Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 37P/93/2026 1226202058 13. 07. 2026 JUDr. Zuzana Lohnertová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226202058.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. bytom ako rodičia, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: J., a otec: K., právne zastúpený LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 11.06.2026 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, styk maloletým s matkou zakázal a žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že otec a matka uzatvorili manželstvo dňa 21.06.2025, počas trvania manželstva sa im narodil maloletý. Rodičia nie sú ku dňu podania návrhu rozvedení, žijú v spoločnej domácnosti na adrese P. ide o ich prvé manželstvo. Otec maloletého odôvodnil svoj návrh tým, že z dôvodu hospitalizácie matky na psychiatrickej ambulancií podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že na Mestskom súde Bratislava II, sa vedie konanie vo veci prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, o ktorom súd rozhodol Uznesením č. k. 29Pu/8/2026 - 9 zo dňa 29.06.2026 tak, že umiestnenie ku ktorému došlo dňa 28.05.2026 bolo prípustné voči J. matke maloletého nachádzajúcej sa v zdravotníckom zariadení: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, pracovisko Psychiatrickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava - Ružinov, Ružinovská 6, Bratislava. Matka podľa návrhu otca by mala byť v zdravotníckom zariadení držaná v predpokladanej dobe 2 až 4 týždne, pričom matka bola prijatá na Psychiatrickej klinike SZU a UNB Ružinov, dňa 28.05.2026 o 3:10 hod., pričom ďalej otec uviedol, že ide o dočasné riešenie aktuálne zhoršeného stavu, teda nie je vylúčené, že dôjde k prepusteniu matky zo zdravotníckeho zariadenia za pár dní. Uviedol, že nevie garantovať, či matka bude schopná udržiavať stabilizovaný zdravotný stav a liečbu, ktorú jej stanovia v príslušnom zdravotníckom zaradení. Otec poukazoval na odôvodnenie Uznesenia Mestského súdu v Bratislave II, č. k. 29Pu/8/2026 - 9 zo dňa 29.06.2026 o prevzatí matky do zdravotníckeho zariadenia a zároveň uviedol, že matka je liečená pre schizoafektívnu poruchu a opakovane bola v minulosti psychiatricky hospitalizovaná, naposledy minulý rok v Nemocnici Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, pričom definoval, že schizoafektívna porucha je tak závažná duševná porucha, pri ktorej sa súčasne alebo striedavo vyskytujú príznaky psychózy /typické pre schizofréniu/ a poruchy nálad /depresia alebo mánia/. V prípade matky sa jedná o schizoafektívnu poruchu manický typ, kde sú zastúpené prvky schizofrénnie a mánií. Prejavy môžu byť niekedy nebezpečné ako pre pacienta samotného, tak i pre jeho okolie alebo spoločnosť. Priebeh duševnej choroby popísal tak, že veľmi rýchlo duševný stav pacienta sa vie zmeniť a vyústiť do duševnej nepohody. Otec uviedol, že v poslednom období videl u matky výrazné
zmeny v jej správaní, vyskytujúce sa paranoje, matka býva často plačlivá, rozrušená, pričom spávala veľmi málo, bola nadmerne aktívna a často si nepamätala bežné veci alebo udalostí, pričom voči otcovi bola často agresívna, konfliktná, a v prípade predpísanej liečby matke, uviedol, že nevie presne určiť, či brala predpísané lieky pravidelne, nakoľko mu jeho pracovné schopností nedovoľujú kontrolovať matku, či užíva svoje lieky. Otec uviedol, že matka mu v poslednej dobe často vyčítala, že zneužíva jej finančné prostriedky a tvrdí, že matka neustále blúznila, že jej samotný navrhovateľ ubližuje psychicky a fyzicky. Svedkom týchto negatívnych prejavov správania matky bol okrem otca aj maloletý A., pre ktorého boli tieto udalosti mimoriadne psychicky zaťažujúce a sledovanie týchto situácií zanechalo v maloletom pocit strachu, neistoty a zvýšenej psychickej záťaže, ktoré sa prejavili aj v jeho postoji ku kontaktu s matkou, a možno u maloletého predpokladať vznik psychickej traumy spojenej s konaním a zdravotným stavom matky, pričom nútenie maloletého do kontaktu s matkou bez náležitého odborného posúdenia a zohliadnutia psychického stavu maloletého by mohlo viesť k narušeniu pocitu bezpečia maloletého. Otec uviedol, že hospitalizácia matky predchádzala tou skutočnosťou, že matka mala navštíviť psychiatrickú ambulanciu MUDr. K., pričom sa matka dlho nevracala domov a otcovi tvrdila, že čakala na električku, avšak sa jednalo o spoj, ktorý už roky nepremáva. Po návrate domov pôsobila dezorientovane a voči otcovi bola agresívna a udávala, že otec jej chce ublížiť. Následne po vzájomnom konflikte medzi manželmi, odišla matka o polnoci zo spoločnej domácnosti, pričom následne otec po telefonickom kontakte zistil, že príslušníci Policajného zboru našli matku v mestskej časti Rača v excitovanom stave, pričom matka uviedla policajtom, že otec maloletého sa mal údajne matke vyhrážať nožom. Ďalej uviedol, že začal mať obavu o duševný stav matky, nakoľko správanie matky bolo nepredvídateľné, keďže matka zjavne neužívala predpísané lieky, pričom podľa liekovej karty mala užívať valproát, litium, kvetiapín a podľa ošetrujúceho lekára MUDr. E. matka mala v krvi takmer nulové hladiny liečiva, ktoré malá užívať, teda podľa slov otca dôkladne rezignovala na dôslednom dodržiavaní liečebného režimu. Zastáva názor, že jej duševná porucha sa odstupom času značne stupňuje, z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu, a to až do takej miery, že to vyústilo do zhoršenia zdravotného stavu a následnej hospitalizácií matky do zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu matky, nakoľko ju príslušníci policajného zboru našli dezorientovanú v mestskej časti Rača. V prípade zabezpečenia výkonu rodičovských práv a povinností a uviedol zdravotné ťažkosti matky súvisiace s jej duševným stavom, počas ktorých musel otec zabezpečovať starostlivosť o maloletého, z dôvodu hospitalizácií na infekčnom oddelení z dôvodu infekčného ochorenia - salmonely, počas ktorej matka nebola schopná zabezpečovať osobnú prítomnosť pri maloletom počas hospitalizácie, z dôvodu, že jej takáto situácia spôsobuje psychickú záťaž. Poukázal aj na pád maloletého z bicykla, kedy utrpel maloletý slabší otras mozgu počas času stráveného s matkou na detskom ihrisku, kde musel otec prerušiť výkon svojich pracovných povinností a dostaviť sa na miesto, kde bol maloletý, ako aj zvládnuť situáciu a poskytnúť maloletému lekársku pomoc, nakoľko matka v danej chvíli nebola schopná sa postarať o maloletého. Zdravotnú starostlivosť o maloletého poskytuje dlhodobo otec, a to nielen počas závažnejších zdravotných komplikáciach, ale aj pri bežných ochoreniach, vrátane komunikácie so zdravotníckymi zariadeniami, zabezpečovania liečby a dohľadu nad priebehom liečby. Každodennú starostlivosť zabezpečuje otec dlhodobo, keďže matka ju podľa slov otca nezvláda, ide o najmä o organizáciu a dohľad nad denným režimom maloletého, vrátane uspávania, vstávania, hrania sa, osobnej hygieny, stravovania a ďalších bežných aktivít súvisiacich s jeho riadnou starostlivosťou a výchovou. Na základe vyššie uvedených skutočností uviedol otec, že má dôvodnú obavu, že matka nie je schopná vzhľadom na svoj zdravotný stav, ktorý vyústil do ambulantnej starostlivosti, zabezpečiť riadnu, stabilnú a predvídateľnú starostlivosť o maloletého v rozsahu potrebnom pre jeho vývoj. Uviedol, že v prípade maloletého, je potrebné mu zabezpečiť ochranu maloletého pred matkou, nakoľko má zato, že v súčasnosti maloletý vykazuje obavu z kontaktu s matkou, jeho pocitu bezpečia. Za daných okolností považuje navrhovateľ za nevyhnutné, aby bola zabezpečená ochrana najlepšieho záujmu maloletého preventívne a nie až následne po prípadnom opätovnom zhoršení zdravotného stavu matky alebo po vzniku ďalších negatívnych následkov na psychiku maloletého. Uviedol, že je potrebné prihliadnuť nielen na dočasnú hospitalizáciu matky, ale aj na pretrvávajúci duševný stav matky, liečebný režim v súvislosti s užívaním liekov. Otec je pripravený zabezpečiť komplexnú starostlivosť o maloletého stravu, bývanie, ošatenie, lekársku starostlivosť, školskú dochádzku a ostatné potreby maloletého. V prípade prepustenia matky zo zdravotníckeho zariadenia má matka možnosť ísť k svojim rodičom K. ktorí bývajú na adrese N., ku ktorým v minulosti odišla niekoľkokrát na krátky čas (pár dní). Na základe vyššie uvedeného otec žiada, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým zverí maloletého do vylúčnej osobnej starostlivosti otca, kedže s ohľadom na zdravotný stav matky je takýto postup v súčastnosti v najlepšom záujme maloletého a zakázal styk matky s maloletým. V závere svojho podania uviedol, že po podaní tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iniciuje konanie o rozvode
manželstva, s ktorým je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. K svojmu návrhu predložil listinné dôkazy, t. j. sobášny list, rodný list maloletého, uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. k. 29Pu/8/2026 - 9 zo dňa 29.05.2026, ako aj prislúchajúce listinné dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie predmetného Uznesenia sp. zn. 29Pu/8/2026 zo dňa 29.05.2026 Mestským súdom Bratislava II, v konaní vo veci prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a výpis z listu vlastníctva. 3. Mestský súd Bratislava II, Uznesením č. k. 37P/93/2026 - 26 zo dňa 15.06.2026 ustanovil za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava na zastupovanie maloletého v konaní sp. zn. 37P/93/2026 na tunajšom súde. 4. Súd výzvou zo dňa 15.06.2026 vyzval matku maloletého na vyjadrenie sa k podanému návrhu otca. 5. Matka dňa 22.06.2026 doručila osobne podanie na tunajší súd, v ktorom uviedla, že žiada, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol, keďže zastáva názor, že nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Matka vyjadrila v celom rozsahu nesúhlasné stanovisko s tvrdeniami otca v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že v žiadnom prípade maloletého fyzicky alebo psychicky neohrozovala, ani mu nikdy nespôsobila žiadnu ujmu na zdraví alebo na jeho priaznivom vývine. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje v plnom rozsahu, teda jej duševnou chorobou nie je dotknutý výkon rodičovských práv a povinností v žiadnom rozsahu, komunikuje s materskou školou, zdravotníckym personálom maloletého, zabezpečuje jeho bežné potreby, podieľa sa na výchove a má s maloletým vytvorené silné citové puto. Matka je ambulantne liečená pre schizoafektívnu bipolárnu poruchu už od svojho dvadsiateho roku života a napriek svojej diagnóze viac ako šestnásť rokov je schopná viesť riadny rodinný, spoločenský a pracovný život, nikdy nepoberala invalidný dôchodok a dlhodobo vykonáva riadne svoje zamestnanie. Matka nebola nikdy vzhľadom na svoj zdravotný stav súdom uznaná za nespôsobilú vykonávať starostlivosť o maloletého, nebola obmedzená ani pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Matka mala až do predmetnej hospitalizácie, ktorá bola ťažiskom podania otca návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, stabilizovaný svoj zdravotný stav a plnohodnotne zabezpečovala starostlivosť o maloletého, ako aj chod spoločnej domácnosti. Uviedla, že ani otec nenamietol tú skutočnosť, žeby matka nebola schopná zabezpečiť pred hospitalizáciou riadny výkon starostlivosti o maloletého. Dodala, že prechodné zhoršenie zdravotného stavu, ako ho popísal otec neznamená, že má trvalý pretrvávajúci charakter, nakoľko matka je a bola schopná viesť hodnotný pracovný a súkromný život s prislúchajúcou starostlivosťou o domácnosť a rodinu. Jej zvýšená fyzická aktivita súvisí so snahou redukovať telesnú hmotnosť, nakoľko v dôsledku liečby značne pribrala na telesnej váhe. 6. Matka uviedla, priebeh časových udalostí dňa 27.05.2026, ktorá bola podkladom pre jej hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení, a to tak, že dňa 27.05.2026 navštívila ošetrujúcu psychiatričku MUDr. K., vybavila si súkromné záležitosti, t. j. nákupy, stretnutie v banke, pričom otec mal vedomosť o jej aktivitách počas dňa, následne vybrala maloletého z materskej školy a strávila s ním celé popoludnie na detskom ihrisku, pričom celú dobu sa oňho príkladne starala, venovala sa mu, dávala naňho pozor, aby si neublížil, a to konkrétne do 19.30 hodiny. Maloletý bol pokojný, hravý bez známok akéhokoľvek strachu, nepokoju, prebiehala medzi nimi prirodzená interakcia. Po príchode domov maloletému pripravila večeru a zabezpečila mu večernú rutinu pred spánkom, vrátane uspávania, teda maloletý zaspával v harmonickej atmosfére. Počas spánku maloletého medzi rodičmi vznikla medzi manželmi manželská nezhoda, ohľadom plánovania si letnej dovolenky. Ich slovná nezhoda prerástla do vážneho konfliktu, kedy zo strany otca maloletého padli vulgarizmy a osočovanie na stranu matky. Matka správanie otca nezvládla a dostala sa do silného psychického rozrušenia a z tohto dôvodu sa rozhodla o polnoci opustiť spoločnú domácnosť, nakoľko potrebovala vstrebať tieto udalosti. Následne si sama privolala políciu, pričom jej konanie nebolo motivované snahou ublížiť sebe alebo iným osobám, alebo naopak sa snažila nájsť riešenie na vyhrotenú situáciu medzi manželmi. Na základe privolanej hliadky bola prevezená do zdravotníckeho zariadenia dňa 28.05.2026 o 3.10 hod. Uviedla, že matka v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení podpísala informovaný súhlas s hospitalizáciou, čím sa jej hospitalizácia stala dobrovoľnou, jej ošetrujúci lekár v zdravotníckom zariadení MUDr. F. J. dospel k záveru, že matka nepredstavuje nebezpečenstvo pre seba ani pre svoje okolie. Matka počas hospitalizácie riadne spolupracovala s ošetrujúcimi lekármi a zdravotníckym personálom, pričom v čase podania svojho vyjadrenia sa predpokladá jej prepustenie zo zdravotníckeho
zariadenia v období od 22.06.2026 do 24.06.2026, pričom prepustenie závisí aj od víkendovej priepustky. Po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia bude čas tráviť v prítomnosti svojich rodičov O. a K., ktorí sú jej podporou, nakoľko otec maloletého oznámil matke, že si neželá jej prítomnosť po prepustení v nemocnici v spoločnej domácnosti a má si nájsť náhradné bývanie. Matka má záujem na tom, aby po prepustení pokračovala v ambulantnej psychiatrickej liečbe, dodržiavala odporúčania lekárov a zároveň si uvedomuje pravidelnosť liečby. Skutočnosť, že matkina hospitalizácia sa z nedobrovoľnej zmenila na dobrovoľnú sama o sebe nasvedčuje o jej schopnosti pristúpiť zodpovedne k svojmu zdravotnému stavu, aby nezasahoval do potrieb maloletého. Skutočnosť, že matka bola prepustená zo zdravotníckeho zariadenia do domáceho prostredia je významnou skutočnosťou svedčiacou o tom, že matka nepredstavuje žiadne riziko pre seba, maloletého a iných ľudí. Uviedla, že pravidelne berie predpísane liečiva od doktorky psychiatričky MUDr. K., otec maloletého vykonáva svoju pracovnú činnosť najčastejšie formou home office, čiže jeho tvrdenie, že si nevie odkontrolovať, či berie lieky považuje za nezmyselné. Matka doložila do konania výsledky krvných testov zo dňa 28.05.2026, z ktorých vyplýva prítomnosť liečiv v organizme matky. Jedným z nežiaducich účinkov dodržiavania liečebného procesu patrí únava ako aj priberanie telesnej hmotnosti, a preto matka bola v posledných dňoch často unavená, ako uviedol otec maloletého, a práve preto matka pridala do svojho denného režimu pravidelný pohyb s poukazom na tú skutočnosť, že aj napriek týmto nežiaducim účinkom bola schopná vykonávať starostlivosť o maloletého ako aj o domácnosť, pracovné povinnosti. Nie je si vedomá žiadnej zhoršenie komunikácie z jej strany, ako uviedol otec vo svojom podaní. Nesúhlasí s tvrdením, že je výbušná alebo konfliktná, túto vedomosť nemá podloženú ani od jej kolegov z práce - team 21 ľudí, s ktorými dennodenne spolupracuje. V prípade starostlivosti o maloletého uviedla, že do materskej školy ho odprevádza matka, avšak nepopiera skutočnosť, že maloletého odprevádza aj otec, avšak uviedla, že nie je to bežný jav, často pôjde o prípady, kedy nie je vhodné počasie na prechádzku do materskej školy, tak v takom prípade otec odvezie maloletého motorovým vozidlom do materskej školy, nakoľko matka nie je aktívny vodič. Medzi matkou a maloletým existuje silné citové puto, ktoré sa vytváralo počas života maloletého, a ktoré nemožno spochybniť jednou hospitalizáciou matky. Maloletého ľúbi a aj on ju, nikdy nevykonávala konanie, ktorým by mohla poškodiť jeho zdravie, bezpečnosť alebo priaznivý vývoj, teda nesúhlasí s tvrdením otca, o údajnom strachu alebo psychickom napätí maloletého počas kontaktu s matkou. Počas telefonického rozhovoru uskutočneného dňa 18.06.2026, v čase kedy matka bola hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení, maloletý uviedol sám matke, že ju veľmi ľúbi a že mu chýba. Uvedené slová maloletého potvrdzujú existenciu blízkeho vzťahu medzi matkou a jej dieťaťom. Matka považuje za významné spomenúť aj tú skutočnosť, že aj samotný otec po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom argumentuje ohrozenie maloletého zo strany matky, sám súhlasil s tým, aby sa maloletý stretol s matkou, po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia a strávil s ňou spoločný čas počas víkendu odo dňa 20.06.2026 do dňa 21.06.2026, a to na základe predchádzajúcej dohody oboch rodičov. Pokiaľ by otec skutočne zastával názor, že maloletý je zo strany matky bezprostredne ohrozený na svojom živote a zdravom psychickom vývine, je nelogické, že otec súhlasil s takýmto stretnutím matky a maloletého, čím zároveň poukázala na nelogický petit otca, v ktorom žiada zakázať styk maloletého s matkou, avšak v skutočnosti otec sám styk matke s maloletým povolil. Matka zastáva názor, že otec len využil hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení v jej neprospech a na tom je postavený celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nejde tu o skutočnú pravdu a reálnu ochranu maloletého, nakoľko tu nedochádza k žiadnej hrozbe. 7. V prípade hospitalizácií maloletého z dôvodu salmonely uviedla, že počas celej hospitalizácií, aj keď nebola fyzický prítomná pri lôžku maloletého, ale bol iba otec maloletého, čo vyplynulo zo vzájomnej dohody rodičov, nakoľko iba jeden z rodičov mohol byť s maloletým, zabezpečovala maloletému starostlivosť v takej úrovni, že každý deň mu nosila čisté oblečenie, hygienické potreby, jedlo, hračky, komunikovala s lekármi ako aj sa finančne podieľala na hospitalizácií. Nesúhlasí ani s tvrdením, žeby nebola v kontakte s pediatrom maloletého, nakoľko pozná mena ošetrujúceho lekára, je to MUDr. K., je s ňou v pravidelnom kontakte, nakoľko matka maloletého objednáva maloletého na rôzne vyšetrenia, konzultuje s pani pediatričkou zdravotné výstupy z lekárov, dodržiava liečebný režim maloletého v prípade choroby, teda organizačná ako aj fyzická zdravotná starostlivosť je poskytovaná výlučne matkou, nepopiera tvrdenie otca, žeby sa aj on nepodieľal na zdravotnej starostlivosti maloletého, avšak nesúhlasí s tvrdením, žeby matka mala k tejto veci odmietavé stanovisko a komplexná zdravotnícka starostlivosť bola iba v rukách otca. V prípade dňa, kedy maloletý utrpel úraz hlavy pádom z bicykla, matka uvádza, že po páde maloletého z bicykla, matka zobrala maloletého okamžite domov a pozorovala jeho zdravotný stav doma a hneď ako začal byť maloletý dezorientovaný, malátny, zvracal, okamžite kontaktovala otca, aby prerušil výkon pracovných povinností a zabezpečil prevoz maloletého do
nemocnice, nakoľko matka nie je aktívny vodič. Matka vo svojom podaní uvádza, že obaja rodičia pracujú na home office, avšak matka častejšie je povinná vykonávať svoju prácu na pracovisku priamo, a to trikrát do týždňa, narozdiel od otca, ktorý svoju prácu vykonáva výlučne v domácom prostredí. Udáva, že starostlivosť o maloletého je teda rozdelená na základe vzájomnej dohody medzi oboma rodičmi s ohľadom na pracovnú vyťaženosť jedného z rodičov podľa aktuálnej potreby. Na základe vyššie uvedených skutočností matka zastáva názor, že v predmetnej veci, návrh otca nespĺňa základne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, kedže maloletý sa neocitol bez akejkoľvek starostlivosti, u matky došlo k prechodnému stavu, teda je spôsobilá vykonávať rodičovské práva a povinností v plnom rozsahu, dodržiava liečebný režim, spolupracovala počas hospitalizácie so zdravotníckym personálom v plnom rozsahu, medzi maloletým a matkou je vytvorené silné puto, matka nikdy nezanedbávala starostlivosť o maloletého, otec sa domáha nariadením neodkladného opatrenia nie dočasného riešenia ale jeho návrh smeruje k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej, nesúhlasí s úplným zákazom styku s maloletým, nakoľko samotná matka má právo sa podieľať na výkone rodičovských práv a povinností v plnom rozsahu, poukázala na rozporné tvrdenia otca v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a má zato, že najlepšia ochrana o záujmy maloletého nemá spočívať v obmedzí kontaktu s jedným s rodičom, ale o zvolení kompromisu v rámci komunikácie medzi rodičmi. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. K svojmu návrhu priložila výsledky z laboratórnych vyšetrení zo dňa 28.05.2026 a oznámenie zdravotníckeho zariadenia o prevzatí osoby bez jej informovaného súhlasu zo dňa 26.05.2026. 8. Súd opätovnou výzvou zo dňa 23.06.2026 vyzval otca na vyjadrenie sa k podaniu matky zo dňa 22.06.2026. Otec svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2026 žiadal pripustenie zmeny návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, upraví styk matky s maloletým tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý piatok v čase od 16.00 hod do 19.00 hod. a každú nedeľu v čase od 10.00 hod do 19.00 hod., a to za prítomnosti otca, v mieste určenom matkou na území Bratislavy. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je miesto bydliska otca. Neodkladné opatrenie platí do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Otec doložil k svojmu vyjadreniu, podanie matky zo dňa 26.06.2026 adresované tunajšiemu súdu, podpísané podanie vlastnoručne matkou, podanie s názvom „Späťvzatie vyjadrenia matky zo dňa 21.06.2026 k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia“, v ktorom žiadala pravdepodobne matka, aby súd neprihliadol na jej vyjadrenie zo dňa 21.06.2026, nakoľko ho matka berie v celom rozsahu späť. Otec zároveň doložil k svojmu vyjadreniu aj dohodu o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva uzatvorenú medzi otcom a matkou, v zmysle ktorej sa dohodli strany, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: maloletý sa na čas do rozhodnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, výška vyživovacej povinnosti sa neupravuje, matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý piatok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod a každú nedeľu v čase od 10.00 hod do 19.00 hod., a to za prítomnosti otca, v mieste určenom matkou na území Bratislavy, miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je miesto bydliska otca. V prípade, ak nebolo možné styk z vážnych dôvodov zrealizovať, obaja rodičia sú povinní o tejto skutočnosti druhého rodiča bezodkladne informovať. Cieľom tejto dohody má byť vyriešená problematika starostlivosti o maloletého na čas, dokým nebude konanie o rozvode právoplatne ukončené. Dohodu podpísali vlastnoručne obaja rodičia. 9. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20221201.html> uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 18. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v Civilnom mimosporovom poriadku, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. 19. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami účastníkov konania o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Súd preštudovaním spisového materiálu sp. zn. 37P/93/2026 a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise ako aj spisového materiálu sp. zn. 29Pu/8/2026, dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, a preto súd rozhodol tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celej časti. 21. Súd z podaného návrhu mal preukázané, že manželia bývajú s maloletým v spoločnej domácnosti. Zmena ich stavu nastala dňom prevzatia matky do zdravotníckeho zariadenia Univerzitnej nemocnici v Bratislave, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko PK SZU a UNB Ružinov, Ružinovská 6, Bratislava, bez informovaného súhlasu matky. Súd zistil, že manželia nie sú ku dňu podania návrhu otca o nariadení neodkladného opatrenia rozvedení, a ani na súde sa nevedie žiadne konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému. Súd mal preukázané, že do doby hospitalizácií matky v zdravotníckom zariadení, manželia sporadicky fungovali normálne, spoločne zabezpečovali výkon rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd nespochybňuje konflikty medzi rodičmi, avšak zastáva názor, že je prirodzené, ak sa v manželskom živote medzi rodičmi vyskytnú konflikty, ktoré majú prechodný charakter, je dôležité aj vzniknuté konflikty vyriešiť konštruktívnou komunikáciou, už aj vzhľadom na záujem ochrany maloletého, bez akéhokoľvek psychického a fyzického tlaku zo strany oboch rodičov medzi sebou navzájom. Súd zistil, že podkladom pre podanie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia bola tá skutočnosť, že matka maloletého bola dňa 28.05.2026 prevzatá do zdravotníckeho zariadenia Univerzitnej nemocnici v Bratislave, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko PK SZU a UNB Ružinov, Ružinovská 6, Bratislava, bez informovaného súhlasu matky, o čom svedčí aj vydané Uznesenie tunajšieho súdu č. k. 29Pu/8/2026 - 9 zo dňa 29.05.2026, pričom konanie nie je právoplatne ukončené, nakoľko matka voči predmetnému uzneseniu podala odvolanie. Takémuto prevzatiu matky predchádzal konflikt manželov ohľadom spoločnej dovolenky. Matka bola hospitalizovaná z dôvodu vyskytujúcej sa schizoafektívnej poruchy u matky, ktorá bola matke diagnostikovaná už v mladom veku, vo veku 20 rokov života. Súd z priloženého návrhu zistil, že matka trpí schizoafektívnou poruchou a z dôvodu nedodržania liečebného režimu bola matka umiestnená v zdravotníckom zariadení. Matka je ambulantne dlhodobo liečená a je povinná dodržiavať pravidelne liečebný režim, nakoľko ho dodržiavala do doby hospitalizácie v zdravotníckom zariadení sporadicky. Počas hospitalizácie matky súd považoval za preukázané zo spisu súdu sp. zn. 29Pu/8/2026, že matka udelila písomný súhlas s hospitalizáciou, čím sa jej nedobrovoľná hospitalizácia stala dobrovoľnou, a to dňa 15.06.2026. Súd má zato, že matka si uvedomuje svoj zdravotný stav a chce s ohľadom na záujem maloletého podstupovať predpísanú liečbu, ako aj odporúčania lekárov. Súd z obsahu podania považuje za preukázane, že matka bola prepustená zo zdravotníckeho zariadenia v období do dňa 22.06.2026 do domácej liečby, nakoľko vyjadrenie matky k návrhu otca na naradenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.06.2026 podala matka osobne na príslušnom súde, a to dňa 22.06.2026. Matka momentálne domácu liečbu vykonáva u svojich rodičov na adrese Pavla Horova 10, Bratislava, vzhľadom na skutočnosť, že otec nechcel, aby matka trávila spoločný čas po hospitalizácií v spoločnej domácnosti s ohľadom na výchovu maloletého, s čím matka dočasne súhlasila s ohľadom na záujem maloletého. Súd v zmysle vyjadrenia matky ako aj samotného vyjadrenia otca považoval za dostatočne preukázané, že matka je schopná vykonávať a plniť si riadne výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, zabezpečovala maloletému riadnu dennú starostlivosť, ako aj zdravotnú starostlivosť, bez ohľadu na jej zdravotný psychický stav. Otec maloletého túto skutočnosť vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyvrátil, keďže sám uviedol, že matka zabezpečovala do doby hospitalizácie v zdravotníckom zariadení starostlivosť o maloletého. Otec vo svojom návrhu len uviedol, že matka trpela zmenami nálad, bola častokrát unavená, fyzicky príliš aktívna, avšak z podania matky je zrejmé, že tieto zmeny jej zdravotného stavu sú podmienené liečbou, na základe ktorej matka pribrala na telesnej hmotnosti a fyzickou kondíciou sa snažila ubrať z telesnej hmotnosti, ako aj zo skutočnosti, že matka sa cíti z liekov ospalá, čo nepriamo súvislo s tým, že bola častokrát unavená. Súdu však nebola vyvrátená téza, žeby matka nebola počas tejto doby schopná zabezpečiť výkon rodičovských práv a povinností, aj vzhľadom na jej zdravotný stav, nevyplýva to ani zo samotného návrhu otca. Súd zastáva názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa zákonné požiadavky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nebolo v tomto konaní osvedčené, žeby sa maloletý ocitol bez akejkoľvek starostlivosti, ani žeby jeho zdravie, priaznivý psychický či fyzický vývoj boli vážne ohrozené. Maloletý sa počas hospitalizácie matky v zdravotníckom zariadení nachádzal v spoločnej domácnosti rodičov s otcom, ktorý sa o maloletého riadne staral a zabezpečoval mu riadnu starostlivosť, čo vychádza zo samotného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z podania matky, ktorá túto skutočnosť nepoprela. Súd zastáva názor, že matka si doposiaľ plnila svoje rodičovské povinností v celom rozsahu, vzhľadom
na svoj zdravotný stav nebola nikdy súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, či pozbavená spôsobilosti na výkon rodičovských práv a povinností, ani sa o jej zdravotnom stave neviedlo nikdy konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, či pozbavenie spôsobilosti na výkon rodičovských práv a povinností. Matka dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o maloletého v plnom rozsahu, podieľa sa na výchove maloletého, ako aj na starostlivosti o chod domácnosti. Uvedené vyplýva, aj zo samotného návrhu otca, ktorý doposiaľ nespochybnil starostlivosť matky o maloletého, otec namietal vo svojom návrhu iba tú skutočnosť, že ako bude matka schopná sa postarať o maloletého, následne v čase po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia. Súd považoval z obsahu spisu za preukázané, že matka nikdy fyzicky ani psychicky nenapadla maloletého, nevystavila ho nebezpečnej situácií alebo iným spôsobom neohrozovala jeho zdravie alebo priaznivý vývoj. Súd má zato, že návrh otca je podložený krátkodobým stavom, ktorý sám o sebe nespochybňuje jej dlhodobú schopnosť riadne vykonávať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému. Súd v prípade tvrdenia otca, že v osobe maloletého vyvolali udalosti spojené s hospitalizáciou matky strach, neistotu, zvýšenú psychickú záťaž v postoji ku kontaktu s matkou uvádza, že otec mohol využiť pre zlepšenie psychického stavu psychologickú pomoc pre maloletého, aby sa maloletý lepšie vysporiadal s danou situáciou, čo súd konštatuje, že otec neurobil, nakoľko to nevyplýva z podania návrhu otca. Je prirodzené, ak maloleté dieťa cíti strach o blízku osobu, na ktorú je citovo naviazané, a ktorá nie je po jeho boku, keďže zrazu prestane vykonávať starostlivosť o maloletého, a to v tomto prípade, z dôvodu hospitalizácie matky. Čo sa týka duševnej poruchy schizoafektívnej poruchy, súd uvádza, že sám otec vo svojom návrhu uviedol, že prejavy ochorenia môžu byť niekedy nebezpečné, neuviedol, žeby prejavy ochorenia boli nebezpečné priamo voči maloletému prípadne voči nemu, nepodložil súdu žiadne konkrétne skutočnosti dôkazmi, ktoré by podporovali jeho tvrdenia. Súd konštatuje, že schizoafektívna porucha nepredstavuje takú poruchu, pre ktorú by osoba bola úplné nebezpečná pre svoje okolie, čo nevyplynulo ani zo samotného návrhu. Súd súhlasí s tvrdením otca, že matka je povinná prísne dodržiavať liečebný režim, nakoľko ho podľa ošetrujúceho lekára, ktorý prijímal pacientku nedodržiavala, čo podmienilo hospitalizáciu, avšak má zato, že matka si uvedomuje vážnosť situácie, počas hospitalizácie prísne dodržiavala pokyny ošetrujúcich lekárov, ako aj o skutočnosti, že bola prepustená do domácej liečby. Vzhľadom na jej príkladnú dlhodobú starostlivosť o maloletého, súd konštatuje, že matka si uvedomuje nutnosť dodržiavať liečebný režim v záujme ochrany maloletého. Súd uvádza, že to, že matka trpí depresiami, z nej nerobí zlú matku, prípadne neschopnú matku, ktorá sa nevie postarať o svoje maloleté dieťa, preto súd nesúhlasí so zákazom styku matky s maloletým, ako aj so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca z uvedeného dôvodu. Súd zastáva názor, že zakázať styk je možné iba v odôvodnených výnimočných závažných prípadoch, kedy si účastník konania vôbec neplní svoje rodičovské práva a povinností, prípadne kedy dochádza k fyzickému alebo psychickému nátlaku na maloleté dieťa, čo musí byť v konaní riadne preukázané. V tomto konaní nebola preukázaná potreba zákazu styku, nakoľko maloletý má vytvorené citové puto s matkou, o čom svedčia tvrdenia matky, ako aj vytvorené citové puto s otcom, ktorý taktiež zabezpečuje príkladnú starostlivosť o maloletého. Právo rodiča na kontakt s dieťaťom je neoddeliteľná súčasť práva na rodinný život garantovaný ústavou, dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj zákonom o rodine. Súd preto uvádza, že nebolo osvedčené žiadne konkrétne ohrozenie maloletého zo strany matky, čo by nepredstavovalo ochranu maloletého, ale naopak zamedzeným styku matky s maloletým by došlo k nepriaznivému psychickému vývoju maloletého, nakoľko izolácia dieťaťa od jedného rodiča v prospech druhého rodiča nezakladá zachovanie prirodzených citových väzieb s oboma rodičmi, ale skôr dochádza k ich poškodeniu. Súd zastáva názor, že z uvedených podaní nie je zrejmé, žeby maloletý nemal vybudovaný vzťah k obom rodičom a nebola preukázaná neodkladná potreba úpravy pomerov. Preto súd návrhu otca nevyhovel. Súd zastáva názor, že na vydanie rozhodnutia o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, či prípadne zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je potrebné prihliadnuť aj na názor maloletého, ako aj vykonať riadne dokazovanie, vykonať šetrenie pomerov v domácnosti za účasti orgánu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, avšak z časového hľadiska, ktoré je podmienené lehotou na vydanie neodkladného opatrenia nie je možné takéto úkony vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je potrebné konať vo veci samej. Súdu sa javí, že otec sa nedomáha len dočasnej a nevyhnutnej úpravy pomerov počas urýchlenej lehoty na vydanie rozhodnutia, ale dosiahnutia konečného stavu, nakoľko sám uviedol, že návrh na rozvod a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému ešte len podá na príslušný súd, teda sa momentálne ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevedie žiadne konanie o rozvode a úprave práv a povinnosti na čas po rozvode k maloletému. Účelom neodkladného opatrenia nie je nahrádzať konečný stav veci, ale poskytnúť nevyhnutnú úpravu pomerov, kedy je potrebné ochrániť záujmy maloletého, ktoré sú v bezprostrednom ohrození. Ani obsah takéhoto
znenia, nebol v tomto konaní preukázaný, keďže maloletý sa nachádzal v prípade hospitalizácie matky v starostlivosti jedného z rodičov. Súd uvádza, že neodkladné opatrenie nesmie prejudikovať rozhodnutie vo veci samej a jeho účelom má byť dočasná úprava pomerov. Otec vo svojom návrhu neuviedol ani jednu skutočnosť, ktorá by negatívne mala ovplyvniť vývoj maloletého, nakoľko v čase rozhodovania o maloletom musí byť osvedčené konkrétne, bezprostredné a aktuálne ohrozenie života zdravia alebo priaznivého vývoja maloletého, čo v danom konaní sa nepreukázalo. Súd uvádza, že je potrebné, aby rodičia odložili stranou svoje konflikty a venovali dostatočne svoju pozornosť starostlivosti o maloleté dieťa, nakoľko maloletý vzhľadom na svoj vek piatich rokov, potrebuje cítiť silné rodinné puto ako aj lásku od oboch rodičov. Súd v závere uvádza, že preštudovaním návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj následne doplneného podania otca na zmenu petitu, súd konštatuje, že vyjadrenia otca sa vnútorne rozporujú v podaniach a konanie otca súd z časti považuje za účelové, a preto je potrebné úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu vo vzťahu k rodičom vyriešiť v merite veci, a to riadnym dokazovaním v konaní. Súd zároveň dodáva, že neprihliadal na predloženú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva zo dňa 26.06.2026, uzatvorenú medzi manželmi, nakoľko režimom neodkladného opatrenia sa takáto dohoda neupravuje. 22. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V Bratislave, dňa 13.07.2026
JUDr. Zuzana Lohnertová sudkyňa