Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 27P/89/2026 1226202098 16. 06. 2026 JUDr. Michaela Pacherová, PhD. ECLI:SK:MSBA2:2026:1226202098.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. M., N.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: P. M., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, A., zastúpená: Advokátska kancelária Andrej Vlk, so sídlom Gallayova 21, Bratislava a otca: V. R., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A. XXA, A., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C.Á. M., N.. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia. II. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje do právoplatného skončenia konania, Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/87/2026.
vedeného na
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 10.06.2026, sa matka domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: C. M., N.. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“). Spolu s návrhom vo veci samej sa matka domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia nasledovného znenia: „Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. M., N.. XX.X.XXXX sumou 150,- EUR počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky do 15-teho dňa v mesiaci vopred, a to na čas do rozhodnutia súdu vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému.“ 2. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 27P/87/2026-15 zo dňa 11.06.2026, súd vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie, vedené pod sp. zn. 27P/89/2026. 3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého bývali krátke obdobie pred pôrodom v byte jej rodičov, s ktorými dlhodobo žije, avšak ešte tesne pred pôrodom ukončili svoj vzťah a otec odišiel zo spoločnej domácnosti. Od tej doby je komunikácia medzi nimi ako rodičmi veľmi komplikovaná, otec sa k nej, v telefonátoch a hlasových správach, správa vulgárne a z jeho vyjadrení je zrejmé, že bez rozhodnutia súdu nie je ochotný dobrovoľne prispievať na výživu maloletého. Keďže do dnešného dňa sa s otcom nedohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich synovi, tieto neboli upravené ani súdnym rozhodnutím a v súčasnosti už nežijú v spoločnej domácnosti, podáva preto prostredníctvom ňou zvoleného právneho zástupcu návrh, ktorým žiada o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Matka ďalej uviedla, že s otcom maloletého boli v partnerskom vzťahu od leta roku 2025, pričom veľmi rýchlo otehotnela. Už počas tehotenstva začala mať pochybnosti o perspektíve jej vzťahu s otcom, ktoré sa prehĺbili po tom, ako sa nasťahoval do bytu jej rodičov. Počas tohto krátkeho spolužitia v spoločnej domácnosti sa začali nedorozumenia a konflikty rodičov množiť, tieto vyplývali najmä z nezodpovedného prístupu otca k životu v spoločnej domácnosti, kedy neprispieval
jej rodičom na domácnosť a starostlivosť o izbu, v ktorej spolu bývali, nechával napriek vysokému štádiu tehotenstva na ňu samú. Z uvedeného dôvodu sa konflikty vyostrili, čo v konečnom dôsledku malo za následok odchod otca zo spoločnej domácnosti a rozpad partnerského vzťahu. Matka dodala, že od narodenia maloletého, žijú s maloletým v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, ktorí jej pomáhajú so starostlivosťou o maloletého. Otec sa s maloletým stretáva sporadicky, čo odôvodňuje tým, že musí za maloletým, v rámci Bratislavy, cestovať na dlhú vzdialenosť. Otec svoje výhrady k jej správaniu formuluje veľmi vulgárne, pričom v tomto čase už nemá záujem na obnovení ich partnerského vzťahu s otcom maloletého. Matka zdôraznila, že sa pokúšala s otcom na úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodnúť, avšak bezvýsledne. Otec na výživu maloletého od jeho narodenia vôbec neprispieva, sám vo svojej správe zo dňa 3.6.2026 de facto deklaruje, že bez súdneho rozhodnutia tak robiť nebude, preto je nútená podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu. Pokiaľ ide o zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, od narodenia maloletého sa o neho stará prednostne ona sama, výchove maloletého sa plnohodnotne venuje len ona. Vzhľadom na popísané skutočnosti preto navrhuje zverenie maloletého C. do svojej osobnej starostlivosti. Matka dodala že v žiadnom prípade nechce brániť v styku otca s maloletým a má záujem na tom, aby si maloletý vytvoril vzťah aj s otcom a tento mohli plnohodnotne rozvíjať, avšak má za to, že zverenie do jej osobnej starostlivosti je v najlepšom záujme maloletého. Pokiaľ ide o priebeh styku otca s maloletým, tento aj vzhľadom na nízky vek a denný režim maloletého prebieha veľmi nepravidelne a sporadicky. Dôvodom je, že otec vyvíja v tomto smere minimálnu iniciatívu a ona mu v týchto prípadoch v styku s deťmi nebráni. V súvislosti s navrhovaným určením vyživovacej povinnosti otca, matka uviedla, že výživu maloletého toho času zabezpečuje v plnej výške len ona sama. Je na rodičovskej dovolenke a jej pravidelný mesačný príjem pozostáva z materského a prídavku na maloletého. Otec pracuje v oblasti verejného stravovania, jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu vo výške 950,- eur. Vzhľadom na vzdelanie otca (elektrotechnik) je preto v jeho schopnostiach nepochybne dosiahnuť taký príjem, aby sa mohol plnohodnotne podieľať na výžive maloletého. Otec si však svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému vôbec neplní a od odchodu zo spoločnej domácnosti ani napriek jej žiadostiam na výživu maloletého vôbec neprispieva. Podľa názoru matky, je preto v možnostiach a schopnostiach otca, aby platil výživné na maloletého vo výške 230,- eur mesačne aj vzhľadom odôvodnené náklady na maloletého. 4. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky, k nemu pripojených príloh a listinných dôkazov a zistil nasledovné: 5. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: C. M., N.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Nové Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletého dieťaťa je P. M., N.. XX.XX.XXXX a otcom V. R., N.. XX.XX.XXXX. 6. Lustráciou v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že matka v období od 01.08.2023 do súčasnosti je zamestnaná u zamestnávateľa - odvádzateľa: Modivo Slovakia, s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 16, Bratislava, IČO: 46509500. Matka je poberateľkou dávky z nemocenského poistenia - materské vo výške 255,- eur. 7. Lustráciou v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otec v období od 13.01.2026 do súčasnosti je zamestnaný u zamestnávateľa - odvádzateľa: UOS s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 35814578, s priemerných vymeriavacím základom za obdobie 01/2026 - 05/2026 vo výške 899,53,- eur mesačne. 8. Z obsahu listinných dôkazov predložených matkou súd zistil nasledovné: - z prehľadu mesačných nákladov na maloletého C. M., N.. XX.XX.XXXX, súd zistil, že matka vyčíslila mesačné náklady na maloletého spolu vo výške 420,- eur, z toho: drogéria a hygiena vo výške 30,- eur; strava vo výške 30,- eur; lieky vo výške 10,- eur; oblečenie a obuv o výške 100,- eur; náklady na bývanie vo výške 108,- eur; sporenie/poistenie vo výške 52,- eur; dovolenky/výlety vo výške 20,- eur; hračky vo výške 20,- eur; plienky vo výške 50,- eur. 9. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 12. Podľa § 324 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 18. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 19. Z citovaného ustanovenia (ods. 12), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 20. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí. 21. Názor súdu uvedený v odseku 20 vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. 22. V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pri určení výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 CMP umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa, pokiaľ si povinný rodič svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu neplní v dostatočnom rozsahu alebo vôbec. Výživné v nevyhnutnej miere má však slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. 23. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka vo svojom návrhu uviedla, vyhodnotiac zistené okolnosti ako aj a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd uzavrel, že v danom prípade boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho matka žiada nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava citovaná v predchádzajúcich odsekoch. Z obsahu návrhu vyplynulo, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária. Z partnerského vzťahu rodičov pochádza maloletý syn C., ktorého osobnú starostlivosť zabezpečuje matka. Otec sa podľa vyjadrení matky s maloletým stretáva sporadicky, na výživu maloletého, od jeho narodenia, vôbec neprispieva. Výživu maloletého teda zabezpečuje výlučne matka, ktorej pravidelný mesačný príjem pozostáva z materského a prídavku na dieťa. Mesačne náklady na maloletého, ktoré súd považuje za odôvodnené a účelne vynaložené, matka vyčíslila vo výške 420,- eur. Matka v návrhu rovnako poukázala na čistý mesačný príjem otca, ktorý má dosahovať výšku 950,- eur, a vzhľadom na ktorý je podľa názoru matky v schopnostiach otca plnohodnotne sa podieľať na výžive maloletého. V čase rozhodovania o návrhu matky mal súd za preukázané, že maloletý sa od času opustenia spoločnej domácnosti otcom nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá hradí všetky finančné náklady vzniknuté v súvislosti so zabezpečovaním odôvodnených potrieb maloletého a ktorej schopnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletého po finančnej stránke je ovplyvnená útlym vekom maloletého, teda vekom v ktorom je maloletý prirodzene fyzicky aj psychicky viazaný na matku. Zárobkové možnosti matky sú preto toho času objektívne obmedzené, na strane otca však takéto obmedzenie súdom zistené nebolo. Súd naopak prijal záver, že v čase súčasného rozhodovania príjem otca dosahuje výšku dostatočnú pre úhradu výživného aspoň v zákonom stanovenej minimálnej miere. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Neobstojí preto argument rodiča o prednosti použitia príjmu na zabezpečenie jeho ubytovania, resp. riešenie bytovej otázky, najmä za stavu, keď tento rodič osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nezabezpečuje. V zmysle všetkých uvedených záverov, súd v záujme potreby ochrany práv a právom chránených záujmov maloletého, najmä, nie však výlučne aby jeho výživa ako aj ďalšie základné potreby neboli ohrozené, nariadil otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, t.j. vo výške 150,- eur mesačne, ktorú súd považoval za primeranú a ktorá aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletého. 24. Súd dodáva, že týmto neodkladným opatrením rieši len dočasnú situáciu určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, pričom o výške výživného, v inej ako nevyhnutnej miere, môže rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania ohľadne príjmu otca a jeho majetkových pomerov, príjmu matky, jej majetkových pomerov a odôvodnených potrieb maloletého v konaní vo veci samej, vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27P/87/2026. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.