Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 26P/18/2026 1426201394 04. 03. 2026 JUDr. Hana Posluchová ECLI:SK:MSBA2:2026:1426201394.2
Uznesenie 26P/18/2026 Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov - matky: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 26P/18/2026 I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa úpravy styku zamieta. II. Vo zvyšku sa návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 26P/18/2026 1. Návrhom zo dňa 1.2.2026, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2026, sa navrhovateľ – otec maloletých detí domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude predbežne upravený jeho styk s maloletými deťmi v párnom kalendárnom týždni od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Zároveň navrhol uloženie informačnej povinnosti matke, nakoľko s ním nezdieľa podstatné informácie týkajúce sa maloletých detí a odmieta ho informovať o bydlisku maloletých detí, na ktoré ich neoprávnene premiestnila. 2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že matka s ním absolútne nekomunikuje a seba aj maloleté deti zatajuje. Neinformuje ho o žiadnych skutočnostiach týkajúcich sa maloletých detí, a to ani o ich zdravotnom stave. Matka neoprávnene a bez jeho súhlasu premiestnila deti na neznáme miesto, pričom mu miesto ich pobytu neoznámila a tají ho. Matka mu úplne obmedzuje styk s maloletými deťmi. Matka rozhoduje sama o všetkých záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí bez jeho vedomia a súhlasu. Maloleté deti sa v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nachádzajú v starostlivosti matky na neznámom mieste. Rodičia maloletých detí sú rozvedení. Zmyslom neodkladného opatrenia je upraviť pomery, ak je to bezodkladne potrebné. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne sa dotýkajúcu záujmov maloletých detí, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, zdravie alebo život maloletých detí vážne ohrozené.
3. V doplňujúcom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.02.2026 otec uviedol, že naliehavosť spočíva v tom, že matka tají miesto pobytu a neinformuje ho o skutočnostiach týkajúcich sa detí a bráni deťom stretávať sa s ním už od apríla 2022. Podľa neho je to trestný čin bránenia výkonu rodičovských práv a týranie blízkej a zverenej osoby. Vo veci preto podal dňa 12.01.2025 o 18.00 hod. trestné oznámenie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby na OKP, PZ v G. X I. B. J.. C. X K. G. pod číslom F./XXXX. Polícia to nevyšetrila a konanie zastavila z neznámeho dôvodu. Dňa 14.12.2025 o 19.15 hod. podal ďalšie trestné oznámenie F./XXXXX-XXX a polícia zase nekoná. Bol sa na polícii informovať a myslí si, že nič nerobia, taja pred ním dôležité informácie a šíria zlo a nenávisť. Je podľa neho nemysliteľné, že mu odmietajú bez uvedenia dôvodu oznámiť pobyt jeho detí. Otec si preto myslí, že mu bránia vo výkone rodičovských práv a maria a sabotujú vyšetrovanie. V policajných a súdnych spisoch nie je uvedené miesto pobytu, na ktorom sa zdržiavajú. Z jeho pohľadu je to únos. Ďalej otec opätovne zopakoval dôvody uvedené v návrhu z 1.2.2026, na základe ktorých považuje nariadenie neodkladného opatrenia za nevyhnutné a opodstatnené. Neodkladné opatrenie má upraviť záujmy maloletých detí, pričom okamžitý zásah zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov vo veci starostlivosti, výchovy, a trávenia voľného času deťmi je potrebný. Záverom navrhol vydať rozhodnutie o jeho stretávaní sa s deťmi v párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 21.00 hod., a tiež rozhodnutie o povinnosti informovať otca o mieste pobytu, zdravotnom stave, školskej dochádzke a ďalšom. 4. Otec v návrhu ani v doplňujúcom podaní neoznačil a ani ku svojim podaniam nepripojil žiadne dôkazy, preto súd pri rozhodovaní o jeho návrhu na neodkladné opatrenie vychádzal z obsahu súvisiacich spisov, zohľadňujúc predchádzajúce súdne rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti. 5. Z rozsudku vtedajšieho Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.10.2022, sp. zn. B4-25P/169/2020-163, právoplatného dňa 03.11.2022, mal súd preukázané, že súd rozviedol manželstvo účastníkov a súd schválil rodičovskú dohodu v znení: „Maloleté deti, A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 200,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 160,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.“ 6. Z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. 26P/118/2024 súd zistil, že uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 05.11.2024, č.k. 26P/118/2024-25, právoplatným dňa 14.02.2025 súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Trnave ako odvolacím súdom v uznesení zo dňa 22.01.2025, č.k. 15CoP/205/2024-108. Pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že nebola splnená požiadavka existencie prvku naliehavosti a nevyhnutnosti, teda otec vo svojom návrhu v časti úpravy styku s maloletými deťmi nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí neodkladným opatrením, ako to vyžaduje doterajšia súdna prax. V záujme maloletých detí by nebolo, aby sa s otcom stretávali tak, ako navrhoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd teda návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti stretávania sa otca s maloletými deťmi zamietol. Súd zamietol návrh otca aj v časti informačnej povinnosti, ktorú otec žiadal. Ak by otec poznal bydlisko maloletých detí a bydlisko ich matky, mohol by deti ohroziť tak fyzicky ako aj psychicky. Obavy matky z násilného správania sa otca k nej je možné považovať minimálne za osvedčené. Nie je v záujme maloletých detí, aby za takejto situácie otec poznal bydlisko matky a bydlisko maloletých detí. Súd zamietol aj návrh otca v časti v ktorej požadoval informácie o zdravotnom stave maloletých detí, resp. uvedenia mena a sídla lekára, ktoré deti navštevujú. Z výpovede otca a matky vyplýva, že otec maloletých detí sa v určitých situáciách správa násilnícky (fyzické napadnutie matky, ktoré otec nepoprel, rozbitie okna na aute, rozbitie stolíka v izbe dcéry), nebolo by teda v najlepšom záujme maloletých detí, aby otec kontaktoval lekára a deti potenciálne ohrozil. 7.1. Z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. 26P/61/2024 súd zistil, že rozsudkom č.k. 26P/61/2025-223 zo dňa 27.03.2025, právoplatným dňa 13.05.2025, rozhodol tak, že konanie o návrhu otca na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti zastavil (výrok I.). Návrh otca na úpravu stretávania sa otca s maloletými deťmi zamietol (výrok II.). Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletým
zamietol (výrok III.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. od 09.08.2024 sumou 300,eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky (výrok IV.). Otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 09.08.2024 do 31.03.2025 v sume 800,- eur, a to matke spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50,- eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok (výrok V.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. od 01.04.2025 sumou 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky (výrok VI.). Zároveň týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/169/2020-163 zo dňa 27.10.2022 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. a maloletému C. (výrok VII.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.). 7.2. Proti tomuto rozsudku nepodal otec odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, avšak podaním zo dňa 2.2.2026, založeným k sp. zn. 26P/61/2024, navrhuje „rozklad a zrušenie rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II zo dňa 27.03.2025 č.k. 26P/61/2024 a riadne stanoviť výživné a stretávanie s deťmi“. Podanie bolo nesprávne adresované Krajskému súdu v Bratislave, ktorý ho následne odstúpil Mestskému súdu Bratislava II. Predmetné podanie spolu so spisom sp. zn. 26P/61/2024 bolo dňa 03.02.2026 predložené Krajskému súdu v Trnave, ktorý vec prípisom zo dňa 11.02.2026 vrátil bez rozhodnutia tunajšiemu súdu s tým, že je potrebné odstraňovať vady podania. 7.3. K časti návrhu otca na určenie stretávania sa otca s maloletými deťmi sa v odôvodnení rozsudku č.k. 26P/61/2025-223 zo dňa 27.03.2025 uvádza, že v čase pôvodného rozhodovania súdu o spôsobe stretávania sa otca s maloletými deťmi žili maloleté deti spolu s matkou na mieste, ktoré otec nepoznal. Matka mala z otca kvôli jeho násilnému správaniu sa k nej a k deťom strach. K zmene pomerov nedošlo ani v súčasnosti. Matka s maloletými deťmi naďalej žije na mieste, ktoré otec nepozná, pretože strach matky a detí voči otcovi stále pretrváva. Túto skutočnosť mal súd jednoznačne preukázanú z výpovede matky a z výpovedí maloletých detí. Pretože nedošlo k zmene pomerov v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktorá sa týka stretávania sa otca s maloletými deťmi, bolo potrebné návrh otca na úpravu stretávania sa otca s maloletými deťmi zamietnuť už len z tohto dôvodu. (bod 63.) Je potrebné dodať, že násilné sa správanie sa otca k matke a deťom je zjavne preukázané. Uznesením o nariadení neodkladného opatrenia bolo kvôli strachu matky z otca otcovi zakázané vstupovať do bytu, ktorý majú spolu s matkou v BSM (otec súdom nariadené neodkladné opatrenie nerešpektuje a v byte stále býva). Otec v priebehu konania sám potvrdil, že matku maloletých fyzicky a sexuálne napadol, takéto správanie sa nepovažuje za zlé a tvrdí, že ho mala matka k takémuto konaniu vyprovokovať. Otec maloletých sám potvrdil, že svedkom jeho násilného správania sa k matke boli aj obidve maloleté deti. Pred informatívnym výsluchom, ktorý sa mal uskutočniť u koordinátora otec v násilí voči matke pokračoval, dáždnikom rozbil sklo na aute. Násilné sa správanie otca nie je podľa všetkého ojedinelé po vyhlásení rozsudku vo veci dňa 27.03.2025 sa otec vyhrážal fyzickým násilím aj konajúcemu sudcovi. (bod 64.) Obidve maloleté deti potvrdili, že sa s otcom stretávať nechcú a popísali jeho násilné správanie sa k nim a k ich matke. Obidve deti uviedli, že jediné stretávanie sa s otcom, ktoré sú ochotné tolerovať je stretávanie sa u otcovej mamy, teda ich babky, ktorá je schopná v prípade potreby otcovo nevhodné správanie sa k maloletým deťom korigovať. (bod 65.) Súd je toho názoru, že vzhľadom na vek maloletých detí nie je možné maloleté deti nútiť, aby sa s otcom, ktorý sa k nim a k ich matke preukázateľne násilne správal stretávali. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi musí byť v tomto prípade založené na dobrovoľnosti, iným slovami, deti sa s otcom môžu stretávať a budú stretávať vtedy keď to sami uznajú za vhodné a v takom prostredí, ktoré považujú za bezpečné. V tomto konkrétnom prípade je nepochybne potrebné zohľadniť názor maloletých detí, ktorý bol v konaní jasne a presvedčivo vyslovený a akceptovať tak participačné práva detí v konaní, ktoré sa ich týka, ktoré sú chránené Dohovorom o právach dieťaťa, Zákonom o rodine a CMP. (bod 66.) Z vyššie uvedených dôvodov, teda preto, že nedošlo k zmene pomerov v časti úpravy práva a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré sa týkajú stretávania sa otca s maloletými deťmi, preto, že otec nezmenil svoje správanie sa k deťom, ani k ich matke a preto, že súd akceptuje participačné práva detí, ktoré sa v konaní vyjadrili jasne, že sa s otcom stretávať nechcú, súd návrh otca na úpravu stretávania sa otca s maloletými deťmi zamietol. (bod 67.) Skutočnosť, že stretávanie sa otca s maloletými deťmi nie je upravené neznamená, že sa deti s otcom stretávať nemôžu. Deti sa však sami rozhodnú kedy sa s otcom chcú stretnúť a v akom prostredí sa s otcom chcú stretnúť. Takýmto spôsobom je podľa názoru súdu dostatočne zabezpečené právo otca na stretávanie sa s deťmi a zohľadňuje najlepší záujem maloletého dieťaťa. (bod 68.) V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 276/2014-48 zo dňa 28.10.2014, podľa ktorého pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nie je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. V súlade s princípmi medzinárodného práva postupuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) pri interpretácii dohovoru, zvlášť ak ide o pravidlá týkajúce sa medzinárodnej ochrany ľudských práv (napr. Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko, rozsudok zo 6. 7. 2010, bod 131) a rovnaký prístup je vlastný aj ústavnému súdu pri konkrétnej kontrole ústavnosti. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre (ibid., bod 135) konštatuje, že existuje široký konsenzus, i v rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa (ibid., bod 136). Článok 8 Dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov (Sahin v. Nemecko, rozsudok z 8. 7. 2003) (bod 69.). 7.4. Z obsahu spisu sp. zn. 26P/61/2024 mal súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10C/18/2022-17 zo dňa 13.04.2022, bolo otcovi maloletých detí uložené, aby nevstupoval do bytu, ktorý je v spoluvlastníckom podiele otca a matky maloletých detí. Uvedené uznesenie súd okrem iného odôvodnil tak, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol, že je dostatočne osvedčená obava navrhovateľky, teda matky maloletých detí o život, zdravie a sexuálnu integritu. 7.5. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26P/61/2024 vyplýva, že dňa 17.10.2024 vykonal kolízny opatrovník šetrenie pomerov maloletých detí v domácnosti oboch rodičov. V domácnosti otca na adrese F. XX, G., sa v čase šetrenia v byte nachádzal otec maloletých detí. Izba maloletých detí pôsobila neupraveným dojmom. Otec uviedol, že deti domácnosť už dlhšiu dobu nenavštevujú a veci, ktoré tu po ich odsťahovaní zostali, sú stále na svojom mieste, otec s nimi nehýbe. Aktuálne otec s deťmi v kontakte nie je, odmietajú sa s ním stretávať. Maloletá A. sa s ním nechce stretnúť ani v nákupnom centre. V prípade, ak im otec telefonuje, poprípade napíše, deti mu telefón nezodvihnú a ani mu neodpíšu. Otec sa s nimi nemá ako inak skontaktovať. Jediný osobný kontakt je možný u starej matky, kam deti chodia po škole, no ani toto nie je pravidelné a v prípade stretnutia, mu s ťažkosťami odpovedajú na pozdrav a prípadné otázky. Otec nerozumie, prečo ho deti odmietajú, nemá pocit, že by sa niečo vážne stalo. Takéto správanie považuje za nezdvorilé a chcel by, aby sa deti začali chovať lepšie. Chybu na svojej strane a dôvod pre takéto chovanie detí otec nevidí, je presvedčený, že ich manipuluje matka. Ďalej kolízny opatrovník vykonal dňa 25.10.2024 ohlásené šetrenie pomerov v domácnosti matky. Išlo o vopred dohodnuté šetrenie v domácnosti matky. Ide o rodinný dom vo vlastníctve partnera matky. V detskej izbe bolo všetko potrebné pre pobyt a vzdelávanie maloletých detí. Každé z detí má vlastnú posteľ, priestor na písanie úloh, ako i na oddych. Matka uviedla, že obe deti sa otca boja, neustále ich prenasleduje. Komunikácia otca s deťmi je neadekvátna, uráža ich. Matka potvrdila, že deti počas týždňa navštevujú matku otca, ktorá býva na adrese H. X, G.. Tu sa občas s otcom stretnú aj osobne, no ich komunikácia je zložitá. Otec sa snaží zisťovať informácie zo života matky. Deti sa s ním odmietajú baviť, s ťažkosťami mu odpovedia na pozdrav. Maloletý C. od určitého času, ak je u starej matky otec, tam odmieta ísť. Kolízny opatrovník vykonal dňa 18.10.2024 pohovor s obidvoma maloletými deťmi. Pohovor bol vedený v kladnej a priateľskej atmosfére, s prihliadnutím na vek a potreby obidvoch maloletých detí. Pohovor bol vykonaný bez prítomnosti rodičov, s každým z maloletých detí samostatne. Tieto však nezávisle na sebe, trvali na nenahrávaní a nechceli ani, aby o presnom obsahu pohovoru, boli rodičia informovaní. Z pohovoru však vyplynulo, že deti majú z otca obavy. Maloletý C. sa rozplakal a pri odôvodňovaní, prečo nechce byť v kontakte s otcom, uviedol, že v minulosti sa toho veľa stalo. Otca sa naďalej bojí a nevie si predstaviť, že by sa s ním musel v nejakom čase stretávať. Maloletá A. uviedla, že si s otcom nemá čo povedať. V prípade, ak sa stretnú, pozdraví ho, no momentálne sa s ním ani nechce stretávať. Poslal jej viacero urážlivých správ. Otec ju prenasleduje, za účelom zistenia jej aktuálneho bydliska. Maloletá sa s otcom nechce stretávať, má z neho strach.
7.6. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26P/61/2024 vyplýva, že maloletá A. B., narodená XX.XX.XXXX na súde vypovedala tak, že si neželá, aby bola nahrávka z výsluchu prístupná nikomu inému okrem súdu. Bola svedkom toho, ako otec mamu niekoľkokrát fyzicky napadol. Otec s nimi nebýva už tri roky. Konflikty medzi rodičmi prebiehali už dlhšie, pamätá si ich od 12 rokov jej veku. Otca nemá rada, stretávajú sa občas u babky, teda u otcovej mamy. Babka sa aj otcovi snažila dohovoriť, ale nepomohlo to. Otec si pred babkou nedovolí na ňu kričať. Otec býva v byte, kde bývali spolu s mamou. Do budúcnosti nemá záujem o stretávanie sa s otcom. Nechce sa s otcom stretávať vôbec s výnimkou náhodných stretnutí u babky. K otcovi nemá žiaden vzťah, nevie čo by spolu robili alebo o čom by sa spolu rozprávali. Posledné dobré spomienky na otca má iba keď bola malá a chodila do škôlky. S otcom nechce bývať a už vôbec nechce aby bola v jeho starostlivosti. Otec nevie s kým, ani kde bývajú a nechce, aby sa to dozvedel. Nechce aby robil problémy keby tam došiel. 7.7. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26P/61/2024 vyplýva, že maloletý C. B., narodený XX.XX.XXXX na súde vypovedal tak, že si neželá, aby bola nahrávka z výsluchu prístupná nikomu inému okrem súdu. Uviedol, že býva s mamou a sestrou. Medzi mamou a otcom je zlý vzťah. Stále sa hádajú a jeho otec je protivný. Mame robí zle. Uviedol, že sa mu marí, že ju otec trochu bil. Videl keď otec mamu bil. Videl to jeden alebo dvakrát. Hádky boli veľmi časté, už od roku 2020. Otca nemá rád. Na stupnici od 1 do 10, kde je 1 najlepšia a 10 najhoršia by dal otcovi známku 9 alebo 10. S otcom sa stretáva iba u babky, naposledy sa stretli deň pred výsluchom. Iba sa pozdravili. Uviedol, že s otcom sa vôbec nechce stretávať. Nechce, aby sa otec o nich staral. Pamätá si, že mu niekedy ublížil. Keď niečo spravil zle tak mu dal facku. Nebolo to často, ale bolo to viackrát. Otec sa u babky stále pýta kde bývajú, no oni mu nechcú povedať, pretože by to pre nich nebolo dobré. Babka veľmi nesúhlasí s tým, čo otec robí a ako sa správa. Keď sa ich otec pýtal, kde bývajú, tak babka zakročila. Maloletý uviedol, že má z otca strach. 7.8. Z úradného záznamu zo dňa 27.03.2025 založeného v spise sp. zn. 26P/61/2024 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 26P/61/2024 pri ústnom odôvodnení rozsudku zákonného sudcu verbálne napadol otec maloletých detí. Uviedol, že „takú ti drbnem, podám na teba disciplinárku“. Verbálny útok menovaného zákonný sudca považoval za vážny, vyzval ho, aby okamžite opustil pojednávaciu sieň. Menovaný pojednávaciu sieň odmietol opustiť, preto asistentka senátu privolala justičnú stráž. Po príchode justičnej stráže bol H. B. z pojednávacej miestnosti vyvedený. 8. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (ods. 1). Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3). 9. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 10. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa § 327 ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 18. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 19. Civilný mimosporový poriadok len rámcovo upravuje nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v danej veci nejde o žiadny prípad, ktorý je upravený v § 365 až § 367. Potom je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia § 324 Civilného sporového poriadku, pričom v zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, pričom len náhodne vymenúva niektoré typické príklady neodkladných opatrení, čo znamená, že súd môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenie. V konaniach starostlivosti o maloletých súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. 20. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňuje obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín (§ 326 ods. 2 CSP). Pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. To prirodzene kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť návrhu, za obsah ktorého zodpovedá navrhovateľ. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti, aby súd z nich pri rozhodovaní mohol vychádzať. Civilný sporový poriadok ale pojednávanie, resp. výsluch strán a vyjadrenie druhej strany v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevylučuje en bloc. Ak to súd považuje v odôvodnených prípadoch za nevyhnutné a účelné, môže niektoré z uvedených procesných úkonov uskutočniť; je však povinný dbať na zachovanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 1119 s.) 21. Vzhľadom na uvedené procesné východiská, citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že návrhu otca v požadovanom znení a navrhovaným procesným postupom (neodkladným opatrením) nie je možné vyhovieť.
22. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa úpravy styku odôvodnil tým, že matka s ním nekomunikuje a seba aj maloleté deti zatajuje, styk s maloletými deťmi mu úplne obmedzuje a už od apríla 2022 deťom bráni stretávať sa s ním. K tomu súd konštatuje, že naposledy bolo o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi právoplatne rozhodnuté v konaní vo veci samej sp. zn. 26P/61/2024, a to rozsudkom zo dňa 27.3.2025, ktorým bol návrh otca na úpravu styku zamietnutý. Súd zamietol tento návrh otca predovšetkým z dôvodu, že mal za preukázané násilné správanie sa otca k matke a deťom. Obidve maloleté deti v rámci svojho výsluchu na súde potvrdili, že sa s otcom stretávať nechcú a popísali jeho násilné správanie sa k nim a k ich matke. Obidve deti uviedli, že jediné stretávanie sa s otcom, ktoré sú ochotné tolerovať, je stretávanie sa u otcovej mamy, teda ich babky, ktorá je schopná v prípade potreby otcovo nevhodné správanie sa k maloletým deťom korigovať. Súd tak v konaní sp. zn. 26P/61/2024 dospel k záveru, že vzhľadom na vek maloletých detí nie je možné maloleté deti nútiť, aby sa stretávali s otcom, ktorý sa k nim a k ich matke preukázateľne násilne správal. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi musí byť v tomto prípade založené na dobrovoľnosti, iným slovami, deti sa s otcom môžu stretávať a budú stretávať vtedy, keď to sami uznajú za vhodné a v takom prostredí, ktoré považujú za bezpečné. 23. Otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielenže neosvedčil, ale ani netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by predstavovali zmenu skutkového stavu zisteného súdom v označenom konaní vo veci samej, na podklade ktorého bol zamietnutý jeho návrh na úpravu styku s maloletými deťmi. Súd preto nemal žiadny dôvod odkloniť sa od skutkových a právnych záverov súdu v konaní vo veci samej a vyhovieť návrhu otca na úpravu jeho styku s deťmi neodkladným opatrením v tunajšom konaní. Súd má naviac za to, že k zmene aktuálneho súdneho rozhodnutia vo veci samej v tom smere, že styk otca s deťmi je neupravený, nie je možné bez ďalšieho dospieť v konaní o neodkladnom opatrení, ale výlučne v konaní vo veci samej, na základe riadne vykonaného dokazovania, a aj to len v prípade, ak by bola preukázaná zmena pomerov oproti stavu zistenému v predchádzajúcom konaní. Faktom je tiež to, že maloletá A. je t.č. vo veku XX rokov (vo veku blízkom dospelosti) a maloletý C. má t.č. XX,X roka. Vek maloletých detí sa pritom v súdnej praxi považuje za dôležitý faktor pri rozhodovaní o úprave ich styku s rodičom. Platí, že čím vyšší je vek dieťaťa, tým viac sa zohľadňuje názor ním vyjadrený. 24. Na základe vykonaného dokazovania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení a s prihliadnutím na skutočnosť, že otec nepreukázal také skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí a tiež splnenie zákonných predpokladov na zásah súdu práve formou nariadenia neodkladného opatrenia v ním požadovanom znení, súd jeho návrh v časti týkajúcej sa úpravy styku zamietol. Súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Na základ uvedeného súd dospel k záveru, že nie je opodstatnené práve formou neodkladného opatrenia upravovať styk otca s maloletými deťmi; takýto postup je totiž namieste len vtedy, ak pre zabezpečenie dočasnej ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania sa okamžitý zásah súdu javí ako nevyhnutný. Platí pritom, že v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa alebo osvedčenia iného závažného dôvodu, je možné neodkladným opatrením rozhodnúť aj mimo rozhodovania vo veci samej (v tomto prípade v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom), k čomu však v posudzovanom prípade nedošlo. 25. V prevyšujúcej časti, v ktorej otec žiadal uloženie informačnej povinnosti matke, súd návrh v súlade s ustanovením § 327 Civilného sporového poriadku odmietol z dôvodu, že informačnú povinnosť je potrebné v rozhodnutí vymedziť dostatočne presne tak, aby nevznikali pochybnosti o jej konkrétnom obsahu. Návrh otca bol však v tejto časti neurčitý, keďže otec neuviedol, v akých časových intervaloch a akou formou (písomne alebo formou el. komunikácie a na akú mailovú adresu/tel. číslo), a napokon ani v akom presne rozsahu má byť informačná povinnosť matke uložená. V zmysle citovaného ustanovenia sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania pri návrhu na neodkladné opatrenie nepoužijú. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie: 26P/18/2026 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia