Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 27P/85/2026 1226201985 07. 07. 2026 JUDr. Michaela Pacherová, PhD. ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201985.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, F., štátna občianka Slovenskej republiky a otca: J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. ulica XX/A, XXX N., L., toho času L. XX, F., štátny občan L. republiky, právne zastúpený: Senior Consultants - Braxator s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 07.06.2026, sa otec maloletého dieťaťa: J. X., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia nasledovného znenia: „I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým J. X., nar. XX.XX.XXXX každý kalendárny týždeň od piatku od 08.00 hod. do soboty do 18.00 hod., kedy si otec prevezme maloleté dieťa v školskom zariadení, ktoré maloletý aktuálne navštevuje a po skončení styku otec malolleté dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska. II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým J. X., nar. XX.XX.XXXX počas letných mesiacov roku 2026 od 30.06.2026 od 08.00 hod. do 07.07.2026 do 18.00 hod., od 19.07.2026 od 18.00 hod. do 26.07.2026 do 18.00 hod. a od 09.08.2026 od 18.00 hod. do 19.08. 2026 do 18.00 hod. s tým, že otec si prevezme maloleté dieťa v mieste bydliska matky v stanovený deň a hodinu a na tomto mieste v stanovený deň a hodinu dieťa matke aj odovzdá. III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd schválil dohodu rodičov v znení: „Maloletý J. X., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a spravovať majetok maloletého J. X., nar. XX.XX.XXXX budú obaja rodičia. Otec sa zaväzuje počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého J. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 EUR mesačne vopred vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, na účet matky IBAN: L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Styk otca s maloletým dieťaťom J. X., nar. XX.XX.XXXX sa neupravuje.“ Dňa 20.03.2026 sa konalo prvé informatívne stretnutie rodičov, kde sa v závere ako rodičia zhodli na rozšírenom styku otca s maloletým na skúšku tak, že bude prebiehať styk v každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v párnom kalendárnom týždni by otec s maloletým synom komunikoval telefonicky v čase od 19.00 hod. do 19.30 hod.. Prvý styk sa mal uskutočniť dňa 26.03.2026. Avšak ako sa dozvedel neskôr od kolízneho opatrovníka, ktorý mu telefonoval dňa 26.03.2026, matka sa v daný deň dostavila na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny aj s maloletým dieťaťom, samozrejme bez jeho vedomia, s tým, že bol vykonaný pohovor s dieťaťom, ktoré sa vyjadrilo, že k otcovi ísť nechce, necíti sa s ním bezpečne, nechal ho samého vonku, bez kľúčov, keď
sa išiel vrátiť pre zabudnutú tašku s kľúčmi na A. L., nechal ho raz hrať futbal s deťmi vonku a tiež pre neho prišiel na motorke a nemal pre neho helmu. Otec zdôraznil, že v čase pohovoru mal maloletý X rokov a rozprával skutočnosti, ktoré sa mali stať v čase, keď mal X-X rokov, teda ide o dva roky staré udalosti, ktoré opisoval s veľkou presnosťou a identickými slovami tak, ako tieto udalosti popisovala matka na prvom informatívnom stretnutí rodičov dňa 20.03.2026. Naopak v jeho prítomnosti sa maloletý tváril spokojne, nevytkol mu žiadne nedostatky ani to, že by mal mať strach. Uvedené argumenty teda boli reprodukované ako dôvod odmietania otca zo strany dieťaťa matkou na informatívnom stretnutí dňa 20.03.2026. Vtedy si to však s matkou vydiskutovali, vec uzavreli, pričom on prisľúbil, že maloletého nebude nechávať samotného, nebude pre neho chodiť na motorke a bude si vždy overovať u maloletého, ako sa cíti. Podľa názoru otca nebol dôvod uvádzať rovnaké argumenty aj kolíznemu opatrovníkovi ako nepretržitý dôvod odmietania otca dieťaťom, keďže tieto veci boli medzi rodičmi uzavreté. Otec dodal, že má za to, že tieto pocity v maloletom podporuje matka, ktorá má sústavne potrebu dieťa ochraňovať, vystríhať pred akýmkoľvek nebezpečenstvom i domnelým, pýta sa ho, či sa nebojí, napr. sa ho pýta, či sa nebojí skákať do vody, lebo sa matka bojí vody a dieťa, čo rado skákalo do vody ihneď prestalo skákať do tejto vody a podobne. Maloletý podľa názoru otca takto preberá úzkostné tendencie matky, teda tieto nie sú jeho vlastné. Navyše má za to, že 2 roky staré udalosti, nemôžu vyvolať takéto odmietanie otca zo strany dieťaťa a absolútne diskvalifikovať otca z výkonu starostlivosti. Týmto prístupom matky je ako otec nielen limitovaný, ale aj vylúčený zo starostlivosti o maloleté dieťa. Žiadne nové skutočnosti sa pritom neobjavili a matka by teda nemala obavné tendencie u dieťaťa prehlbovať, ale skôr sa snažiť ich odstraňovať. Návštevu kolízneho opatrovníka dňa 26.03.2026 preto považuje za účelovú. Matka, ako sama uviedla, týždeň rozprávala maloletému, že pôjde k otcovi, takže týždeň vytvárala v maloletom pocity stresu, a čím sa deň styku približoval, tak dieťa cítilo len väčší tlak a tomu zodpovedajúci odpor, čo jasne vyústilo do bolestí brucha a odmietnutia ísť do školy v deň plánovaného styku so svojim otcom. Otec dodal, že sa domnieva, že tento postup matka zvolila účelovo, aby následne mohla kontaktovať kolízneho opatrovníka so žiadosťou o „pomoc“, ako postupovať v prípade, že dieťa odmieta ísť k otcovi, hoci tento stav ona sama účelovo vytvorila. Do dnešného dňa nie je zrejmý dôvod, prečo od septembra 2025 začal maloletý jeho ako otca odmietať, vyhýbať sa mu, bočiť od neho ani ho nepozdraviť. Je tomu tak vždy v prítomnosti matky. Predtým styk síce prebiehal nepravidelne, ale aspoň prebiehal, zatiaľ čo v súčasnosti je maloletý už 8 mesiacov vo faktickej starostlivosti matky. Nie je teda dôvod prečo by sa mal maloletý jeho ako otca báť, ibaže tento strach v maloletom podporuje matka samotná, a to podvedomým navádzaním dieťaťa, čoho všetkého sa má báť. Napriek uvedenému mu kolízny opatrovník odporučil, aby na maloletého nevyvíjal nátlak a stretol sa s ním napr. v cukrárni. Uvedené tak aj vykonal. Otec dodal, že dôležitým faktorom je, že v čase, kedy si mal vyzdvihnúť maloletého zo školy o 15.00 hod., matka sa bez oznámenia ocitla pred bránou školy, ktorú navštevuje maloletý. Podľa názoru otca je jednoznačné, že ak teda je maloletý pod matkiným vplyvom, bude s ním, otcom odmietať odísť. Matka mu v danom čase nepovedala, že tento postup jej poradil kolízny opatrovník. Vyzeralo to ako neschopnosť matky odpútať sa od dieťaťa a ponechať dieťaťu slobodnú vôľu a otcovi priestor na to byť vlastným dieťaťom. Aj on sa riadil radou kolízneho opatrovníka a išiel s matkou a maloletým do cukrárne, kde maloletý agresívne buchol po stole a oznámil otcovi, že jeho rodina je matka a starí rodičia zo strany matky. Matka v danom čase neurobila nič, aby upozornila maloletého na nevhodnosť jeho správania, teda maloletý mal potvrdenie, že jeho agresívne prejavy správania sú v poriadku a budú tolerované. Od tohto stretnutia do druhého informatívneho stretnutia rodičov, stanoveného na deň 05.06.2026, sa nepodarilo uskutočniť styk otca s dieťaťom ani jedenkrát osamote, vždy bola prítomná matka v škole alebo aj keď navrhla stretnutia s maloletým, bola vždy prítomná. Nikdy sa ani len nevzdialila z miesta stretnutia, aby im ponechala priestor byť osamote. Ich stretnutia s maloletým tak prebiehali náhodne, na tanečnej, na vystúpení, na parkovisku pri tanečnom krúžku, na ihrisku a pred školou. Čiže išlo o krátke okamihy, kedy mohol vidieť, ako ho maloletý len obchádza ani nepozdraví, pričom matka nikdy nezasiahla. Otec ďalej uviedol, že na druhom informatívnom stretnutí rodičov dňa 05.06.2026, uviedol, ako prebiehal jeho pokus o styk s maloletým, pričom matka opätovne recipovala len argumenty spred dvoch rokov. Otec poukázal na to, že na jednej strane matka vždy chce spolupracovať, chce aby maloletý k jemu, otcovi išiel, to jemu a všetkým tvrdí, avšak na strane druhej mu nikdy neponecháva priestor s maloletým a všetky situácie sa snaží mať pod kontrolou. Matka tvrdí, že ho maloletý odmieta, lebo sa s ním necíti bezpečne a má za to, že X-ročný chlapec nie je pripravený spať u otca ani len jednu noc. Matka navrhovala, aby ešte 2-3 mesiace realizovali stretnutia s maloletým v trojici, následne skúsili jeho styk s maloletým osamote a až následne, aby maloletý u neho prespal. Uvedený návrh predstavuje časový úsek cca. 9 mesiacov. Na to navrhol, že sa bude stretávať s maloletým každý týždeň od piatku od 15.00 hod. do soboty do 18.00 hod., teda že sa dočasne vzdá plného víkendu s maloletým, ale chce krátky styk s maloletým každý týždeň, aby došlo k obnove vzťahu. Teda radšej kratšie, ale
častejšie úseky. S tým matka však nesúhlasila. Zjavne sa jej nepozdávalo, že by maloletý mal u neho prespávať. Podľa názoru otca je zjavné, že za tým, že maloletý odmieta svojho otca, je správanie matky, ktorá si neželá, aby maloletý u neho, svojho otca prespával a tvrdí, že to odmieta sám maloletý. Za 2 mesiace nevykonala matka žiaden úkon, aby sa správanie maloletého v jej faktickej starostlivosti zlepšilo a pravdepodobne z jej vôle k tomu nikdy nedošlo. Matka sa len snaží predĺžiť si čas, kedy má nad maloletým absolútnu kontrolu, pričom predstiera snahu problém riešiť. Táto snaha je však len domnelá. Otec ďalej uviedol, že sa na druhom informatívnom stretnutí rodičov dozvedel, že kolízna opatrovníčka mu radila navštíviť cukráreň za prítomnosti matky len jedenkrát, matka to však poňala po svojom a všetky doterajšie stretnutia s maloletým organizovala v tomto duchu. Otec dodal, že považuje za degradáciu, že môže vidieť svoje dieťa, len vtedy a kde mu to matka umožní, na 5 minút či na pol hodinu. Matke teda sústavne disponuje jeho časom a možnosťami, ako tráviť čas so synom. Maloletý v prítomnosti matky nikdy nezmení správanie, ak je matkou želané odmietavé správanie zo strany maloletého smerom k otcovi. Domnieva sa, že takýmto spôsobom ho chce matka z dlhodobého hľadiska úplne odstaviť maloletého, teda bude vykonávať všetky obštrukcie, len aby sa k maloletému nemohol dostať. Uvedené podporuje aj vyjadrenie matky na informatívnom stretnutí rodičov dňa 05.06.2026, kde sa vyjadrila, že jeho návrh bol pre ňu šok, pričom doteraz si sám mohol maloletý povedať, kedy chce byť s otcom a keď aj bol maloletý u otca a povedal mu, že by chcel ísť skôr domov, tak ho otec vždy doviezol a teraz si ako otec návrhom presadzuje, že maloletý s ním musí tráviť čas v presne vymedzenom rozsahu, čo zväčšuje odpor dieťaťa. Z uvedeného je podľa otca zrejmé, že matka o prebiehajúcom súdnom konaní informovala maloletého. Podľa názoru otca, ak matka vie, že maloletý z neznámeho dôvodu odmieta svojho otca, aký mala potom dôvod maloletého informovať o súdnom konaní a požiadavke otca ? Domnieva sa, že takýmto spôsobom matka vedome podporovala odpor dieťaťa k vlastnému otcovi. Otec zdôraznil, že je zrejmé, že matka svoje správanie nezmení, ku konštruktívnej dohode s matkou nedôjde, matka nemá záujem mu ponechať ani len základný styk s maloletým každý druhý týždeň od piatku do nedele a odôvodňuje to tým, že to nie je v záujme maloletého dieťaťa. Otec zdôraznil, že nemal záujem o ingerenciu súdu do pomerov účastníkov konania formou neodkladného opatrenia, avšak po druhom informatívnom stretnutí dňa 05.06.2026 prevzal vec do svojich rúk, povedal matke, že v ten deň vyzdvihne dieťa zo školy o 15.00 hod. a striktne ju požiadal, aby sa v mieste základnej školy nenachádzala. Matka mu následne začala posielať sms správy, kde ho žiadala, aby jej oznámil, kedy dieťa vyzdvihne zo školy, potom mu prikázala, že má dieťa odniesť na tanečný krúžok „S.“ a má matku informovať, ako sa s maloletým dohodol. Z daného je podľa otca evidentná potreba kontroly zo strany matky, ktorá ju odôvodňuje tým, že v súčasnosti nemajú žiadnu dohodu o styku otca s dieťaťom. Otec v ďalšom obsahu popísal komunikáciu rodičov a situáciu zo dňa 05.06.2026, kedy s ním maloletý zo školy bez slova odišiel, bez jedného náznaku odporu či agresívnych výstupov, ktoré sa diali v prítomnosti matky. Dokonca sa vyjadril, že mu matka, psychologička a všetci hovoria, že k otcovi ísť nemusí, keď nechce. V tomto ho podporuje aj učiteľka v škole, ktorú maloletý aktuálne navštevuje. Z uvedeného podľa otca vyplýva, že matka vedome a pravdepodobne dlhodobo maloletého utvrdzuje v tom, že k svojmu otcovi chodiť nemusí, keď nechce, teda učí dieťa prejavovať nevôľu ísť k otcovi, čo následne zneužije a tvrdí, že je to vôľa dieťaťa. Potrebu psychologickej intervencie matka tiež využíva len na potvrdenie negatívneho postoja dieťaťa k otcovi. Psychologička, ktorú dieťa navštevuje sa pridala na stranu matky a tiež tvrdí, že dieťa nemusí ísť k otcovi, keď nechce. Otec dodal, že keď sa však dopytoval psychologičky na dôvod odmietania dieťaťa, psychologička dôvod odmietla uviesť, aby neporušila dôveru dieťaťa. Otec je toho názoru, že návštevy psychológa nepomáhajú maloletému zvládnuť jeho emócie a zmeniť postoj, slúžia len na podporu matky v jej snahe vytvoriť zavrhnutého rodiča. Otec dodal, že dal súhlas s odborným psychologickým poradenstvom, čo však bolo zo strany matky zneužité. Súhlas bude odňatý, návštevy nesplnili svoj účel a z vyjadrenia maloletého dospel k záveru, že návštevy u psychologičky nemajú za cieľ odbúrať problém, ale skôr maloletého v jeho nastavení udržiavajú. Čo je však podľa otca zarážajúce, je, že v nesprávnom názore maloletého podporuje aj školské zariadenie, čo v maloletom podporuje presvedčenie, že nemusí k otcovi chodiť nikdy, že jeho odpor je v poriadku a akceptovateľný. Školské zariadenie takýmto spôsobom podľa názoru otca porušuje neutrálne postavenie, ktoré by si mali zachovať a zasahuje do vecí, na ktoré nie je oprávnené. Školské zariadenie aj psychológ spolupracujú s matkou, avšak nie je známe, z akého dôvodu takýmto spôsobom okliešťujú priestor jedného rodiča k dieťaťu. Šokujúce bolo rovnako vyjadrenie maloletého dňa 05.06.2026, kedy mu povedal, že je ko..t, pi.a a debil. Z jeho pohľadu má dieťa má dojem, že takéto správanie je úplne v poriadku, preto sa začína obávať, že výchovné prostredie matky je pre maloletého nevhodné a nevedie maloletého k úcte k druhému rodičovi. Správanie matky a vyjadrenie dieťaťa ho presvedčili, aby sa neodkladným opatrením domáhal stanovenia minimálneho styku s maloletým tak, aby došlo k obnoveniu vzťahu otca so synom, aby maloletý mal šancu svojho otca spoznať nanovo a aby bolo vytrhnutý z hostilného
prostredia matky. Obáva sa, že matka bez autoritatívneho rozhodnutia mu nebude nútená umožniť styk s maloletým. Sama ho upozornila na neexistujúcu dohodu ohľadne styku s dieťaťom. Vzhľadom na závažnosť situácie a aj blížiace sa letné prázdniny, preto nechce matke maloletého ponechať ďalšie 3 mesiace, kedy sa bude môcť samovoľne rozhodovať, ako bude prebiehať jeho styk s maloletým. Argument matky, že mu umožnila vstúpiť do jej domácnosti a byť s maloletým je z jeho pohľadu irelevantný. Maloletý predpokladá a vie predvídať aké požiadavky má ten ktorý rodič a aký trest by mu hrozil za nesprávne správanie. Maloletý preto nebude riskovať hnev matky 2 týždne, napr. zobratie počítača, trestanie tichom, ak by išiel s ním, otcom na víkend, ak si to matka neželá. Takto je maloletý nútený potlačiť svoje potreby a záujmy a podriaďuje sa vôli rodičov, čo sa od neho vyžaduje. Otec ďalej uviedol, že vzhľadom na vývoj situácie, odporúčanie kolízneho opatrovníka na postupné a nenásilné obnovovanie styku otca s dieťaťom, preto dočasne navrhuje upraviť styk s maloletým. Ide pri tom o krátky styk každý týždeň, aby neboli medzi jednotlivými stretnutiami veľké časové rozdiely, aby mal maloletý šancu na postupné nadobudnutie určitého návyku. V prípade, že sa toto ustáli, postupne by začal styk s dieťaťom rozširovať. V opačnom prípade zváži aj výchovné opatrenie spočívajúce v odbornom psychologickom poradenstve na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré by absolvoval on spoločne s maloletým. Zároveň požaduje úpravu styku s maloletým aj počas letných prázdnin 2026, nakoľko bez úpravy prázdnin sa k maloletému nedostane a znovu nastane prestávka dvoch mesiacov, kedy sa s maloletým vôbec neuvidí. Letné mesiace sú pritom voľnejšie, nekladú na rodiča ani na dieťa žiadne nároky, ako otec so synom môžu podnikať rôzne aktivity, ísť na dovolenku a mať tak priestor ukázať maloletému, že sa ho nemusí báť. Otec zdôraznil, že súčasná úprava práv a povinností k maloletému mu neumožňuje bez súhlasu matky tráviť žiaden čas s dieťaťom, čo je neúnosné. Správanie matky, jej rodiny, psychologičky aj školy je nedôvodné, nespravodlivé a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, aby len z dôvodu vôle jedného rodiča, ktorý si dieťa privlastnil, nemohol ako otec tráviť aktívne čas s dieťaťom počas letných prázdnin či už prostredníctvom dovolenky alebo len jednodňových výletov. Ak maloletý prekoná počiatočné nechutenstvo, je s ním spokojný a rozpráva sa s ním, úplne zabudne na počiatočné agresívne prejavy a vzdor. Preto navrhuje, aby s ním bolo dieťa dva krát 7 dní v júli a 10 dní v auguste. Počiatok prázdnin žiada otec určiť od 30.06.2026, kedy si maloletého vyzdvihne zo školského zariadenia, inak nemá šancu, že by matka umožnila prevziať dieťa z jej domácnosti. Bude tvrdiť, že maloletý to odmieta. Otec dodal, že vzhľadom na výsledky dvoch informatívnych stretnutí a 2 mesiace skúšobnej doby, kedy matka ani jedenkrát neumožnila jeho samostatný styk s maloletým, má za to, že sú splnené dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v ním navrhovanom obsahu, aby bol aspoň nejakým spôsobom garantovaný minimálny styk otca s dieťaťom. V závere návrhu otec uviedol, že na základe všetkých skutočností, jeho prejavov, ale aj matky, ktorá má silnú potrebu kontroly nad všetkými aspektmi života maloletého a odďaľuje separáciu maloletého od svojej osoby tak, že došlo k okliešteniu styku otca s dieťaťom a matka dobrovoľne nesúhlasí s tým, aby maloletý prespal u svojho otca čo i len 1 noc, je na zachovanie citovej väzby otca s dieťaťom potrebné upraviť bežný styk ako styk s dieťaťom počas letných mesiacov v roku 2026, kde by nielen vzťah otca so synom bol zachovaný, ale mal by priestor aj na jeho rozvíjanie, posilnenie a stabilizáciu. Zmena prostredia, upustenie od obavných tendencií, pozitívne zážitky či dovolenka otca so synom, podľa názoru otca nemôžu byť maloletému na škodu a sú nepochybne v najlepšom záujme maloletého. Otec dodal, že kompetentný rodič má obavy či strachy dieťaťa minimalizovať, nie v nich dieťa udržiavať a tým ich posilňovať. Ako otec nie je nespôsobilým rodičom. Výlučne dva prípady, kde pochybil voči dieťaťu, 2 roky dozadu, ho tak nemôžu diskvalifikovať vo vzťahu k maloletému. Návrh na neodkladné opatrenie, má upraviť pomery účastníkov konania tak, aby bola poskytnutá dočasne ochrana ohrozeným právam otca. Z tohto dôvodu navrhuje len krátke obdobie svojho styku jednak počas bežného kalendárneho roku a tiež styk po-čas letných mesiacov v roku 2026. 3. Dňa 29.06.2026 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v obsahu ktorého uviedla, že s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí, keďže má za to, že tento nereflektuje najlepší záujem maloletého a otec nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Podľa názoru matky otec v danom prípade nepreukázal naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko sa styk otca s maloletým aj napriek odmietaniu zo strany maloletého realizuje. Sám otec vo svojom návrhu potvrdzuje, že k stretávaniu s maloletým dochádza, preto nemožno hovoriť o stave, ktorý by odôvodňoval okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že styk sa nerealizuje v rozsahu podľa predstáv otca, sama osebe neodôvodňuje záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, keďže ide o otázku, ktorá si vyžaduje riadne dokazovanie v konaní vo veci samej. V ďalšom obsahu matka popísala priebeh konkrétnych stretnutí otca v období od 25.03.2026 do 02.06.2026. Počas týchto stretnutí pritom maloletý,
podľa popisu matky, nech ísť k otcovi, plakal, mal hysterické záchvaty, odmietavý postoj. Ako matka však maloletého podporovala aby išiel. V tomto období pritom prebehli aj náhodné stretnutia po dohode, kedy sama iniciatívne navrhla termín. Na niektoré otec neprišiel, na iných mal maloletý odmietavý postoj a nechcel sa s otcom stretnúť. Matka dodala, že dňa 26.05.2026 sama navrhla otcovi, aby sa pravidelne stretávali s tým, že maloletý bude o týchto stretnutiach vedieť a nebudú to náhodné stretnutia. Kým trvá škola, navrhla termíny každý utorok o 17:30 hod. a piatok o 17:00 hod. Matka ďalej uviedla, že odmieta tvrdenia otca, že by mu v styku s maloletým bránila alebo ho akokoľvek znemožňovala, prípadne maloletého voči otcovi manipulovala. Práve naopak, aj s ohľadom na vyššie uvedené, dlhodobo podporuje kontakt maloletého s otcom, keďže si je plne vedomá významu oboch rodičov v živote dieťaťa a potreby zachovania ich vzájomného vzťahu. Maloletého na každé stretnutie s otcom pripravuje, motivuje ho a snaží sa ho viesť k tomu, aby kontakt s otcom, aj napriek nevôli zo strany maloletého vôbec prebiehal. Bez jej aktívnej podpory by sa mnohé stretnutia vôbec neuskutočnili, keďže maloletý v súčasnosti kontakt s otcom odmieta a je potrebné ho na stretnutia pripravovať. Aj s ohľadom na priebeh informatívnych stretnutí rodičov, umožňuje aj flexibilné a spontánne stretnutia otca s maloletým, pričom sa počas samotných kontaktov zdržiava v úzadí a nijakým spôsobom do ich priebehu nezasahuje. Popiera preto akékoľvek tvrdenia otca, že by do jeho styku so synom zasahovala. Naopak vyvíja všetku snahu a úsilie, aby sa styk otca s maloletým realizoval s ohľadom na aktuálne odmietavý postoj maloletého voči otcovi. Matka dodala, že považuje za potrebné uviesť, že to bola práve ona, ktorá maloletému odbornú psychologickú pomoc, a to s cieľom zlepšenia vzťahu medzi maloletým a otcom a odstránenia existujúcich komunikačných bariér. Psychologické poradenstvo bolo pritom ukončené na strane otca, hoci jeho pokračovanie mohlo napomôcť postupnej stabilizácii vzťahu medzi ním a maloletým. Matka poukázala na správu psychológa, z ktorej má vyplývať, že maloletý v súčasnosti kontakt s otcom odmieta, resp. k nemu prejavuje výrazne negatívne emočné nastavenie. Táto skutočnosť poukazuje pritom na to, že nejde o problém, ktorý je možné riešiť autoritatívnym súdnym rozhodnutím v režime neodkladného opatrenia, ale práve naopak, ide o stav vyžadujúci odborný, citlivý a postupný prístup, ako aj riadne dokazovanie v konaní vo veci samej. Zároveň poukazuje na to, že z komunikácie medzi rodičmi vyplýva jej snaha o spoluprácu. Napríklad pokiaľ dôjde k časovej kolízii, vždy navrhuje náhradný termín styku a ako rodičia sa následne vedia dohodnúť. Aj uvedené podľa matky preukazuje, že k styku otca s maloletým aj napriek nevôli maloletého dochádza, a to na základe dohody rodičov. Aj z uvedeného hľadiska je tak návrh otca nedôvodný. Matka doplnila, že dňa 05.06.2026, kedy prebehlo informačné stretnutie rodičov na súde a následne bol maloletý vyzdvihnutý otcom zo školy, maloletý síce pred školou nevykazoval zjavné známky odporu, avšak bol prekvapený prítomnosťou otca. Následne v aute začal plakať. Otec ho odviezol na krúžok na S. a následne jej oznámil, že maloletého prinesie domov o 19.00 hod., s čím súhlasila. K plánovanému návratu však nedošlo, keďže maloletý začal intenzívne plakať a odmietal ísť k otcovi do bytu. Z tohto dôvodu sa otec s maloletým do bytu presunul len za účelom vyzdvihnutia jeho osobných vecí, ktoré si tam zabudol, a následne ho priviezol späť už o 17:34 hod. Maloletý bol podľa tvrdenia matky následne privezený na parkovisko pred krúžkom, kde prichádzala odovzdať kroj. V tom čase bol maloletý výrazne uplakaný, červený, triasol sa, následne rýchlo vystúpil z auta otca a presadol do auta matky. Matka taktiež uviedla, že tvrdenie o spolupráci školy s ňou, matkou nezodpovedá skutočnosti. Naopak, pri odovzdávaní maloletého otcovi dňa 05.06. mala pani vychovávateľka maloletému povedať slová: „Pôjdeš teraz s tatinom, ty to zvládneš“, čím ho mala motivovať k odchodu. Túto informáciu jej maloletý sám oznámil. Uvedené výroky pritom mohli byť prítomné aj v prítomnosti otca a jeho právnej zástupkyne, ktorá bola na mieste prítomná. Má za to, že otec sa snaží riešiť dôsledok aktuálneho stavu prostredníctvom súdneho rozhodnutia, nie však jeho príčinu. Samotné nariadenie neodkladného opatrenia podľa názoru matky nemôže obnoviť narušený vzťah medzi otcom a maloletým ani vytvoriť vzájomnú dôveru. Za vhodnejšie preto považuje pokračovanie odbornej psychologickej práce, prípadne uloženie výchovného opatrenia, ktoré by smerovalo k postupnej obnove vzťahu, nie k jeho autoritatívnemu „vynúteniu“. Hlavne kvôli maloletému ju preto mrzí prístup a postoj otca k vzniknutej situácii. Namiesto toho, aby sa otec snažil o zlepšenie vzťahu medzi ním a maloletým, a to najmä odstránením príčiny ich aktuálne nefunkčného stavu, domáha sa úpravy svojho styku neodkladným opatrením. V prípade, ak by súd vyhovel návrhu otca a jeho styk s maloletým by dočasne upravil, v maloletom by uvedené spôsobilo ešte väčšiu vlnu nevôle. Navrhuje skôr, vzhľadom na postoj maloletého, ktorý v súčasnosti styk s otcom odmieta ale je vo veku, kedy je schopný vyjadriť svoj názor, vykonať s maloletým pohovor bez prítomnosti rodičov, prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ale tak, aby bol o mieste a čase vykonania pohovoru upovedomený aj otec. Matka dodal, že pokiaľ ide o navrhovanú úpravu styku otca s maloletým počas bežného roka, s touto nesúhlasí. Otcom navrhovaný styk každý týždeň od piatku do soboty by totiž v praxi znamenal, že by nemala možnosť tráviť s maloletým žiaden plnohodnotný víkend, čo
by zásadne obmedzovalo spoločné aktivity s maloletým počas víkendu v čase, kedy maloletý nemá každodenné školské povinnosti, ako je tomu počas bežného týždňa počas školského roka. Takýto návrh je z jej pohľadu rovnako v rozpore s rozhodovacou praxou súdov, ktorá spravidla vychádza z potreby zachovania primeraného priestoru oboch rodičov na trávenie času s dieťaťom. Rovnako nepovažuje v súčasnosti za vhodné ani prespávanie maloletého v domácnosti otca. Maloletý u otca dlhodobo neprespával a už samotné niekoľkohodinové stretnutia s otcom sú pre neho v súčasnosti psychicky náročné a problémové. Podľa názoru matky by v súčasnosti bolo zavedenie prespávania predčasné a mohlo by negatívne ovplyvniť vzťah maloletého k otcovi. Avšak v prípade, ak príde k zlepšeniu vzťahu medzi maloletým a otcom, bude rada, ak by maloletý v domácnosti otca prespával. V súčasnosti prespávanie maloletého v domácnosti otca aj s ohľadom na odmietavé stanovisko maloletého nie je v jeho najlepšom záujme. Zároveň nesúhlasí ani s navrhovanou úpravou styku počas letných prázdnin. Pokiaľ maloletý v súčasnosti odmieta tráviť s otcom dlhší čas, nie je reálne očakávať, že bude schopný absolvovať viacdňové či týždňové pobyty. Takáto úprava nezodpovedá podľa názoru matky aktuálnemu psychickému nastaveniu maloletého ani jeho potrebám. Výslovne však uvádza, že otcovi v styku s maloletým ani počas prázdnin brániť nebude, rovnako ako mu nebránila doposiaľ. Matka rovnako dodala, že vzhľadom na to, že otec v návrhu žiada aj úpravu styku s prespávaním maloletého, nie je možné o takejto zásadnej zmene režimu starostlivosti rozhodnúť bez predchádzajúceho riadneho zistenia pomerov na strane otca. Zavedenie prespávania predstavuje kvalitatívne významný zásah do doterajšieho režimu starostlivosti o maloletého, preto je potrebné preveriť, či sú na strane otca vytvorené vhodné bytové, materiálne a výchovné podmienky, ktoré umožňujú bezpečný a stabilný pobyt maloletého v jeho domácnosti. V tejto súvislosti je podľa názoru matky potrebné, aby bolo pred rozhodnutím vykonané šetrenie pomerov v domácnosti otca, prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý by preveril najmä podmienky bývania, hygienické a bezpečnostné štandardy, ako aj celkovú pripravenosť domácnosti otca na zabezpečenie nočnej starostlivosti o maloletého. Až po takomto zistení je možné zodpovedne posúdiť, či je navrhované prespávanie v súlade s najlepším záujmom maloletého. V predmetnej veci existujú medzi nimi ako rodičmi zásadné skutkové rozpory týkajúce sa príčin odmietania otca maloletým, ktoré si vyžadujú rozsiahle dokazovanie vrátane odborných vyjadrení. Takéto dokazovanie však nie je možné vykonať v konaní o neodkladnom opatrení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto zotrváva na tom, že nebola preukázaná ani osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže styk otca s maloletým sa realizuje a nejde o situáciu, ktorá by nezniesla odklad do rozhodnutia vo veci samej. V závere vyjadrenia matka navrhla návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, pričom pre prípad, ak by súd napriek uvedenému dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy styku otca s maloletým, navrhla upraviť styk otca s maloletým nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. Miesto prevzatia a odovzdania maloletého je školské zariadenie, ktorý maloletý navštevuje. V prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení je miestom prevzatia a odovzdania bydlisko matky. 4. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu otca, k nemu pripojených príloh a listinných dôkazov, vyjadrenia matky k návrhu a k nemu pripojených príloh a listinných dôkazov, oboznámil sa s obsahom súvisiacich spisov sp. zn. B4-17P/66/2021, sp. zn. 27P/27/2026 a zistil nasledovné: 5. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: J. X., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu F. - C., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletého je K. X., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a otcom J. X., nar. XX.XX.XXXX. 6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 17P/66/2021-149 zo dňa 17.01.2022, súd rozviedol manželstvo K. X., rod. F., nar.XX.XX.XXXX a J. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. - L. Y. vo zväzku číslo XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Súd súčasne schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý J. X., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia. Otec sa v predmetnej dohode zaviazal, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, prispievať na výživu maloletého J. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne vopred vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, na účet matky IBAN: L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Styk otca s maloletým dieťaťom J. X., nar. XX.X.XXXX upravený nebol. Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.03.2022.
7. Na tunajšom súdu je vedené konanie pod sp. zn. 27P/27/2026, o návrhu na striedavú starostlivosť, a to na základe návrhu otca, podaného na Mestský súd Bratislava II dňa 25.02.2026. Konanie nie je právoplatne skončené. 8. Z obsahu fotokópie Správy z poradenských stretnutí, vyhotovenej dňa 18.03.2026 Centrom poradenstva a prevencie, Fedákova 3, Bratislava (ďalej len „centrum“), súd zistil, že dňa 18.03.2026 sa maloletý spolu s otcom dostavili do centra, na podnet otca, z dôvodu obáv o psychické zdravie maloletého. Otec uviedol, že maloletý sa s ním nechce rozprávať, nerozumie príčine a chcel by to nejako vyriešiť. Matka je súčinná pre pomoc synovi a náprave vzťahu medzi otcom a synom. V závere správy centrum uviedlo, že poradenské sedenia boli ukončené zo strany otca. Matka zostáva ďalej otvorená pokračujúcej psychologickej starostlivosti pre maloletého. Na základe poradenských sedení boli u maloletého vnímané pretrvávajúce ťažkosti v kontakte s otcom, ktorých konkrétne dôvody boli otcovi interpretované. Vzhľadom na vek, bola u maloletého vnímaná zvýšená miera emočnej inteligencie, prejavovanie schopnosti pomenovať čo cíti a zároveň argumentovať kauzalitu svojho prežívania. Spolupráca s klientom bola centrom hodnotená ako dobrý, klient bol v procese angažovaný a spolupracujúci. S rodičmi maloletého boli centrom diskutované efektívnejšie komunikačné stratégie ako aj možnosti podpory pre rodiča v náročnej vzťahovej situácií. Centrum odporučilo vo výchove maloletého zohľadňovať prežívanie a postoje maloletého, podporovať primeranú mieru autonómie a konať v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Za dôležité bolo centrom považované, aby dieťa zažívalo stabilné, bezpečné a podporné vzťahy založené na rešpekte, empatii a psychickom i fyzickom bezpečí. 9. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 324 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má priznať ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 17. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 18. Z citovaného ustanovenia (ods. 14), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ustanovenie § 326 CSP). 19. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí. 20. Názor súdu uvedený v odseku 19 vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§360 až 368 CM/), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. 21. Nadväzujúc na doposiaľ uvedené, možno uzavrieť, že účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. 22. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré otec vo svojom návrhu uviedol, vyhodnotiac zistené okolnosti a s poukazom na citované zákonné ustanoveniam, súd uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný, nakoľko nemal otcom ako navrhovateľom za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa formou nariadenia neodkladného opatrenia. Otec sa dočasnej úpravy styku počas kalendárneho roka ako aj osobitne počas letných prázdnin roku 2026 domáha dôvodiac, že matka účelovo bráni v jeho styku s maloletým, pričom jej správanie, kedy má silnú potrebu kontroly nad všetkými aspektmi života maloletého, odďaľuje separáciu maloletého od jej osoby, okliešťuje styku otca s maloletým a dobrovoľne nesúhlasí s tým, aby maloletý prespal u otca, považuje otec za nedôvodné, nespravodlivé a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Rovnako za neúnosnú otec považuje skutočnosť, že súčasná úprava práv a povinností k maloletému mu neumožňuje bez súhlasu matky tráviť žiaden čas s dieťaťom, kedy fakticky dochádza k privlastneniu si dieťaťa matkou, pri ktorom ako otec nemôže aktívne tráviť čas s dieťaťom, a to ani počas letných prázdnin. Matka tieto tvrdenia otca, vo svojom vyjadrení zo dňa 29.06.2026, neguje a naopak zdôrazňuje, že kontakt otca s maloletým dlhodobo podporuje, tento je však náročné realizovať vzhľadom na odmietavý postoj maloletého voči otcovi. Z doposiaľ zistených skutočností mal súd za osvedčené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý je právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletým súdom upravený nebol. Z tvrdení uvádzaných otcom v návrhu, matkou vo vyjadrení k návrhu ako aj z doterajšieho obsahu spisového materiálu vo veci samej, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 27P/27/2026, vyplýva, že medzi matkou a otcom je eskalovaný rodičovský konflikt, ktorý môže mať potencionálne závažné dopady na psychické prežívanie s správanie maloletého, ktoré má už tohto času ambivalentný charakter. Súd je toho názoru, že vzhľadom na nízky vek maloletého, jeho zvýšenú mieru emočnej inteligencie, ako aj vzhľadom na protichodné tvrdenia rodičov o negatívnom pôsobení toho ktorého rodiča na maloletého, je nevyhnutné vykonať komplexnejšie dokazovanie v konaní vo veci samej, ktorým bude možné zistiť skutočný stav veci, objektivizovať tvrdenia rodičov a následne upraviť výkon rodičovských práv a povinností, zohľadňujúc odôvodnené potreby maloletého a rešpektujúc najlepší záujem maloletého. Autoritatívne rozhodnutie súdu, prijaté bez predchádzajúceho komplexného posúdenia charakteru vzťahu konkrétneho rodiča s maloletým, pravdivosti tvrdení o ovplyvňovaní názoru maloletého zo strany druhého rodiča, či odôvodneného rozsahu a formy realizácie styku nerezidenčného rodičia, otca s maloletým dieťaťom, by za súčasného stavu dysfunkčných rodinných vzťahov, podľa názoru súdu, predstavovalo vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností ako aj emočnej a citovej sféry maloletého, o to viac pri využití inštitútu neodkladného opatrenia, keďže v tomto konaní sa plnohodnotné dokazovanie nevykonáva. Súd zdôrazňuje, že rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom, najmä k nerezidenčnému rodičovi a dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku. Považuje však za potrebné k otázke úpravy styku, a to i dočasnej, pristupovať s náležitou opatrnosťou, tak, aby táto neviedla k vzniku stavu, za ktorého by bolo maloleté dieťa, na úkor rešpektovania rodičovských práv nerezidenčného rodiča, nútené k styku. Tento postup súd považuje za odôvodnený najmä v tomto konkrétnom prípade, kedy u maloletého viditeľne prevláda spomínané ambivalentné správanie. Súd rovnako uzavrel, že tvrdenia otca ako aj matky o dôvodnosti či nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia upravujúceho styku otca s maloletým, majú za stavu nevykonania komplexnejšieho dokazovania, iba subjektívny charakter, teda pre prijatie jednoznačného záveru o potrebe zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, resp. potrebe určenia styku otca s maloletým, je nevyhnutné vykonať spomínané dokazovanie, v ktorom súd posúdi dôkazy nielen jednotlivo, t.j. nebude vychádzať výlučne s návrhov a argumentov iba jedného z rodičov, ale aj v širších súvislostiach, a tak dostatočne a hodnoverne zistí, čo je v najlepšom záujme maloletého, najmä, nie však výlučne, či by navrhovaná úprava styku viedla k stabilizácií vzťahu medzi otcom a maloletým, na potrebu ktorého otec sám upozorňuje. Súd v tomto smere apeluje na samotných rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem svojho maloletého dieťaťa a aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine, nakoľko žiadne autoritatívne rozhodnutie súdu, nebude môcť v dôsledku dysfunkčných rodinných vzťahov naplniť zamýšľaný cieľ. Súd rovnako poukazuje na dôležitosť vzájomného dialógu rodičov, ktorým by bolo možné dosiahnutie dohody rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, ktorú preferuje aj zákon o rodine. Vzhľadom na uvedené, súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. 23. Sud bude ďalej pokračovať v konaní sp. zn. 27P/27/2026, kde po zabezpečení dôkazov a ich vyhodnotení rozhodne vo veci samej. Súd dodáva, že ak do času, kedy bude rozhodnuté v konaní vo veci samej, bude preukázaná bezodkladná potreba úpravy styku otca s maloletým, súd nariadenie neodkladného opatrenia pre takýto prípad nevylučuje, pričom o nariadení neodkladného opatrenia môže v prípade potreby ochrany záujmov maloletého rozhodnúť aj bez návrhu. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.