Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 3P/75/2026 1226201800 22. 06. 2026 Mgr. Katarína Škultétyová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201800.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. Q.I., narodený XX.XX.XXXX a V. Q., M. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, matky: U.. L. Q., M. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. K. X, Q. a otca: I. Q., M. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. K. X, Q., zastúpený MR LEGAL s.r.o., so sídlom Na Kracinách 785/8, Marianka, IČO: 54715989, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletých detí: L. Q., narodený XX.XX.XXXX a V. Q., narodená XX.XX.XXXX, (ďalej len ,,maloleté deti“) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.05.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží otcovi povinnosť platiť výživné na L. L. v sume 300 eur mesačne a výživné na L. V. v sume 150 eur mesačne, ktoré bude platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.04.2026. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že manželia žili v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi do 15.03.2026, kedy sa otec odsťahoval do prenajatého bytu. Otec sa s maloletými deťmi stretáva na základe dohody s matkou. Celková starostlivosť o maloleté deti je len na matke a to po výchovnej ako aj finančnej stránke. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti, otec na výživu maloletých detí neprispieva žiadnou sumou. Po uzavretí manželstva matka zistila, že jej otec zatajil viaceré dlhy. Otcove exekúcie a dlhy sa začali hromadiť až do takej miery, že matka bola nútená požiadať o zrušenie BSM za trvania manželstva. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti je ako už bolo uvedené osobná starostlivosť o maloleté deti na matke. Matka vodí maloletú V. každý deň do predškolského zariadenia, zabezpečuje deťom hygienu, nákup oblečenia a všetkého potrebného. Chodí s maloletými deťmi k pediatrovi, k zubnému lekárovi, ako aj na všetky povinné zdravotné prehliadky. Matka sa zúčastňuje všetkých aktivít maloletých detí v predškolskom zariadení a školskom zariadení vrátane rodičovských združení. Zaobstaráva všetky pomôcky a hygienické potreby, ktoré potrebujú. Rovnako sa zúčastňuje turnajov a podľa možnosti aj tréningov maloletého L., ktorý hrá hokej. Matka žije s maloletými deťmi v 3 izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve na adrese A. K. XXXXX/X Q.. Otec na maloleté deti finančne vôbec neprispieva. Odmieta matke akokoľvek prispieť. Otec sa s maloletými deťmi stretáva podľa dohody po škole resp. škôlke, absolvuje s L. M.iektoré tréningy a je s deťmi počas vybraných víkendov (piatok až nedeľa ráno). Ostatnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Otec pracuje v spoločnosti K. (P.) P. P..D..G.. Matka nemá vedomosť aký je aktuálny mesačný príjem otca, nevie aké sú otcove skutočné majetkové pomery, nakoľko otec matke neuvádzal pravdu. Matka pracuje ako manažér obchodného oddelenia obchodnej spoločnosti N. SK J..P.. F. Q.. Matkin priemerný mesačný príjem má predstavovať sumu 2.797,59 eur brutto.
3. Mesačné náklady vyčíslila matka v návrhu na obe maloleté deti spolu nasledovne: škôlka: cca 75 eur, školská jedáleň (obedy) cca 100 eur, oblečenie a obuv cca 100 eur, zdravotná starostlivosť cca 50 eur hygiena a drogéria cca 50 eur, strojček na zuby: cca 156 eur, hokej HC Slovan (8 x za sezónu) cca 175 eur, vrátane mimoriadnych výdavkov maloletého L. spojených s hokejom a to nová hokejová výstroj 1 x ročne cca 600 eur, súkromný tréning (podľa potreby): cca 35 eur, hokejový turnaj (2 -3x ročne) cca 50 až 150 eur, ubytovanie počas turnaja (podľa turnaja mimo BA) cca 90 eur. 4. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, listinných dôkazov pripojených k návrhu a to z rodných listov maloletých detí, sobášneho listu, rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 58C/8/2018-63 zo dňa 13.12.2018, ročným zúčtovaním preddavkov na daň matky za rok 2025, komunikáciou medzi rodičmi, vyjadrením otca a potvrdením o úhrade platieb. Pri rozhodovaní prihliadol tiež na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyšlo najavo, na základe čoho ustálil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 5. Dňa 16.06.2026 doručil súdu vyjadrenie k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súdu (bez výzvy súdu) aj otec. Návrh matky nepovažoval za dôvodný. Mal za to, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v tvrdenom rozsahu a zároveň tvrdil, že požadované výživné nezodpovedá požiadavke určenia výživného v nevyhnutnej miere. Je podľa neho nepravdivé tvrdenie matky, že sa dňa 15.03.2026 dobrovoľne odsťahoval do prenajatého bytu. Otec v tom čase nemal prenajatý žiadny byt a nemal ani úmysel opustiť spoločnú domácnosť. Zo spoločnej domácnosti bol v skorých ranných hodinách dňa 15.03.2026 matkou vykázaný po výmene názorov, a to približne o 01:30 hod. v prítomnosti maloletého L.. Otec preto neodišiel zo spoločnej domácnosti z vlastnej vôle, ale fakticky mu bolo znemožnené ďalej v spoločnej domácnosti bývať. V čase keď bol otec zo spoločnej domácnosti vykázaný (v marci 2026) poslal matke sumu 700 eur. Po vykonaní tejto platby mu zostalo v hotovosti iba približne 50 eur, pričom nemal zabezpečené bývanie ani dostatok finančných prostriedkov na svoje základné životné potreby. Približne po dobu šesť týždňov bol preto nútený bývať u známeho a vlastné bývanie v prenajatom byte v Bratislave - Ružinov si zabezpečil až od 01.05.2026. Nie je pravda, že by otec od odchodu zo spoločnej domácnosti maloletým deťom nijako neprispieval. Otec matke v mesiaci marec 2026 poukázal sumu 700 eur, ktorú považoval minimálne za príspevok na potreby maloletých detí na 2 mesiace a to marec a apríl 2026. V mesiaci jún 2026 otec matke poukázal sumu 300 eur. Otec podľa svojich možností prispel aj na niektoré mimoriadne výdavky, najmä na víkendový kemp maloletého L. sumou 75 eur, pričom deklaroval matke pripravenosť uhradiť aj časť ďalších dohodnutých výdavkov na deti, napr. doplatok za letný kemp. V mesiaci máj 2026 výživné matke nepoukázal najmä z dôvodu, že si od 01.05.2026 zabezpečoval nové nájomné bývanie a všetky dostupné financie vynaložil na zariadenie bytu tak, aby v ňom mohli bezpečne a dôstojne tráviť čas aj maloleté deti. Túto okolnosť nemožno hodnotiť ako nezáujem otca o deti, ale ako nevyhnutný výdavok smerujúci práve k zabezpečeniu kontaktu a starostlivosti o maloleté deti. Otec uvádza, že nepravdivé je aj tvrdenie, že celková starostlivosť o maloleté deti je výlučne na matke. Otec sa od odchodu zo spoločnej domácnosti snaží s deťmi tráviť čo najviac času. Zapája sa do ich každodennej starostlivosti, avšak iba v rozsahu, ktorý mu matka umožní. Po práci deti pravidelne navštevoval, trávil s nimi čas vonku, zabezpečoval im stravu, pomáhal so školskými povinnosťami a počas pobytu u otca mali maloleté deti vytvorené riadne podmienky. Otec sa vo významnej miere podieľa najmä na starostlivosti súvisiacej so športovou aktivitou L. L.. Maloletého sprevádza na hokejové tréningy, podľa možností aj štyrikrát týždenne, zúčastňuje sa jeho zápasov a turnajov, zabezpečuje dopravu na tréningy a späť. Rovnako sa venuje maloletému pri príprave do školy a pri voľnočasových aktivitách. Otec sa podieľa aj na starostlivosti o maloletú V.. Pred odchodom zo spoločnej domácnosti ju pravidelne vozil do materskej školy a podľa možností jej s tým pomáha aj v súčasnosti. Maloleté deti u otca už opakovane aj prespali, a to napríklad počas víkendov, ako aj počas pracovného týždňa. Počas pobytu u otca mali maloleté deti zabezpečenú riadnu starostlivosť, plnohodnotnú stravu, oddych, prípravu do školy, ako aj voľnočasové aktivity. Otec má za to, že maloleté deti sa u neho cítia dobre a bezpečne, pričom aj samotné deti prejavujú záujem tráviť s otcom viac času, vrátane prespatia u neho. Otec sa o maloleté deti reálne a aktívne stará a nejde o situáciu, v ktorej by všetka osobná starostlivosť o maloleté deti zostala výlučne na matke. Tvrdenia matky o výlučnom zabezpečovaní všetkých potrieb detí preto nezodpovedajú realite. Otec je pripravený a má záujem podieľať sa na starostlivosti o maloleté deti aj naďalej, pričom jeho možnosť realizovať plnohodnotnú osobnú starostlivosť je do značnej miery závislá od dohody s matkou
a od rozsahu, v akom mu matka kontakt s deťmi umožní. Otec má záujem na rovnocennej starostlivosti o deti, avšak aktuálne sa snaží nevstupovať s matkou do konfliktov, ktoré vedie matka najmä pred deťmi a ustupuje požiadavkám matky, čo však nie je dlhodobo udržateľné a nie je ani v záujme maloletých detí. Pokiaľ matka poukazuje na predchádzajúce dlhy a exekúcie otca a na zrušenie BSM počas trvania manželstva, otec uvádza, že tieto okolnosti nie sú rozhodujúce pre posúdenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia vo veci výživného. Zrušenie BSM bolo riešením, na ktorom trvala matka a otec s navrhovaným riešením napokon súhlasil. Nemožno z tejto právnej okolnosti automaticky vyvodzovať aktuálne ohrozenie výživy maloletých detí, či neochotu otca podieľať sa na ich potrebách. Matka vo svojom návrhu uvádza, že pracuje ako manažér obchodného oddelenia spoločnosti N. SK J..P.. s priemerným hrubým mesačným príjmom približne 2.797,59 eur a spolu s maloletými deťmi býva v trojizbovom byte vo svojom výlučnom vlastníctve. Už z týchto tvrdení vyplýva, že maloleté deti majú zabezpečené bývanie a základnú starostlivosť. Matka zároveň neosvedčila, že by aktuálne existoval stav, v ktorom by bola výživa maloletých detí bez okamžitého zásahu súdu reálne ohrozená. Otec nepovažuje za preukázané ani všetky výdavky na maloleté deti uvádzané matkou. Matka niektoré výdavky uvádza paušálne a bez preukázania ich pravidelnosti alebo aktuálnosti. Otec poukazuje najmä na to, že výdavok na školskú jedáleň a škôlku vo výške uvádzanej matkou bol v sume spolu vo výške 100 eur zaplatený aj za nasledujúci mesiac, t.j. jedná sa o sumu za dva mesiace. K ostatným výdavkom na deti sa otec bude snažiť s matkou dohodnúť, resp. ich oprávnenosť a opodstatnenosť bude uvádzať vo veci samej. Rovnako podľa otca už nie sú aktuálne náklady na ubytovanie počas hokejových turnajov vo výške cca 90 eur, keďže aktuálne sa hokejové turnaje maloletého L. konajú v Bratislave a nie je potrebné zabezpečovať ubytovanie mimo Bratislavy. Otec spochybňuje aj matkou uvádzaný ročný výdavok 600 eur na novú hokejovú výstroj, keďže časť hokejovej výstroje, najmä hokejky, zabezpečoval a kupoval L.L. L. práve otec. Otec má ukončené vyššie odborné štúdium (trojročné po maturite). Je zamestnaný v spoločnosti K. (P.) P. P.. D.. G.. na trvalý pracovný pomer na pozícii Master data specialist. Priemerný čistý mesačný príjem otca zo zamestnania má predstavovať podľa tvrdení otca cca 1 750 eur. Otec iný príjem nemá. V súčasnosti býva v prenajatom, 2-izbovom byte na adrese J. XX F. Q., kde uhrádza mesačné nájomné v sume 650 eur. Otec nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani motorové vozidlo. 6. Maloleté deti L. J. V. pochádzajú z manželstva rodičov U.. L. Q.I. a I. Q.. Rodičia od 15.03.2026 nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté deti sa od uvedeného času nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletými deťmi sa realizuje na základe dohody rodičov. V návrhu matka uviedla, že od odchodu otca zo spoločnej domácnosti otec na výživu maloletých detí pravidelne neprispieva. Z jej tvrdení tiež vyplynulo, že je zamestnaná ako manažér obchodného oddelenia obchodnej spoločnosti N. SK, J.. P.., kde dosahuje priemerný hrubý mesačný príjem vo výške približne 2 797,59 eur. S maloletými deťmi býva v trojizbovom byte v jej výlučnom vlastníctve. Otec vo svojom vyjadrení nesúhlasil s tvrdeniami matky a uviedol, že na výživu maloletých detí po odchode zo spoločnej domácnosti finančne prispieval, keď matke v marci 2026 uhradil sumu 700 eur, v júni 2026 sumu 300 eur, pričom uhradil aj niektoré mimoriadne výdavky maloletého L.. Zároveň uviedol, že sa podľa svojich možností aktívne podieľa na osobnej starostlivosti o maloleté deti, pravidelne sa s nimi stretáva, zabezpečuje starostlivosť počas pobytu detí u neho, sprevádza maloletého L. na hokejové tréningy, zápasy a turnaje, podieľa sa na jeho školskej príprave a voľnočasových aktivitách a podľa možností sa venuje aj starostlivosti o maloletú V.. Otec spochybnil aj časť matkou uvádzaných výdavkov na maloleté deti, ktoré podľa jeho názoru nezodpovedajú ich skutočnej výške alebo aktuálnym potrebám. Uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti K. (P.) P. P.. D.. G.. na pracovnej pozícii L. R. P. kde jeho priemerný čistý mesačný príjem dosahuje približne 1 750 eur. Býva v prenajatom dvojizbovom byte, za ktorý uhrádza mesačné nájomné vo výške 650 eur. Byt podľa neho slúži aj potrebám maloletých detí vrátane prespania. Otec poukázal na to, že nehnuteľný majetok nevlastní. Tvrdil, že nevlastní ani motorové vozidlo. 7. Neodkladné opatrenie možno v zmysle ustanovenia § 324 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadiť na návrh pred začatím konania, po začatí konania alebo po jeho skončení. 8. Podľa ustanovenia § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Z citovaného ustanovenia ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. 11. Podľa ustanovenia § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 12. Nadväzujúc na uvedené považuje súd za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. 13. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletých detí vážne ohrozené. Uvedený názor súdu vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu, § 360 až 368 Civilného mimosporového poriadku, ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam patrí aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. 14. Ako už bolo uvedené, účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. 15. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu, pripojenými listinami a vyjadrením otca dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Hoci medzi rodičmi existuje nezhoda o rozsah plnenia vyživovacej povinnosti otca, zo zistených skutočností nevyplýva, že by bez okamžitého zásahu súdu bola výživa maloletých detí bezprostredne ohrozená. 16. Z návrhu matky vyplýva, že maloleté deti sa nachádzajú v jej osobnej starostlivosti, majú zabezpečené bývanie, stravu, zdravotnú starostlivosť, školskú dochádzku aj voľnočasové aktivity. Matka je zamestnaná a dosahuje pravidelný príjem, ktorý sama uviedla vo výške približne 2 797,59 eur brutto mesačne. Zo spisu zároveň vyplýva, že otec po odchode zo spoločnej domácnosti matke poukázal finančné prostriedky vo výške 700 eur (v mesiaci marec) a následne ďalších 300 + 75 eur (v mesiaci jún). Otec vo vyjadrení tiež uviedol, že sa na starostlivosti o maloleté deti osobne podieľa a s maloletými deťmi sa pravidelne stretáva.
17. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom (§ 366 CMP) nariadiť povinnému rodičovi, v tomto prípade otcovi platiť výživné iba v nevyhnutnej miere a za súčasného splnenia predpokladu, že bez okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia by bola výživa maloletých detí ohrozená. V nadväznosti na osvedčené skutočnosti zhrnuté v odseku 16 dospel súd k záveru, že v danom prípade matka neosvedčila existenciu takých okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov vo forme neodkladného opatrenia a to aj na úkor vykonania dokazovania v konaní vo veci samej. Zo samotných tvrdení matky vyplýva, že maloleté deti majú zabezpečené ich potreby aj po finančnej stránke (bývanie, strava, hygiena, oblečenie, zdravotnú starostlivosť) a v tomto smere nie sú ohrozené. Matka disponuje pravidelným mesačným príjmom, pričom z obsahu spisu zároveň vyplýva, že otec sa po odchode zo spoločnej domácnosti na výžive maloletých detí síce nepravidelne, ale podieľa. 18. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je práve rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V návrhu matka nielen, že neosvedčila, že bez uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí v rozsahu zodpovedajúcom nevyhnutnej miere, môže byť ich výživa potenciálne ohrozená, ale ani neuvádzala žiadne skutkové tvrdenia z ktorých by ohrozenie výživy maloletých detí vyplývalo. 19. Inak povedané, neodkladné opatrenie súd nariadi len vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo iné dôležité záujmy. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré má slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, tak aby jeho zdravie a život neboli ohrozené. Na to, aby bolo neodkladné opatrenie matky dôvodné, je nevyhnutné, aby matka aspoň osvedčila, že výživa maloletých detí je ohrozená natoľko, že nie sú zabezpečené ani tie najnevyhnutnejšie potreby maloletých detí. 20. V intenciách svojich doterajších záverov súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. 21. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku). Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (ustanovenie § 376 ods. 3 CMP).