Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 77Cb/104/2024 1324206331 06. 08. 2024 Mgr. Ivica Blecharžová ECLI:SK:MSBA3:2024:1324206331.1
Uznesenie W. súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa : Východoslovenská energetika a.s. (predtým innogy Slovensko s.r.o.), so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, Slovenská republika, IČO: 44 483 767, právne zastúpeného spoločnosťou : Allen Overy Shearman Sterling s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, proti odporcovi : Gazprom export LLC, so sídlom 2a Ostrovskogo Sq. Litera A, 191023 Petrohrad, Ruská federácia, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I.
Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ návrhom zo dňa 30.07.2024 žiadal, aby súd uložil neodkladným opatrením odporcovi povinnosť - zdržať sa podania návrhu na začatie konania alebo pokračovania v konaní pred súdmi Ruskej federácie, v ktorom konaní by sa odporca domáhal: (i) vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by navrhovateľovi bolo zakázané začať alebo pokračovať v rozhodcovskom konaní proti odporcovi podľa pravidiel Medzinárodnej obchodnej komory ICC pod sp. zn. 28670/GL, alebo (ii) priznania akéhokoľvek peňažného plnenia voči navrhovateľovi pre prípad, že navrhovateľ nebude rešpektovať súdne rozhodnutie, ktorým by navrhovateľovi bolo zakázané začať alebo pokračovať v rozhodcovskom konaní proti odporcovi podľa pravidiel Medzinárodnej obchodnej komory ICC pod sp. zn. 28670/GL; - zdržať sa akéhokoľvek konania alebo postupu smerujúceho k upretiu, sťaženiu alebo sankcionovaniu uplatnenia práva navrhovateľa domáhať sa nárokov voči odporcovi súvisiacich so zníženými dodávkami plynu medzi 14. júnom 2022 a 1. januárom 2023 podľa zmluvy o predaji plynu číslo INNOGYGSFA19 zo dňa 21. februára 2019 v znení jej dodatkov (ďalej len „zmluva o predaji plynu“) v rozhodcovskom konaní podľa pravidiel Medzinárodnej obchodnej komory ICC, vrátane toho, aby sa odporca zdržal podania návrhu na začatie konania alebo pokračovania v konaní pred súdmi Ruskej federácie, v ktorom konaní by sa odporca domáhal: (i) vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by navrhovateľovi bolo zakázané začať alebo pokračovať v rozhodcovskom konaní proti odporcovi podľa rozhodcovskej doložky zahrnutej v zmluve o predaji plynu č. INNOGYGSFA19 zo dňa 21. februára 2019 v znení jej dodatkov, alebo (ii) priznania akéhokoľvek peňažného plnenia voči navrhovateľovi pre prípad, že navrhovateľ nebude rešpektovať súdne rozhodnutie, ktorým by navrhovateľovi bolo zakázané začať alebo pokračovať v rozhodcovskom konaní proti odporcovi podľa rozhodcovskej doložky zahrnutej v zmluve o B. - zdržať sa úkonov smerujúcich k vymáhaniu úhrady alebo inej formy plnenia akéhokoľvek peňažného nároku priznaného súdmi Ruskej federácie (vrátane nároku priznaného rozhodnutím Obchodného súdu
petrohradskej a leningradskej oblasti pod sp. zn. A56-50384/2024) pre prípad, že navrhovateľ nebude rešpektovať súdne rozhodnutie, ktorým by navrhovateľovi bolo zakázané začať alebo pokračovať v rozhodcovskom konaní proti odporcovi podľa rozhodcovskej doložky zahrnutej v zmluve o predaji plynu v súvislosti so zníženými dodávkami plynu medzi 14. júnom 2022 a 1. januárom 2023, vrátane vykonania akéhokoľvek započítacieho úkonu oproti pohľadávkam navrhovateľa. 2. VSE návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiada, aby jej súd poskytol neodkladnú ochranu pred postupom GPE pred súdmi Ruskej federácie v rozpore s rozhodcovskou zmluvou uzavretou s VSE. 3. VSE si proti GPE uplatnila nárok na finančnú kompenzáciu vo výške 3 718 541,60 Eur za nedodanie zemného plynu počas roka 2022. GPE tvrdí, že zníženie dodávok bolo spôsobené vyššou mocou a teda kompenzácia VSE nepatrí. VSE s týmto tvrdením nesúhlasí a svoje nároky uplatňuje v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou v rozhodcovskom konaní pred Medzinárodným rozhodcovským súdom Medzinárodnej obchodnej komory, s miestom rozhodcovského konania v Ženeve. 4. GPE sa rozhodcovského konania nezúčastňuje. Namiesto toho sa však, rovnako ako v iných podobných sporoch s inými odberateľmi, pokúša toto konanie sabotovať konaním a postupom pred súdmi Ruskej federácie. 5. GPE žiada súdy Ruskej federácie, aby v rozpore s platnou rozhodcovskou doložkou v zmluve o predaji plynu zakázali VSE uplatňovať svoju pohľadávku proti GPE v medzinárodnom rozhodcovskom konaní a de facto VSE nútili tieto pohľadávky uplatňovať výhradne pred súdmi Ruskej federácie. Okrem zákazu viesť rozhodcovské konanie GPE v konaní pred súdmi Ruskej federácie žiada, aby prikázali VSE zaplatiť GPE šikanóznu pokutu za to, že VSE vôbec začala rozhodcovské konanie. Výška pokuty je rovnaká ako výška pohľadávky, ktorú si VSE v dobrej viere uplatňuje od GPE v rozhodcovskom konaní. 6. Tento postup GPE je flagrantným porušením zmluvy o predaji plynu medzi sporovými stranami, konkrétne jej rozhodcovskej doložky. 7. Účel konania GPE je priehľadný v jeho perfídnosti a zakladá dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Primárnym účelom postupu GPE na súdoch Ruskej federácie je šikanovať VSE, uprieť, sťažiť a sankcionovať VSE za domáhanie sa nárokov voči GPE z titulu porušenia zmluvy o predaji plynu v rozhodcovskom konaní a, v neposlednom rade, v očakávaní vydania rozhodcovského rozsudku v neprospech GPE vytvoriť si „štít“, ktorým sa pokúsi VSE zabrániť akémukoľvek výkonu takéhoto rozhodcovského rozsudku proti GPE. Okrem toho sa GPE snaží vytvoriť „meč“, t.j. exekučný titul proti VSE bez akéhokoľvek hmotnoprávneho podkladu, ktorého exekúcia na území Slovenskej republiky by VSE spôsobila nezvratnú finančnú škodu. 8. Povaha tohto neodkladného opatrenia je podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prípustná. CSP totiž poskytuje súdu širokú právomoc neodkladným opatrením uložiť strane, aby „nenakladala s určitými vecami alebo právami“ alebo aby „niečo vykonala, niečoho sa zdržala“. Povaha navrhnutého neodkladného opatrenia (smerujúca najmä voči konaniu odporcu na zahraničnom súde) je síce v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky výnimočná, ale nepochybne nie je vylúčená. 9. Navrhovateľ je právnickou osobou so sídlom Slovenskej republike, odporca je právnickou osobou so sídlom v Ruskej federácii. 10. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: „Ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu...“ 11. Keďže ide o spor s cudzím medzinárodným prvkom nespadajúcim pod právo Európskej únie, uplatní sa na skúmanie právomoci zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len ZMPSP). 12. Potenciálne použiteľným predpisom medzinárodného práva súkromného je tiež Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej
pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zo 16. mája 1983 (95/1983 Zb.) (ďalej len Zmluva o právnej pomoci). Zmluva o právnej pomoci však neobsahuje žiadne pravidlá právomoci, ktoré by boli aplikovateľné v tunajšom spore. Okrem toho, Zmluva o právnej pomoci je výslovne použiteľná len v „občianskych, rodinných a trestných veciach“, a teda nie v obchodnoprávnom spore, akým je tento. 13. Právomoc súdov Slovenskej republiky konať voči odporcovi, právnickej osobe so sídlom v Ruskej federácii, navrhovateľ založil na troch nezávislých dôvodoch podľa ZMPSP: Po prvé podľa § 37 ZMPSP: „Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.“ Je notorieta, že odporca je dodávateľom plynu do Európy, vrátane Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky má teda odporca majetok v podobe (i) dodávaného plynu, predtým než je odovzdaný zákazníkom odporcu, a tiež (ii) peňažných pohľadávok proti tuzemským zákazníkom kupujúcim plyn od odporcu. Pre účely osvedčenia právomoci súdu navrhovateľ uviedol, že odporca má konkrétnu pohľadávku proti spoločnosti ZSE Energia, a.s. vo výške 541 619,75 Eur za plyn dodaný (a nezaplatený) koncom roka 2023. Po druhé podľa § 37a písm. d) ZMPSP: „Právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.“ Tento spor sa týka zmluvy o predaji plynu. Odporca bol zmluvne zaviazaný dodávať plyn na územie Slovenskej republiky. Po tretie, podľa § 47a ZMPSP: „Ak podľa tohto oddielu nemá slovenský súd právomoc, môže si vo výnimočných prípadoch túto právomoc založiť, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v cudzine a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku. 14. Toto konanie sa nemôže účinne začať ani uskutočniť v Ruskej federácii, pretože (i) navrhovateľovi by bolo odňaté právo zúčastniť sa konania v Rusku a (ii) aj keby sa navrhovateľ konania v Rusku zúčastnil, je zrejmé, že jeho námietka proti právomoci súdov Ruskej federácie by bola automaticky neúspešná. 15. Táto vec má nepochybne úzku väzbu na Slovenskú republiku, pretože ide o slovenského navrhovateľa, odporca dodával plyn navrhovateľovi na územie Slovenskej republiky a konanie sa týka majetku odporcu na území Slovenskej republiky. Ide o výnimočný prípad založenia právomoci, aký predvída § 47a ZMPS vzhľadom na šikanózne konanie odporcu v rozpore s rozhodcovskou doložkou, konanie súdov Ruskej federácie bez rešpektovania práva VSE zúčastniť sa konania a tiež potenciálne škodlivé následky pre navrhovateľa, ak súdy Slovenskej republiky odmietnu v tejto veci svoju právomoc. 16. Založeniu právomoci súdov Slovenskej republiky neodporuje rozhodcovská zmluva medzi stranami. 17. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v platnom znení (ďalej len ZoRK): „Rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského konania, alebo po jeho začatí, ale pred ustanovením rozhodcu (rozhodcov) požaduje od súdu nariadenie neodkladného opatrenia a súd také opatrenie nariadi.“ Podľa § 2 ods. 3 ZoRK sa ustanovenie ods. 2 a použije aj vtedy, ak sa miesto rozhodcovského konania nachádza mimo územia Slovenskej republiky. 18. Článok 12 zmluvy o predaji plynu obsahuje rozhodcovskú doložku odkazujúcu na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní podľa pravidiel Medzinárodnej obchodnej komory (ICC) (ďalej len ICC a pravidlá ICC) so sídlom konania v Ženeve, Švajčiarsko. 19. Medzi stranami prebieha rozhodcovské konanie podľa pravidiel ICC so spisovou značkou 28670/ GL, v ktorom VSE žiada finančnú kompenzáciu za nedodaný plyn. 20. Rozhodcovský senát ešte nebol ustanovený. Súdy Slovenskej republiky sú preto oprávnené poskytnúť ochranu právam VSE, ak sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa práva Slovenskej republiky, a to aj v prípade, kedy súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc rozhodovať vo veci samej. 21. VSE je energetická spoločnosť, ktorá poskytuje komplexné služby v oblasti dodávok elektriny a plynu. Jej hlavnou činnosťou je nákup elektriny a zemného plynu od výrobcov a následný predaj týchto komodít rôznym kategóriám zákazníkov vrátane domácností, firiem, organizácií a veľkých kľúčových zákazníkov.
22. Odporca je spoločnosť vlastnená Ruskou federáciou. Odporca je dodávateľom plynu do Európy na základe veľkého množstva zmlúv s európskymi odberateľmi. Zhruba do polovice roka 2022 bol preto odporca významným dodávateľom zemného plynu do Európy. 23. V roku 2022 VSE nakupovala plyn aj od odporcu na základe zmluvy o predaji plynu, ktorá sa riadi nemeckým právom. Znenie zmluvy o predaji plynu predstavuje štandardné obchodné podmienky odporcu, ktoré VSE musela prijať, ak chcela od odporcu nakupovať plyn. 24. Predmetom zmluvy bola pravidelná dodávka vopred dohodnutého množstva plynu. VSE mala na základe oznámenia zo dňa 6. mája 2020 nárok na dennú dodávku 240 MWh plynu za kúpnu cenu 14,950 Eur/MWh pre zmluvné obdobie od 1. januára 2022 do 1. januára 2023. Miestom dodania plynu podľa tohto oznámenia je tzv. „VTP Slovakia“, čo znamená virtuálny obchodný bod Slovensko alebo tiež, všeobecne povedané, plynárenská prepravná sieť na území Slovenskej republiky, ktorú prevádzkuje spoločnosť eustream, a.s. 25. Odporca bol na základe článku 4.1 zmluvy o predaji plynu povinný každý deň počas obdobia dodávok dodať toto dohodnuté množstvo plynu. Odporca však dohodnuté množstvo plynu medzi 14. júnom 2022 a 1. januárom 2023 nedodal. Objem týchto nedostatkových dodávok je medzi stranami nesporný. 26. Keďže odporca nedodal dohodnutý plyn, VSE bola nútená zabezpečiť chýbajúce množstvá plynu od iných dodávateľov. Mechanizmus kompenzácie VSE za nedodaný plyn je upravený v článku 5 zmluvy o predaji plynu. Pre prípad vzniku situácie, kedy GPE dodáva menej ako zmluvne dohodnuté množstvo plynu (tzv. schodok plynu) článok 5.2 zmluvy o predaji plynu stanovuje, že odporca je povinný nahradiť VSE preukázateľné náklady, za ktoré skutočne nahradila takýto nedodaný plyn 27. V období od 14. júna 2022 do skončenia platnosti zmluvy o predaji plynu bola trhová cena plynu podstatne vyššia ako s odporcom dohodnutých 14,950 Eur/MWh, takže VSE vznikol kompenzačný nárok vo výške 3 718 541,60 Eur. 28. Odporca však odmietol nárok VSE s tvrdením, že schodok v dodávkach bol odôvodnený vyššou mocou. Odporca tvrdí, že dodávky plynu boli nemožné kvôli okolnostiam, ktoré znemožnili dodávky cez plynové potrubia na Ukrajine, cez Poľsko a tiež Nord Stream 1 v Baltickom mori. 29. VSE odporcove tvrdenie odmietla a preto začala proti odporcovi rozhodcovské konania podľa pravidiel ICC s miestom konania v Ženeve, Švajčiarsko. Akékoľvek spory zo zmluvy o predaji plynu sa totiž strany zaviazali riešiť podľa rozhodcovskej doložky v článku 12 zmluvy o predaji plynu: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo [zmluvy o predaji plynu] alebo v súvislosti s ňou, budú s konečnou platnosťou vyriešené podľa Pravidiel rozhodcovského konania Medzinárodnej obchodnej komory tromi (3) rozhodcami vymenovanými v súlade s uvedenými pravidlami. Miestom rozhodcovského konania bude Ženeva, Švajčiarsko, jazykom rozhodcovského konania bude angličtina.” 30. Za účelom vymoženia vyššie uvedeného kompenzačného nároku za nedodaný plyn podala VSE proti GPE rozhodcovskú žalobu. Navrhovateľ pre úplnosť uviedol, že VSE podala na rozhodcovský súd celkom dve žaloby, pričom konanie o prvej rozhodcovskej žalobe bolo právoplatne zastavené ešte pred podaním druhej rozhodcovskej žaloby. 31. Prvú žalobu ohľadne znížených dodávok plynu od odporcu v roku 2022 podala VSE dňa 24. mája 2023. Proti odporcovi bolo vedené konanie podľa pravidiel ICC pod spisovou značkou 27829/HBH (ďalej len prvé rozhodcovské konanie). Odporca sa prvého rozhodcovského konania nezúčastnil. Ako potvrdil Sekretariát ICC listom zo 4. augusta 2023, odporca sa nevyjadril k žalobe VSE a tiež nenavrhol svojho kandidáta na rozhodcu tak, ako mu to umožňujú pravidlá .VSE neskôr túto žalobu vzala späť listom zo dňa 16. januára 2024 okrem iného preto, že odporca nezaplatil svoju polovicu preddavku na trovy konania vo výške 137 500 Eur a VSE nebola pripravená nahradiť chýbajúcu platbu odporcu. (Podľa pravidiel ICC platia obidve sporové strany trovy konania preddavkovo na začiatku konania a na polovicu, t.j. žalobca polovicu a žalovaný druhú polovicu. Ak žalovaný svoju polovici nezaplatí, žalobca môže žalovaného časť zaplatiť alebo bude konanie zastavené).
32. Podľa pravidiel ICC nemalo toto späťvzatie žaloby zo strany VSE vplyv na podanie novej rozhodcovskej žaloby proti odporcovi v rovnakej veci. Späťvzatie žaloby s možnosťou ďalšieho konania proti odporcovi potvrdil Sekretariát ICC svojim listom zo dňa 2. februára 2024. 33. Druhú rozhodcovskú žalobu VSE podala dňa 15. mája 2024. Proti odporcovi je na základe tejto druhej žaloby momentálne vedené konanie pod spisovou značkou 28670/GL (ďalej len druhé rozhodcovské konanie). Sekretariát ICC doručil odporcovi žalobu v druhom rozhodcovskom konaní dňa 21. júna 2024. Odporca mal lehotu na vyjadrenie sa k rozhodcovskej žalobe do 22. júla 2024. V rovnakej lehote mal odporca možnosť navrhnúť svojho kandidáta na rozhodcu. Tieto procesné možnosti odporca nevyužil. Sekretariát ICC svojím listom zo dňa 26. júla 2024 ešte poskytol odporcovi ďalšiu lehotu na vymenovanie jeho rozhodcu do 7. augusta 2024. Ak odporca nenavrhne svojho kandidáta do uplynutia tejto lehoty, tohto rozhodcu vyberie súd ICC. Tretieho, predsedajúceho, rozhodcu taktiež určí súd ICC, ibaže sa strany dohodnú na inom spôsobe výberu tretieho rozhodcu. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský senát v druhom rozhodcovskom konaní doposiaľ nebol ustanovený. 34. Namiesto účasti v rozhodcovskom konaní podľa zmluvy o predaji plynu sa však odporca pokúša toto konanie sabotovať postupom na súdoch Ruskej federácie. 35. V roku 2020 bol novelizovaný ruský civilný procesný poriadok (ďalej len RCPP) s cieľom zaviesť výlučnú právomoc ruských obchodných súdov v prípadoch týkajúcich sa ruských strán, na ktoré sa vzťahujú zahraničné sankcie. 36. Výlučná právomoc obchodných súdov Ruskej federácie podľa článku 248.1 ods. 4 RCPP sa uplatní, ak sa v dohode o riešení sporov uvádza, že spor sa musí riešiť na súde alebo v rozhodcovskom konaní v zahraničí. Keďže podľa ruského zákonodarcu zahraničné sankcie vytvárajú pre ruské strany prekážku v prístupe k spravodlivosti v zahraničí, dohoda o riešení sporov v zahraničí je voči nim neúčinná. Inými slovami, aj keď existuje dohoda o výlučnej právomoci alebo rozhodcovská doložka, ktorá stanovuje riešenie sporu na mieste mimo Ruskej federácie, ruská strana sa môže dovolávať výlučnej právomoci súdov Ruskej federácie podľa článku 248.1 RCPP. 37. Ruské súdy uplatňujú ustanovenie článku 248.1 RCPP extenzívne a prijali výlučnú právomoc aj ohľadne takých ruských strán, ktoré nepodliehajú zahraničným sankciám, ako napríklad odporca. 38. Pre účely tohto návrhu je kľúčové ustanovenie článku 248.2 RCPP, podľa ktorého má kvalifikovaná ruská strana možnosť požiadať súdy Ruskej federácie o vydanie súdneho príkazu, ktorým sa zakazuje protistrane začať alebo pokračovať v konaní v zahraničí. Navyše, okrem vydania súdneho príkazu na zdržanie sa konania, súd môže priznať ruskej strane nárok na zaplatenie peňažnej pokuty vo výške celej peňažnej pohľadávky, ktorú si druhá strana uplatňuje voči ruskému subjektu v konaní v zahraničí. 39. Ako odpoveď na prvé rozhodcovské konanie začal odporca proti navrhovateľovi konanie na Obchodnom súde petrohradskej a leningradskej oblasti dňa 3. júna 2024 (ruský obchodný súd). Ruský obchodný súd prijal odporcov návrh na konanie dňa 7. júna 2024. Predmetom návrhu odporcu bol „zákaz pokračovania v rozhodcovskom konaní pred Medzinárodným rozhodcovským súdom Medzinárodnej obchodnej komory so sídlom v Ženeve, Švajčiarsku“. Ruský obchodný súd nariadil pojednávanie na 4. júla 2024. Konaniu bola pridelená spisová značka A56-50384/2024. 40. Napriek tomu, že VSE mala podľa ruského obchodného súdu mať právo sa v tomto konaní vyjadriť, VSE sa dozvedela o konaní proti nej z médií. Ruský obchodný súd ani odporca jej žiadne dokumenty týkajúce sa konania nedoručili pred pojednávaním do vlastných rúk, nie to ešte v súlade s Haagskym dohovorom. 41. Z medializovaných informácii vyplýva, že na nariadenom pojednávaní dňa 4. júla 2024 ruský obchodný súd vyhovel návrhu odporcu bez účasti VSE (ďalej len ruský rozsudok). Ruský obchodný súd nariadil VSE, aby (i) sa zdržala pokračovania v rozhodcovskom konaní proti odporcovi a (ii) zaplatila pokutu vo výške 3,62 miliónov Eur (suma zodpovedá pohľadávke, ktorú si VSE uplatňuje proti odporcovi v rozhodcovskom konaní (3 718 541,60 Eur). Bez písomného vyhotovenia ruského rozsudku však nie je zrejmé prečo je suma priznaná GPE o niečo nižšia) v prípade, že nariadenie
ruského obchodného súdu poruší a bude v rozhodcovskom konaní pokračovať. Písomné odôvodnenie tohto rozhodnutia doteraz nebolo zverejnené a VSE ho nemá k dispozícii. 42. Z časového sledu udalostí je evidentné, že ruský rozsudok je namierený proti prvému rozhodcovskému konaniu. V čase, keď podával odporca návrh na ruský obchodný súd (3. júna 2024), ešte totiž o druhom rozhodcovskom konaní nebol informovaný. Druhú rozhodcovskú žalobu doručil Sekretariát ICC odporcovi emailom až 21. júna 2024. 43. VSE týmto návrhom žiada, aby jej súd poskytol neodkladnú ochranu pred postupom odporcu na súdoch Ruskej federácie v rozpore s rozhodcovskou doložkou uzavretou s VSE. Potreba neodkladnej ochrany je teda daná v dôsledku protiprávneho konania odporcu, ktoré spočíva v porušení rozhodcovskej doložky medzi stranami v zmluve o predaji plynu. V dôsledku konania odporcu hrozí VSE neodvrátiteľná finančná škoda a tiež existuje obava, že exekúcia rozhodcovského rozsudku v prospech VSE bude ohrozená. Účelom tohto neodkladného opatrenia je, okrem iného, zachovanie integrity rozhodcovského konania, ktorého predmetom je kompenzačný nárok VSE proti odporcovi. 44. Súd konštatuje, že medzinárodný ( cudzí ) prvok v danom právnom vzťahu spočíva v subjekte odporcu - právnickej osobe zriadenej podľa práva Ruskej federácie, procesnú situáciu teda súd posudzoval zohľadňujúc skutočnosť, že v danom procesnoprávnom vzťahu vystupuje cudzí prvok definovaný klasickým medzinárodným právom súkromným. ( t.j. nejedná sa o medzinárodný prvok definovaný európskym právom podriadený režimu unijného charakteru, upravujúceho civilnoprocesné vzťahy medzi príslušníkmi členských štátov Európskej únie.) 45. Súd skúmal základnú procesnú podmienku - právomoc slovenského súdu, otázku, či je danú vec oprávnený prejednať a rozhodnúť slovenský súd. Všeobecnú právomoc slovenských súdov podľa § 37 ZMPSP je možné aplikovať subsidiárne, t.j. len ak nebude možné aplikovať ustanovenia o výlučnej právomoci, dohode o prorogácii alebo právne normy iných právnych predpisov (napr. predpisov EÚ). Použitie akéhokoľvek ustanovenia o právomoci podľa ZMPSP je možné len vtedy, ak niet medzinárodnej zmluvy, ktorou by bola Slovenská republika viazaná. Navrhovateľ upriamil pozornosť na Zmluvu medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zo 16.mája 1983 zverejnenú v Zbierke zákonov pod č. 95/1983 Zb., súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa o jej nepoužiteľnosti v obchodnoprávnom spore, akým je tento. Založenie právomoci slovenských súdov je teda možné výlučne z dôvodov uvedených v ust. § 37 , § 37a ods. d a § 47a ZMPSP. 46. Podľa § 37 ZMPSP: „ Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh ( žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok „. 47. Odporca nemá „ domicil “ na území Slovenskej republiky, preto z dikcie zákona „ a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok “ možno vyvodiť, že právomoc slovenských súdov je daná aj v prípade, ak právnická osoba nemá sídlo na území Slovenskej republiky, ale má na jej území majetok. 48. Navrhovateľ odvodzuje skutočnosť, že odporca má majetok na území Slovenskej republiky v podobe dodávaného plynu predtým, než je odovzdaný zákazníkom odporu a v podobe peňažných pohľadávok proti tuzemským zákazníkom kupujúcim od neho plyn. 49. Súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje, poukazujúc na znenie zmluvy o predaji plynu číslo INNOGYGSFA 19 zo dňa 21.02.2019 označenej aj ako GSFA (č.l. 246 - 252 súdneho spisu v anglickom jazyku), z ktorej predložil navrhovateľ preložené do slovenského jazyka len vybrané ustanovenia ( č.l. 258 -260 súdneho spisu) a z ktorej vyplýva prevod vlastníckeho práva a rizika náhodnej straty podľa čl. 3. 2 v mieste dodania : „ Vlastnícke právo a riziko náhodnej straty alebo náhodného poškodenia zemného plynu dodaného podľa tejto zmluvy prechádzajú na kupujúceho v dodanom mieste ( miestach) bez akýchkoľvek záložných práv, poplatkov a neprijatých nárokov akéhokoľvek druhu“. Za miesto ( miesta ) dodania sa podľa čl. 3.1 GSFA považuje miesto (a) , kde sa plyn považuje za dodaný kupujúcemu podľa Oznámeni (í) . Oznámenie podľa čl. 1 GSFA znamená transakciu (Oznámenia) prostredníctvom ESP písomne potvrdené zmluvnými stranami, v ktorých sú uvedené konkrétne podmienky dodania v súlade s touto
GSFA (Gas Sales Framework Agreement) vrátane dodacieho miesta, obdobia dodania, denných množstiev, zmluvnej ceny, špeciálnych podmienok (ak sa uplatňujú). Aby sa predišlo pochybnostiam strany nebudú mať žiadne povinnosti sprístupňovať, odoberať alebo platiť za zemný plyn v rámci GSFA, kým predajca nepošle príslušné potvrdenie kupujúcemu prostredníctvom ESP na konci príslušných obchodných stretnutí o úspešnej účasti kupujúceho na takomto predajnom stretnutí. ESP „ Electronic Sales Platform“ podľa čl. 1 GSFA znamená elektronickú platformu umožňujúcu kupujúcemu prezerať a prijímať ponuky na predaj plynu zo strany predávajúceho. 50. Z predmetných ustanovení GSFA súd vyvodzuje skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetu kúpy (zemnému plynu) neprechádza okamihom odovzdania zákazníkom odporcu, mimo inými aj navrhovateľovi, ale prechádza v zmysle zmluvy Oznámením miesta dodania prostredníctvom elektronickej platformy. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden listinný dôkaz viažuci sa k miestu dodania (plnenia). 51. Na to, aby slovenské súdy mali právomoc na konanie, postačuje podľa § 37 ZMPSP, ak má odporca na území Slovenskej republiky majetok, avšak predmet konania sa musí týkať tohto majetku. Pojem majetkové práva zahŕňa práva vyplývajúce z vecného, záväzkového, dedičského práva, alebo práva vyplývajúce z práv na predmety duševného vlastníctva. Podľa judikatúry pod majetkovým sporom je nutné rozumieť nielen spor o majetkové plnenie, t.j. plnenie oceniteľné v peniazoch, ale tiež napr. i návrh na určenie existencie, či neexistencie práva na takéto plnenie. Predmetom tohto konania je návrh na vydanie neodkladného opatrenia s navrhovateľom deklarovanou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán, čím nie je naplnená právna veta ust. § 37 ZMPSP zakladajúca právomoc slovenských súdov. Rovnaký argument platí i v prípade tvrdenia navrhovateľa o existencii majetku odporcu predstavovaného pohľadávkami voči svojim zákazníkom (odberateľom plynu). 52. Podľa § 37a písm. d) ZMPSP: „ Právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky, inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky“. 53. Pod miestom plnenia sa spravidla rozumie miesto reálneho odovzdania tovaru. Zmluva GSFA podľa čl. 3.1 považuje za miesto plnenia: „ miesto (a) , kde sa plyn považuje za dodaný kupujúcemu podľa Oznámenia (í)“. Súd opätovne konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil miesto plnenia predložením relevantného listinného dôkazu, z ktorého by bolo možné ustáliť právomoc slovenského súdu v súlade s uvedeným ustanovením ZMPSP. 54. Podľa § 47 a ZMPSP: „ Ak podľa tohto oddielu nemá slovenský súd právomoc, môže si vo výnimočných prípadoch túto právomoc založiť, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v cudzine a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku.“ 55. Samotný navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pod bodom 49. uvádza: „ Druhú rozhodcovskú žalobu VSE podala dňa 15.mája 2024. Proti odporcovi je momentálne vedené konanie pod spisovou značkou 28670/GL....“ Z uvedeného tvrdenia a z listinných dôkazov predložených navrhovateľom ( č.l. 146 súdneho spisu a v preklade do slovenského jazyka č.l. 154 - 156 súdneho spisu) vyplýva, že konanie o nárokoch zo Zmluvy o predaji plynu zo dňa 21.02.2019 v znení jej dodatkov už bolo začaté podaním žaloby na Medzinárodný rozhodcovský súd Medzinárodnej obchodnej komory s miestom rozhodcovského konania v Ženeve, čo neguje založenie právomoci slovenského súdu podľa § 47a ZMPSP. 56. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP“) : „ Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví“. 57. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky a konanie v súlade s ust. § 9 CSP zastavil. 58. O trovách konania rozhodol súd podľa 256 ods. 1 CSP, odporcovi trovy konania nevznikli.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. (§ 363 CSP)