínoch. Nereagovanie matky na takýto teror nebude súdom ani úradom považované za nesúčinnosť, nakoľko matka má právo na svoj vlastný život a pokojnú starostlivosť o deti. 2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že žiada o okamžitý zásah do rodičovských práv otca maloletej, keďže matka ako vysokoškolsky vzdelaná riadne a s láskou vychováva maloleté dieťa a odmieta byť rukojemníkom a otrokom otca. Otec dlhodobo, cielene a systematicky zneužíva inštitút svojich rodičovských práv a neustále úradné podania na to, aby matku ako obeť domáceho násilia psychicky týral, kontroloval a ničil jej život. Matka má v zmysle Ústavy Slovenskej republiky základné právo na život, osobnú slobodu a pokoj a nie je povinná robiť otcovi asistentský servis ani sa podriaďovať jeho neustálemu psychickému tlaku. Matkin život je v dôsledku jeho permanentného prenasledovania úplne rozbitý. Otec zneužíva súdny systém a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako nástroje na pokračovanie jej týrania, pričom predstiera záujem o dieťa, no v skutočnosti je len patologicky fixovaný na osobu matky a odmieta ju nechať slobodne žiť. Tento neudržateľný stav paralyzuje matkinu schopnosť v pokoji sa starať o dve deti a priamo ohrozuje zdravý vývin maloletej. Zo strany otca ide o psychické týranie, vedomé klamstvá a spochybňovanie zdravotného stavu maloletej (epilepsia), maloletá trpí závažným
neurologickým ochorením, pričom záchvatové stavy sú u nej preukázateľne vyvolávané aj stresom a konfliktnými situáciami otca a jeho manželky. Otec napriek tomu využíva tému zdravotného stavu maloletej výhradne na vyvolávanie konfliktov, nátlaku a osočovania matkinej osoby. Informáciu o nutnosti absolvovať vyšetrenie magnetickou rezonanciou v celkovej anestézii zneužil na to, aby matku agresívne obviňoval z „obchádzania jeho rodičovských práv" a tvrdil, že vyšetrenie s ním nebolo konzultované. Otec pritom vedome klame a manipuluje pred úradmi. Vyšetrenie bolo explicitne a urgentne indikované odbornou detskou neurologičkou C. D. B. v lekárskej správe zo dňa 29.04.2026 s jasným záverom: „MR mozgu v CA vo FN Trenčín“. Otec má lekársku správu k dispozícii, stupňuje útoky a textovú agresivitu voči matke, obviňuje ju z vymýšľania diagnóz. V momente, keď maloletá zo zdravotných dôvodov nemôže prísť na stretnutie, pretože jej ošetrujúca pediatrička nariadila prísny kľudový režim a minimalizáciu stresu až do vykonania MR vyšetrenia, o čom bol otec pediatričkou osobne telefonicky upovedomený, otec situáciu zneužije na matkino okamžité psychické týranie. Namiesto rešpektovania potrieb vážne chorého dieťaťa matku zaplavuje útočnými správami, obviňuje ju, že mu „neumožňuje náhradné termíny", že marí styk, a vyhráža sa trestným konaním a zákonom. Matka nemá čas ani kapacitu viesť s agresorom siahodlhé textové debaty – jej absolútnou prioritou je starostlivosť o choré dieťa, nie robenie asistentského servisu otcovi. Súd aj úrad práce musia rešpektovať, že oznámenie o prekážke (chorobe) je z matkinej strany splnením povinnosti a matka nie je povinná čeliť následnému textovému teroru a prenasledovaniu. Počas hospitalizácie maloletej v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave otec svojím manipulatívnym konaním, neustálym vyvolávaním a nátlakom na personál dosiahol to, že nemocnica prítomnej matke odmietla dva dni poskytovať informácie o dcére. Otec bezostyšne pošliapava matkine práva a zneužíva inštitúcie na jej psychickú likvidáciu. Otec o maloletú nemal nikdy skutočný záujem, počas tehotenstva sa matke vyhrážal fyzickým napádaním, nútil ju ísť na potrat a pri ceste do pôrodnice navrhoval dať maloletú do domova. Otcovo súčasné správanie vykazuje znaky ťažkej psychickej lability, v minulosti sa voči maloletej vyjadril s absolútne neprijateľným, zvráteným podtónom, že „ju oberie o panenstvo“. Matka má obrovský, opodstatnený strach o fyzickú, psychickú a sexuálnu bezpečnosť maloletej v prítomnosti otca. Otec má v súčasnosti novú manželku a syna, o ktorých sa riadne nestará, a všetku svoju chorú energiu investuje výhradne do prenasledovania matky a snahy kontrolovať jej život, hoci boli nútené pred jeho agresiou ujsť do E.. Súd aj kolízny opatrovník musia pochopiť, že toto konanie otca je čisté vedomé psychické týranie realizované cez tému zdravia dieťaťa a úrady, a otec svoje práva zneužíva len ako zámienku na to, aby matku nenechal dýchať a žiť. Vzhľadom na uvedené matka žiada o nariadenie ňou žiadaného neodkladného opatrenia. 3. K návrhu matka pripojila tieto listinné dôkazy: výňatok z komunikácie rodičov. 4. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde sú aktuálne vedené ohľadne maloletej A. B. nasledovné konania: - pod sp. zn. 26P/161/2025 je vedené konanie o nariadenie výchovného opatrenia na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa navrhovateľ domáha nariadenia výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine s poukazom na vyhrotený rodičovský konflikt, ktorý vážne vplýva na mentálnu pohodu maloletej a dlhodobé bránenie matky otcovi v stretávaní sa s maloletou (viď č. l. 6-7 súdneho spisu); - - pod sp. zn. 17Em/1/2026 je vedené konanie na návrh otca (oprávneného) o výkon výkonu rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II č. k. 17P/79/2024-71 zo dňa 23.10.2025 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/52/2025-367 zo dňa 04.11.2025 vo veci styku otca k maloletej; - pod sp. zn. 22P/17/2026 je vedené konanie na návrh otca o rozhodnutie súdu pre nezhode rodičov, ktorým otec žiada súd, aby nahradil súhlas matky s navrátením maloletej do miesta jej obvyklého pobytu na adrese: F. XXXX/XX, XXX XX B. (viď č. l. 8-9 súdneho spisu); - pod sp. zn. 22P/20/2026 je vedené konanie ex offo o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej (viď uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. k. 17Em/1/2026-109 zo dňa 07. mája 2026 – na č. l. 10 súdneho spis). 5. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.04.2022, č. k. 61P/6/2022-82, právoplatného dňa 26.04.2022 čo do výroku I., dňa 27.04.2022 čo do výroku II. (o trovách konania) a vykonateľného dňa 26.04.2022, súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, otec sa zaväzuje počnúc mesiacom január 2022 platiť na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne vždy vopred do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k
rukám matky maloletej, dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov január – marec 2022 v celkovej výške 210 eur sa otec zaväzuje zaplatiť k rukám matky v 3 splátkach po 70,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2022. Ohľadne úpravy styku otca s maloletou súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase začne v mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj ukončí. 6. Ďalej bolo zistené, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2024, č. k. 17P/79/2024-71 súd rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 61P/6/2022-82 zo dňa 06.04.2022 v časti úpravy styku otca s maloletou a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu vždy od 16:30 hod. do 19:00 hod, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť s tým, že otec si maloletú prevezme v dňoch, kedy je táto v predškolskom zariadení v tomto predškolskom zariadení. V prípade, že bude navštevovať následne školské zariadenie, tak v tomto školskom zariadení. Inak si otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky, ktorej ju v mieste jej bydliska vždy po ukončení styku aj odovzdá. O návrhu na zvýšenie výživného rozhodol tak, že otec je povinný počnúc dňom 01.09.2024 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 220,- eur mesačne, a to vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky vopred a vyčíslil zročné výživné za obdobie od 01.9.2024 do 31.10.2024 j v sume 140 eur. V časti o uloženie informačnej povinnosti matke súd návrh otca zamietol. Voči rozhodnutiu v časti rozhodnutia o zmenu úpravy styku podala odvolanie matka. Odvolací súd svojím rozsudkom č. k. 15CoP/52/2025-367 zo dňa 04.11.2025 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozsudok Mestského súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2024, č. k. 17P/79/2024-71 nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2024 čo do výroku o zvýšenom výživnom a čo do zamietajúcom výroku o uloženie informačnej povinnosti matke a dňa 28.11.2025 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/52/2025-367 zo dňa 04.11.2025 vo veci styku otca k maloletej. 7. Ďalej bolo zistené, že uznesením tunajšieho súdu č. k. 26P/90/2025-46 zo dňa 08.07.2025 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/134/2025-80 zo dňa 09.09.2025 súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala zákaz priblíženia otca k maloletej, zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2025. 8. Taktiež bolo zistené, že uznesením tunajšieho súdu č. k. 22P/3/2026 – 79 zo dňa 30.01.2026 súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca povinnosťou pri výkone určeného styku s maloletou dodržiavať formu asistovaného styku v prítomnosti matky alebo určeného pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, alternatívne aby súd zakázal otcovi výkon určeného styku s maloletou do rozhodnutia vo veci samej a matke uložil povinnosť podať návrh na zmenu výkonu rodičovských práv do 30 dní od právoplatnosti súdu. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2026. 9. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. 17. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 18. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 19. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 20. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 21. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 22. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. 23. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 24. Súd konštatuje, že rodičia maloletej A. nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú manželia, súdom majú upravený výkon rodičovských práv a povinností. V zmysle súdnej úpravy je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec má upravený styk s maloletou počnúc dňom 28.11.2025 tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý
nepárny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu vždy od 16:30 hod. do 19:00 hod. Matka do 16.11.2025 bola zamestnaná v I. I. I. L. a následne sa koncom novembra 2025 presťahovala aj s maloletou do mesta E., kde s ňou býva v krízovom centre, keďže v zmysle jej vyjadrenia k uvedenému pristúpila po tom, ako nadobudla dôvodné obavy o zdravie z dôvodu neustáleho obťažovania otcom nad rámec jeho oprávnení v zmysle rozhodnutí súdu, avšak z obsahu spisového materiálu maloletej mal súd za preukázané, že otec vedie riadny život – zaobstaral si prácu, oženil sa, založil si novú rodinu a narodil sa mu syn – takže súdu nie je vôbec zrejmé, kedy by mal otec také časové možnosti, ale aj schopnosti, aby dochádzalo z jeho strany k takému neustálemu obťažovaniu matky a maloletej, (styk s ktorou prebiehal v mimoriadne limitovanom čase a navyše v prítomnosti matky), aké matka popisovala, že by situáciu bola nútená riešiť odhlásením maloletej zo škôlky, ukončením pracovného pomeru, presťahovaním sa do mesta vzdialeného cca 120 km od jej bydliska, v ktorom ponechala svoju staršiu maloletú dcéru – práve matka je tou osobou, ktorá maloletej zo subjektívnych dôvodov narušila obvyklé fungovanie, bežný režim a stabilitu prostredia, keď objektívne nebolo preukázané, že by zo strany otca dochádzalo voči matke k protiprávnemu konaniu, a to ani v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, na ktoré sa matka obrátila, keď trestné oznámenie podané matkou voči otcovi bolo odmietnuté. Matka teda aktuálne otcovi svojvoľne bez reálneho závažného dôvodu neumožňuje styk v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Medzi rodičmi prebieha rodičovský konflikt. 25. V danom prípade ide o dieťa vo veku piatich rokov, ktoré bolo doposiaľ vo vzdelávaní v materskej škole, žilo v jednej domácnosti s matkou, svojou staršou sestrou, ktorá je školopovinná a ktorú matka de facto opustila a zanechala v starostlivosti svojej matky. Matka z pohľadu súdu v tomto štádiu konania unáhleným konaním, vedeným zjavne subjektívnym presvedčením o jej ohrození, odhlásila maloletú A. z materskej školy a presťahovala sa s ňou do krízového centra v meste E.. Uvedené konanie vzbudzuje vzhľadom na ostatné súdu známe okolnosti prípadu a v kontexte ďalších súvislostí pochybnosť o matkiných rodičovských kompetenciách, keď zanechala svoje staršie dieťa v starostlivosti svojej matky, zjavne primárne vedená snahou o skomplikovanie styku otca so spoločnou maloletou dcérou v zmysle nového súdneho rozhodnutia, opustila svoje stabilné zamestnanie napriek tomu, že tvrdila, že jej príjem nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb maloletej a skutočnosť, že maloletá je v sledovaní odborných ambulancií v mieste jej trvalého bydliska, kde sú rôzne poplatky, pričom matke stúpnu náklady na dopravu z dôvody potreby dochádzania maloletej z E. do Bratislavy za odbornou starostlivosťou (logopédia, neurológia, psychológia). Na tomto mieste si súd teda dovolí dať matke do pozornosti ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine - Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ako aj na ustanovenie § 24 ods. 6 Zákona o rodine - Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Na margo súd dodáva, že je neprípustné, aby dôvody, na ktorých povinný rodič zakladá neumožňovanie styku boli výlučne subjektívne, vedené vnútorným jednostranným presvedčením rezidenčného rodiča o najlepšom záujme dieťaťa a z uvedeného dôvodu dochádzalo k porušovaniu a obmedzovaniu práv rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. 26. V konaní starostlivosti súdu o maloletého dieťa sú pre súdy v prvom rade dôležité záujmy dieťaťa a s ohľadom na uvedené súd návrh matky zamietol, nakoľko matka žiadnym spôsobom súdu neosvedčila ňou tvrdenú závažnú situáciu v rodine – neodkladné opatrenie má slúžiť záujmom ochrany maloletého dieťaťa a nie matky, ktorá odmieta s otcom ako s rovnocenným rodičom riadne komunikovať. Súd opakovane matke uvádza, že v záujme predchádzania konfliktným situáciám do budúcna je nevyhnutné, aby sa rodičia naučili spolu vecne a slušne komunikovať, aby riešili svoje nezhody a tieto neprenášali na maloleté dieťa, keďže matkou opísaná situácia sa za predpokladu racionálneho a konštruktívneho prístupu oboch rodičov dá riešiť (v zmysle založených lekárskych správ má maloletá EEG nález epi aktivity v spánku bez jednoduchého klinického korelátu). 27. Súd dospel k záveru, že návrh matky na obmedzenie práva otca na pravidelné informovanie sa o dieťati a s tým súvisiacou komunikáciou medzi rodičmi je nedôvodný, matka neosvedčila existenciu takého závažného problému a v takej miere a intenzite, ako je matkou prezentovaný, aby súd pristúpil
v zmysle podaného návrhu k obmedzeniu tohto otcovho práva v zmysle jej návrhu. V danom prípade z matkou ponúknutých dôkazov, ale aj z obsahu ostatných aktuálne vedených poručenských spisov týkajúcich sa maloletej A. nevyplýva, že otec je nebezpečný pre svoje dieťa, že je nezodpovedný a vedome chce ohroziť svoje dieťa a vystaviť ho úmyselne akémukoľvek ohrozeniu. Dokonca ani v matkou predloženej komunikácii sa neobjavuje žiadna nadávka, ignorovanie stavu maloletej, stalking – skôr naopak, matka z predloženej komunikácie sa javí ako tá, ktorá odmieta riadne a vecne komunikovať, ktorá nevie na položenú otázku ohľadne styku jednoznačne odpovedať tak, aby neboli potrebné doplňujúce otázky. Otec, ktorý nemá zverenú maloletú vo svojej osobnej starostlivosti, sa v matkou predloženej komunikácii vecne domáha svojich práv na informovanie a zastupovanie maloletej a matka ako rezidenčný rodič musí uvedené vzhľadom na rovnocenné postavenie oboch rodičov strpieť, keďže rodičovstvo je zaväzujúce a rodičia sú povinní sa vzájomne v ich právach rešpektovať. Súd opakovane uvádza, že maloletá potrebuje oboch rodičov, potrebuje byť v kontakte aj s otcom, ktorý má však styk so svojou dcérou realizovať tak, aby tento nebol ohrozujúci pre jeho maloleté dieťa, čo bude možné len v prípade, ak matka bude s otcom riadne komunikovať. Novou súdnou úpravou styku, ktorú matka dlhodobo nerešpektuje, môžu odpadnúť početné konflikty medzi rodičmi počas styku otca s maloletou za prítomnosti matky, ktorých účastníkom bola neprípustne aj maloletá, avšak za predpokladu, že sa bude riadne realizovať. 28. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia. Keďže dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná zo samotného návrhu na jeho nariadenie, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu, čo sa v danom prípade s ohľadom na matkou ponúkané dôkazy nestalo. 29. Súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. 30. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh zamietol. V početných poručenských konaniach ohľadne maloletej – t. j. vo veci výchovného opatrenia, zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, rozhodnutia pri nezhode rodičov – vykoná potrebné dokazovanie a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, rozhodne, resp. eventuálne pristúpi aj k začatiu konania z úradnej povinnosti v záujme maloletého dieťaťa, ak vystane takáto potreba, a to aj formou neodkladného opatrenia. 31. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.