Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 69P/128/2026 1226203083 11. 09. 2026 Mgr. Katarína Mužilová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226203083.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. Š., Z.. XX.XX.XXXX T. D. Š., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: F.. J.K. G., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. I. XX, B., a otca: J. Š.M., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. - L. Z. V., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.07.2026, postúpeným Okresnému súdu Malacky dňa 29.07.2026, ktorý uznesením zo dňa 13.08.2026, č. k. 9P/131/2026-25, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2026, preniesol príslušnosť na konanie vo veciach týkajúcich sa maloletých detí tunajšiemu súdu, sa matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: J. Š., Z.. XX.XX.XXXX T. D. Š., Z.. XX.XX.XXXX. Okrem uvedeného žiada formou neodkladného opatrenia dočasne zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, otcovi žiada uložiť povinnosť dočasne prispievať na ich výživu v rozsahu určenom súdom a o rozsahu jeho styku s deťmi má súd rozhodnúť po preverení pomerov maloletých detí a po vykonaní potrebného dokazovania. Matka zároveň navrhla, aby bol deťom ustanovený kolízny opatrovník a aby príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonal sociálne šetrenie rodinných pomerov. Uznesením zo dňa 07.09.2026, č. k. 69P/126/2026-36 súd vylúčil časť návrhu matky týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie, ktorému bola pridelená spisová značka 69P/128/2026. 2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že s otcom maloletých detí nikdy neuzavreli manželstvo, napriek tomu spolu žili v spoločnej domácnosti viac ako desať rokov a počas ich partnerského spolužitia sa narodili dve maloleté deti - J. Š. T. D. Š.. Počas spoločného života zabezpečovala každodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti, ich výchovu, školskú prípravu, zdravotnú starostlivosť, mimoškolské aktivity, ako aj všetky bežné potreby súvisiace s ich riadnym vývojom. Maloleté deti navštevujú I. Š. X. O. XX V. B.. J. sa dlhodobo venuje športovej činnosti akvabelám, pričom pravidelne absolvuje tréningy, ktoré si vyžadujú každodennú organizačnú aj finančnú starostlivosť z jej strany. D. navštevuje záujmový krúžok zameraný na tanec - hip-hop. Maloleté deti majú dlhodobo vytvorené stabilné rodinné a bytové zázemie v rodinnom dome nachádzajúcom sa na adrese I. XX, B. -L. Z. V.. Uvedená nehnuteľnosť bola zo strany prastarej matky prevedená do vlastníctva maloletých detí, pričom jej bolo zriadené právo doživotného užívania tejto nehnuteľnosti, a preto má zabezpečené stabilné bytové podmienky na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti. Maloleté deti majú k uvedenému prostrediu vytvorenú dlhodobú citovú väzbu, majú tu svoje prirodzené rodinné zázemie, školské väzby a zachovanú kontinuitu svojho doterajšieho života. Zachovanie tohto prostredia
je preto podľa jej názoru v najlepšom záujme maloletých detí. Jej vzťah s otcom maloletých detí bol počas posledných viac ako troch rokov výrazne narušený, spolužitie vykazovalo znaky psychického a fyzického násilia, pričom dochádzalo k opakovaným konfliktom, vulgárnym nadávkam, agresívnym prejavom a narúšaniu pokojného rodinného prostredia. Maloleté deti boli opakovane vystavené konfliktom, čo negatívne vplývalo na ich psychickú pohodu. Dňa 10.06.2026 otec maloletých detí dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť. Maloleté deti zostali v jej každodennej osobnej starostlivosti. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti kontakt otca s maloletými deťmi neprebiehal pokojne ani pravidelne. Pokusy otca o kontakt s maloletými deťmi boli opakovane sprevádzané konfliktmi, pričom predmetom stretnutí sa často nestával pokojný výkon rodičovských práv a budovanie vzťahu s maloletými deťmi, ale riešenie osobných a partnerských konfliktov. Takýto priebeh kontaktov vytváral pre maloleté deti stresujúce prostredie, negatívne ovplyvňoval ich psychickú pohodu a neprispieval k pocitu bezpečia a stability. Vyvrcholením tejto situácie bol incident zo dňa 16.07.2026, pri ktorom bola privolaná hliadka Policajného zboru. Maloleté deti boli priamymi svedkami konfliktu. Otec sa počas konfliktu správal agresívne, používal vulgárne nadávky a došlo aj k fyzickému kontaktu spočívajúcemu v strkaní. V priebehu konfliktu došlo zároveň k poškodeniu interiéru rodinného domu ( k poškodeniu zariadenia domácnosti a poškodeniu schodiska vedúceho do podkrovia, ktoré bolo vytrhnuté z upevnenia a následne zlomené). Z dôvodu eskalácie konfliktu bola privolaná hliadka Policajného zboru. Svedkami udalosti boli okrem maloletých detí aj T. G., Z.. XX.XX.XXXX T. F. G., Z.. XX.XX.XXXX. Plne si uvedomuje význam zachovania prirodzeného vzťahu maloletých detí s oboma rodičmi a nemá záujem tento vzťah bezdôvodne obmedzovať alebo otcovi brániť vo výkone jeho rodičovských práv. Vzhľadom na doterajší priebeh udalostí, opakované konflikty, policajný zásah zo dňa 16.07.2026, ako aj skutočnosť, že maloleté deti boli priamymi svedkami uvedeného konfliktu, je však presvedčená, že rozsah a spôsob styku otca s maloletými deťmi je potrebné upraviť rozhodnutím súdu po vykonaní riadneho dokazovania, po sociálnom šetrení kolíznym opatrovníkom a po dôslednom posúdení najlepšieho záujmu maloletých detí. Cieľom návrhu nie je obmedziť rodičovské práva otca ani narušiť vzťah maloletých detí s ich otcom. Cieľom návrhu je vytvoriť pre maloleté deti stabilné, pokojné a bezpečné rodinné prostredie, zabezpečiť riadne plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca a upraviť výkon rodičovských práv a povinností spôsobom, ktorý bude zodpovedať ich najlepšiemu záujmu v zmysle ustanovení zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa. Maloleté deti majú vzhľadom na svoj vek zvýšené odôvodnené potreby súvisiace so zabezpečením ich riadneho fyzického, psychického a sociálneho vývoja. Každodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje ona, pričom hradí a zabezpečuje bežné výdavky spojené s ich životom, najmä: stravu, oblečenie, školské potreby, náklady súvisiace so školskou dochádzkou, záujmovú činnosť (akvabely a hip-hop), dopravu na pravidelné aktivity. Aj naďalej je schopná zabezpečovať potreby maloletých detí, avšak vzhľadom na rozsah starostlivosti a potrebu primeraného podielu oboch rodičov na výžive detí navrhuje určiť otcovi v konaní vo veci samej vyživovaciu povinnosť, a to od 01.07.2026. Otec maloletých detí v poslednom období prispel jednorazovo sumou 300,- eur na obe deti, avšak pravidelná a predvídateľná úhrada výživného zabezpečená nie je. V súčasnosti nemá presnú vedomosť o aktuálnych príjmových a majetkových pomeroch otca. Podľa jej posledných informácií pracoval určitý čas v Nemecku, pričom nie je známe, či išlo o pracovný pomer alebo výkon činnosti ako živnostník. Vzhľadom na závažnosť okolností prípadu považuje za potrebné, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Dôvodom je najmä: dlhodobo narušené spolužitie rodičov, prejavy psychického a fyzického násilia, konflikt zo dňa 16.07.2026, prítomnosť maloletých detí pri uvedenom konflikte, privolanie hliadky Policajného zboru, poškodenie interiéru rodinného domu, obava z ďalšej eskalácie konfliktov. Má za to, že ponechanie pomerov bez dočasnej súdnej úpravy by mohlo negatívne vplývať na psychickú pohodu a stabilitu maloletých detí. Preto navrhuje, aby súd do rozhodnutia vo veci samej nariadil neodkladné opatrenie (bližšie špecifikované v bode 1. tohto odôvodnenia). K návrhu matka priložila fotokópiu rodných listov maloletých detí, výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 22.07.2026 a fotodokumentáciu poškodenia interiéru rodinného domu. 3. Dňa 13.08.2026 otec maloletých detí doručil vyjadrenie k návrhu matky, v ktorom uvádza, že je momentálne v ťažkej životnej situácií. Po rozchode s matkou detí prišiel o bývanie a dočasne býva na ubytovni. Napriek tomu svoje dcéry veľmi ľúbi a chce byť súčasťou ich života. Má úprimný záujem pravidelne sa s nimi stretávať, podieľať sa na ich výchove a plniť si svoje rodičovské povinnosti. Nikdy nechcel prísť o kontakt s dcérami. Prosí súd, aby pri svojom rozhodovaní prihliadol na najlepší záujem detí a umožnil mu pravidelný osobný kontakt s nimi, aby si mohli vytvárať a udržiavať pevný vzťah. Je pripravený spolupracovať so súdom aj s matkou detí a urobiť všetko pre to, aby jeho dcéry mali vo svojom živote oboch rodičov.
4. V súčasnosti prebieha pod sp. zn. 69P/126/2026 konanie o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom matka žiada zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej J. sumou 350,- eur mesačne a maloletej D. sumou 250,- eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. júna 2026, styk otca s deťmi navrhuje upraviť až po vykonaní dokazovania, zistení rodinných pomerov a posúdení najlepšieho záujmu maloletých detí a zároveň žiada ustanoviť maloletým deťom kolízneho opatrovníka na zastupovanie ich záujmov v tomto konaní. 5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „ CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 11. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. 14. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 15. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 16. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 17. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletých detí. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých detí slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov
konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. To však neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu. 18. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. 19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že za daných okolností je návrh matky v celom rozsahu nedôvodný. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka de facto domáha vydania skoro totožného rozhodnutia (bez uvedenia požadovanej výšky výživného na obe maloleté deti) ako v konaní vo veci samej, a to v skrátenej procesnej lehote 30 dní, bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a bez osvedčenia, že neodkladná potreba zásahu súdu je potrebná. Z obsahu spisu vedeného ohľadne maloletých detí vyplýva, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od 10.06.2026, kedy otec dobrovoľne opustil spoločnú domácnosti a v súčasnosti sa podľa jeho vyjadrenia zdržiava na ubytovni. V návrhu matka popisuje incident zo dňa 16.07.2026, ktorý bol vyvrcholením ich hádok a konfliktov, ktoré sa medzi rodičmi začali stupňovať po odchode otca zo spoločnej domácnosti. Otec sa podľa matky správal agresívne, v priebehu konfliktu, ktorého svedkami boli aj obe maloleté deti došlo podľa nej k poškodeniu interiéru rodinného domu a bola privolaná aj hliadka Policajného zboru (uvedené tvrdenia matka okrem fotodokumentácie schodiska ničím neosvedčila). Z návrhu matky vyplýva, že táto má obe maloleté deti vo svojej osobnej starostlivosti, otec sa nedomáha výkonu starostlivosti o maloleté deti, matka zabezpečuje všetky potreby týkajúce sa maloletých detí, hradí bežné výdavky spojené s ich životom, pričom ako sama uvádza, je schopná tieto zabezpečovať aj naďalej. Matka súdu žiadnym spôsobom neosvedčila, že sa otec domáha výlučnej starostlivosti o maloleté deti, že jej chce maloleté dcéry odňať, resp. že matke neumožňuje výkon jej rodičovských práv. Otec (ako rovnocenný zákonný zástupca maloletých detí) sám vo svojom vyjadrení k návrhu matky uvádza, že chce byť súčasťou života maloletých detí a želá si len pravidelný osobný kontakt s deťmi, aby si mohli vytvárať a udržiavať pevný vzťah. Matka súdu žiadnym spôsobom neosvedčila, že v rodine existuje taká situácia, pre ktorú je potrebné upravovať výkon rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia čo do zverenia maloletých detí. Zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie detí (aj napriek matkou veľmi stroho popisovaného incidentu, ktorého svedkami mali byť obe maloleté deti, súd nemal za osvedčené žiadne priame ohrozenie maloletých detí zo strany otca), by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Terajšia situácia v rodine v zmysle matkou osvedčeného stavu nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých detí, stabilizáciu ich výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by súd deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá aj reálne zabezpečuje starostlivosť o ne. V tomto smere nie je nutné duplikovať už existujúci stav nariaďovaním neodkladného opatrenia, ktoré neslúži na takéto účely. 20. V časti návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté deti v rozsahu určenom súdom, ani táto časť návrhu nespĺňa v čase rozhodovania súdu podmienky podľa § 366 CMP, pričom navyše súd uvádza, že petit matkinho návrhu je v tejto časti absolútne
nevykonateľný (rovnako aj v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi). Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa detí nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Aj napriek tomu, že z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a o maloleté deti sa stará výlučne matka, súd nepovažoval návrh matky za dôvodný. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania, pričom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nepostačujúce len samotné tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa vôbec ničím neprispieva (matka uvádza, že otec v poslednom období prispel jednorazovo sumou 300,- eur na obe deti), keď súčasne nie je splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil, že je daná neodkladná potreba zásahu súdu, t. j., že výživa maloletých detí by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia nejakým spôsobom ohrozená. Samotné ustanovenie § 366 CMP určuje len rozsah výživného, ktoré môže súd formou neodkladného opatrenia priznať - t. j. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Na postup podľa § 366 CMP však musia byť splnené aj všeobecné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby uviedol také skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V návrhu matka nielen, že neosvedčila, že bez uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí v rozsahu zodpovedajúcom nevyhnutnej miere, môže byť výživa maloletých detí potenciálne ohrozená, ale ani neuvádzala žiadne skutkové tvrdenia z ktorých by ohrozenie výživy maloletých detí vyplývalo. Práve naopak, matka sama uvádza, že je schopná zabezpečovať potreby maloletých detí aj naďalej. Matka však podala aj návrh vo veci samej (v ktorom si uplatnila nárok na výživné vo výške 350,- eur mesačne na maloletú J. a 250,- eur mesačne na maloletú D.), kde súd po vykonanom dokazovaní, ktoré prekračuje rámec vykonávaného dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnotí, aké sú možnosti a schopnosti rodičov, opodstatnené náklady maloletých detí a rozhodne o výške vyživovacej povinnosti. 21. V časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletými deťmi rovnako nepovažoval súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. Deti sú v osobnej starostlivosti matky, ktorá podľa obsahu jej návrhu nemá v záujme obmedzovať rodičovské práva otca a ani narušiť jeho vzťah s maloletými deťmi a v návrhu uvádza, že od odsťahovania sa otca zo spoločnej domácnosti jeho kontakt s deťmi viackrát prebehol. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu primeranom tak, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča. V prípade nezhôd rodičov v otázke úprave styku, ktoré sú takej intenzity, že ohrozujú samotné maloleté dieťaťa, je práve otec ten, kto má právo podať na súd návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom. V súčasnej situácii nie je dôvodné, aby súd formou neodkladného opatrenia vymedzoval otcovi, ktorý sa uvedeného ani nedomáha, po preverení pomerov detí a vykonaní potrebného dokazovania vhodnú (matkou v návrhu bližšie neuvedenú) úpravu styku. Súd navyše dodáva, že výrok navrhovaný matkou ani nespĺňa charakter vykonateľnosti. 22. Matka sa formou neodkladného opatrenia domáha aj toho, aby súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka a aby príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonal sociálne šetrenie pomerov. K uvedenému je potrebné uviesť, že súd aj bez návrhu matky v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 11.09.2026 ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka, nakoľko mu uvedená povinnosť vyplýva priamo zo zákona o rodine (§ 31 ods. 2 Zákona o rodine). V danom štádiu konania však nepovažoval za potrebné poveriť príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vykonaním šetrenia v domácnosti matky, a preto aj túto časť návrhu zamietol ako nedôvodnú. Šetrenie pomerov v domácnosti oboch rodičov je vykonávané v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn. 69P/126/2026, kde súd už začal vykonávať dokazovanie. 23. Vyhovenie návrhu matky by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to, aby súd neodkladne
zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletých detí a sú splnené všetky podmienky na jeho vydanie - čo nie je daný prípad. Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh v celom rozsahu zamietol. Až v konaní vo veci samej (konanie vedené pod sp. zn. 69P/126/2026) bude mať súd dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutočného stavu veci, t. j. kto z rodičov, resp. či obaja rodičia spĺňajú predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti, aké sú príjmové, výdavkové a majetkové pomery rodičov, ich schopnosti a možnosti ako aj odôvodnené potreby maloletých detí tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme maloletých detí. 24. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.