Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 59P/62/2026 1226201908 17. 06. 2026 JUDr. Ľubica Novotná ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201908.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, G., právne zastúpená: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka so sídlom Klincová 35, Bratislava, a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 26.05.2026 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a zároveň žiadala nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd predbežne upravil povinnosť otca platiť výživné na maloletého v sume 250 eur mesačne a upravil styk otca s maloletým nasledovne: každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 08:00 hod. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil z konania sp. zn. 59P/56/2026 na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 59P/62/2026. 2. Matka vo svojom návrhu uviedla, že rodičovské práva rodičov k maloletému ešte neboli upravené cestou súdu. O starostlivosti a úprave rozsahu stretávania sa rodičia vedeli vzájomnej dohodnúť. Približne do januára 2026 styk otca prebiehal každý druhý víkend. Otec sa so synom stretával i nad rámec obvyklého styku. Matka mala a má záujem o to, aby sa syn stretával s otcom na pravidelnej báze. Určité prvé znaky nového správania otca si všimla v januári 2026. Vtedy bola predvolaná riaditeľkou H. B. I., ktorú maloletý navštevuje a ktorá je známa (suseda), či kamarátka otca. Bolo jej prezentované, že maloletý má nezvyklé správanie, vyplazuje jazyk, vydáva zvláštne zvuky. Matka ju ubezpečila, že je v poriadku, hrá sa na dinosaura a podobne. Následne bola oslovená i otcom, aby si začali dieťa striedať po týždni. Počiatočný záujem otca vnímala pozitívne, od februára 2026 si maloletého rodičia začali striedať. Krátko po zmene styku ju zastavila riaditeľka materskej školy a začala jej vychvaľovať výhody striedavej starostlivosti. Z prístupu riaditeľky bola prekvapená, ako aj jej osobného vstupu do rodinných záležitostí. Spočiatku týždenné striedanie domácnosti A. zvládal. Avšak postupne sa jeho správanie menilo a rovnako sa menilo správanie otca. Otec s matkou prestal spolupracovať, začal sa vyjadrovať, že požiada o zverenie maloletého do starostlivosti. Začal vystupovať hrubo, odmietavo, nátlakovo. Za zlomový moment vníma moment odovzdávania maloletého dňa 12.05.2026 0 16.00 hod, kedy ju otec napadol v jej bytovom vchode. Bol nahnevaný, že musel prísť pre syna k matke. Matku chytil pod krk, pritlačil k stene a kričal na ňu, nech si nedovoľuje takto sa k nemu správať a že nabudúce mu maloletého má doniesť. Ostala z otcovho správania v šoku, vedela, že vie prekvapiť svojím správaním, avšak nepredpokladala, že až fyzickým násilím. Rodičia nežijú ako partneri dlhšie obdobie. Žili v jej domácnosti veľmi krátko a to na začiatku ich vzťahu. Po narodení maloletého sa stretávali predovšetkým v rodinnom dome otca, kam s maloletým pravidelne chodila. Partnerský vzťah rodičov sa skončil v
decembri 2024. Od tohto momentu žil maloletý výlučne v jej domácnosti a s otcom sa stretával minimálne každý druhý víkend. Otec sa s dieťaťom stretával cca. 3x do mesiaca. Ich vzťah vnímala ako dobrý. Poznala povahu otca, vedela, že nezvláda vypäté/náročné situácie, hrubo sa vyjadruje na jej adresu, nerešpektuje ju, manipuluje dieťa. Napriek tomu nikdy neobmedzila ich kontakt, ktorý podporovala. I preto súhlasila so striedavou starostlivosťou, ktorá sa však vymkla svojmu účelu. Zisťovala čo viedlo k zmene jeho postoja vo vzťahu k starostlivosti a boli to viaceré skutočnosti. Za hlavný dôvod považuje, že sa dozvedel o jej vzťahu. Vyjadruje sa, že A. bude u neho, nech zabudne, že by A. bol v jej starostlivosti, že sa o to postará a podobne. Jeho správanie mu bráni v reálnom vnímaní najlepšieho záujmu maloletého, jeho citových, vzťahových potrieb, denného režimu a predovšetkým jeho potrieb. Aktuálna situácia vyvoláva potrebu do momentu zastabilizovania správania otca vytvoriť priestor pre zachovanie vhodného výchovného prostredia pre maloletého. O dieťa sa starala do rozchodu rodičov predovšetkým sama. Sama zabezpečovala všetky jeho potreby maloletého. Maloletý bol prítomný napadnutia matky, ktoré sa odohralo pri jeho odovzdávaní. Maloletý trpí alergiou, navštevuje logopéda. A. bol do februára 2026 vo výlučnej starostlivosti matky, následne bol v striedavej starostlivosti. Matka počas celého obdobia znáša náklady na syna výlučne sama. Matka mesačne na maloletého vynakladá cca. 975 eur. Pracuje na manažérskom poste v J. G., A.. Jej mesačný príjem činí cca. 3 000 eur. Okrem uvedených nákladov hradí náklady maloletej dcére J., pochádzajúcej z rozvedeného manželstva. Reálne matka vynakladá na J. sumu 1 115 eur. Otec matke na syna prispieval od septembra 2025 do januára 2026 sumou 250 eur mesačne. Otec nehradí náklady na syna, všetky platobné a iné povinnosti prenecháva na matku. Od momentu vyskúšania si striedavej starostlivosti otec nenastúpil vo výchove ako rovnocenný výchovný partner. Aktuálne si uzurpuje, že syn bude u neho dva týždne a s matkou týždeň. Dané odôvodňuje tým, že sa matka o maloletého nevie postarať. Má reálnu obavu, že jej maloletého neodovzdá. Z jeho správ vyplýva, že počnúc 01.06.2026 maloletého neodovzdá a na základe osobného rozhodnutia otca ostane v jeho starostlivosti ešte týždeň. S matkou má byť maloletý následne jeden týždeň a potom s otcom ďalšie dva týždne. Vyzval matku na hradenie výživného. Nekomunikuje vecne. Matka má záujem o zastabilizovanie stavu, odstránenie negatívneho vplyvu otca na syna. Maloletý napríklad po príchode od neho oznámi, že aby vedela "chce byť s ockom" a "ockovi sa za chvíľu vráti". Potom ako mu povie, že to je pravda, ale teraz bude s ňou, veď rovnako ako ju ľúbi aj otca, maloletý sa usmeje a povie dobre, upokojí sa a jej starostlivosť prebieha bez problémov. Je zrejmé, že otec situáciu s maloletým rieši, motivuje ho proti matke a vystavuje ho vnútornému konfliktu. Matka vždy podporovala a bude podporovať ich stretávanie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva vzhľadom na evidentnú existenciu ohrozenia života, fyzického a duševného zdravia A. zo strany jeho otca. Otec má záujem starať sa o A. a podieľať sa na jeho výchove. Je však potrebné vykonať dokazovanie v akom rozsahu je otec schopný vykonávať starostlivosť. 3. Súd sa oboznámil s návrhom, s prílohami návrhu a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Z potvrdenia o oznámení súd zistil, že matka dňa 13.05.2026 podala oznámenie na otca, ktorý ju dňa 12.05.2026 napadol v priestoroch bytového domu na ulici F. XX, G. a to tak, že ju chytil pod krk a tlačil ju dozadu nejakých 5 metrov. Spôsobil jej sčervenanie krku, s ktorým ale nešla na ošetrenie. 5. Súd prípisom zo dňa 01.06.2026 vyzval otca, aby sa k návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia písomne vyjadril. 6. Dňa 17.06.2026 otec doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, lebo nie je v záujme maloletého A., aby bol styk s otcom obmedzený len na každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod. Tvrdenia o "evidentnom ohrození života, fyzického a duševného zdravia" dieťaťa zo strany otca sú nepravdivé a nepodložené a ich cieľom je len obmedzenie styku otca s dieťaťom. Presne toto nefungovalo a viedlo k eskalácii napätia a k psychickej ujme dieťaťa. Už od rozchodu s matkou sa snažila čo najviac obmedziť stretávanie s dieťaťom. Dohodu sa snažili riešiť rozhovorom a následne na to písala odlišné sms ako bolo v realite a vytrhnuté z kontextu riešenia situácie. Chcel sa rovnocenne podieľať na výchove a starostlivosti, avšak matka trvala na rôznych obmedzeniach, ako to jej vyhovovalo tak pod nátlakom dočasne súhlasil maximálne každý druhý víkend aby to nemalo vplyv na syna. Opakovane žiadal matku o rozšírenie stretávania, avšak s tým nechcela súhlasiť, a to aj napriek tomu, že častejšie stretávanie chcel aj A.. Chcel ho veľakrát aspoň vyzdvihnúť v škôlke, ale telefonicky povedala, že v žiadnom prípade a do sms napísala , že s tým nemá žiadny problém. Stávalo sa, že keď sa snažil s matkou spojiť, keďže chcel byť aspoň v telefonickom kontakte so synom, tak matka niekedy aj 3 dni nezdvihla a ani
nevolala späť. Rozhodol sa mu dať telefón, aby boli aspoň takto v kontakte. Opakovane sa stalo, že na víkend bol syn odovzdaný chorý a bez akýchkoľvek informácii o stave a dianí za predchádzajúce 2 týždne. Po víkendových teplotách okolo 39 stupňov, ho dávala nasledujúci týždeň vždy do škôlky, s čím mal vážny problém a vznikali konflikty. Bolo aj obdobie kedy si ho nechal 2 týždne doma aby sa zlepšil jeho zdravotný stav a doliečil sa, keďže matka nemala veľký záujem toto riešiť. Keď bol chorý, nemala problém, aby bol u neho, sama sa v chorobe o A. väčšinou nestarala a dávalo ho k babke. Aj keď sa ako rodičia na niečom dohodli, tak matka dohody nerešpektovala a keďže ich plnenia dožadoval, tak sa stupňovalo napätie. Poukazovanie na zvláštne správanie A. matka ignorovala. Matka nesúhlasila so širším stretávaním ani po žiadostiach A., že s ním chce byť častejšie. Celá táto situácia sa začala negatívne prejavovať na A. psychickom stave, na čo boli upozornení aj zo strany škôlky. Matka nepravdivo opisuje aj okolnosti stretnutia v škôlke v 01/2026. Na tomto stretnutí bolo prezentované, že správanie A. sa výrazne zmenilo. V škôlke plakal, nehral sa s deťmi, mal imaginárneho kamaráta a vyjadroval sa, že sa bojí, že "nikdy neuvidí svojho tatinka". Matka sa iba zasmiala a vyjadrila sa, že na tom nič nie je a je to podľa nej v poriadku a na A. si žiadne zmeny nevšimla. Iba sa vyjadrila, že ho zoberie k psychológovi, aby zistila či nemá "Aspergera", ako jej dcéra, s čím otec nesúhlasil a napriek tomu to urobila. Z otcovej aktivity následne A. začal navštevovať školskú psychologičku H. F. (K. L. X). Zo stretnutia v škôlke existuje zápisnica, ktorú škôlka na vyžiadanie súdu predloží a rovnako na vyžiadanie súdu poskytne vyjadrenie aj psychologička. Je pravdou, že tlačil na striedavú starostlivosť a matka s ňou napokon súhlasila a takto fungovali od februára 2026 doteraz. Je zrejmé, že striedavá starostlivosť bola v záujme A., čo sa odrazilo aj na jeho správaní, čo potvrdzovali aj učiteľky v škôlke, keď sa po zavedení striedavej starostlivosti jeho stav stabilizoval. Tvrdenia matky o zmene postoja otca a nezvládaní striedania zo strany A. nie sú pravdivé. A. od mamy pred aj počas striedavej starostlivosti chodil s vyjadreniami, že mama chce aby bol u nej doma a nie u otca, že je často u babky, že nechodia skoro vôbec von a keď je mama doma, tak je zamknutá v izbe a on pozerá tablet. Keď A. prišiel chorý, tak povedal, že mama s ním k doktorovi nešla. O týchto vyjadreniach A. matku informoval a žiadal o nápravu. Je teda zrejmé, že za zmenou správania maloletého, ktoré deklaruje matka, je tlak zo strany matky, ktorej nevyhovuje striedanie maloletého a chce ho mať výlučne pod svojim výchovným vplyvom. Pravdou je, že matke povedal, že ak sa situácia nezlepší a A. sa bude stále sťažovať, tak bude žiadať o zverenia A. do svojej starostlivosti. Matkino riešenie situácie bolo, že podala tento návrh, ktorý je plný klamstiev a poloprávd. Tvrdenie matky o zmene situácie v dôsledku toho, že sa dozvedel, že má partnera sú nepravdivé a účelové. Matkin život ho vôbec nezaujíma v žiadnej inej oblasti ako je ich syn a starostlivosť oňho, kde akýkoľvek kontakt s ňou je nútený udržiavať iba v rámci toho, že sú rodičmi spoločného dieťaťa. Matka je dospelá osoba, párkrát ju taktne upozorňoval, aby viac času venovala synovi. Vnímala to dosť negatívne. Nemá absolútny problém s tým, aby matka mala partnera/partnerku. Chce len byť a vždy sa snažil byť rovnocenným rodičom, ktorý sa plnohodnotne zúčastňuje na starostlivosti a výchove syna. Zároveň jej navrhoval, aby počas jej čoraz častejších služobných ciest mohol byť s ním, nestalo sa tak ani raz. A. vždy poskytoval plnohodnotnú starostlivosť, stabilitu a oporu a nikdy pred ním neznevažoval matku a nechcel ju vylúčiť z jeho života. Komunikácia však už v tej dobe bola výrazne vyostrená, vplyvom popierania reality a manipulatívnych praktík. Vždy akceptoval zdravotný stav a neodmietal existenciu jeho alergie. Chodí s ním k alergiologičke a informoval matku o jeho alergii. Matka poukazuje na to, že žije v blízkosti lesa, čo má byť v kontexte alergie A. na pleseň nevhodné prostredie. Podľa voľne dostupných informácií ako aj informácií, ktoré získal u alergiológa, tak huby, ktoré spôsobujú tento typ alergie sa vyskytujú úplne všade, a to aj na sídliskách a v bytoch. Čo sa týka výdavkov a finančnej a materiálnej starostlivosti, tak pravidelne hradí oblečenie, stravu, bicykel, niektoré krúžky, lekárske vyšetrenia, lieky. Tvrdenia, že všetky povinnosti sú ponechané na matku, sú nepravdivé. Pred realizáciou striedavej osobnej starostlivosti matke po dohode zasielal 250 eur mesačne. Nakoľko matka má výrazne vyšší príjem a A. trávil rovnaký čas u rodičov, tak od februára 2026 každý hradili náklady, ktoré vznikli v čase, keď boli s A.. Matka sa vyjadruje vo svojom podaní: "Zo správania otca, spôsob jeho vyjadrovania matka predpokladá, že je maloletý vystavovaný konfliktu lojality zo strany otca." Toto tvrdenie je absurdné a nie je pravdivé. Na A. nijak netlačí a funguje s ním v režime, že veci spolu diskutujú a dohodnú sa na riešení, samozrejme s ohľadom na jeho schopnosti chápania vecí. Nikdy mu nepovedal, že s mamou nemôže byť, že k nej nepôjde a nemá problém mu umožniť kontakt s mamou aj v čase, kedy je u neho. Kým nebola striedavá starostlivosť, tak mu matka neumožňovala veľmi častejší kontakt so synom a bránila aj telefonickému kontaktu. Netuší, na základe čoho matka dospela k záveru že: "má reálnu obavu predtým, že jej otec maloletého neodovzdá ev. pri odovzdávaní nastanú opätovné problémy." Konflikt zo dňa 12.05.2026 bol len dôsledkom dlhodobo vypätej situácie medzi rodičmi a neodohral sa tak, ako ho matka opisuje. Úprimne priznáva, že v danej situácii nezvládol svoje emócie a došlo k nevhodnému správaniu voči matke, čo bolo dôsledkom opakovaného porušovania dohôd,
provokácie zo strany druhej strany vrátane opakovaného obmedzovania kontaktu so synom. Mrzí ho, že stratil kontrolu a za svoje konanie sa ospravedlňuje a považuje za potrebné vysvetliť okolnosti, ktoré ho doviedli do stavu, keď zlyhal. Nikdy predtým a ani potom sa takáto situácia už neopakovala a opakovať nebude. A. nikdy v stretávaní s mamou nebránil a brániť nebude. Je si vedomý toho, že matka má dôležitú úlohu v jeho živote a nechce ju z jeho života vylúčiť len preto, že im vzťah nevyšiel a ako partneri nevedia spolu fungovať. Dlhodobo ju upozorňoval, len na skutočnosti, aby sa viac venovala synovi, a ak nemá záujem nech nerobí problém aby si ho zobral do starostlivosti, a nech sa venuje tomu, čo jej život napĺňa. Riešenie úpravy rodičovských práv a povinností prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia považuje za predčasné, nedôvodné a s navrhovanou úpravou stretávania nesúhlasí. Takáto malá frekvencia stretávania mu neumožňuje riadny výkon rodičovských práv a nie je určite ani v záujme A., nakoľko by mohla viesť k oslabeniu vzťahu a jeho opätovnému návratu psychických problémov. Vždy sa snažil k A. správať tak, aby mal zabezpečené všetky jeho potreby a všetky kroky smerovali výlučne k ochrane zdravia a psychického stavu dieťaťa v zmysle povinností ako rodiča. Potom, ako sa dozvedel o podaní tohto návrhu sa snažil s matkou komunikovať a dospieť k dohode, avšak bezúspešne. Aktuálne sa s matkou strieda v zabezpečovaní starostlivosti o A. a realizuje sa striedavá osobná starostlivosť s týždňovými intervalmi, tak ako doteraz. Z tohto dôvodu matke finančne na výživu A. neprispieva, nakoľko všetky výdavky v čase, kedy je A. v jeho starostlivosti hradí. Obmedzenie stretávania so synom na 4 dni mesačne nie je v jeho záujme. Navrhol, aby súd pred rozhodnutím zistil aj názor dieťaťa a prípadne v tejto veci oslovil so žiadosťou o vyjadrenie škôlku, školskú psychologičku H. F. alebo úrad práce. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyvstáva skôr na strane otca, ktorému matka bezdôvodne obmedzuje styk s maloletým na úplné minimum. Na základe vyššie uvedeného žiadal súd, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V prípade, že súd považuje za potrebnú dočasnú úpravu pomerov, žiadal, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zverí maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. 7. Na tunajšom súde sa vedie konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému pod sp. zn. 59P/56/2026. V danom konaní je nariadený termín informatívneho stretnutia rodičov na deň 19.06.2026. Otec dňa 17.06.2026 požiadal o odročenie nariadeného informatívneho stretnutia. 8. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016,1092 s.). 18. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v Civilnom mimosporovom poriadku, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 19. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami účastníkov konania o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. 20. Po preskúmaní návrhu matky, pripojených listinných dôkazov a písomného vyjadrenia otca súd dospel k záveru, že neboli osvedčené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku. 21. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku otca s maloletým v rozsahu každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod., súd má za to, že takto navrhovaná úprava by predstavovala podstatnú zmenu doterajšieho faktického usporiadania pomerov medzi rodičmi a maloletým. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že od februára 2026 rodičia realizujú starostlivosť o maloletého v podstatne širšom rozsahu, a to formou striedania v týždňových intervaloch, pričom medzi rodičmi je sporné najmä to, či je takýto model starostlivosti v najlepšom záujme maloletého. Tvrdenia rodičov o doterajšom výkone starostlivosti, komunikácii medzi nimi, príčinách vzniku konfliktov, ako aj o vplyve správania druhého rodiča na maloletého, sú v súčasnosti vzájomne odlišné, protirečivé a rozporné. Posúdenie týchto skutočností si preto vyžaduje vykonanie riadneho dokazovania, vrátane zistenia pomerov na strane oboch rodičov, stanoviska kolízneho opatrovníka a vyhodnotenia ďalších relevantných podkladov. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je založené len na osvedčení rozhodujúcich skutočností, nie je možné bez náležitého skutkového podkladu prijať záver, že výrazné obmedzenie rozsahu kontaktu maloletého s otcom zodpovedá jeho najlepšiemu záujmu. Za situácie, keď obaja rodičia prejavujú záujem podieľať
sa na starostlivosti o maloletého a z predložených podkladov nevyplýva bezprostredné ohrozenie maloletého zo strany otca, súd nenašiel dôvod na takýto okamžitý zásah do doterajších pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia. 22. Súd pri svojom rozhodovaní nezľahčuje tvrdenia matky týkajúce sa konfliktu medzi rodičmi ani incidentu zo dňa 12.05.2026, ku ktorému malo dôjsť pri odovzdávaní maloletého dieťaťa. Zo spisu vyplýva, že matka v súvislosti s uvedenou udalosťou podala oznámenie a samotný otec vo svojom vyjadrení pripustil, že svoje správanie v danej situácii nezvládol a označil ho za neprimerané. Uvedené okolnosti však samy osebe v tomto štádiu konania neosvedčujú existenciu takého bezprostredného ohrozenia maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu a zmenu doterajšieho spôsobu starostlivosti o maloletého, alebo výrazné obmedzenie kontaktu maloletého s otcom formou neodkladného opatrenia. Posúdenie príčin a dôsledkov konfliktu medzi rodičmi, ako aj zistenie, aký vplyv má ich vzájomná komunikácia a správanie na maloleté dieťa, si vyžaduje vykonanie ďalšieho dokazovania v konaní vo veci samej, vrátane stanoviska kolízneho opatrovníka a prípadne ďalších odborných podkladov. Rovnako nemožno prehliadnuť, že otec tvrdenia matky popiera, deklaruje záujem aktívne sa podieľať na starostlivosti o maloletého a poukazuje na doterajšie fungovanie striedania. V tejto procesnej fáze nie je možné bez ďalšieho prisvedčiť verzii jednej zo strán. Za súčasného stavu, preto súd nemal za dostatočne osvedčené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 23. K návrhu na určenie výživného neodkladným opatrením súd uvádza, že ani v tejto časti neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti finančne podieľal na jeho výžive. Z predložených tvrdení účastníkov vyplýva, že otec prispieval na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne do februára 2026. Od februára 2026 rodičia realizujú starostlivosť o maloletého striedavo v týždenných intervaloch, pričom podľa zhodných tvrdení oboch rodičov, každý z nich zabezpečuje bežné potreby maloletého a uhrádza výdavky spojené s jeho starostlivosťou v čase, keď sa maloletý nachádza v jeho osobnej starostlivosti. Za takéhoto stavu nebolo osvedčené, že by maloletý bol bez primeraného materiálneho zabezpečenia, alebo, že by jeho potreby neboli v súčasnosti uspokojované v nevyhnutnej miere. Určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov predpokladá posúdenie ich príjmových, majetkových a osobných pomerov, ako aj rozsahu osobnej starostlivosti každého z rodičov o maloletého, čo si vyžaduje vykonanie riadneho dokazovania v konaní vo veci samej. V štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení nebol osvedčený taký stav, ktorý by odôvodňoval potrebu bezodkladného určenia vyživovacej povinnosti otca. Súd preto návrhu matky na určenie výživného formou neodkladného opatrenia nevyhovel. 24. Za daného stavu súd dospel k záveru, že nebola preukázaná naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov. Nebolo osvedčené, že by život, zdravie alebo priaznivý vývin maloletého dieťaťa boli aktuálne ohrozené alebo narušené spôsobom, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu. Nariadením neodkladného opatrenia by súd za týchto okolností neprimerane zasahoval do právnych pomerov účastníkov bez dostatočného skutkového podkladu a fakticky by prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. 25. Súd zároveň prihliadol na to, že konanie vo veci samej už prebieha a poskytuje dostatočný procesný priestor na komplexné posúdenie rodičovských kompetencií, schopnosti spolupráce rodičov, potrieb maloletého, ako aj prípadné vykonanie ďalších dôkazov vrátane odborných vyjadrení alebo znaleckého dokazovania, ak sa ukáže ako potrebné. 26. V danom prípade mal súd za to, že na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky, keďže neboli dané predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému dieťaťu, keď z okolností uvádzaných matkou nie je dostatočne osvedčené, že by pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej, bolo potrebné neodkladne korigovať, resp. upraviť pomery účastníkov. Súd prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia a nebolo preukázané potenciálne ohrozenie maloletého dieťaťa, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo.
27. Súd týmto apeluje na rodičov, aby spolupracovali v rámci výchovy a starostlivosti o dieťa, obaja rodičia musia vyvinúť maximálne úsilie na stabilizáciu súčasnej situácie. Je potrebné si totiž uvedomiť, že za zdravý vývoj, šťastie a blaho svojich detí zodpovedajú výlučne rodičia, ktorí sú v rámci svojich rodičovských povinností povinní vzájomne sa rešpektovať a komunikovať navzájom o všetkých otázkach týkajúcich sa ich maloletých detí. 28. Súd bude pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 59P/56/2026. 29. Nakoľko v danom prípade išlo o neodkladné opatrenie rozhodnuté počas konania vo veci samej, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), teda v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie sp. zn. 59P/56/2026. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.