Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 5P/76/2026 1226201796 10. 08. 2026 Mgr. Tomáš Kelner ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201796.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. C., narodená XX.XX.XXXX, toho času v Neziskovej organizácii PETO n.o., Prokopova 344/45, Bratislava, dieťa matky: Y. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., a otca: neznámeho, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o zverení maloletej do náhradnej starostlivosti, takto rozhodol: I Súd nariaďuje nad maloletou W. C., nar. X.X.XXXX, ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v zariadení na výkon rozhodnutia súdu, a to v PETO n.o., Prokopova 344/45, Bratislava. II Matka je povinná prispievať na výživu mal. W. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, k rukám PETO n.o., Prokopova 344/45, Bratislava. III Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.. odôvodnenie: 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „orgán sociálnoprávnej ochrany detí“) podaním zo dňa 22. mája 2026 žiadal, aby súd bezodkladne upravil pomery maloletej W. C., narodenej X. Y. XXXX, jej dočasným umiestnením do starostlivosti Neziskovej organizácie PETO, a súčasne začal konanie vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti matke maloletej. 2. Podanie odôvodnil tým, že maloletá bola na základe rozhodnutia rakúskeho súdu repatriovaná z Rakúskej republiky na územie Slovenskej republiky. Matka sa dlhodobo nezdržiavala na známej a overiteľnej adrese, na opakované telefonické kontaktovanie nereagovala a nevytvorila podmienky na prevzatie maloletej do svojej osobnej starostlivosti. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí sa napriek opakovaným pokusom nepodarilo zabezpečiť ani vhodnú osobu z okruhu príbuzných. Otec maloletej nebol určený. Pre maloletú bolo preto v súvislosti s jej repatriáciou zabezpečené miesto v Neziskovej organizácii PETO. 3. Uznesením č. k. 5P/76/2026-13 zo dňa 28. mája 2026 súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka, neodkladným opatrením ju dočasne umiestnil do starostlivosti Neziskovej organizácie PETO na dobu šiestich mesiacov od vykonateľnosti uznesenia, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej v nevyhnutnej miere a začal konanie vo veci samej o zverenie maloletej do náhradnej starostlivosti. 4. Návrh, uznesenie o neodkladnom opatrení, doložka vykonateľnosti a poučenie o procesných právach a povinnostiach boli matke, ktorá nemá evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorej skutočný pobyt sa nepodarilo zistiť, doručované oznámením o podanom návrhu zverejneným na úradnej tabuli a webovej stránke súdu od 1. júna 2026 do 16. júna 2026. Predvolanie na pojednávanie bolo matke doručované oznámením zverejneným od 16. júla 2026 do 31. júla 2026. Matka sa na pojednávanie dňa 10. augusta 2026 nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie
pojednávania. Keďže doručenie predvolania bolo riadne vykázané a matka mala zachovanú lehotu na prípravu, súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku rozhodol, že bude pojednávať v jej neprítomnosti. Samotná neprítomnosť matky nebola dôvodom rozhodnutia vo veci samej ani nebola vyhodnotená ako uznanie skutkových tvrdení; súd skutočný stav veci zisťoval nezávisle od jej procesnej pasivity. 5. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní odkázala na písomnú správu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí zo dňa 22. júla 2026. 6. Matka sa k návrhu ani k vykonaným dôkazom nevyjadrila a neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by skutkové tvrdenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí vyvracali alebo osvedčovali, že je schopná bezodkladne prevziať osobnú starostlivosť o maloletú. 7. Súd vykonal dokazovanie návrhom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí zo dňa 22. mája 2026, rakúskym rodným listom maloletej, rozhodnutím Bezirksgericht Hernals zo dňa 23. marca 2026, právoplatným dňa 16. apríla 2026, rozhodnutím Bezirksgericht Hernals zo dňa 16. apríla 2026 o schválení repatriácie, protokolom Viedenskej pomoci deťom a mládeži zo dňa 21. mája 2026 o odovzdaní maloletej slovenským orgánom, uznesením tunajšieho súdu č. k. 5P/76/2026-13 zo dňa 28. mája 2026 a správou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí zo dňa 22. júla 2026. Z obsahu súdneho spisu ďalej vychádzal pri posúdení riadneho doručenia návrhu a predvolania matke a procesného priebehu pojednávania. 8. Súd nezisťoval názor maloletej priamo. V čase rozhodovania mala maloletá sedemnásť mesiacov a vzhľadom na svoj útly vek a vývinové schopnosti nebola schopná samostatne formulovať a vyjadriť názor na predmet konania v zmysle § 38 Civilného mimosporového poriadku. Jej záujmy v konaní zastupoval ustanovený kolízny opatrovník; najlepší záujem maloletej súd posudzoval podľa objektívne zistených okolností jej starostlivosti, bezpečia, stability a vývinových potrieb. 9. Z rakúskeho rodného listu súd zistil, že maloletá W. C. sa narodila X. marca XXXX o 12.25 hod. vo U., jej matkou je Y. C., narodená XX. októbra XXXX, a údaje o otcovi v rodnom liste uvedené nie sú. Otcovstvo k maloletej teda nebolo určené a neexistuje osoba otca, ktorá by mohla reálne vykonávať rodičovské práva a povinnosti a prevziať osobnú starostlivosť o maloletú. 10. Z rozhodnutia Bezirksgericht Hernals zo dňa 23. marca 2026 súd zistil, že rakúsky súd odňal matke v celom rozsahu starostlivosť o maloletú, zahŕňajúcu právo a povinnosť osobnej starostlivosti a výchovy, správu majetku a zákonné zastupovanie, a preniesol ju na Magistrát mesta Viedeň, Viedenskú pomoc deťom a mládeži. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. apríla 2026. 11. Rakúsky súd vychádzal zo zistenia, že matka sa 21. októbra 2025 obrátila spolu s maloletou na Viedenskú pomoc deťom a mládeži po tom, čo mala byť štyri dni predtým vysťahovaná z bytu svojho partnera. Maloletá bola v tom čase zanedbaná, mala silne znečistené oblečenie a výrazne začervenanú plienkovú oblasť. Matka požiadala, aby sa o maloletú dočasne staral orgán pomoci deťom a mládeži, pretože chcela odcestovať na Slovensko, pracovať a zadovážiť si prostriedky na bývanie. Neskôr uvádzala zámer prenajať si byt na Slovensku, avšak kontakty s maloletou realizovala iba nepravidelne. Nemala zabezpečené bývanie ani prácu a podľa zistení rakúskeho súdu s maloletou prenocovala aj v parku. Následne celkom prerušila kontakt s príslušným orgánom a neúspešné zostali aj pokusy o kontakt prostredníctvom aplikácie WhatsApp. 12. Z toho istého rozhodnutia vyplynulo, že matka bola preukázateľne vyzvaná, aby sa vyjadrila k návrhu na odňatie starostlivosti, a bola predvolaná na pojednávanie 20. februára 2026. Výzvu prevzala 28. januára 2026, napriek tomu sa nevyjadrila a na pojednávanie sa nedostavila. Rakúskym orgánom neboli známe použiteľné kontaktné údaje ďalších členov rodiny. Matka má staršiu dcéru Líviu, ktorá žije na Slovensku, avšak napriek úsiliu slovenských orgánov sa nepodarilo nadviazať kontakt ani s touto dcérou, ani s osobou, ktorá sa o ňu stará. O osobe otca maloletej matka v rôznom čase uvádzala odlišné údaje, avšak žiadny muž otcovstvo neuznal a otec nebol zapísaný do rodného listu. 13. Rakúsky súd na základe uvedených zistení uzavrel, že matka pre svoje psychosociálne pomery nedokáže poskytnúť maloletej stabilný domov, návrat dieťaťa do jej starostlivosti by predstavoval závažné ohrozenie jeho blaha a miernejšie opatrenie nie je možné. Umiestnenie v rodine nebolo možné pre nedostatok údajov o vhodných osobách a pre nemožnosť nadviazať s nimi kontakt. Uvedené závery neboli v tomto konaní osamoteným alebo jediným podkladom, ale korešpondovali s neskoršími vlastnými zisteniami slovenského orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. 14. Z rozhodnutia Bezirksgericht Hernals zo dňa 16. apríla 2026 súd zistil, že rakúsky súd schválil repatriáciu maloletej a jej odovzdanie slovenským orgánom. Zohľadnil, že matka sa v Rakúsku nestabilizovala, v Rakúsku nežili zistení príbuzní maloletej, na Slovensku žila jej polosestra a ďalší príbuzní a slovenské orgány súhlasili s premiestnením. Pre maloletú bolo zabezpečené miesto v
Centre pre deti a rodiny PETO v Bratislave. Rakúsky súd preto repatriáciu vyhodnotil ako riešenie zodpovedajúce záujmu dieťaťa. 15. Z protokolu Viedenskej pomoci deťom a mládeži súd zistil, že maloletá bola 21. mája 2026 v rámci dohodnutej repatriácie odovzdaná zástupkyniam slovenských orgánov a jej ďalšia starostlivosť bola zabezpečená v Centre pre deti a rodiny PETO. Pri odovzdaní boli odovzdané aj cestovné, matričné, zdravotné a ďalšie relevantné doklady maloletej. Hoci návrh zo dňa 22. mája 2026 uvádza ako deň realizácie repatriácie 22. máj 2026, protokol vyhotovený priamo pri odovzdaní a neskoršia správa zo dňa 22. júla 2026 zhodne uvádzajú 21. máj 2026. Súd preto považoval za preukázaný dátum 21. mája 2026. Jednodňový rozdiel nemá vplyv na posúdenie zákonných podmienok ústavnej starostlivosti. 16. Z návrhu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí súd zistil, že tento orgán sa už 24. novembra 2025 pokúsil vykonať neohlásené šetrenie na adrese F. XX v F., kde sa podľa dostupných údajov mala zdržiavať matka, prípadne stará matka maloletej. Na adrese nebol označený zvonček ani poštová schránka matky, obyvatelia domu ju nepoznali a matka nedvíhala telefón. Po tom, ako sa s matkou podarilo telefonicky dohodnúť šetrenie na 26. februára 2026, sa matka ani na dohodnutom mieste nenachádzala, telefonát neprijala a spätne orgán nekontaktovala. Susedia nemali vedomosť, že by sa na adrese zdržiavala. Bezvýsledné zostali aj opakované pokusy skontaktovať starých rodičov maloletej X. C. a K. C., brata matky K. C. a partnerku brata W. T.. 17. Zo správy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí zo dňa 22. júla 2026 súd zistil, že pri návšteve centra 3. júna 2026 bola maloletá zdravotne v poriadku, začínala chodiť, prijímala bežnú stravu, vedela si vypýtať jedlo a pitie, reagovala na prihováranie a rada sa usmievala. Vzhľadom na vek ešte nekomunikovala plnohodnotne. Maloletá teda v zariadení dostávala riadnu každodennú a zdravotnú starostlivosť a jej stav neukazoval na nedostatky v starostlivosti centra. 18. Z tejto správy ďalej vyplynulo, že matka sa rakúskym sociálnym pracovníkom ozývala iba sporadicky a od februára 2026 sa odmlčala. Centrum PETO po umiestnení maloletej nijako nekontaktovala. Dňa 30. júna 2026 síce kontaktovala viedenské úrady so žiadosťou o informáciu, kde sa maloletá nachádza, a orgán sociálnoprávnej ochrany detí jej následne oznámil umiestnenie maloletej a poskytol telefónne číslo riaditeľky centra, matka však centrum ani potom nekontaktovala. Uviedla, že býva vo Viedni, no nevedela oznámiť presnú adresu. 19. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí zaslal 9. júna 2026 podklady na sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti. Maloletá bola 10. júna 2026 zapísaná do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť formou pestúnskej starostlivosti, a 3. júla 2026 bol vydaný súhlas na nadviazanie osobného vzťahu maloletej so žiadateľmi, manželmi L.. Ku dňu správy zo dňa 22. júla 2026 sa vzťah medzi maloletou a žiadateľmi ešte len nadväzoval. Nikto z rodiny ani blízkych príbuzných nekontaktoval orgán sociálnoprávnej ochrany detí so záujmom prevziať maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti. 20. Súd hodnotil verejné listiny vydané rakúskym a slovenským súdom a rakúskym orgánom pomoci deťom a mládeži podľa § 205 Civilného sporového poriadku ako dôkazy potvrdzujúce pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje, keďže nebol preukázaný opak. Správy slovenského orgánu sociálnoprávnej ochrany detí obsahovali konkrétny opis jednotlivých pokusov o kontakt, výsledkov šetrenia a aktuálneho stavu maloletej. Ich obsah bol časovo aj vecne súladný s rakúskymi rozhodnutiami a protokolom o odovzdaní dieťaťa, preto ich súd vyhodnotil ako vierohodné. 21. Súd neprehliadol, že správa zo dňa 22. júla 2026 označila dočasné umiestnenie maloletej rozhodnutím zo dňa 28. mája 2026 ako „rozsudok“, hoci zo súdneho spisu je zrejmé, že išlo o uznesenie o neodkladnom opatrení. Ide o terminologickú nepresnosť bez vplyvu na obsah správy, lebo spisová značka, dátum aj opísaný účinok rozhodnutia sa zhodujú. Okrem už vysvetleného rozdielu v dátume fyzického odovzdania maloletej súd nezistil medzi listinami žiadny rozpor týkajúci sa rozhodujúcich skutočností. 22. Za preukázané preto súd považoval, že maloletá je od 21. mája 2026 fakticky a od 28. mája 2026 aj na základe vykonateľného neodkladného opatrenia v starostlivosti Neziskovej organizácie PETO; otec maloletej nie je určený; matka nevykonáva osobnú starostlivosť, dlhodobo nemá overiteľné stabilné zázemie, nespolupracuje pravidelne s orgánmi ochrany detí, udržiava len ojedinelý a neúčinný kontakt a napriek poskytnutým údajom nenadviazala kontakt ani so zariadením, v ktorom sa maloletá nachádza; a nebola zistená žiadna príbuzná alebo iná fyzická osoba pripravená a spôsobilá okamžite prevziať maloletú do osobnej starostlivosti. Za preukázané považoval aj to, že proces sprostredkovania pestúnskej starostlivosti sa začal, ale ku dňu rozhodnutia nebol ukončený a nevytváral už existujúcu a bezprostredne vykonateľnú alternatívu k pobytu maloletej v zariadení. 23. Súd nepovažoval za preukázané konkrétne príjmové, výdavkové a majetkové pomery matky ani jej presné súčasné bydlisko. Tieto skutočnosti sa nepodarilo zistiť pre nekontaktnosť matky a jej neúčasť
v konaní. Ich nezistenie nebránilo rozhodnutiu o minimálnom zákonnom výživnom, ktoré je každý rodič povinný plniť bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Nezistené pomery matky súd zároveň nepoužil na priznanie vyššieho než minimálneho výživného. 24. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 25. Podľa § 44 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. 26. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. 27. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka. 28. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. 29. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. 30. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. 31. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená. 32. Vážne ohrozenie výchovy maloletej nevyplýva len z nedostatočného bývania alebo nepriaznivých majetkových pomerov matky. Rozhodujúca je kumulácia konkrétnych skutočností: maloletá bola pri kontakte s viedenským orgánom v októbri 2025 zanedbaná a mala zdravotne nevyhovujúci stav plienkovej oblasti; matka žiadala, aby starostlivosť prevzal verejný orgán, pretože sama odchádzala; kontakty s dieťaťom vykonávala nepravidelne a následne ich prerušila; na výzvy a dohodnuté šetrenia orgánov nereagovala; neoznámila overiteľnú adresu; napriek informácii o umiestnení maloletej a poskytnutému telefónnemu kontaktu centrum nekontaktovala; a nevytvorila žiadny konkrétny plán, podľa ktorého by mohla osobnú starostlivosť obnoviť. Maloletá je vzhľadom na útly vek úplne závislá od stálej osoby zabezpečujúcej výživu, hygienu, zdravotnú starostlivosť, bezpečie a citovú stabilitu. Ponechanie
jej starostlivosti bez právne a fakticky dostupnej dospelej osoby by preto predstavovalo bezprostredné a vážne ohrozenie jej telesného, duševného a citového vývinu. 33. Závažná prekážka na strane rodičov v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine je taktiež daná. Otec nie je určený a žiadna osoba v postavení otca nemôže starostlivosť vykonávať. Matka je dlhodobo fakticky nedostupná pre riadny výkon osobnej starostlivosti, nemá známe stabilné bydlisko, nepreukázala schopnosť zabezpečiť základné každodenné potreby dieťaťa, neudržiava pravidelný kontakt a jej plná starostlivosť bola právoplatným rozhodnutím rakúskeho súdu odňatá a prenesená na príslušný orgán pomoci deťom a mládeži. Nejde teda o sankciu za chudobu ani o rozhodnutie založené výlučne na bytovej núdzi; ide o dlhodobú faktickú absenciu rodičovskej starostlivosti, prerušenie spolupráce, predchádzajúce konkrétne zanedbanie dieťaťa a neexistenciu reálneho predpokladu okamžitého návratu maloletej k matke. 34. Súd osobitne preskúmal prednosť náhradnej osobnej starostlivosti. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí sa opakovane pokúsil skontaktovať starých rodičov maloletej, brata matky a jeho partnerku; pokusy zostali bez výsledku. Nikto z rodiny ani blízkych sa do dňa rozhodnutia neprihlásil so záujmom prevziať starostlivosť o maloletú a nebola zistená žiadna konkrétna fyzická osoba, ktorej osobné, zdravotné, morálne a bytové predpoklady by bolo možné preskúmať a ktorej by bolo možné maloletú zveriť. Náhradná osobná starostlivosť preto nebola iba menej vhodná, ale v čase rozhodovania objektívne nebola dostupná. 35. Súd preskúmal aj možnosť pestúnskej starostlivosti. Za významné považoval, že maloletá bola zaradená do procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti a že bol vydaný súhlas na nadviazanie osobného vzťahu s konkrétnymi žiadateľmi. Samotné začatie nadväzovania vzťahu však ešte neznamená, že už existuje pestúnska starostlivosť pripravená na okamžitý výkon. Ku dňu poslednej správy sa kontakt iba rozvíjal; nebolo preukázané ukončenie procesu nadviazania vzťahu, pripravenosť na prevzatie dieťaťa ani existencia rozhodnutia, na základe ktorého by žiadatelia mohli osobnú starostlivosť vykonávať. Súd preto nemohol nahradiť aktuálne vykonateľnú ochranu maloletej iba očakávaním budúceho úspešného zavŕšenia procesu. Rozbiehajúce sa sprostredkovanie zároveň potvrdzuje, že ústavná starostlivosť je chápaná ako prechodné riešenie a že rodinná forma starostlivosti sa aktívne hľadá. 36. Za miesto výkonu ústavnej starostlivosti súd určil Neziskovú organizáciu PETO, Prokopova 344/45, Bratislava, teda presne to zariadenie, v ktorom je maloletá umiestnená od repatriácie a ktoré pre ňu bolo dohodnuté ešte pred jej odovzdaním slovenským orgánom. Zariadenie zabezpečuje každodennú a zdravotnú starostlivosť a maloletá v ňom podľa poslednej správy prospieva, rozvíja motorické a komunikačné schopnosti, reaguje sociálne a je zdravá. Pokračovanie v tom istom zariadení zachováva kontinuitu starostlivosti a predchádza ďalšej náhlej zmene prostredia. 37. Pri posudzovaní citových a rodinných väzieb súd prihliadol na to, že sa nepreukázal pravidelný osobný kontakt matky s maloletou ani reálna väzba na konkrétneho príbuzného schopného prevziať starostlivosť. Zároveň prihliadol na existenciu staršej polosestry na Slovensku a na začaté nadväzovanie vzťahu s možnými pestúnmi. Umiestnenie na území Slovenskej republiky nevylučuje obnovenie bezpečného kontaktu s matkou alebo príbuznými, ak oň prejavia skutočný záujem a bude v prospech maloletej, a umožňuje pokračovať v procese smerujúcom k pestúnskej starostlivosti. Z hľadiska § 54 ods. 5 Zákona o rodine je preto zvolené zariadenie spôsobilé chrániť aktuálnu stabilitu maloletej a súčasne ponechať otvorenú cestu k rodinnému usporiadaniu. 38. Nariadenie ústavnej starostlivosti je za daných okolností nevyhnutné a primerané. Miernejšie opatrenie, ktoré by v deň rozhodovania zabezpečilo nepretržitú osobnú starostlivosť, nebolo k dispozícii. Ústavná starostlivosť nevylučuje neskoršie zverenie maloletej do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti; naopak, súd je povinný jej výkon pravidelne preskúmavať a po vzniku bezpečnej rodinnej alternatívy ju podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine zrušiť. Takéto riešenie najlepšie vyvažuje okamžitú potrebu bezpečia a stability dieťaťa s požiadavkou, aby inštitucionálna starostlivosť trvala iba nevyhnutný čas. 39. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 40. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa. 41. Matka je jediným právne známym rodičom maloletej a osobnú starostlivosť nevykonáva. Vyživovacia povinnosť jej preto trvá aj počas ústavnej starostlivosti. Keďže jej konkrétne príjmové a majetkové pomery neboli pre jej nekontaktnosť zistené, nebol podklad na určenie vyššieho výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Nezistenie týchto pomerov však nemôže ísť na ujmu maloletého dieťaťa ani zbaviť matku zákonného minima. Súd preto určil výživné v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a v súlade s § 81 ods. 2 Zákona o rodine uložil matke, aby ho poukazovala priamo Neziskovej organizácii PETO, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Percentuálne určenie viazané na zákonom ustanovenú sumu zachováva výšku výživného v zákonnom minime aj pri zmene sumy životného minima. 42. Na základe uvedených skutkových a právnych záverov súd uzavrel, že osobnú starostlivosť o maloletú nezabezpečuje žiadny rodič, jej výchova a priaznivý vývin sú bez náhradného usporiadania vážne ohrozené, rodičom bráni v starostlivosti závažná prekážka, náhradná osobná starostlivosť ani pestúnska starostlivosť nie sú v čase rozhodovania bezprostredne dostupné a pokračovanie starostlivosti v Neziskovej organizácii PETO je aktuálne jediným konkrétnym a bezpečným riešením. Preto súd nariadil nad maloletou ústavnú starostlivosť, určil zariadenie jej výkonu, uložil matke minimálnu vyživovaciu povinnosť a rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak. Súd nezistil okolnosti odôvodňujúce výnimočný postup podľa § 53 až § 55 Civilného mimosporového poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.