Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 69P/100/2026 1226202371 10. 07. 2026 Mgr. Katarína Mužilová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226202371.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. E., U.. XX.XX.XXXX, štátna občianka A. W., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: U. E., U.. XX.XX.XXXX, Š. O. A. W., R.J. H. XXXX/XX, R., zastúpená advokátkou JUDr. Janou Juchovou, so sídlom Svätoplukova 31, Bratislava, a otca: M. E., U.. XX.XX.XXXX, Š. O. A. W.V., R. H. XXXX/XX, R., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2026, sa matka maloletého dieťaťa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí maloletú do jej osobnej starostlivosti, otca zaviaže povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- eur mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia a žiadnemu z účastníkov konania neprizná nárok na náhradu trov konania. 2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že je klientkou Intervenčného centra, akreditovaného subjektu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, poskytujúceho pomoc obetiam domáceho násilia - Poradenské Centrum U., so sídlom v Bratislave, ktoré jej poskytuje pomoc, poradenstvo a zároveň jej poskytli aj bývanie v utajenom bývaní. Z dôvodu agresívneho správania otca voči nej, ho v súvislosti s príspevkami na výživu na maloleté deti ani nekontaktovala. Preto sa obracia na súd so žiadosťou, aby neodkladným opatrením zveril maloletú W. do jej starostlivosti a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej, na ktorú v súčasnosti nijako neprispieva. Uvádza, že je v ťažkej finančnej situácii, nakoľko na Slovensku momentálne nie je oprávnená pracovať, nepoberá žiadne dávky a žije len z úspor. S otcom maloletého dieťaťa sú manželia, z ich manželstva pochádza maloletá W.. Na Slovensko prišla za manželom v novembri 2025, manžel tu dlhodobo pracoval. Posledná spoločná adresa, na ktorej rodičia i obe maloleté deti bývali a zdržiavali sa je H. XXXX/XX, XXX XX R.. Dňa 20.06.2026 bola napadnutá manželom. Manžel ju najskôr udrel do tváre v oblasti nosa, následne spadla na zem, kde ju oblial rýchlo-varnou kanvicou v ktorej bola vriaca voda. Utrpela popáleniny 2. stupňa na pravej strane tela, ktoré si vyžiadajú dlhodobé liečenie a okrem toho utrpela aj zranenia nosa. V čase incidentu sa v byte nachádzali obe maloleté deti. Z otca má strach a od incidentu sa otca obáva aj maloletá dcéra, odmieta sa s ním stretnúť. Od ich úteku zo spoločnej domácnosti, po tom čo bola brutálne napadnutá otcom podala na neho trestné oznámenie. Aby nedošlo k zmareniu trestného konania, prikladá súdu iba potvrdenie o podaní trestného oznámenia a jeho prvú stranu a nie celé trestné oznámenie. Bezodkladne po ošetrení bola v nemocnici nútená zo strachu o svoj život a zdravie s dvoma maloletými dcérami B. K. U.. XX.XX.XXXX (nie je dcérou odporcu) a E. W. U.. XX.XX.XXXX utiecť zo spoločnej domácnosti. V nemocnici pri ošetrení, mala ešte obrovský strach, nevedela ako situáciu riešiť a lekárom nepovedala pravdu, ako sa incident odohral. Na Slovensku má prechodný
pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Neskôr vyhľadala pomoc na krízovej linky pre ženy a skontaktovala sa s Centrom, ktoré jej poskytlo bývanie, právnu pomoc a sociálne poradenstvo. Komunikácia s ňou prebieha prostredníctvom tlmočníka, nerozpráva po slovensky, ani anglicky, iba po rusky. Ak by sú potreboval preveriť pomery maloletých detí, je pripravená súdu a ÚPSVaR poskytnúť informáciu, kde sa nachádza utajované bývanie, v ktorom sa s deťmi zdržiava. S otcom komunikuje, informuje ho o maloletej. Otec sa jej neustále vyhráža a žiada aby sa vrátila a dala mu dcéru. Dokonca na ňu podal trestné oznámenie pre únos maloletej. Dňa 06.07.2026 bola preto predvolaná na políciu, aby vypovedala vo veci. Po incidente a úteku od otca kontaktovala aj ÚPSVaR, kde ich informovala o situácii v rodine a pláne podať trestné oznámenie vo veci. Na ochranu svojej osoby podnikla aj iné právne kroky, o ktorých sa zatiaľ súdu nemôže bližšie zmieniť. Otca pravidelne informuje o tom, ako sa má maloletá a o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej, pre otca však tieto informácie nie sú dostatočné a podniká kroky proti nej - podanie trestného oznámenia za únos, podnety na ÚPSVaR. Maloletá má z otca momentálne strach a nechce sa s ním stretnúť. Maloletá sa jej zverila, že v ráno keď sa stal incident a videla ju v bolestiach a celú zaliatu krvou, mala veľký strach a celá sa od strachu triasla. Obe potrebujú čas, aby situáciu po psychickej stránke a ona aj po fyzickej stránke spracovali. Pokiaľ ide o ich mesačné náklady tie sú nasledovné: pravidelné náklady spojené s výživou mal. dieťaťa: náklady na bývanie 86,- eur, strava doma 100,- eur, drogéria a hygienické potreby 20,- eur, oblečenie a obuv 30,eur, náklady na školu 15 eur, neočakávané výdavky 10,- eur, t. j. spolu vo výške 251,- eur mesačne. Jej pravidelné výdavky sú: náklady na bývanie 86,- eur, strava 150,- eur, mobil 25,- eur, drogéria a hygienické potreby 25,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, nepredvídateľné výdavky 10,- eur, MHD 45,- eur, t. j. spolu vo výške 371,- eur mesačne. Má za to, že vyššie uvedenými skutočnosťami a predloženými dôkazmi jednoznačne preukázala potrebu dočasne upraviť pomery v rodine vo vzťahu k maloletej formou neodkladného opatrenia. K návrhu matka priložila potvrdenie o akreditácií Poradenského Centra U., potvrdenie Poradenského Centra U. o poskytovaní služieb a krízového bývania, nepreloženú fotokópiu rodného listu maloletej a sobášneho listu, potvrdenie o podaní trestného oznámenia, fotografie svojich zranení, lekárske správy a úradný záznam ÚPSVaR. 3. Z lekárskej správy Univerzitnej nemocnici Bratislava, pracovisko Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Bratislava zo dňa 20.6.2026 vyplýva, že pacientka (matka) prišla na traumatologické oddelenie urgentného príjmu dôvodiac pádom a poranením si hlavy o stôl, kedy ju obliala vriaca kanvica a utrpela popáleniny v oblasti pravej časti tela a stehna. Po absolvovaní CT mozgu jej bolo odporučené vyšetrenie v UNB Ružinov vzhľadom k rozsahu popálenín. Z lekárskej správy Univerzitnej nemocnici Bratislava, pracovisko: U. A., A. X, R. Q. N. XX.XX.XXXX vyplýva, že matka uviedla, že spadla o stôl, kde sa nachádzala kanvica s vriacou vodou, ktorá sa na ňu prevrhla a obarila sa horúcou vodou v oblasti trupu a brucha. Podľa záverov lekárskej správy pacientka má na prednej strane trupu a brucha s prechodom na pravé stehno prítomné popáleniny 2. stupňa. 4. Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava vyplýva, že matka sa dňa 26.06.2026 dostavila na ich pracovisko a uviedla, že dňa 20.06.2026 opustila spolu s jej dvomi maloletými deťmi spoločnú domácnosť po incidente, kedy ju napadol manžel a následne vyhľadala pomoc organizácie Nádej. Počas konfliktu boli prítomné aj obe maloleté deti, ktoré sú v poriadku, im manžel neublížil. V súčasnosti sa maloletá W. s otcom stretávať nechce, bojí sa ho. Matka sa bojí, že sa bude otec domáhať kontaktu s deťmi, prípadne podá na ňu trestné oznámenie za únos. Komunikuje s ním písomne, informuje ho o podstatných skutočnostiach. Maloletá W. navštevuje Q. Š. R. H. R., G.. K. navštevuje online školu v A.. Pediatra na Slovensku zatiaľ nemajú. Na Slovensko sa s deťmi presťahovala v decembri 2025. 5. Lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že ohľadne maloletého dieťaťa doposiaľ neprebehli na území Slovenskej republiky žiadne súdne konania. 6. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 7. Podľa čl. 30 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky č. 95/1983 Zb. zo dňa 16. mája 1983 o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach ( ďalej aj ako „vyhláška“) právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej
dieťa trvale žije. Rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2. 8. Podľa čl. 33 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky ak treba urobiť nevyhnutné poručnícke alebo opatrovnícke opatrenia na ochranu záujmov občana jednej zmluvnej strany, ktorý má bydlisko, prechodný pobyt alebo majetok na území druhej zmluvnej strany, orgán tejto zmluvnej strany upovedomí o tom bezodkladne orgán, ktorého právomoc je daná podľa článku 32. V neodkladných prípadoch môže orgán druhej zmluvnej strany sám urobiť primerané dočasné opatrenia podľa svojho právneho poriadku, ale musí bezodkladne upovedomiť orgán, ktorého právomoc je daná podľa článku 32. Tieto opatrenia zostávajú v platnosti až do času, keď orgán uvedený v článku 32 prijme iné rozhodnutie. 9. Keďže všetci účastníci konania sú štátnymi príslušníkmi A. W., v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom. Súd sa teda pred rozhodovaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musel zaoberal aj otázkou, či je daná jeho právomoc, pričom dospel k záveru, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení pôvodne dvojstrannej zmluvy (pozn. platnosť dvojstrannej zmluvy bola doposiaľ potvrdená vo vzťahu k nástupníckym štátom - A. W., Z. K. R. A.) možno považovať za osvedčené, že na rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je daná jeho právomoc, a to aj bez ohľadu na ustálenie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa (pozn. toho času z čiastkových skutkových tvrdení sa javí byť osvedčené, nie však za definitívne preukázané, že je daná právomoc slovenského súdu, keďže maloleté dieťa sa spolu so svojimi rodičmi zdržiava na území Slovenskej republiky, kde by malo navštevovať školské zariadenie (táto skutočnosť však nebola osvedčená), ostatné podstatné skutočnosti nie je možné podľa podaného návrhu pre nedostatok skutkových tvrdení ustáliť. Zisťovanie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a definitívne ustálenie právomoci tak súd môže vykonať len v konaní vo veci samej), keďže v zmysle vyššie citovanej vyhlášky, v prípade nevyhnutných opatrení a neodkladných úkonov na ochranu záujmov občana jednej zmluvnej strany, je možné, aby konal aj orgán druhej zmluvnej strany. 10. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „ CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 16. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. 19. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 20. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 21. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 22. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletých detí. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých detí slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. To však neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu. 23. Inštitút neodkladného opatrenia teda predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti má slúžiť k ochrane práv detí v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletých detí povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. 24. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že za daných okolností je návrh matky v celom rozsahu nedôvodný. Návrhom sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, a to v skrátenej procesnej lehote 30 dní (bez podania návrhu vo veci samej), bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a bez osvedčenia, že neodkladná potreba zásahu súdu je nevyhnutná. Z návrhu matky vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželia, v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko matka spolu s maloletými deťmi opustila (po napadnutí otcom) spoločnú domácnosť. V súčasnosti, po odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti matka súdu žiadnym spôsobom neosvedčila, že sa otec domáha výlučnej starostlivosti o maloleté dieťa, že ho chce matke odňať, resp. že matke neumožňuje výkon jej rodičovských práv, práve naopak, sama matka uvádza, že práve ona zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, že otca pravidelne informuje o maloletom dieťati, kontaktuje ho a na Úrade práce len vyjadrila svoje obavy, že sa bude otec domáhať kontaktu s deťmi (doposiaľ sa jedná len o jej neosvedčené domnienky). Matka súdu žiadnym spôsobom neosvedčila, že v rodine existuje taká situácia, pre ktorú je potrebné upravovať výkon rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia čo do zverenia maloletého dieťaťa (súd žiadnym spôsobom nespochybňuje závažnosť udalostí, ktoré sa mali odohrať dňa 20.06.2026, avšak nezhody medzi rodičmi a údajné napadnutie matky zo strany otca maloletých detí (matka sama uvádza, že deťom nebolo žiadnym spôsobom ublížené) ešte samo o sebe nie je dôvodom na zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia). Je potrebné uviesť, že vôbec nie je zrejmé na akú ochranu maloletého dieťaťa má jeho zverenie do starostlivosti matky slúžiť, keď sama matka v návrhu uvádza, že otca pravidelne informuje o maloletom dieťati. V tomto prípade je potrebné uviesť, že ak by aj súd rozhodol, že maloleté dieťa zverí do
starostlivosti matky (t.j. boli by splnené procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia), uvedené rozhodnutie neznamená, že by sa otec nemohol stretávať s dcérou, resp. že by nejakým spôsobom došlo k obmedzeniu výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Odsťahovanie sa matky zo spoločnej domácnosti samo o sebe ešte nie je skutočnosťou, ktorá vyžaduje aj nariadenie neodkladného opatrenia v matku požadovanom znení. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie dieťaťa (v návrhu sú obsiahnuté pomerne strohé skutkové tvrdenia ohľadom spôsobu výkonu rodičovský práv a povinností zo strany otca, matka v návrhu neuvádza, že by otec v súčasnosti resp. v minulosti vykonával rodičovské práva a povinnosti spôsobom, ktorý by bol v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa), by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Terajšia situácia v rodine v zmysle matkou osvedčeného stavu nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, stabilizáciu jeho výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by súd dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dieťa žije v spoločnej domácnosti s matkou a v tomto smere nie je nutné duplikovať už existujúci stav nariaďovaním neodkladného opatrenia, ktoré neslúži na takéto účely. 25. V časti návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloletú W. vo výške 150,- eur mesačne, ani táto časť návrhu nespĺňa v čase rozhodovania súdu podmienky podľa § 366 CMP. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že matka k svojmu návrhu v časti týkajúcej sa výživného nedoložila žiadne listinné dôkazy osvedčujúce ohrozenie výživy maloletého dieťaťa (skutočnosť, že sa pred pár dňami odsťahovala od otca, že na Slovensku nie je oprávnená pracovať (uvedená skutočnosť nebola žiadnym spôsobom osvedčená), nepoberá žiadne dávky a žije len z úspor (v tejto časti vôbec nie je zrejmé aké sú celkové majetkové pomery matky) nie je dôvodom pre nariadenia neodkladného opatrenia), súd nepovažoval návrh za osvedčený a dôvodný. Matka v návrhu uvádza, že s otcom komunikuje, informuje ho o dcére, otca však vôbec nekontaktovala v súvislosti s jeho povinnosťou prispievať na výživu maloletej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania, pričom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nepostačujúce len samotné tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa vôbec ničím neprispieva, keď súčasne nie je splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil, že výživa maloletého dieťaťa by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia nejakým spôsobom ohrozená (matka v návrhu ani len neuvádza, či maloletá navštevuje na území Slovenskej republiky školské zariadenie (uvedené je spomenuté len pri úradnom zázname ÚPSVaR zo dňa 26.06.2026), či v čase prázdnin navštevuje krúžok, tábor, kto doposiaľ hradil výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa a z akých prostriedkov boli náklady maloletého dieťaťa hradené,, náklady maloletého dieťaťa neboli žiadnym spôsobom osvedčené). V návrhu matka nielen, že neosvedčila, že bez uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa v rozsahu zodpovedajúcom nevyhnutnej miere, môže byť výživa dieťaťa potenciálne ohrozená, ale ani neuvádzala žiadne skutkové tvrdenia z ktorých by ohrozenie výživy maloletého dieťaťa vyplývalo. 26. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletých detí a sú splnené všetky podmienky na jeho vydanie - čo nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností, mal súd za to, že zo strany matky ide o predčasne podaný návrh, bez osvedčenia všetkých podstatných skutočností. Súd v zmysle vyššie uvedeného návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
27. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súdu proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.