Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 74Cb/67/2024 1324203282 06. 05. 2024 Mgr. Maroš Fekete ECLI:SK:MSBA3:2024:1324203282.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa neodkladného opatrenia: Motor Group Poprad, spol. s r.o., Partizánska 102/4447, Poprad, IČO: 36 482 242, zastúpeného Advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 856 584, proti strane v 1. rade: Mercedes-Benz Slovakia s. r. o., Einsteinova 33, Bratislava mestská časť Petržalka, IČO: 35 780 754 a strane v 2. rade: Motor-Car Wiesenthal & Co., spol. s r.o., Tuhovská 5, Bratislava, IČO: 35 828 153, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Súd n e v r a c i a navrhovateľovi neodkladného opatrenia súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. III. Súd n e p r i z n á v a stranám v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ neodkladného opatrenia dňa 22. 04. 2024 podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil stranám v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa marenia plnenia zmluvy o predaji - osobné vozidlá, ktorú dňa 29. 10. 2004 uzavrel navrhovateľ neodkladného opatrenia a strana v 2. rade v znení dodatkov č. 1 až 39 a strpieť výkon práv a povinností navrhovateľa neodkladného opatrenia z tejto zmluvy, ďalej uložil stranám v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa marenia plnenia zmluvy o predaji - transportéry, ktorú dňa 29. 10. 2004 uzavrel navrhovateľ neodkladného opatrenia a strana v 2. rade v znení dodatkov č. 1 až 24 a strpieť výkon práv a povinností navrhovateľa neodkladného opatrenia z tejto zmluvy. 2. Svoj návrh na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ neodkladného opatrenia tým, že navrhovateľ neodkladného opatrenia získal v roku 2004 autorizáciu na predaj vozidiel značky Mercedes-Benz na základe distribučných zmlúv uzatvorených so stranou v 2. rade, ktoré sú založené na selektívnom distribučnom systéme. Hoci navrhovateľ neodkladného opatrenia spĺňa všetky podmienky autorizácie, dlhodobo dosahuje nadpriemerné výsledky v oblasti predaja vozidiel a neporušil žiadnu svoju povinnosť podľa distribučných zmlúv, po takmer 20 rokoch obchodnej spolupráce bola navrhovateľovi neodkladného opatrenia doručená výpoveď distribučných zmlúv bez akéhokoľvek dôvodu, a navyše zo strany strany v 1. rade, ktorý ani nie je zmluvnou stranou distribučných zmlúv. Navrhovateľ neodkladného opatrenia sa týmto podaním bráni voči protiprávnemu konaniu strán v 1. a 2. rade spočívajúcom v neplatnom (nulitnom) ukončení distribučných zmlúv, ktoré zároveň smeruje k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže. Strany v 1. a 2. rade sú slovenské spoločnosti patriace do koncernu Daimler Chrysler AG, ktoré sa okrem iného zameriavajú na dovoz a predaj luxusných vozidiel značky Mercedes-Benz (ďalej ako „vozidlá“) na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je slovenskou spoločnosťou špecializujúcou sa okrem iného na predaj vozidiel, poskytovanie
servisných služieb k vozidlám a osobnú leteckú dopravu. Navrhovateľ neodkladného opatrenia získal autorizáciu na predaj vozidiel na základe zmluvy o predaji - osobné vozidlá zo dňa 29. 10. 2004 uzatvorenej medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a stranou v 2. rade v znení dodatkov č. 1 až 39 a zmluvy o predaji - transportéry zo dňa 29. 10. 2004 uzatvorenej medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a stranou v 2. rade v znení dodatkov č. 1 až 24 (ďalej ako „distribučné zmluvy“). Za necelých 20 rokov svojej činnosti rozšíril navrhovateľ neodkladného opatrenia svoj zákaznícky kmeň takmer na 8 tisíc zákazníkov a s predajom viac ako 2 tisíc vozidiel sa stal jedným z najúspešnejších autorizovaných predajcov značky Mercedes-Benz na Slovensku. Pôvodné znenie oboch distribučných zmlúv je v zásade identické a ich predmetom je predaj nových vozidiel na zmluvne dohodnutom území (t.j. jedna zmluva sa týka predaja osobných vozidiel a druhá transportérov, ale inak sú v zásade identické). Obe distribučné zmluvy sú založené na selektívnom distribučnom systéme, pričom kvalitatívne kritéria výberu sú upravené priamo v distribučných zmluvách. Obe distribučné zmluvy boli viackrát menené formou dodatkov, pričom niektoré z nich namiesto strany v 2. rade uzatvorila strana v 2. rade. Navrhovateľ neodkladného opatrenia po celú dobu trvania distribučných zmlúv dodržiava všetky zmluvné podmienky, ako aj všetky podmienky autorizácie vrátane pôvodných, ako aj nových štandardov predaja vozidiel, ktoré tvoria súčasť distribučných zmlúv. V roku 2019 došlo ku komplexnej zmene štandardov predaja vozidiel, ktorá sa realizovala v rámci celej európskej siete autorizovaných predajov vozidiel pod označením MAR-202X (pôvodne bol projekt označovaný ako MAR-2020, avšak z dôvodu omeškania spôsobeného pandémiou COVID-19 bol ďalej označovaný ako MAR-202X). Zmeny sa týkali stavebnotechnických parametrov predajných (ako aj servisných) miest, designu, dátových a informačných systémov, pôsobenia na sociálnych sieťach, preškolenia personálu a mnohých ďalších parametrov. Zmeny parametrov boli upravené do najmenších detailov tak, aby predajne (ako aj servisné) miesta, vrátane dátových a informačných služieb, ako aj techník predaja, boli úplne identické v rámci celej európskej siete autorizovaných predajcov a týkali sa všetkých značiek patriacich pod koncern DaimlerChrysler AG. Povinnosť zrealizovať projekt MAR-202X pritom vyplýva navrhovateľovi neodkladného opatrenia priamo z distribučných zmlúv. Zároveň z predpokladu záväznosti realizácie projektu MAR-202X pre navrhovateľa neodkladného opatrenia vychádzalo aj schválenie zmien v štruktúre obchodnej spoločnosti navrhovateľa neodkladného opatrenia (konkrétne predaj 49% obchodného podielu spoločnosti Motor-Car Bratislava spol. s.r.o. v prospech D.. X. P., X..) v zmysle článku 11.2.2 distribučných zmlúv, ktoré namiesto strany v 2. rade poskytla navrhovateľovi neodkladného opatrenia strana v 1. rade. Navrhovateľ neodkladného opatrenia realizáciu projektu MAR-202X ukončil dňa 30. 11. 2023, pričom náklady na realizáciu projektu dosiahli viac ako 1,6 milióna eur. Článok 5.1.2 distribučných zmlúv znie: „OBCHODNÍK je povinný organizovať predaj Zmluvného tovaru (...) tak, aby boli v zhode s Štandardami predaja Mercedes-Benz, ktoré sú aktuálne platné (...)“. Článok 5.1.5 distribučných zmlúv znie: „Splnenie Štandardov predaja Mercedes-Benz je podmienkou pre autorizáciu OBCHODNÍKA a ich nepretržité dodržiavanie je podmienkou pre udržanie si postavenia OBCHODNÍKA.“. Počas realizácie projektu MAR-202X doručil Odporca 1 navrhovateľovi neodkladného opatrenia výpovede oboch distribučných zmlúv, a to bez uvedenia dôvodu, resp. bez akéhokoľvek porušenia distribučných zmlúv zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia. Obe výpovede poukazujú na článok 15.1.2 distribučných zmlúv. Navrhovateľ neodkladného opatrenia považoval obe výpovede distribučných zmlúv za neplatné z dôvodu rozporu so zákonom, navyše v každom prípade postup strany v 1. rade je v rozpore so zásadou poctivého obchodné styku a zároveň porušuje pravidlá hospodárskej súťaže a takémuto protiprávnemu konaniu nie je poskytovaná súdna ochrana. Výpovede distribučných zmlúv sú neplatné. Dôvodom je skutočnosť, že obe distribučné zmluvy namiesto strany v 2. rade vypovedala strana v 1. rade, ktorá nie je zmluvnou stranou distribučných zmlúv a na ukončenie distribučných zmlúv nemala ani iné oprávnenie. Distribučné zmluvy boli uzatvorené medzi stranou v 2. rade (v postavení dovozcu/importéra vozidiel) a navrhovateľom neodkladného opatrenia (v postavení autorizovaného predajcu vozidiel). Strana v 1. rade nebola zmluvnou stranou distribučných zmlúv ani v čase ich uzatvorenia a rovnako sa strana v 1. rade nestala zmluvnou stranou distribučných zmlúv ani neskôr. Na vyššie uvedenom pritom nič nemení ani to, že niektoré dodatky k distribučným zmluvám uzatvorila namiesto strany v 2. rade práve strana v 1. rade a ani skutočnosť, že komunikáciu ohľadom plnenia distribučných zmlúv viedol s navrhovateľom neodkladného opatrenia namiesto strany v 2. rade práve strana v 1. rade. Obe nesprávnosti vyplývajú výlučne z toho, že v prípade strany v 1. rade ide v súčasnosti o výhradného importéra/dovozcu vozidiel na územie Slovenskej republiky, v dôsledku čoho nemal navrhovateľ neodkladného opatrenia reálnu možnosť ani dôvod postupovať pri plnení distribučných zmlúv inak. Z výpovedí rovnako nemožno dovodiť, že by strana v 1. rade konala v súvislosti s ukončením distribučných zmlúv na základe plnomocenstva udeleného stranou v 2. rade. Článok 15.1.2 distribučných zmlúv znie „Zmluva môže
byť vypovedaná ktoroukoľvek zmluvnou stranou s oznámením 24 mesiacov vopred.“. Rovnako do úvahy neprichádzajú ani iné možnosti, v zmysle ktorých by strana v 1. rade mohol mať (aspoň teoreticky) oprávnenie ukončiť distribučné zmluvy s navrhovateľom neodkladného opatrenia namiesto strany v 2. rade, keď nedošlo ani k predaju podniku strany v 2. rade a ani k splynutiu resp. zlúčeniu medzi stranami v 1. a 2. rade. Zároveň nedošlo ani k výkonu práva strany v 2. rade podľa článku 16.2.5 Distribučných zmlúv. V tejto súvislosti jednak navrhovateľ neodkladného opatrenia neeviduje informáciu o výkone práva strany v 2. rade podľa článku 16.2.5 Distribučných zmlúv a jednak v časti „postúpenia zmluvy“ je článok 16.2.5 distribučných zmlúv neplatný z dôvodu rozporu so zákonom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že strana v 1. rade nikdy nebola a nie je zmluvnou stranou distribučných zmlúv a nemala ani iné oprávnenie od strany v 2. rade vypovedať distribučné zmluvy. Výpovede distribučných zmlúv stranou v 1. rade sú preto neplatné z dôvodu rozporu so zákonom. Postup strany v 1. rade smerujúci k ukončeniu distribučných zmlúv porušuje zásadu poctivého obchodného styku tým, že smeruje k zjavnému poškodeniu navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktoré spočívalo v povinnosti navrhovateľa neodkladného opatrenia vynaložiť náklady na realizáciu zmeny štandardov predaja vozidiel (projekt MAR-202X), konkrétne: (a) strana v 2. rade si vymienila v distribučných zmluvách povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia nepretržite dodržiavať štandardy predaja vozidiel, (b) v roku 2019 strana v 1. rade zmenil štandardy predaja vozidiel; (c) v roku 2019 strana v 1. rade podmienila schválenie zmien v štruktúre obchodnej spoločnosti navrhovateľa neodkladného opatrenia realizáciou projekt MAR-202X. Článok 16.2.5 distribučných zmlúv znie „GZ môže postúpiť túto zmluvu alebo ktorékoľvek iné zo svojich práv alebo záväzkov a môže delegovať ich vykonávanie na ktorúkoľvek zo spoločností skupiny DaimlerChrysler (...)“. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 06. 2009, sp. zn. 3 Obdo/11/2008 znie, že „(...) obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, nesmie zneužívať práv, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov (...)“, (d) navrhovateľ neodkladného opatrenia spustil realizáciu projektu MAR-202X v roku 2020, kde jeho celková investícia prevyšovala 1,6 milióna eur, strana v 1. rade následne vypovedala distribučné zmluvy počas realizácie projektu MAR-202X navrhovateľom neodkladného opatrenia, k vypovedaniu distribučných zmlúv stranou v 1. rade zároveň došlo iba jeden rok pred skončením prác, teda v čase, keď navrhovateľ neodkladného opatrenia už nemohol realizáciu projektu MAR-202X zastaviť z dôvodu uzatvorených zmlúv s dodávateľmi, navrhovateľ fakticky nemohol odmietnuť realizovať projekt MAR-202X, pretože povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia dodržiavať štandardy predaja vozidiel je daná distribučnými zmluvami (ak by navrhovateľ neodkladného opatrenia projekt MAR-202X nerealizoval, porušil by tým distribučné zmluvy; ak by navrhovateľ neodkladného opatrenia odmietol realizovať projekt MAR-202X a ukončil distribučné zmluvy, nemal by faktickú možnosť pokračovať vo svojom podnikaní, keďže dovoz vozidiel do Slovenskej republiky ovládajú strany v 1. a 2. rade. Vzhľadom na uvedené je úplne zrejmé, že investícia navrhovateľa neodkladného opatrenia do realizácie projektu MAR-202X bola v dôsledku výkonu práva strany v 1. rade v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku márna, spôsobuje likvidáciu podstatnej časti podnikania navrhovateľa neodkladného opatrenia, stratu zákazníkov vrátane poškodenia dobrého mena a povesti navrhovateľa neodkladného opatrenia a vysoko pravdepodobne aj nutnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia ukončiť spoluprácu s nadbytočnými pracovníkmi (ktorých nadbytočnosť spôsobuje práve likvidácia veľkej časti podnikania navrhovateľa neodkladného opatrenia). Zároveň takéto konanie neprináša stranám v 1. a 2. rade žiadny ekonomický prospech. Výkon práva strany v 1. rade na ukončenie distribučných zmlúv jednoznačne smeroval k poškodeniu navrhovateľa neodkladného opatrenia; takéto konanie strany v 1. rade je v rozpore so zásadou poctivého obchodné styku a nemôže požívať súdnu ochranu. Konanie strán v 1. a 2. rade smerujúce k ukončeniu distribučných zmlúv zjavne porušuje pravidlá hospodárskej súťaže, konkrétne ust. § 4 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a článok 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Obe tieto ustanovenia zakazujú „dohody medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov a rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže“. Článok 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak ustanovuje v prípade, ak dohoda narúšajúca hospodársku súťaž má vplyv na obchod medzi členskými štátmi. To platí aj v prípade, ak sa dohoda vzťahuje na veľkú časť územia členského štátu, čo je nepochybne prípad distribučného systému strán v 1. a 2. rade, ktorý zahŕňa dohody s jednotlivými autorizovanými predajcami na celom území Slovenskej republiky. Strany v 1. a 2. rade (podobne ako väčšina ostatných výrobcov automobilov) využívajú tzv. selektívny distribučný systém. Selektívny distribučný systém predstavuje zároveň dohodu, ktorá môže podliehať zákazu podľa ust. § 4 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaže a článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pretože obmedzuje predaj iným predajcom, a tým aj hospodársku súťaž na trhu). 30. Aby takýto distribučný systém nespadal do zákazu podľa článku 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, musí spĺňať tri kritériá, a to povaha príslušného tovaru alebo služieb si musí vyžadovať systém selektívnej distribúcie (používanie selektívnej distribúcie je spravidla legitímne napríklad v prípade vysokokvalitných alebo technologicky vyspelých výrobkov alebo luxusného tovaru), predajcovia musia byť vyberaní na základe objektívnych kvalitatívnych kritérií, ktoré sú stanovené jednotne pre všetkých potenciálnych predajcov a neuplatňujú sa diskriminačným spôsobom, a musia sa stanoviť iba kritériá, ktoré sú nevyhnutne potrebné. Konanie strán v 1. a 2. rade smerujúce k ukončeniu distribučných zmlúv je v rozpore s druhou podmienkou fungovania systému selektívnej distribúcie, keď strany v 1. a 2. rade pri ukončení distribučných zmlúv zjavne postupovali subjektívne a arbitrárne, teda diskriminačným spôsobom voči navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Takýto záver plynie jednak z toho, že navrhovateľ neodkladného opatrenia naďalej spĺňa všetky podmienky autorizácie (kvalitatívne kritéria) a jednak z toho, že navrhovateľa neodkladného opatrenia neporušil žiadne zo svojich zmluvných povinností. Ukončenie distribučných zmlúv vo vzťahu k navrhovateľovi neodkladného opatrenia pritom opätovne smeruje k stavu koncentrácie väčšiny objemu predaja vozidiel v Slovenskej republiky do rúk jedného subjektu, a to spoločnosti Motor-Car Bratislava, spol. s r.o., IČO: 35 828 161 (približne 70-75% objemu predaja). V novembri roku 2022 (teda pár mesiacov po tom, ako strana v 1. rade vypovedal distribučné zmluvy navrhovateľovi neodkladného opatrenia a ďalším dvom autorizovaným predajcom vozidiel) došlo zároveň k predaju 100 % podielu spoločnosti Motor-Car Bratislava, spol. s r.o. obchodnej skupine Hedin (Hedin Mobility Group AB a Hedin Automotive Switzerland AB). Skupina Hedin tak kúpila spoločnosť Motor-Car Bratislava, spol. s r.o. ako sieť autorizovaných predajcov vozidiel s podstatne väčším zastúpením na trhu, než dovtedy spoločnosť Motor-Car Bratislava, spol. s r.o. v skutočnosti mala. Strany v 1. a 2. rade pritom k tomuto jednorazovému zhodnoteniu transakcie spoločnosti MotorCar Bratislava, spol. s r.o. významne prispeli tým, že okrem distribučných zmlúv s navrhovateľom neodkladného opatrenia ukončili obchodnú spoluprácu s ďalšími dvoma autorizovanými predajcami Vozidiel, ktorých činnosť prirodzene prešla pod spoločnosť Motor-Car Bratislava, spol. s r.o. (teda pod tú istú spoločnosť, ktorej dominantné postavanie bolo riešené v roku 2019). Z vyššie uvedeného vyplýva, že skupina strán v 1. a 2. rade upravuje distribučnú sieť autorizovaných predajcov vozidiel svojvoľne, arbitrárne, bez snahy o zabezpečenie rovnomerného pokrytia územia autorizovanými predajcami (teda dostupnosti starostlivosti pre zákazníkov) a tiež bez akejkoľvek snahy zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž medzi autorizovanými predajcami; naopak, posledné kroky strán v 1. a 2. rade (vrátane ukončenia distribučných zmlúv) hospodársku súťaž v oblasti predaja vozidiel v podstate paralyzujú. Konanie strán v 1. a 2. rade v súvislosti s vypovedaním distribučných zmlúv navrhovateľovi neodkladného opatrenia (ako aj iným autorizovaným predajcom), a súčasne koncentrácia predaja vozidiel v rukách jednej spoločnosti (Motor-Car Bratislava, spol. s r.o.), preto celkom zjavne vedie k narušeniu hospodárskej súťaže a je v rozpore s ust. § 4 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a článkom 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ani takéto protiprávne konanie strán v 1. a 2. rade preto nemôže požívať súdnu ochranu. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán (ust. § 325 ods. 1 C.s.p.), neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p.). Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (ust. § 326 C.s.p.). Navrhovateľ neodkladného opatrenia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd stranám v 1. a 2. rade uložil povinnosť zdržať sa marenia plnenia distribučných zmlúv, a zároveň povinnosť strpieť výkon práv a povinností navrhovateľa neodkladného opatrenia z distribučných zmlúv. Navrhovateľ zároveň namietal, že je tu naliehavá potreba úpravy pomerov medzi stranami, pretože strany v 1. a 2. rade odmietajú o riešení sporu ďalej komunikovať, k zániku distribučných zmlúv má dôjsť za približne jeden mesiac (výpovedné lehoty k obom distribučným zmluvám uplynú dňa 23. 05. 2024), a teda ak by navrhovateľ neodkladného opatrenia mal postupovať podľa výpovedí, tak v lehote jedného mesiaca by musel navrhovateľ neodkladného opatrenia začať s ukončením predaja vozidiel a teda aj s de facto nezvratnou likvidáciou podstatnej časti svojho podnikania (vrátane prepustenia z tohto dôvodu nadbytočných pracovníkov navrhovateľa neodkladného opatrenia) a navrhovateľ neodkladného opatrenia nemá žiadny iný nástroj, ako dosiahnuť rýchlu a efektívnu ochranu svojich práv (riešenie cestou žaloby, kde právoplatné rozhodnutie je vydané v horizonte niekoľkých rokov, nie je dostačujúce; neskoršie rozhodnutie súdu vydané v prospech navrhovateľa neodkladného opatrenia už môže len založiť nárok na náhradu škody, ktorého uplatňovanie si vyžiada ďalší súdny spor). Nariadenie neodkladného opatrenia napokon nemôže žiadnym negatívnym spôsobom obmedziť strany v 1. a 2. rade
(naopak, zachovanie možnosti navrhovateľa neodkladného opatrenia ako jedného z najúspešnejších predajcov vozidiel, naďalej predávať vozidlá je pre strany v 1. a 2. rade ekonomicky prospešné). Navrhovateľ neodkladného opatrenia je zároveň pripravený podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej a domáhať sa tak plnenia distribučných zmlúv, resp. zdržania sa marenia plnenia distribučných zmlúv voči stranám v 1. a 2. rade. 3. Súd dňa 26. 04. 2024 vydal uznesenie č.k. 74Cb 67/2024, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a stranám v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Dňa 03. 05. 2024 vzal navrhovateľ neodkladného opatrenia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť bez uvedenia dôvodu. 5. Podľa ust. § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 7. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Podľa ust. § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 9. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákona č. 71/1992 Zb.“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 10. Nakoľko súd konanie zastavil, navrhovateľ neodkladného opatrenia nevznikol v zmysle ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko k späťvzatiu tohto návrhu prišlo po rozhodnutí súdu o tomto nároku.. 11. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. Podľa ust. § 256 ods. 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 13. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Navrhovateľ neodkladného opatrenia nepreukázal pri späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodnosť jeho podania (neuviedol žiaden dôvod), takže súd mal z tohto za preukázané, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nedôvodne podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia procesne zavinil zastavenie konania. 16. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a náhradu trov konania neodkladného opatrenia nepriznal stranám v 1. a 2. rade, ktoré síce nezavinili zastavenie konania, a teda im síce vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak im v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy konania reálne nevznikli.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia konania a nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a/ C.s.p. v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti tomuto uzneseniu v časti vrátenia súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 C.s.p.