Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-36Cbi/7/2020 1120214481 12. 09. 2024 JUDr. Ildikó Kohoutová ECLI:SK:MSBA3:2024:1120214481.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: JUDr. Oliver Korec, so sídlom kancelárie Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Blitshtein Trading, s.r.o, so sídlom Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, IČO: 46 853 359, proti žalovanému: BBME, s.r.o., so sídlom Matejkova 3272/11, 841 05 Bratislava, IČO: 48 134 147, právne zast.: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 42 050 804, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 09. 2020 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom v zmysle ust. § 57, ust. 59 a ust. 60 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len „ZKR“). Konkrétne žiadal, aby súd určil, že právne úkony úpadcu, splatenie pôžičky žalovanému z 19. júna 2019 vo výške 66.667,- EUR a z 25. júna 2019 vo výške 33.333,- EUR, sú v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-8K/51/2019 voči veriteľom úpadcu neúčinné. Zároveň žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do konkurznej podstaty peňažnú náhradu v sume 100.000,- EUR. 2. Ako dôvod podania predmetnej žaloby uviedol, že pôvodne Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 8K/51/2019 zo dňa 16.09.2019 (ďalej aj len „uznesenie“) vyhlásil na majetok dlžníka: Blitshtein Trading, s.r.o, so sídlom Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, IČO: 46 853 359 (ďalej aj len „úpadca) konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Oliver Korec. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 185/2019 dňa 25.09.2019. Žalobca po ustanovení do funkcie správcu úpadcu, bez zbytočného odkladu písomne požiadal o poskytnutie súčinnosti osoby, ktoré disponovali účtovnými dokladmi úpadcu. Za účelom kontroly účtovníctva úpadcu nechal správca úpadcu vypracovať Správu z kontroly účtovníctva pre správcu konkurznej podstaty o možnosti odporovateľnosti právnych úkonov. Na základe predložených účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný poskytol dňa 3. septembra 2018 úpadcovi pôžičku vo výške 100.000,- EUR. Úpadca splatil predmetnú pôžičku žalovanému dvomi čiastočnými úhradami realizovanými v dňoch 19. júna 2019 a 25. júna 2019. V čase, keď úpadca splatil žalovanému pôžičku, bol v úpadku vo forme predĺženia a aj vo forme platobnej neschopnosti. 3. Z ustanovení § 57 ods. 2,4 ZKR a § 59 ods. 1,3,4 ZKR vyplýva, že pre účely úspešného odporovania právneho úkonu predpokladá ZKR kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: a) existencia zvýhodňujúceho právneho úkonu dlžníka, ktorým inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa; b) zvýhodňujúci právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka; c) zvýhodňujúci právny úkon bol urobený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania; d) právo odporovať právnemu úkonu bolo uplatnené u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od
vyhlásenia konkurzu; e) odporuje sa právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 4. K splneniu jednotlivých podmienok žalobca uviedol nasledovné. Existenciu zvýhodňujúceho právneho úkonu úpadcu, na základe ktorého neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa - žalovaného, možno odvodiť zo skutočnosti, že splatením pôžičky práve žalovaného zvýhodnil tohto svojho veriteľa oproti ostatným veriteľom. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na skutočnosť, že v čase vrátenia pôžičiek žalovanému mal úpadca aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky boli v rozhodnom čase, t.j. v čase 19.06.2019 a 25.06.2019 už dávno po lehote splatnosti. V zmysle ustanovenia § 59 ZKR platí, že skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu má výlučne objektívny charakter, t.j. k odporovateľnosti sa nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany. S poukazom na uvedené preto možno konštatovať, že vrátením pôžičiek prišlo k zvýhodneniu žalovaného na úkor ostatných veriteľov. Na základe vykonanej kontroly účtovných a iných predložených dokladov žalobca zistil, že k zvýhodňujúcim právnym úkonom prišlo v období, keď úpadca už bol v úpadku. Z účtovnej závierky malej účtovnej jednotky k 31.12.2018, verejne dostupnej na registri účtovných závierok vyplývalo, že účtovná jednotka vykazovala neobežný majetok na riadku 02 Súvahy v netto hodnote vo výške 358.288,Eur a obežný majetok na riadku 33 vo výške 482.225,- Eur. Z tejto účtovnej závierky vyplývalo, že účtovná jednotka v roku 2018 vykazovala na riadku 80 Súvahy vlastné imanie vo výške - 416 294,00 Eur. Vlastné imanie predstavuje hodnotu, o ktorú majetok spoločnosti ocenený v účtovných cenách presahuje záväzky spoločnosti. Kontrolou bolo ďalej zistené, že hodnota záväzkov účtovnej jednotky ku dňu 31.12.2018 vykázaná na riadku 101 dosahovala sumu 1.275.298,00 Eur. Hodnota majetku účtovnej jednotky ku dňu 31.12.2018 vykázaná na riadku 01 predstavovala sumu 859.004,00 Eur. Z uvedeného vyplýva, že úpadca bol k 31.12.2018 v úpadku vo forme predlženia. Úpadca vykazoval na riadku 80 k 31.12.2018 záporné vlastné imanie vo výške - 416.294,00 Eur. Žalobca má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že úpadca bol k 31.12.2018 v úpadku vo forme predlženia, možno odôvodnene predpokladať, že bol v úpadku vo forme predlženia aj k 19.06.2019 a k 25.06.2019, kedy došlo k splateniu predmetnej pôžičky úpadcom. Úpadca ďalej nenadobúdal počas roka 2019 žiaden majetok, ale práve naopak, úpadca sa v priebehu celého roka kontinuálne už od januára 2019 zbavoval majetku predajom motorových vozidiel, predajom hnuteľných vecí a podobne... Žalobca má k dispozícii Saldokonto záväzkov k 30.06.2019 z účtovníctva úpadcu, ktoré priložil k podanej žalobe, z ktorého vyplýva, že úpadca mal k 30.06.2019 záväzky vo výške 949.626,06 Eur, pričom konkrétna suma záväzkov k rozhodnému dňu, t.j. ku dňu splatenia pôžičky 19.06.2019 a 25.06.2019 bola vo výške 938 474,08 Eur ku dňu 19.06.2019 a vo výške 946.255,65 Eur ku dňu 25.06.2019. Majetok úpadcu vie správca preukázať iba k 31.12.2018 podľa Účtovnej závierky k 31.12.2018, ktorý bol evidovaný vo výške 859.004 Eur, čo však k rozhodnému dňu 19.06.2019 a 25.06.2019 s určitosťou nie je rovnaký stav majetku. Podľa účtovníctva úpadcu, úpadca evidoval k 30.06.2019 podľa Saldokonta pohľadávok majetok, t.j. pohľadávky v celkovej výške 126.379 Eur, pričom možno odôvodnene predpokladať, že keď ich evidoval v účtovníctve k 30.06.2019 tak ich evidoval aj k 19.06.2019 a 25.06.2019 (t.j. 11 a 5 dní vopred) a ďalej vie správca s určitosťou potvrdiť že úpadca evidoval aj majetok, ktorý správca zaradil do súpisu oddelenej podstaty v celkovej výške 44.682,50 Eur a hnuteľné veci zaradené v súpise všeobecnej podstaty v celkovej sume 6.990,26 Eur. Zároveň správca eviduje ku dňu vyhlásenia konkurzu aj finančný zostatok na účte v celkovej výške 53.760,91 Eur (žalobca si je vedomý že k 19.06.2020 a 25.06.2019 mohol byť zostatok financií na účte odlišný od zostatku ku dňu vyhlásenia konkurzu avšak nepredpokladá výrazne odlišný stav financií - vyšší, už 25.07.2019 čo je približne mesiac po splatení pôžičky už úpadca so zostatkom financií na bankovom účte nemanipuloval.). Iný majetok správca v účtovníctve k 30.06.2019 neeviduje a zároveň neeviduje ani nijaký úbytok od 19.06.2019 do 30.06.2019 a preto možno odôvodnene predpokladať, že hodnota majetku úpadcu spolu k 19.06.2019 bola účtovne vo výške 231.182,67 Eur. Žalobca sa týmto snaží poukázať na skutočnosť, že v čase splatenia pôžičky bol úpadca v úpadku vo forme predlženia a to aj vzhľadom na skutočnosť, že správca sa snažil čo najpresnejšie zhodnotiť číslo ohľadom majetku úpadcu k rozhodnému dňu. S určitosťou však správca vie povedať presný stav záväzkov k 19.06.2019 a 25.06.2019, ktorý je podľa Saldokonta záväzkov vo výške 938 474,08 Eur ku dňu 19.06.2019 a vo výške 946.255,65 Eur ku dňu 25.06.2019 a keby sa aj vychádzalo z veľmi pozitívneho čísla majetku ešte na konci roka 2018 (majetok vo výške 859.004,Eur, čo však s určitosťou nebol stav majetku k 19.06.2019 aj vzhľadom na uvedené zistenia majetku správcu v konkurze), tak aj v tomto prípade vychádza úpadcovi záporne vlastne imanie vo výške 79.470,08 Eur ku dňu 19.06.2019 resp. - 87.251,65 Eur ku dňu 25.06.2019, čo znamená že úpadca bol k 19.06.2019 s určitosťou v úpadku vo forme predlženia. Žalobca zároveň uvádza, že účtovná závierka za rok 2018 zostavená k 31.12.2018 bola zostavená dňa 18.06.2020, t.j. už ku dňu 18.06.2020 konateľ úpadcu mal vedomosť o zápornom imaní úpadcu, t.j. o tom, že úpadca je v úpadku vo forme
predlženia (nakoľko predmetnú účtovnú závierku podpisoval konateľ úpadcu) a napriek tejto skutočnosti konateľ úpadcu splatil pôžičku. Žalobca uvádza, že úpadca bol v rozhodnom čase v úpadku aj vo forme platobnej neschopnosti, nakoľko k rozhodnému dňu 19.06.2019 a 25.06.2019 mal viac ako dva záväzky 30 dní po lehote splatnosti, čím žalobca poukazuje opätovne jednak na Konečný zoznam prihlásených pohľadávok v konkurze (príloha č. 4) ako aj na saldokonto záväzkov k 30.06.2019 (príloha č. 5) v ktorom je pri každom záväzku uvedená lehota splatnosti, pričom v predmetnom salde sú aj záväzky, ktoré boli splatné aj v roku 2018 a väčšina z nich v období marec - apríl 2019. K výške majetku úpadcu počas rozhodného dňa 19.06.2019 a 25.06.2019 si žalobca zároveň dovoľuje uviesť, že účtovná hodnota majetku tak, ako uvádza vyššie vo výške 231.182,67 Eur nie je však reálna hodnota, ktorá by stačila na uspokojenie všetkých v danom čase splatných pohľadávok v konkurze, nakoľko pohľadávky úpadcu evidované v účtovníctve vo výške 126.379 Eur ani zďaleka neodzrkadľujú reálny stav, nakoľko správca vyzval viacerých veriteľov na úhradu a do dnešného dňa bolo uhradených iba cca 2.000 Eur, nakoľko viacerí veritelia odpovedali, že predmetné pohľadávky už dávno uhradili, prípadne boli vysporiadané iným spôsobom. Správca sa teda snaží poukázať na skutočnosť, že reálny majetok ktorý v danom čase úpadca mal, by s určitosťou nepostačoval na úhradu všetkých splatných pohľadávok, ktoré boli ku dňu 19.06.2019 vo výške 938 474,08 Eur a ku dňu 25.06.2019 vo výške 946.255,65 Eur. 5. Z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR vyplýva, že odporovať možno iba tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorým ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Ukrátenie spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. Do konkurzného konania bolo do dňa podania žaloby prihlásených celkovo 33 veriteľov s celkovým objemom prihlásených pohľadávok vo výške 829.863,97 Eur. Z predloženého zoznamu pohľadávok teda vyplýva, že takýmto právnym úkonom prišlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze, ako je napríklad - pohľadávka veriteľa Cargomind GmbH, ktorý v danom čase evidoval voči úpadcovi neuhradené faktúry - Faktúra č. 19-101-00884 zo dňa 30.01.2019, splatná dňa 13.02.2019, Faktúra č. 19-101-01121 zo dňa 06.02.2019, splatná dňa 20.02.2019, Faktúra č. 19-101-01825 zo dňa 28.02.2019, splatná dňa 14.03.2019, ďalej napríklad pohľadávka veriteľa EXOTIMEX EUROPE B.V., ktorý evidoval v rozhodnom čase voči úpadcovi splatné pohľadávky - Faktúra č. 164-19001137 zo dňa 08.03.2019, splatná dňa 05.04.2019, ale aj napríklad pohľadávka veriteľa FLOWER BOARD THE FINANCIAL COMPANY LTD ktorý v rozhodnom čase evidoval voči úpadcovi splatnú pohľadávku - Faktúra č. 13143 zo dňa 27.01.2019. V zmysle uvedeného by teda hodnota majetku a teda aj uspokojenie prihlásených veriteľov bolo jednoznačne vyššie, ak by takýto právny úkon - splatenie predmetnej pôžičky vo výške 100.000,- Eur nebol urobený. V prípade, ak by nebolo prišlo k predmetnému úkonu - splateniu pôžičky, úpadca by evidoval predmetnú pôžičku v zozname svojich záväzkov a teda žalovaný by musel svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzného konania za účelom jej pomerného uspokojenia tak ako ostatní všetci veritelia a teda bol by uspokojený podľa pravidiel konkurzu pomerne, t.j. spravodlivo. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak by nedošlo k predmetnému úkonu - splateniu pôžičky, pomerné uspokojenie prihlásených veriteľov v konkurze by bolo vyššie o 100.000,- Eur. 6. Z § 57 ods. 2,4 ZKR, § 60 ods. 1, 2, 3 ZKR vyplýva, že pre účely úspešného odporovania právneho úkonu predpokladá ZKR kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: a) existencia ukracujúceho právneho úkonu dlžníka, ktorým ukrátil svojich veriteľov; b) úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, pričom vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá ak sa nepreukáže opak; c) ukracujúci právny úkon bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania; d) právo odporovať právnemu úkonu bolo uplatnené u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; e) odporuje sa právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 7. Existenciu ukracujúceho právneho úkonu úpadcu, na základe ktorého úpadca ukrátil svojich veriteľov odvodzujeme od všetkých vyššie uvedených skutočností, na základe ktorých prišlo k splateniu pôžičky úpadcom žalovanému, a to v celkovej výške 100.000,- Eur. Takýmto konaním úpadca ukrátil svojich veriteľov o celkovú sumu 100.000,- Eur, ktorá (keby takýto ukracujúci právny úkony, t.j. splatenie pôžičky úpadcom nebol vykonaný), mohla slúžiť na omnoho vyššie uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze. Žalobca má za to, že ukracujúci právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, pričom druhá strana mala vedomosť o týchto úkonoch. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov jednoznačne vyplýva aj zo skutočnosti spočívajúcej v splatení pôžičky vo výške 100.000 eur krátko pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, t.j. 31 a 39 dní, čím sa úpadca zbavil finančných prostriedkov vo výške 100.000,- Eur a to v čase, keď vedel, že má aj iné pohľadávky po lehote splatnosti. Zároveň úpadca vedel k 19.06.2019 a k 25.06.2019 že je v úpadku vo forme predlženia, t.j. vykazuje záporne vlastne imanie, nakoľko závierka za rok 2018 bola zostavená dňa 18.06.2019, čiže túto
vedomosť mal už 18.06.2019 a aj napriek tomu zrealizoval splatenie pôžičky, z čoho možno jednoznačne úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov preukázať. Predmetný návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný pôvodne na Okresný súd Bratislava I dňa 26.07.2019, t.j. iba cca 1 mesiac po tom ako prišlo k splateniu predmetnej pôžičky. V zmysle uvedeného teda ide bez pochýb o bezprostredne nadväzujúce obdobie krátko pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov odvodzuje žalobca od skutočnosti, že vzhľadom na poskytnutie pôžičky úpadcovi žalovaným v auguste 2018 vo výške 100.000,- Eur (čo predstavuje pomerne vysokú sumu), muselo byť žalovanému ako podnikateľskému subjektu zrejmé, že úpadca má finančné problémy keď o predmetnú pôžičku žiadal žalovaného. Správca úpadcu má za to, že úpadca informoval žalovaného o zlej finančnej situácii úpadcu a o dôvodoch získania predmetnej pôžičky. Zároveň žalobca uviedol, že nárok bol uplatnený voči právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania a v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu. S ohľadom na všetko uvedené žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel. 8. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil v plnom rozsahu s podanou žalobou a poprel všetky skutkové tvrdenia protistrany. V danom prípade nie sú podľa jeho názoru naplnené skutkové okolnosti v zmysle § 57, § 59 a § 60 ZKR a zároveň vyslovením neúčinnosti predmetného právneho úkonu sa ani nezlepší finančná situácia úpadcu. Zmluvou o peňažnej pôžičke vo výške 100.000,EUR poskytol žalovaný úpadcovi pôžičku so splatnosťou 28.02.2019. Úpadca si požičiaval na kúpu priemyselného tovaru a investíciu do rozvoja podnikania. Tržby úpadcovi každý rok narastali, preto žalovaný nepovažoval predmetnú investíciu za rizikovú, úpadca svoj dlh splnil však až po splatnosti a to dvoma čiastkovými platbami dňa 19.06.2019. Následne došlo dňa 26.06.2019 k uzavretiu dohody podľa § 574 OZ o vzdaní sa práva na zaplatenie dohodnutého úroku v celkovej sume 3.686,30 EUR. Na určenie neúčinnosti právneho úkonu nie sú naplnené kumulatívne podmienky, nejedná sa v zmysle zákonných ustanovení o ukracujúci alebo zvýhodňujúci právny úkon a žalovaný nemal vedomosť o tom, že by mal úpadca úmysel ukrátiť ostatných veriteľov. S ohľadom na uvedené žiadal podanú žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 9. Žalobca v replike z 01. decembra 2021 uviedol, že vyslovením neúčinnosti právneho úkonu sa jednoznačne zlepší finančná situácia úpadcu, pretože by mal na účte o 100.000,- EUR viac, žalovaný by sa svoju pohľadávku musel riadne prihlásiť v konkurze a jeho pohľadávka na vrátenie pôžičky by bola uspokojená rovnakými pravidlami ako pohľadávky ostatných veriteľov, ktoré mali skoršiu splatnosť ako pohľadávky žalovaného. Splatnosť pohľadávky žalovaného nie je sporná, nič nemení na argumentácii žalobcu vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty § 59 ods. 1 ZKR, teda, že splatením pôžičky došlo zo strany úpadcu k neodôvodnenému zvýhodneniu veriteľa oproti ostatným veriteľom. V prípade neúčinnosti podľa § 59 ZKR je irelevantná nevedomosť žalovaného o jeho neodôvodnenom zvýhodnení oproti ostatným veriteľom, keďže táto skutková podstata má výlučne objektívny charakter, a teda vedomosť žalovaného ako druhej strany sa nevyžaduje. Samotný žalovaný nepreukázal, že by sa v danom prípade nejednalo o nedôvodné zvýhodnenie žalovaného ako veriteľa oproti ostatným veriteľom, iba sa odvoláva na nevedomosť žalovaného o tejto skutočnosti. K ukracujúcemu právnemu úkonu žalobca uviedol, že s poukazom na pomerne vysokú sumu pôžičky muselo byť žalovanému ako podnikateľskému subjektu zrejmé, že úpadca má finančné problémy, keď o predmetnú pôžičku žiadal žalovaného, úpadca mu dal k nahliadnutiu debetný zostatok na účte a zároveň podľa dostupných účtovných závierok bolo zrejmé, že záväzky sa úpadcovi navyšujú. Žalobca má za to, že úpadca informoval žalovaného o zlej finančnej situácii a o dôvodoch získania predmetnej pôžičky a zároveň žalobca predpokladá, že žalovaný si pri poskytnutí pôžičky s určitosťou pozrel aj verejne dostupné účtovné závierky. 10. Žalovaný sa v duplike z 22. júna 2022 nestotožnil s argumentáciou žalobcu, najmä s uvedením, že by úpadca nevyplatením pôžičky získal lepšiu finančnú kondíciu. V prípade ak bol úpadca v čase vrátenia pôžičky v debete, tak aj keby nedošlo k vyplateniu pôžičky, tento by bol v debete, z čoho vyplýva, že by nemal vlastné finančné prostriedky na pokrytie všetkých svojich záväzkov. Žalovaný uzatváral zmluvu s úpadcom aj v zmysle princípov obchodných zvyklostí, kde nevyplýva povinnosť žalovanému ani v zmysle právnych predpisov preverovať účtovnú dokumentáciu a účtovné závierky úpadcu pre vstup do zmluvného vzťahu. Okrem uvedeného v zmysle výkazu ziskov a strát úpadcu za roky 2017 a 2018, došlo k nárastu čistého obratu úpadcu, ako aj k výnosom z hospodárskej činnosti a z tržieb. Hospodárske výsledky za rok 2018 sú verejne dostupné až v polovici roku 2019, dokonca aj neskôr, čo závisí od podania daňového priznania buď v riadnej lehote do konca marca 2019 alebo v predĺženej lehote do konca júna 2019. Žalovaný je naďalej toho názoru, že v danom prípade nie sú naplnené skutkové okolnosti v zmysle ustanovenia § 57, § 59 a ustanovenia § 60 ZKR, a že neúčinnosťou právneho úkonu sa podľa predložených dôkazov nezlepší ani finančná situácia úpadcu,
úpadca sa nedostane neúčinnosťou právneho úkonu do kladných čísiel, výsledok hospodárenia nebude v plusových hodnotách. Správca mal pred podaním žaloby dostatočný čas na to, aby v rámci súčinnosti požiadal žalovaného o predloženie relevantných dôkazov o pôžičke zo strany úpadcu a jej plnení. Správa ku svojej žalobe predložil výpis z účtu úpadcu z rozhodného obdobia a žalovaný mal na mysli vo svojom vyjadrení zo dňa 15.02.2021 výpis z účtu predložený správcom, z ktorého vychádzal vo svojej argumentácii o debete úpadcu. Žalovaný nemal vedomosť v čase uzatvárania zmluvy a vrátenia pôžičky, či bol úpadca v debetnom zostatku na účte alebo nie a úpadca ani túto skutočnosť žalovanému nepreukazoval. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.02.2021 len poukázal na tú skutočnosť, vzhľadom na predložený výpis z účtu zo strany správcu, že už v danom čase bol úpadca v debete na účte, čiže v mínusovom zostatku na účte a aj keby pôžička nebola vrátená zo strany úpadcu, tento by bol v debetnom zostatku na bankovom účte, čiže stále by nedisponoval vlastnými finančnými prostriedkami na pokrytie svojich záväzkov a jeho finančná situácia by sa nezlepšila. Úpadca sa nedostal vrátením pôžičky do záporných čísiel. Správca predloženými dôkazmi ku žalobe uviedol, že úpadca už bol v záporných číslach. Žalovaný opätovne uvádza, že obchodný partner nemá možnosť pri uzatváraní zmluvy nahliadať do účtovných dokladov spoločnosti, a teda s odbornou starostlivosťou nie je schopný overiť momentálnu finančnú situáciu zmluvného partnera. Zotrval na svojich argumentoch ohľadne nesplnenia kumulatívnych podmienok stanovených zákonom pre možnosť odporovania ukracujúcim a zvýhodňujúcim úkonom, aj ohľadne nevedomosti o tom, že úpadca mal úmysel ukrátiť ostatných veriteľov. 11. Pojednávanie súdom určené na termín 16.01.2024 bolo odročené na neurčito z dôvodu avizovaných mimosúdnych rokovaní strán sporu. 12. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu 26. marca 2024 žalovaný namietol nesplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, a to skutočnosť, že napadnuté splatenie pôžičky v reálnom čase spôsobili ukrátenie uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu. Listinné dôkazy predložené žalobcom nevypovedajú o stave majetku dlžníka v čase, kedy nastali účinky odporovateľných právnych úkonov a neposkytujú informáciu o tom, či úhradou predmetných pohľadávok, čo i len teoreticky mohlo prísť k ukráteniu uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu. Je na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu splatenia pôžičky žalovanému, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu v čase uskutočnenia právnych úkonov. Žalobca v žalobe vymedzil pohľadávky veriteľov v rozhodnom období v sume 53.318,02 eur, pričom žalobca nepreukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia splatenia pôžičky žalovanému, hoci úpadca disponoval ďalším majetkom, keďže minimálne mal na bankovom účte finančný zostatok 53.860,91 EUR, ktorý postačoval na krytie záväzkov voči veriteľom, ktorých žalobca uviedol v žalobe. Vo vzťahu zvýhodňujúcemu právnemu úkonu žalovaný uviedol, že splatenie pôžičky úpadcom po lehote splatnosti nie je možné bez ďalšieho považovať za zvýhodňujúci právny úkon, ale jedná sa o faktickú právnu skutočnosť, ktorá nastala bez vôle a pričinenia žalovaného. K ukracujúcemu charakteru právneho úkonu žalobca nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, keďže žalovaný nie je osobou spriaznenou s úpadcom. Žalobca sa pritom nesnažil preukázať vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, zameriava sa len na údajnú vedomosť žalovaného o zlej finančnej situácii úpadcu, čo žalovaný popiera. V tomto prípade leží dôkazné bremeno preukázania úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, resp. vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov na žalobcovi. Samotný úpadok pritom ešte neznamená kvalifikované zmenšenie majetkového substrátu úpadcu. 13. Na pojednávaní konanom dňa 20.08.2024 sa konalo v prítomnosti zástupkyne žalobcu a v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Zástupkyňa žalobcu sa pridržala všetkých argumentov uvedených vo svojich písomných podaniach. Právny zástupca žalovaného sa pridržal argumentácie uvedenej v podaní doručenom súdu 26.03.2024. 14. Súd sa v zmysle § 204 CSP oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že listiny boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň prítomné strany súdu oznámili, že im je obsah spisu známy a nenavrhli vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním. Na základe obsahu spisu a predložených listinných dôkazov v kontexte prednesov strán na pojednávaní súd ustálil skutkový stav tak, že medzi úpadcom a žalovaným bola dňa 31. augusta 2018 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť úpadcovi pôžičku v sume 100.000,- EUR a úpadca sa zaviazal pôžičku vrátiť do 28. februára 2019. Žalovaný poskytol úpadcovi zmluvne dohodnuté plnenie dňa 3. septembra 2018. Úpadca vrátil žalovanému poskytnuté prostriedky dňa 19. júna 2019 v sume 66.666,- EUR a dňa 25. júna 2019 v sume 33.333,- EUR. V zmysle účtovnej závierky žalovaného k 31. decembru 2018 mal mať úpadca majetok v hodnote 932.636,- EUR a záväzky v sume 859.004,- EUR s tým, že výsledok hospodárenia úpadcu bol v hodnote - 495.896,- EUR. Zároveň z tvrdení samotného
žalobcu vyplýva, že majetok vie preukázať iba ku dňu 31.12.2018 podľa účtovnej závierky k 31.12.2018, čo však k rozhodným dňom 19.06.2019 a 25.06.2019 s určitosťou nie je rovnaký stav majetku. Podľa účtovníctva úpadcu, tento evidoval k 30.06.2019 podľa Saldokonta pohľadávok majetok, t.j. pohľadávky v celkovej výške 126.379 EUR a úpadca evidoval aj majetok, ktorý správca zaradil do súpisu oddelenej podstaty v celkovej výške 44.682,50 EUR a hnuteľné veci zaradené v súpise všeobecnej podstaty v celkovej výške 6.990,26 EUR. Zároveň ku dňu vyhlásenia konkurzu evidoval správca na účte finančný zostatok vo výške 53.760,91 EUR. Predmetné skutočnosti neboli žalovaným rozporované a preto ich súd považuje za nesporné. 15. Podľa § 3 ods. 1 ZKR v relevantnom znení dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. 16. Podľa § 23 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. 17. Podľa § 57 ods. 1 ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 18. Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 19. Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 20. Podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. 21. Podľa § 59 ods. 2 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. 22. Podľa § 59 ods. 3 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 23. Podľa § 59 ods. 4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 24. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. 25. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 26. Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. 27. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 28. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 29. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 30. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
31. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 32. Čo sa týka posúdenia včasnosti podanej žaloby, súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. V nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že pôvodne Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok úpadcu uznesením zo dňa 16.09.2019. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 185/2019 dňa 25.09.2019. Žaloba bola podaná dňa 24.09.2020, teda právo odporovať právnemu úkonu bolo preto vykonané v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu. 33. V rámci posudzovania opodstatnenosti odporovacej žaloby správcu sa súd musí vo všeobecnosti v prvom rade vysporiadať s tým, či sú splnené základné podmienky odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov, ktoré sú upravené v ustanovení § 57 ZKR, osobitne, či je splnená podmienka uvedená v odseku 4 predmetného zákonného ustanovenia. Až v prípade preukázania zákonom stanovených podmienok uvedených v predmetnom ustanovení, môže súd skúmať, či žalobcom napadnuté právne úkony sú odporovateľnými právnymi úkonmi podľa ustanovenia § 59, resp. § 60 ZKR. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov vyššej inštancie týkajúcej sa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, z ktorej vyplýva, požiadavka, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Žalobca je povinný tvrdiť a preukázať, či sa majetok úpadcu uzavretím dotknutých právnych úkonov zmenšil, v akom rozsahu, aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Skutočnosť, že ide o právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, žalobca nepreukázal a k tomuto preukázaniu nedošlo ani odkazom na zoznam veriteľov, nakoľko z tohto zoznamu nie je zrejmý stav majetku úpadcu. Žalobca je nositeľom dôkazného bremena aj ohľadom preukázania existencie tejto základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, pričom procesným právnym následkom neunesenia jeho dôkazného bremena je neúspech žalobcu v spore [k tomu viď rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. januára 2019, č. k. 13CoKR/26/2018-166 (dovolanie proti predmetnému rozsudku bolo odmietnuté ako neprípustné uznesením najvyššieho súdu z 29. septembra 2020, sp. zn. 1Obdo/84/2019 - pozn. súdu)]. 34. K splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho zo zákonného ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR nemôže dôjsť poukazovaním na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu, ale len preukázaním majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti týchto napádaných právnych úkonov vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov, či práve týmito napádanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu. Takisto len samotný poukaz na prihlásené pohľadávky, bez prepojenia na preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku úpadcu práve účinnosťou napádaného právneho úkonu, bez ďalšieho nie je preukázaním zákonnej hmotnoprávnej podmienky, že ide o ukracujúci úkon v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka - úpadcu, nie je možné bez ďalšieho prijať len z obsahu listinných dôkazov, ktoré neposkytujú porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutého právneho úkonu a po jeho účinnosti a neumožňujú tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právneho úkonu dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére, na uspokojenie existujúcich pohľadávok veriteľov, ktoré následne boli prihlásené do konkurzu [k tomu viď rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. januára 2020, č. k. 14CoKR/23/2019-461 (dovolanie proti predmetnému rozsudku bolo odmietnuté ako neprípustné uznesením najvyššieho súdu z 29. októbra 2020, sp. zn. 2Obdo/41/2020 - pozn. súdu)]. 35. Z hľadiska úpravy v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Následne v prípade právneho úkonu ukracujúceho je podmienkou len preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom dlžníka veriteľov ukrátiť (pokiaľ nejde o osobitné prípady spriaznených osôb, kedy zákon úmysel predpokladá). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou, plnením) za poskytnuté plnenie dlžníka. O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie
prihlásených pohľadávok veriteľov (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 24. mája 2022, sp. zn. 5Obdo/8/2021, R 20/2023). 36. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2023, č. k. 4CoKR/10/2023-229 tiež vyplýva, že v zhode s názorom súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že žalobca síce uviedol zoznam veriteľov, avšak nedoplnil stav majetku úpadcu v čase vykonania odporovateľného úkonu, čo je nevyhnutné pre posúdenie skutočnosti, či mohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov. Žalobca nepreukázal, že by v dôsledku uzatvorenia zmluvy medzi úpadcom a žalovaným došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, alebo že by pohľadávky, riadne prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v rozhodnom čase uspokojené. Z tvrdení žalobcu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by ozrejmovali stav majetku úpadcu v rozhodnom čase, t. j. v čase účinnosti odporovateľného právneho úkonu a následne po uskutočnení odporovateľného právneho úkonu nebol preukázaný dopad na majetkové pomery úpadcu. Odvolací súd pripomína, že bolo povinnosťou žalobcu, v prípade, ak chcel byť úspešný v tejto právnej veci, aby tvrdil a aj riadne preukázal, že práve v dôsledku odporovateľných právnych úkonov na majetok dlžníka k momentu ich účinnosti, sa majetok zmenšil takým spôsobom, že už nestačil na úplné uspokojenie v danom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si následne svoje pohľadávky prihlásili v konkurze na majetok úpadcu. Súd prvej inštancie správne podotkol, že podľa § 57 ods. 4 ZKR, ukrátenie pohľadávky veriteľa, nemožno ustáliť len na základe porovnania hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu a výšky prihlásených, resp. zistených pohľadávok veriteľov v konkurze. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka, pred účinnosťou sporných úkonov a pohľadávky veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť a tiež, že majetok dlžníka po účinnosti odporovateľných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovateľných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. 37. Zhrnúc uvedenú konštantnú rozhodovaciu prax súd uzatvára, predpokladom odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti, uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na plné uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. 38. Je povinnosťou správcu ako žalobcu preukázať, že majetok dlžníka pred účinnosťou napadnutého právneho úkonu stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti právneho úkonu došlo k ukráteniu ich uspokojenia resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti sporného právneho úkonu sa miera ich uspokojenia ešte znížila. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza uskutočnením sporného právneho úkonu (jeho účinnosťou), a preto správca musí v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou sporného právneho úkonu a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca tak musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp., že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky v čase vyhlásenia konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov. Argumentácia správcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov, nemôže nič meniť na právnom posúdení veci, pretože ak by tomu tak nebolo, neboli by splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu. Pri zohľadnení vyššie uvedených právnych záverov je povinnosťou správcu v konaní o žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu v každom jednom prípade preukázať, že napadnutým (odporovaným) právnym úkonom úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia tých veriteľov úpadcu, ktorí mali v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu voči úpadcovi pohľadávky, ktoré si riadne prihlásili do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu (t. j. pohľadávky, ktoré neboli správcom popreté, prípadne ktoré boli zistené rozhodnutím súdu v incidenčnom spore). Ak si správca túto svoju povinnosť nesplní - znamená to, že správca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR v dôsledku čoho musí súd žalobu správcu ako nedôvodnú zamietnuť (viď aj rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 18. júna 2024, sp.zn. B1-37Cbi/7/2020).
39. V kontexte uvedeného musí žalobca v odporovacej žalobe okrem jednoznačnej špecifikácie odporovaného právneho úkonu (resp. odporovaných právnych úkonov) uviesť a zároveň dôkaznými prostriedkami preukázať: a/ existenciu konkrétnych prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu, b/ celkovú hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, a súčasne c/ celkovú hodnotu majetku úpadcu po účinnosti odporovaného právneho úkonu. Povinnosťou žalobcu je tak preukázať zmenu v hodnote majetku úpadcu pred a po účinnosti odporovaného právneho úkonu, z ktorej je zrejmé, že zostávajúci majetok úpadcu nepostačoval na plné uspokojenie v tom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktoré boli prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu. 40. Žalobca v žalobe špecifikoval veriteľov úpadcov, ktorých pohľadávky existovali k 19. júnu 2019 a k 25. júnu 2019 - Cargomind GmbH; EXOTIMEX EUROPE B.V.; FLOWER BOARD THE FINANCIAL COMPANY LTD; Fruitpoint B.V.; Motor-Car Bratislava, spol. s r.o.; Prologis Slovak Republic XXXVII s.r.o. a Schulte TZB, s.r.o., pričom odkázal na prílohu č. 4, ktorou je kompletný zoznam prihlásených pohľadávok v konkurze s vyznačenou lehotou splatnosti. Pre splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR však bolo nevyhnutné, aby žalobca vymedzil nielen veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, ale aj aká bola skladba majetku úpadcu a jeho hodnota k 19. júnu 2019, resp. k 25. júnu 2019, t. j. aký vplyv mali napadnuté právne úkony na možnosť uspokojenia záväzkov úpadcu z jeho majetku. Jedine v prípade splnenia vyššie uvedených podmienok v konaní žalobcom by mohol súd posúdiť, či napadnutými platbami úpadcu z 19. júna 2019 a 25. júna 2019 ako jednostrannými právnymi úkonmi úpadcu sa znížil jeho majetok tak, že už po jednotlivých úkonoch nepostačoval na plné uspokojenie pohľadávok vyššie uvedených veriteľov, prípadne či majetok úpadcu už pred týmito právnymi úkonmi nepostačoval na plné uspokojenie týchto pohľadávok. V tomto smere súd musí konštatovať, aj s poukazom na závery citovanej rozhodovacej praxe súdov, že nepostačuje poukázanie žalobcu na to, že predmetné platby realizoval úpadca krátko pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (39 dní, resp. 31 dní). Uvedená skutočnosť môže byť pomocným kritériom pri hodnotení predložených dôkazov slúžiacich na preukázanie ukracujúceho charakteru napadnutých právnych úkonov úpadcu (t. j. realizovanie napadnutých úkonov krátko pred podaním dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu môže mať vplyv na hodnotenie predložených dôkazov), avšak nemôže nahradiť povinnosť žalobcu (správcu) preukazovať v konaní o odporovacej žalobe stav majetku úpadcu ku dňu účinnosti napadnutých právnych úkonov v nadväznosti na posúdenie ich vplyvu na možnosť uspokojiť pohľadávky prihlásených veriteľov. 41. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci [či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. (v súčasnosti § 132 ods. 1, § 167 ods. 2, ods. 3 a ods. 4, resp. § 267 ods. 1 C.s.p.), alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec]. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena (k tomu viď napr. rozsudok najvyššieho súdu z 22. septembra 2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010). 42. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (k tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
43. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 38/2015). 44. Žalobca v konaní predložil riadnu účtovnú závierku úpadcu zostavenú k 31. decembru 2018 a závermi z nej argumentoval ohľadom ukracujúceho charakteru napadnutých právnych úkonov. Súd poukazuje na to, že účtovná závierka zostavená k 31. decembru 2018 nemôže byť spoľahlivým podkladom pre vyhodnotenie stavu majetku úpadcu vo vzťahu k právnym úkonom realizovaným takmer o pol roka neskôr a to pre značný časový odstup. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje so záverom najvyššieho súdu, v zmysle ktorého platí, že len poukazovanie na účtovnú evidenciu nestačí pre splnenie preukázania hmotnoprávneho predpokladu odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR (k tomu viď uznesenia z 29. októbra 2020, sp. zn. 2Obdo/41/2020 a z 24. mája 2022, sp. zn. 5Obdo/8/2021). Súd doplňujúco uvádza, že účtovná závierka úpadcu, prípadne iné účtovné doklady úpadcu môžu byť jedným z dôkazov (t. j. nie jediným dôkazom) slúžiacim na preukázanie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, avšak len v prípade, ak správcom odporovaný právny úkon nadobudol účinnosť v čase vyhotovenia týchto účtovných dokladov. 45. Ako relevantný vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR nemožno považovať ani odkaz žalobcu na saldokonto záväzkov úpadcu k 30. júnu 2019, keďže len samotné záväzky úpadcu nevyjadrujú stav jeho majetku. Takýto dôkaz nemá žiadny vplyv na posúdenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, keďže prehľad o záväzkoch úpadcu je podstatný len vo vzťahu k tým veriteľom úpadcu a tým ich pohľadávkam, ktoré boli prihlásené do konkurzu a ktoré sa považujú v konkurze za zistené. Z tohto dôvodu je nepodstatné tvrdenie žalobcu, že úpadca mal k 30. júnu 2019 (11, resp. 5 dní po uskutočnení napadnutých právnych úkonov) záväzky vo výške 949.626,66 eur, keďže pre posúdenie ukracujúceho charakteru napadnutých právnych úkonov sú v danom prípade relevantné len tie pohľadávky veriteľov úpadcu, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, a ktoré žalobca v žalobe alebo v ďalšom priebehu konania jednoznačne vyšpecifikoval. Zároveň nie je relevantný ani stav majetku úpadcu uvedený v žalobcom zverejnenom súpise všeobecnej podstaty, keďže tento súpis vyjadruje stav majetku úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu a nie ku dňom, kedy úpadca realizoval napadnuté právne úkony, keďže konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 25. septembra 2019 (t. j. 3 mesiace po uskutočnení neskoršieho z napadnutých právnych úkonov úpadcu), a stav majetku úpadcu medzi realizáciou napadnutých právnych úkonov a vyhlásením konkurzu sa mohol zmeniť a aj sa zmenil. 46. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že zo žalobcom predložených výpisov z účtu úpadcu vyplýva a napokon na túto skutočnosť poukazoval aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 12.09.2024, že spolu s úhradou časti pôžičky žalovanému dňa 19. júna 2019 v sume 66.667,- EUR úpadca okrem bežných platieb uhradil dňa 19. júna 2019 sumu 33.333,- EUR spoločnosti RODNIK LUX s.r.o. a dňa 20. júna 2019 sumu 6.972,60 eur Zeleninárskej spoločnosti, družstvo. Dňa 25. júna 2019 okrem úhrady časti pôžičky žalovanému v sume 33.333,- EUR úpadca okrem bežných platieb uhradil aj sumu 16.667,- EUR spoločnosti RODNIK LUX s.r.o., dňa 26. júna 2019 sumu 37.131,34 eur spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a dňa 27. júna 2019 sumu 25.000,- EUR Daňovému úradu Bratislava. Už táto skutočnosť vylučuje tvrdenie správcu o tom, že po splatení pôžičky úpadcom žalovanému nemohol byť výrazne odlišný stav financií na účte od sumy 53.760,91 eur a predmetná skutočnosť ide v konečnom dôsledku na jeho ťarchu. Pritom žalobca v konaní netvrdil, že by sa domáhal určenia neúčinnosti neskôr realizovaných platieb úpadcu spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s., resp. Daňovému úradu Bratislava, čo opätovne namietal aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 12.09.2024. 47. Zároveň súd poukazuje na to, že stav finančných prostriedkov na účte v banke k 19. júnu 2019 a k 25. júnu 2019 mohol žalobca spoľahlivo preukázať. Je zjavné, že žalobca mal prístup k účtu úpadcu, čo preukazujú aj výpisy z účtu úpadcu priložené žalobcom k žalobe ako listinné dôkazy, a preto žalobca mohol a mal preukázať stav finančných prostriedkov na účte úpadcu k 19. júnu 2019, ako aj k 25. júnu 2019. Ak by tento stav finančných prostriedkov žalobca preukázal, mohol by vytvoriť pre súd aspoň nejaký podklad na posúdenie, či splátkami pôžičky úpadcu došlo k zníženiu jeho majetku v takej miere, že už jeho zostávajúci majetok nepostačoval na uspokojenie vyššie uvedených prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu. 48. V nadväznosti na ďalšiu argumentáciu žalobcu považuje súd za nevyhnutné uviesť, že odkaz žalobcu na to, že v čase napadnutých právnych úkonov bol úpadca v úpadku v zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 1 ZKR, ešte neznamená, že žalobcom napadnuté právne úkony úpadcu znížili jeho majetok tak, že zostávajúca časť nepostačovala na plné uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, ktoré v tom čase existovali, ako to predpokladá ustanovenie § 57 ods. 4 ZKR. Existencia úpadku podľa § 3 ods. 1 ZKR - hoc by aj bola správcom preukázaná - ešte neznamená, že žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. V tejto súvislosti súd odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 27. marca 2024, sp. zn. 4Obdo/53/2022, v ktorom dovolací súd uviedol, že „predpoklad úpadku daný zákonnou úpravou nie je možné zamieňať s hmotnoprávnou podmienkou vyplývajúcou z § 57 ods. 4 ZKR, a to podmienkou, že ide o ukracujúci právny úkon. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, predpoklad úpadku súčasne neznamená preukázanie hmotnoprávnej podmienky, že pri podanej odporovacej žalobe ide o ukracujúci právny úkon. Odvolací súd zrozumiteľne a logicky na túto odvolaciu námietku žalobcu uviedol, že predpoklad úpadku dlžníka nie je možné zamieňať so skutočnosťou, že odporovaným právnym úkonom prišlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky niektorého z veriteľov. Uvedená odvolacím súdom prijatá premisa, že predpokladaný úpadok dlžníka nemožno stotožňovať s ukracujúcou povahou odporovaného právneho úkonu, sa zodpovedajúco prejavila aj v ďalšej argumentácii odvolacieho súdu, kde vzhľadom na nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcom o tom, že ide o ukracujúce právne úkony, odvolací súd vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Najvyšší súd tu len dopĺňa, že odvolací súd správne poukázal na skutočnosť, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v § 3 ZKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.“ Citovaný právny záver najvyššieho súdu je plne aplikovateľný aj v rozhodovanom spore, keď nie je možné stotožňovať existenciu úpadku s ukracujúcim charakterom právneho úkonu realizovaným úpadcom a aj v prípade existencie úpadku na strane úpadcu musí správca preukázať v súvislosti s ním napadnutými právnymi úkonmi zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu, a to vo vzťahu ku každému z napadnutých právnych úkonov osobitne. 49. S poukazom na všetko uvedené súd uzatvára, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal naplnenie hmotnoprávnej podmienky upravenej v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, a teda, že by žalobcom napadnutými právnymi úkonmi úpadcu (prípadne niektorým z nich) došlo k takému zníženiu stavu majetku úpadcu, že by zostávajúca časť jeho majetku nepostačovala na plné uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré k 19. júnu 2019, resp. k 25. júnu 2019 existovali, a ktoré žalobca v konaní vymedzil. Na základe všetkého uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (výrok I.). 50. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.