Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B5-29Cb/31/2019 1519200480 17. 09. 2024 JUDr. Milan Hupka ECLI:SK:MSBA3:2024:1519200480.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Karloveská 2, Bratislava – mestská časť Karlova Ves 841 04, IČO: 36 022 047, proti žalovanému: ISPA, spol. s r.o., Kopčianska 92, Bratislava 851 01, IČO: 31 328 717, zast.: JUDr. Ján Polák, advokát, Kopčianska 92, Bratislava 851 01, o vypratanie nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný vypratať pozemky s parcelným číslom 5136/5, 5899/22 a 5403/1 v katastrálnom území A., obec B. - C. D. A., okres Bratislava V, situované v lokalite E. F., a to tým spôsobom, že odstráni jeden reklamný panel z pozemku s parcelným číslom 5136/5, jeden reklamný panel z pozemku s parcelným číslom 5899/22 a šesť reklamných panelov z pozemku s parcelným číslom 5403/1, ako aj všetky hnuteľné veci, súvisiace, či nesúvisiace s umiestnením reklamných panelov, ktoré sú jeho vlastníctvom alebo ich má v oprávnenej či neoprávnenej držbe a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2019 domáhal vypratania pozemkov s parcelným číslom 5136/5, 5899/22 a 5403/1 v katastrálnom území A., obec B. - C. D. A., okres Bratislava V, situovaných v lokalite E. F., a to tým spôsobom, že odstráni jeden reklamný panel z pozemku s parcelným číslom 5136/5, jeden reklamný panel z pozemku s parcelným číslom 5899/22 a šesť reklamných panelov z pozemku s parcelným číslom 5403/1, ako aj všetky hnuteľné veci, súvisiace, či nesúvisiace s umiestnením reklamných panelov, ktoré sú jeho vlastníctvom alebo ich má v oprávnenej či neoprávnenej držbe a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobu odôvodnil tým, že je správcom majetku štátu (Slovenskej republiky), pozemkov v katastrálnom území A., obec B. - C. D. A., okres B. E. G. pozemky sa nachádzajú v lokalite Viedenská cesta a sú zapísané v LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, ktorých jediným vlastníkom je Slovenská republika so spoluvlastníckym podielom 1/1 a v LV č. XXXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, ktorých jediným vlastníkom je Slovenská republika so spoluvlastníckym podielom 1/1. Pozemky sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik. Žalovaný je vlastníkom obojstranných reklamných panelov s rozmermi 5,10 m x 2,40 m v počte 8 kusov, umiestnených na uvedených pozemkoch (ďalej ako „reklamný panel“). Ako správca uzatvoril so žalovaným ako užívateľom dňa 20.2.2009 Zmluvu č. 3337/330/2009 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom je poskytnutie práva na umiestnenie reklamných panelov na
pozemku s parcelným číslom 5136/5, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A.. V zmysle článku III. bola zmluva uzavretá na dobu určitú do 31.12.2013 a v zmysle článku VI. bol užívateľ povinný pri skončení užívania odstrániť na vlastné náklady akékoľvek stavebné úpravy a nehnuteľnosť uviesť do pôvodného stavu. Prílohou č. 1 tejto zmluvy bolo geodetické zameranie reklamných zariadení (viď článok II. Účel zmluvy). Dodatkom č. 2 zo dňa 25.6.2013 k Zmluve č. 3337/330/2009 sa zmenil článok III. tak, že zmluva sa predlžuje do 31.12.2017. Dodatkom č. 3 zo dňa 2.4.2014 k Zmluve č. 3337/330/2009 sa znížil počet reklamných panelov na 1 kus. V súčasnosti platí, že žalovaný má umiestnený 1 reklamný panel na pozemku s parcelným číslom 5136/50 výmere 18713 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie. zapísanom ako parcela registra „C“ v LV č. XXXX pre katastrálne územie A.. Ako správca uzatvoril so žalovaným ako užívateľom dňa 25.6.2013 Zmluvu ě. 121/2013-BA podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorej predmetom je poskytnutie práva na umiestnenie reklamných panelov v počte 9 kusov. Tieto reklamné panely boli umiestnené v k. ú. A. nasledovne: a) 6 kusov na pozemku KN - E, parcelné číslo 5403; b) 2 kusy na pozemku KN - E, parcelné číslo 5403/2; c) 1 kus na pozemku KN - C, parcelné číslo 5899/22. V zmysle článku III. bola zmluva uzavretá na dobu určitú do 31.12.2017 a v zmysle článku VI. bol užívateľ povinný pri skončení užívania odstrániť na vlastné náklady všetky stavebné úpravy vrátane základov a nehnuteľnosť uviesť do pôvodného stavu. Prílohou č. 1 tejto zmluvy bol situačný popis umiestnenia reklamných panelov na listoch a) a b) (viď článok II. Účel zmluvy). V súčasnosti platí, že žalovaný má umiestnených 6 reklamných panelov na pozemku s parcelným číslom 5403/1 o výmere 10153 m2, druh pozemku ostatná plocha, zapísanom ako parcela registra „E“ v LV č. XXXX pre katastrálne územie A. a 1 reklamný panel na pozemku s parcelným číslom 5899/22 o výmere 10077 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom ako parcela registra „C“ v LV č. XXXX pre katastrálne územie A.. Žalovanému zaslal opakovanú výzvu na odstránenie reklamných zariadení zo dňa 12.11.2018, v ktorej ho opakovane vyzval na odstránenie reklamných zariadení a uvedenie miesta do pôvodného stavu v lehote do 31.12.2018. Nakoľko platnosť oboch zmlúv oprávňujúcich žalovaného umiestniť reklamné panely na uvedených pozemkoch skončila a žalovaný nevyhovel jeho výzve na odstránenie reklamných zariadení a neuviedol pozemky, na ktorých sú tieto umiestnené, do pôvodného stavu v lehote do 31.12.2018, je zrejmé, že žalovaný užíva tieto pozemky bez právneho dôvodu. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nepopiera vlastnícke právo Slovenskej republiky k nehnuteľnostiam parc. č. 5136/5, 5899/22 a 5403/1 v k.ú. A. a že žalobca ich spravuje. Právne a majetkové postavenie žalobcu ako štátneho podniku upravuje Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v ustanoveniach paragrafov 5 a 6. V zmysle uvedených ustanovení vyplýva a contrario, že žalobca nemôže konať pred súdom vo vlastnom mene. Preto namieta aktívnu legitimáciu žalobcu a navrhol žalobu zamietnuť a priznať u právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení (replike) uviedol, že spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, v dôsledku čoho je oprávnený ich držať, užívať a nakladať s nimi v súlade s právnymi predpismi. Tomu zodpovedá aj povinnosť starať sa o zverený majetok, chrániť ho pred odcudzením, poškodením, stratou ako aj neoprávneným užívaním. Predmetom konania je vypratanie nehnuteľností, ktoré žalovaný užíval na základe nájomnej zmluvy č. 3337/330/2009 zo dňa 20.2.2009 v znení neskorších dodatkov, pričom nájomnú zmluvu uzavrel vo svojom mene. Predmetom konania teda nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nie je tu ani spornosť o vlastnícke právo k nim. Sám žalovaný uznal, že vlastníkom nehnuteľností je Slovenská republika a žalobca ich správcom. Vzhľadom na uvedené tak nie je žiaden legitímny dôvod pre to, aby bol ako žalobca označený vlastník, teda Slovenská republika. Práve naopak, aj s poukazom na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., predmet tohto konania, ako aj skutočnosť, že má vlastnú právnu subjektivitu a je oprávnený konať vo vlastnom mene, nemôže byť žiadna pochybnosť o tom, že je daná jeho aktívna vecná legitimácia v konaní a že žalobca je označený správne a nie je nutné uvádzať aj označenie vlastníka, čo by bolo v danom prípade nadbytočné. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb. sa uplatní iba v konaniach o určenie vlastníckeho práva, kde vlastníkom môže byť iba Slovenská republika a bez jej účasti a označenia by konanie nebolo možné a v konaniach, v ktorých je vlastníctvo štátu k veci sporné. O žiaden z týchto prípadov však nejde. Ak by súd dospel k odlišnému záveru, má povinnosť postupom podľa ust. § 129 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (predtým ust. § 43 OSP) vyzvať ho, aby podanie opravil, prípadne doplnil a poučiť ho, akým spôsobom tak má urobiť. Tu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/143/2006 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 1/02. Napokon nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že by označenie žalobcu (ak by aj bolo neúplné) malo byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. Ide o reštriktívny a formalistický výklad, prijatím ktorého by došlo k popretiu jeho práva na súdnu ochranu a k porušeniu
zákazu denegatio iustitiae. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto toho právneho názoru, že žalobca je označený správne, v súlade s právnou úpravou a je daná jeho aktívna vecná legitimácia. Námietky žalovaného v tomto smere sú nedôvodné, bez opory v skutkovom a právnom stave a vykonané s jediným cieľom, a to oddialiť rozhodnutie súdu vo veci samej. 5. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení (duplike) k veci uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe, ustanovenia § 5 a 6 zák. č. 111/1990 ZB. sú absolútne zrozumiteľné. V otázke procesného postupu súdu, ktorého sa žalobca dožaduje aplikáciou § 129 CSP poznamenal, že žalobca na jednej strane uvádza argumenty svedčiace jeho údajnej aktívnej vecnej legitimácii a na strane druhej alternuje svoju obranu tvrdením o nesprávnom označení žalobcu (žalobcom má byť teda SR), ktoré ale možné postupom podľa § 129 CSP odstrániť. Označenie žalobcu v žalobe však nie je ani neúplné a ani nezrozumiteľné (žalobca uvádza svoje presné identifikačné údaje) a aj z tohto dôvodu je aplikácia § 129 CSP vylúčená. 6. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žalobcom v žalobe popísaný skutkový stav veci považuje za nesporný, nakoľko žalovaný ho žiadnym spôsobom nepoprel. 7. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 9. Podľa § 21 Občianskeho zákonníka, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou 10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 11. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 12. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha vypratania nehnuteľností a odstránenia reklamných panelov z dôvodu, že v dôsledku uplynutia dojednanej doby žalovaný už nemá žiaden právny titul na umiestnenie reklamných panelov na nehnuteľnostiach v správe žalobcu. 13. Žalovaný mal na pozemkoch spravovaných žalobcom umiestnené svoje reklamné panely na základe písomne uzavretých zmlúv. Nakoľko predmetné zmluvy boli uzavreté na dobu určitú, po uplynutí dohodnutej doby už žalovaný nemal právo na umiestnenie týchto panelov na predmetných pozemkoch a bol povinný tieto odstrániť a ďalej nezasahovať do práv žalobcu spojených s vlastníctvom (správou) týchto nehnuteľností. Nakoľko žalovaný napriek výzve panely neodstránil, súd ho zaviazal na vypratanie predmetných nehnuteľností. 14. Žalovaný tieto skutočnosti ani nespochybňoval, jeho jedinou obranou a argumentom pre zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, poukazujúc na ustanovenia § 5 a 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, nakoľko v danom prípade je aktívna vecná legitimácia žalobcu daná priamo citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na podporu tohto záveru súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 93/2008 zo dňa 30.9.2008, v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol: „Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm.a/ a b/ nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu (§ 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. v znení do 30.6.2007). Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu (§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 278/1993 Z.z.).
Subjektívne právo na ochranu vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zákonníka má vlastník veci. Je teda aktívne legitimovaným subjektom na podanie predovšetkým vindikačnej žaloby (žaloby o vydanie veci) predpokladanej týmto ustanovením. Pokiaľ je však týmto vlastníkom štát, treba uvedené ustanovenie vykladať v súvislosti s § 21 Obč. zákonníka a zákonom o správe majetku štátu. Štát má v právnych vzťahoch dvojaké postavenie, ktoré je možné odlíšiť iba podľa typu právneho vzťahu, do ktorého štát v danom prípade vstupuje. Ak štát vystupuje ako nositeľ mocenských oprávnení, pri realizácii ktorých autoritatívne rozhoduje, je v takejto situácii subjektom verejného práva. Ak ale vstupuje do právnych vzťahov ako osoba v rovnom postavení s inými účastníkmi týchto vzťahov, stáva sa účastníkom súkromnoprávnych, resp. občianskoprávnych vzťahov. V týchto prípadoch má podľa § 21 Obč. zákonníka pozíciu právnickej osoby. Štát ako právna konštrukcia, podobne ako ostatné právnické osoby, nie je spôsobilý tvoriť sám osebe svoju vlastnú vôľu. Úkony štátu ako účastníka občianskoprávnych vzťahov preto musia robiť k tomu povolané iné osoby. V prípade štátu sú to predovšetkým štátne orgány, ktoré sú povolané realizovať práva a povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov pre štát. Z toho, že štát je ako účastník občianskoprávnych vzťahov právnickou osobou vyplýva, že sa na neho vzťahujú všeobecné ustanovenia občianskeho a obchodného zákonníka, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, alebo pokiaľ aplikácia všeobecných ustanovení nie je vylúčená povahou štátu. Štát ako vlastník hmotného majetku (vecí) je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a jeho vlastnícke právo požíva rovnakú ochranu ako vlastnícke právo ostatných vlastníkov. Svoje oprávnenia vlastníka však nevykonáva priamo. V zmysle citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. štát ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu (ďalej aj len „správca“). Správcovia, pokiaľ sú nimi štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie a štátne fondy, nemôžu nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. K majetku, ktorý im štát zveril do správy, vykonávajú správu majetku štátu, ktorá na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (upravujúcej tzv. právo hospodárenia s národným majetkom) nie je konštruovaná ako samostatné právo, ale ako faktický výkon oprávnení a povinností vymedzených zákonom. Medzi tieto oprávnenia a povinnosti patrí aj oprávnenie a povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu. Z uvedeného možno vyvodiť, že oprávneným subjektom domáhať sa ochrany vlastníckeho práva k veciam vo vlastníctve štátu v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zákonníka je okrem štátu aj správca majetku štátu, ktorému bol tento majetok zverený do správy. Predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby podanej správcom vo vlastnom mene je preukázanie výkonu správy majetku štátu a tým aj vlastníckeho práva štátu a preukázanie neoprávneného zásahu do vlastníctva štátu k veci, zverenej správcovi do správy. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že novelou vykonanou zákonom č. 277/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2007 bol doplnený § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. tak, že správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Použitie uvedeného ustanovenia v znení novely na prejednávaný prípad neprichádzalo do úvahy z dôvodu, že žalobu v tejto veci nepodal štát, ale správca majetku štátu vo vlastnom mene. Okrem toho toto ustanovenie procesnej povahy oprávňujúce správcu konať pred súdmi a inými orgánmi v mene štátu, sa netýka otázky vyplývajúcej z hmotného práva a to otázky aktívnej legitimácie domáhať sa ochrany vlastníckeho práva štátu žalobou o vydanie veci (v prípade jej neoprávneného zadržiavania) alebo negatórnou žalobou (v prípade iného neoprávneného rušenia než je zadržiavanie veci), ktorú okrem štátu (v mene ktorého od 1.7.2007 koná správca), môže úspešne uplatniť i správca vo vlastnom mene ako subjekt oprávnený využívať tento právny prostriedok ochrany majetku štátu. V súvislosti s možnosťou aplikácie § 126 ods. 2 Obč. zákonníka pri posudzovaní aktívnej legitimácie v konaní o žalobe o vydanie veci alebo o negatórnej žalobe dovolací súd poznamenáva, že ak žalobca, domáhajúci sa ochrany ako vlastník, nepreukáže svoje vlastnícke právo, nie je tým vylúčená možnosť jeho ochrany podľa tohto ustanovenia, ktoré predpokladá právo mať vec u seba, teda právo na faktické ovládanie veci. Vychádzajúc z toho, že správa majetku štátu nie je konštruovaná ako samostatné právo, ako aj s prihliadnutím na systematický výklad, zohľadňujúci osobitnú povahu štátu ako právnickej osoby a ustanovenia zákona o správe majetku štátu, a tiež s prihliadnutím na účel ochrany vlastníctva, možno v prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva štátu vykladať § 126 ods. 1 Obč. zákonníka rozširujúcim spôsobom, t.j. vyvodiť aktívnu legitimáciu správcu domáhať sa ochrany proti takémuto zásahu priamo z tohto ustanovenia. Pretože v prejednávanej veci odvolací súd, riadiac sa iným právnym názorom, žalobu o vypratanie bytu vo vlastníctve štátu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne ako správkyne tohto majetku zamietol, nerozhodol správne. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu pre nesprávne právne posúdenie
veci v otázke, pre ktorú bolo pripustené dovolanie, zrušil (§ 243b ods. 2 veta prvá O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 veta druhá O.s.p.).“ 15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.