Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-11Cbi/14/2016 1116213331 13. 05. 2025 JUDr. Lenka Kudravá ECLI:SK:MSBA3:2025:1116213331.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: JUDr. B. Y., so sídlom S. 4, XXX XX Q., XXX XX Q., správca konkurznej podstaty úpadcu: EnviLine s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 1, 903 01 Senec, IČO: 45 339 651 proti žalovanému: INGEMAR s.r.o., so sídlom Železničná 26A, 903 01 Senec, IČO: 34 117 300, právne zastúpený: SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 34 117 709, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto rozhodol: I. Súd konanie v časti, ktorej predmetom je určenie neúčinnosti vykonaných platieb úpadcu v prospech žalovaného v roku 2014 v sume 7.852,56 Eur a s tým spojeného nároku na zaplatenie sumy 7.852,56 Eur, zastavuje. II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta. III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.06.2016, upravenou podaním zo dňa 25.07.2021 domáhal, aby súd určil, že v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu V. s.r.o., IČO: 45 339 651, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 6K/15/2015 sú voči veriteľom úpadcu ako dlžníka neúčinné nasledovné právne úkony, a to: vykonanie platby v prospech žalovaného vo výške sumy 60 382,13 EUR zo dňa 27.12.2012 za účelom splnenia dlhu podľa Faktúry č. 121021 vystavenej žalovaným dňa 31.10.2012; vykonanie platby v prospech žalovaného vo výške sumy 360,00 EUR zo dňa 3.4.2013 za účelom splnenia dlhu podľa Faktúry č. XXXXXX vystavenej žalovaným dňa 31.1.2013; vykonanie platby v prospech žalovaného vo výške sumy 360,00 EUR zo dňa 3.4.2013 za účelom splnenia dlhu podľa Faktúry č. XXXXXX vystavenej žalovaným dňa 28.2.2013; vykonanie platby v prospech žalovaného vo výške sumy 643,56 EUR zo dňa 3.4.2013 za účelom splnenia dlhu podľa Faktúry č. XXXXXX vystavenej žalovaným dňa 28.2.2013; vykonanie platby v prospech žalovaného vo výške sumy 360,00 EUR zo dňa 29.4.2013 za účelom splnenia dlhu podľa Faktúry č. XXXXXX vystavenej žalovaným dňa 31.3.2013; dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným dňa 30.7.2014, predmetom ktorej je vzájomné započítanie pohľadávok úpadcu voči žalobcovi v celkovej výške spolu 8 752,56 EUR; s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu sumu vo výške 70 858,25 EUR (t.j. 60 382,13 EUR + 1 723,56 EUR + 8 752,56 EUR), všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. 2. V žalobe žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 26.03.2015, sp.zn. 6K/15/2015 bolo začaté konkurzné konanie voči spoločnosti V., s.r.o., IČO: 45 339 651, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. OV 64/2015 zo dňa 02.04.2015. Uznesením totožného súdu
zo dňa 09.06.2015 sp.zn. 6K/15/2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. OV 112/2015 zo dňa 15.06.2015, t.j. konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 16.06.2015. Úpadca uhradil v priebehu rokov 2012-2014 svoje záväzky spriaznenej spoločnosti žalovaného v nasledovných výškach: r. 2012 - 60.382,13 Eur, rok 2013- 1.723,56 Eur, rok 2014 - 7.852,56 Eur a vykonal s touto spoločnosťou zápočet svojich pohľadávok a záväzkov v sume 8.752,56 Eur dňa 30.07.2014. V čase realizácie predmetného právneho úkonu, bol štatutárnym orgánom úpadcu s kvalifikovanou účasťou pán IXU., ktorý bol zároveň štatutárnym orgánom žalovaného. Na základe uvedených skutočností možno predpokladať, že v súlade s § 9 ods. 1 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZKR“) bol žalovaný v čase realizácie predmetného právneho úkonu spriaznenou osobou úpadcu. Konkurzné konanie voči úpadcovi začalo dňa 30.04.2015 a predmetné právne úkony boli realizované v rokoch 2012-2014. Úpadca ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, čo vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok predloženého v rámci konkurzného konania a to nezabezpečených veriteľov, ktorých suma pohľadávok splatných ku dňu podľa jednotlivých splatností prihlásených pohľadávok do konkurzu je 73.902,50 Eur. Po právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil ustanovením § 40 ods. 2 ZKR, ustanovením § 9 ods. 1 a 3 ZKR, ustanovením § 57 ods. 1 a 2 ZKR, ustanovením § 60 ods. 1 až 3 ZKR a ustanovením § 63 ods. 1 ZKR. 3. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 14.02.2017 uviedol, že úpadca a žalovaný mali medzi sebou uzavretých niekoľko zmlúv v rámci ich obchodného styku, na základe ktorých boli uskutočnené i platby, ktoré žalobca napáda v uvedenej žalobe. Jedným z nich je Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 1/2011 zo dňa 30.03.2011 v znení jej dodatku č. 1 z 30.9.2011 a dodatku č. 2 zo dňa 31.03.2014. Predmetom tejto zmluvy bol nájom nebytových priestorov v administratívnej budove patriacej žalovanému (List vlastníctva č.R.Dohodou o ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XX.XX.XXXX zo dňa 31.05.2014 došlo k ukončeniu nájmu ku dňu 31.05.2014. Úpadca (resp. jeho zamestnanci) predmet nájmu skutočne využíval, za čo platil mesačné nájomné. Spoločne s kancelárskymi priestormi využíval úpadca i parkovacie miesta v areáli patriacom žalovanému, za čo tiež platil zodpovedajúcu odplatu na základe faktúr vystavených žalovaným ako vlastníkom parkovacích miest (faktúra č. XXXXXX, faktúra č. XXXXXX, faktúra č. XXXXXX, faktúra č. XXXXXX, faktúra č. XXXXXX, faktúra č. XXXXXX, faktúra č. XXXXXX). Žalobca vo svojej žalobe však odporuje jednotlivé platby nájomného, pričom je zrejmé, že za uskutočnené platby dostal úpadca i zodpovedajúce plnenie. Žalobca neodporuje nájomnú zmluvu ako právny úkon, odporuje len jednotlivé platby nájomného - aj to nie všetky - napríklad za rok 2012 žalobca odporuje len platby za mesiace január až júl, pričom pri nájomnom za júl 2012, žalobca odporuje len časť tejto platby (teda aspoň podľa toho, ako je to vyznačené v Knihe záväzkov priloženej žalobcom k žalobe) vo výške 60 Eur, pričom podľa záznamu bola úpadcom zaplatená celá fakturovaná suma. Nájomný vzťah medzi žalovaným a úpadcom pritom trval odo dňa 01.04.2011 do 31.05.2014. V tomto období úpadca preukázateľne užíval predmet nájmu, ako i parkovacie miesta. Žalovaný má za to, že si riadne plnil svoju časť zmluvy a úpadca svoju časť zmluvy, teda mu platil dohodnutú primeranú odplatu. Ak by došlo k poskytnutiu plnenia úpadcom bez primeraného protiplnenia, tak možno hovoriť o ukrátení veriteľov, avšak v tomto prípade úpadca nebytové priestory i parkovacie miesta užíval, takže nemožno hovoriť o ukrátení veriteľov, keďže za svoje plnenia dostával i protiplnenie vo forme poskytnutia užívania priestorov. Prenajaté priestory predstavujú cca. 80 m2, takže nájomné bolo uvedenou zmluvou o nájme nebytových priestorov č. X,XX stanovené na sumu cca. 4,50 Eur na 1 m2 mesačne, čo zodpovedá uvedenej lokalite (pričom inzeráty na ponuku na prenájom kancelárskych priestorov v P. dokumentujú skutočnosť, že sa porovnateľné priestory prenajímajú za dvojnásobok). Ďalším právnym úkonom, na základe ktorého došlo k plneniam, ktoré žalobca napáda je Zmluva o zbere, preprave a spracovaní elektroodpadu zo dňa 03.01.2011. Na základe tejto zmluvy poskytoval úpadca žalovanému služby spočívajúce v zbere, preprave a spracovaní elektroodpadu, ako i jeho zhodnotenie v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Za uvedené služby platil úpadca žalovanému dohodnutú odplatu. Ide o faktúru č. XXXXXX vystavenú dňa 31.03.2012 so splatnosťou 14.04.2012, ktorú úpadca uhradil dňa 26.06.2012. I v tomto prípade teda došlo za poskytnutú odplatu k poskytnutiu zodpovedajúceho protiplnenia. Žalobca tiež napáda plnenie uskutočnené úpadcom na základe faktúry č. XXXXXX splatnej dňa XX.XX.XXXX, čo predstavovalo refakturáciu k faktúre X/XXXXXXX zo dňa 30.04.2012, t.j. žalovaný zaplatil za úpadcu a vystavil mu na vrátenie zaplatenej sumy faktúru, ktorú úpadca uhradil dňa 26.06.2012. Jednou z podnikateľských činností úpadcu bolo i spracovanie plastov. Na vykonávanie tejto činnosti vykupoval úpadca plasty vhodné na recykláciu a spracovanie. Preto mu na základe vzájomnej dohody žalovaný dodával na spracovanie plastový materiál, a to napríklad polystyrén, polyetylén, polypropylén a pod. Za dodanie tohto materiálu zaplatil úpadca žalovanému dohodnutú sumu, ktorá sa stanovuje v závislosti od materiálu, jeho ďalšieho využitia, prípadne od jeho čistoty, resp. do určenia výkupnej ceny vstupujú
i ďalšie faktory. Avšak i pri týchto platbách v niektorých prípadoch žalobca žiada určenie neúčinnosti nie celej úhrady, ale len jej časti, pričom v žalobe neuvádza dôvod, prečo práve pri uvedenej časti odplaty má byť vyslovená neúčinnosť, a to pri nasledovných platbách: 1.) na základe faktúry č. XXXXXX zo dňa 18.05.2012, ktorú úpadca uhradil v celej výške X.XXX,XX Eur, pričom žalobca odporuje len časť tejto sumy vo výške 1.777,43 Eur, 2.) na základe faktúry č. 120412 zo dňa 24.04.2012, ktorá bola uhradená úpadcom v celej výške 8.950,94 Eur, žalobca žiada určiť jej neúčinnosť iba jej časti vo výške 7.200 Eur, 3.) na základe faktúry č. XXXXXX zo dňa 04.05.2012, ktorá bola uhradená vo výške 7.587,65 Eur, žalobca žiada určiť neúčinnosť len pri sume 6.000 Eur, 4.) na základe faktúry č. XXXXXX zo dňa 16.04.2012, ktorá bola uhradená vo výške 9.119,62 Eur, žalobca žiada určiť neúčinnosť len pri sume 7.400 Eur. Za dodanie objednaného materiálu boli tiež vystavené nasledovné faktúry, a to faktúra č. XXXXXX zo dňa 07.06.2012, faktúra č. 120711 zo dňa 19.07.2012 a faktúra č. G zo dňa 28.2.2013. Nemožno tu teda hovoriť o ukrátení iných veriteľov, keďže úpadca i v tomto prípade dostal za svoje plnenie protiplnenie v podobe materiálu na spracovanie a jeho ďalšie využitie. Žalovaný v tejto súvislosti predložil niekoľko inzerátov o výkupnej cene plastov. Žalobca taktiež žiada vysloviť neúčinnosť zápočtu zo dňa 30.07.2014 a žiada vydať sumu tohto zápočtu. Podľa Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.07.2014, pohľadávky žalovaného voči úpadcovi predstavujú najmä pohľadávky zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.XXXX v znení jej dodatkov. U. sumách týchto istých pohľadávok však žiada žalobca určiť i neúčinnosť jednotlivých platieb - ide o platby za rok 2014 a 2013 a vydať i plnenia. Žalobca teda žiada pri týchto sumách (okrem faktúry č. XXXXXX v sume 900 Eur) ich vydanie dvojmo - jednak zo zápočtu a jednak z platieb za rok 2014 a 2013, teda neoprávnene. Podľa dohody o započítaní došlo dňa 30.07.2014 k započítaniu pohľadávok žalovaného voči úpadcovi s pohľadávkami úpadcu voči žalovanému. Ide o spôsob zániku záväzkov, pri ktorom však k reálnej platbe nedochádza, keďže sa vzájomné pohľadávky započítajú momentom keď sa stretnú a vo výške, keď sa stretnú. Takže okamihom účinnosti Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.07.2014 medzi jej účastníkmi, ich vzájomné pohľadávky zanikli. Takže k žiadnemu reálnemu vyplateniu nedošlo a žalobca nemôže žiadať od žalovaného vydanie tejto sumy, keďže ju úpadca ani reálne nezaplatil, ani sa mu o túto sumu nezmenšil majetok, keďže i úpadca mal voči žalovanému záväzky zo zmlúv, ktoré započítaním zanikli. Išlo o pohľadávky úpadcu voči žalovanému zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.01.2013, na základe faktúry č. XX.XX.XXXX. zo dňa 31.01.2014, faktúry č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, faktúry č.XXXX. zo dňa XX.XX.XXXX, faktúry č. U. zo dňa 30.04.2014, faktúry č. XXXXXX zo dňa 31.05.2014. Čo sa týka množstva majetku v čase uskutočňovania jednotlivých platieb, ktoré sa napádajú, žalovaný uviedol, že boli úpadcovi niekoľkokrát po sebe poskytnuté pôžičky od pána I. Podmanického, ktorý je zároveň spoločníkom úpadcu (podľa zoznamu pohľadávok sú prihlásené do konkurzu). Napríklad Zmluvou o pôžičke zo dňa 29.02.2012 poskytol pán Podmanický úpadcovi sumu 165.000 Eur, s ktorou mohol úpadca disponovať a uspokojiť svojich veriteľov. Takže máme za to, že v roku 2012 úpadca disponoval dostatočným majetkom, aby uspokojil svojich veriteľov (vrátane veriteľa, ktorý si svoju pohľadávku - splatnú dňa 27.08.2012, prihlásil do konkurzu), a teda nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov, keďže úpadca preukázateľne disponoval dostatočným množstvom finančných prostriedkov na urovnanie svojich dlhov. Aj v roku 2013 a 2014 poskytol pán I. XXX.XXX pôžičky úpadcovi, a to v sume viac ako 160.000 Eur (čo vyplýva i zo zoznamu pohľadávok prihlásených do konkurzu), s ktorými úpadca mohol disponovať a vyplatiť svojich veriteľov. Čiže úpadca v čase uskutočnenia napádaných právnych úkonov disponoval majetkom dostatočne veľkým na úhradu pohľadávok veriteľov, a teda na túto žalobu nie je dôvod. Žalovaný je toho názoru, že k ukráteniu veriteľov nedošlo, nemohol tu byť daný ani úmysel úpadcu (§ 60 ods. 2 ZKR). Aj keď išlo o spriaznené osoby, úpadca plnil i ostatných svojim veriteľom, dokonca v niektorých prípadoch i skôr ako plnil žalovanému (čo vyplýva z knihy záväzkov). Záverom žalovaný konštatuje, že petit žaloby je neurčitý a navrhuje žalobu zamietnuť. 4. Na pojednávaní konanom dňa 12.06.2018 žalobca uviedol, že nie je podstatné, či dané plnenie žalovaného bolo primerané k plneniu ktoré úpadca dostal, resp. vzniesol pochybnosť, či úpadca vôbec nejaké plnenie dostal, ale je dôležitá objektívna skutočnosť, že došlo k ukráteniu iných nespriaznených veriteľov takým správaním úpadcu, že keď nemal dostatočné prostriedky na úhrady všetkých v tom čase splatných existujúcich záväzkov, neuhrádzal jednotlivé záväzky pomerne, ale prednostne uhradil záväzky žalovaného ako svojmu spriaznenému veriteľovi. Odporuje sa tak konanie úpadcu pri úhrade záväzkov, ktoré objektívne spôsobilo ukrátenie veriteľov, ktorí v tom čase mali vzniknuté záväzky voči úpadcovi. Ako prvú žalobca eviduje pohľadávku spoločnosti W. vo výške zistenej sumy 18.282,25 Eur pod por.č. 3. Pokiaľ ide o dohodu o započítaní, žalobca uviedol, že v prípade vyslovenia neúčinnosti takejto dohody o započítaní sa navodí stav, že pohľadávka úpadcu, ktorá mala zaniknúť započítaním bude obnovená a teda úpadca bude mať nárok na jej zaplatenie, ktoré žalobca v rámci petitu žiada.
Podstatu odporovania dohody o započítaní žalobca vidí aj v tom, že keby nedošlo k zániku pohľadávky úpadcu voči žalovanému a žalovaný by záväzky žalobcu uhradil, prijaté plnenie by mohlo byť použité na uspokojenie ukrátených konkurzných veriteľov. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca vôbec nekonkretizoval právne úkony, ktoré odporuje, t.j. jednak chýba identifikácia právnych úkonov a jednak v sume záväzkov sú zahrnuté i sumy, ktoré boli započítané v dohode o započítaní zo dňa 30.07.2014. Žalovaný namietol, že v knihe záväzkov je označený uhradený záväzok voči inej spoločnosti a to V. P. a to na druhom liste v označení dokladu č. 560280122 zo dňa 31.05.2013 vo výške 1.002,24 Eur. Ak je táto platba zahrnutá v žalobe, nie je možné ju vymáhať od žalovaného, keďže mu nebola určená. Ďalej sú v knihe záväzkov označené i pohľadávky, ktoré vstúpili do zápočtu dňa 30.07.2014 a teda zanikli v dôsledku započítania. Nie je preto zrejmé, ktoré právne úkony úpadcu v rokoch 2012-2014 napáda žalobca neúčinnosťou. Žalobca tiež nepreukázal že k platbám označených v Knihe záväzkov ak sa tieto napádajú žalobou skutočne došlo. Žalovaný je tiež tohto názoru, že nie sú splnené základné predpoklady odporovateľnosti. Podľa tabuľky prihlásených pohľadávok do konkurzu vyplýva, že veriteľom úpadcu je aj spoločnosť Hydrocoop spol. s.r.o. ktorej pohľadávky voči úpadcovi vznikla dňa 27.08.2012. Žalobca však nepreukázal, že by mal úpadca veriteľov aj pred týmto dňom. Pre platby uskutočnené pred týmto dňom teda nie je splnený ani primárny predpoklad ich odporovateľnosti, keďže v čase uskutočnenia týchto platieb nebol veriteľ, ktorého pohľadávka by mohla byť týmito úkonmi úpadcu ukrátená. Napriek tomu, žalobca odporuje i týmto platbám. Ide o úhradu faktúr č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXX,XXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX v celkovej sume 57.231,95 Eur. Pán U. poskytol úpadcovi pôžičku vo výške 165.000 Eur, pričom povinnosť vrátiť pôžičku bola odložená na dobu po splatení všetkých záväzkov úpadcu. Následne pán XXXX poskytoval úpadcovi ďalšie pôžičky a to v roku 2013 v sume 29.000 Eur a v roku 2014 v sume 139.609,35 Eur. Žalovaný navrhol vykonať výsluch svedkov a to L.. R. J., ktorá bola asistentkou konateľa žalovaného a pána I. U., ktorý bol konateľom žalovaného, na preukázanie plnení zo zmlúv. Vo vzťahu k domáhaniu sa odporovateľnosti právnych úkonov žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 13CoKr/6/2013 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 64Cbi/12/2013. žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že práve v dôsledku ním napádaných platieb došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a tým k ukráteniu prihlásených pohľadávok. Vo zvyšku zotrval na procesnej obrane uvedenej vo vyjadrení k žalobe. 5. Žalobca v podaní zo dňa 11.07.2018 uviedol, že pokiaľ ide o rok 2014, v žalobe bola suma odporovaných úhrad úpadcu v dôsledku chyby v písaní nesprávne uvedená (došlo k zameneniu prvých dvoch čísel), kedy namiesto sumy 8.752,56 Eur bola v žalobe uvedená suma 7.852,56 Eur. Pokiaľ však ide o úhrady za rok 2014, žalobca pri opätovnom prekontrolovaní výpočtov na účely prípravy tohto vyjadrenia skutočne zistil, že argumentácia žalovaného o duplicitnom požadovaní platieb za rok 2014 vo výške 8.752,56 Eur (v časti platieb chybne uvedená ako 7.852,56 Eur) je oprávnená a uznáva, že žalobou sa predmetná suma požaduje ako súhrn platieb za rok 2014, ako aj vydanie peňažnej náhrady za pohľadávky zaniknuté započítaním v zmysle dohody o započítaní. Vzhľadom na uvedené žalobca ďalej netrvá na žalobe v rozsahu určenia neúčinnosti právnych úkonov vo forme úpadcom vykonaných úhrad záväzkov za rok 2014, a teda na zaplatení v žalobe (nesprávne uvedenej) sumy 7.852,56 Eur (avšak požaduje určenie neúčinnosti dohody o započítaní a v nadväznosti na to aj zaplatenie sumy 8.752,56 Eur), ako aj trvá na určení neúčinnosti úpadcom vykonaných úhrad v sume 60.382,13 Eur za rok 2012 a sume 1.723,56 Eur za rok 2013. Pokiaľ ide o výber správcom odporovaných právnych úkonov, k uvedenému pre vysvetlenie žalobca dodal, že správca postupoval tak, že porovnal úpadcove právne úkony s pohľadávkami potenciálne ukrátených konkurzných veriteľov, ktorí sa ich prihlásili do konkurzu a dospel k zisteniu, že konkurzný veriteľ s najskôr splatnou prihlásenou a zistenou pohľadávkou je veriteľ pod por č. 3 zoznamu pohľadávok - a to veriteľ HYDROCOOP, spol. s.r.o. s prihlásenou celkovou sumou pohľadávky vo výške 18.282,25 Eur (čo vyplýva z faktúry č. 42/2012 zo dňa 08.08.2012 so splatnosťou dňa 27.08.2012). Na základe uvedeného potom správca spätne posudzoval možnú odporovateľnosť právnych úkonov úpadcu vykonaných v čase pred začatím konkurzného konania (deň 03.04.2015), s tým, že je zo zákona možné odporovať ukracujúce úkony urobené počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania (teda potenciálne až do dňa 03.04.2010). Nakoľko však splatnosť pohľadávky HYDROPCOOP, spol. s.r.o. nastala dňa 27.08.2012; mal správca za to, že až od splatnosti tejto pohľadávky (do času začatia konkurzného konania) mohlo jednotlivými právnymi úkonmi úpadcu dôjsť k naplneniu podstaty odporovateľnosti právnych úkonov pre ukrátenie veriteľov. Za rok 2015 správca nezistil z dovtedy dostupných podkladov žiadne potenciálne odporovateľné právne úkony. Za rok 2014 správca zistil, že došlo k uzatvoreniu dohody o započítaní, ktorú žalobou v tomto konaní odporuje s tým, že v nadväznosti na § 63 ods. 1 ZKR žiada zaplatenie sumy 8.752,56 Eur ako peňažnú náhradu za
zaniknuté právo úpadcu na zaplatenie dlžných súm = pohľadávky úpadcu podľa jednotlivých faktúr, ktoré boli predmetom započítania podľa tejto dohody o urovnaní. V roku 2014 ku dňu uzatvorenia dohody o započítaní už existovala splatná pohľadávka konkurzného veriteľa HYDROCOOP spol. s.r.o., ako aj splatné pohľadávky iných konkurzných veriteľov (napr. pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne ktorej úpadca na odvodoch za zamestnancoch dlžil vyše 8 tisíc Eur; ide o pohľadávky pod por. č. 28 a 29 Zoznamu pohľadávok; ďalej pohľadávky Sociálne poisťovne na nezaplatených odvodoch vo výške vyše 30 tisíc Eur pod por. č. 9 až 14 Zoznamu pohľadávok ). Zároveň ako vyplýva zo súvahy za rok 2014, ku koncu roka 2013 mal úpadca majetok už len 12.110 Eur (z tohto bolo v sume 10.833, 55 Eur účtované staré auto) a ku koncu roka 2013 už len majetok vo výške 587 Eur. Pokiaľ ide o vývoj stavu majetku úpadcu v roku 2014 poskytoval konateľ žalovaného úpadcovi pôžičky (poskytol ich v hotovosti vkladom do pokladne v rozpore so zákonným limitom platieb v hotovosti), avšak tieto boli bezprostredne použité na úhradu iných záväzkov úpadcu - najmä na vyplácanie mzdy zamestnancom a nákup stravných lístkov, takže boli spotrebovávané; čo však úpadca neplatil v lehotách splatnosti boli staršie pohľadávky iných konkurzných veriteľov, najmä veriteľov s nárokmi na povinné platby odvodov za týchto zamestnancov, ktoré už úpadca neplatil. Za rok 2013 správca zistil, že v prospech žalovaného boli vykonané úhrady pohľadávok v celkovej sume 1.723,56 Eur (vyplývajúce z faktúry č.130118, č. 130211, č. 130214 a č. 130313), ktoré správca v celom rozsahu odporuje žalobou. V čase vykonanie týchto úkonov nedisponoval úpadca dostatočným finančným majetkom na úhradu existujúcich pohľadávok konkurzných veriteľov; ďalšie údajné pôžičky konateľa úpadcu boli poskytované až v júli 2013 a roku 2014 ako vyplýva zo Zoznamu pohľadávok (majetok získaný pôžičkou 165 000 Eur z februára 2012 bol použitý na úhrady iných pohľadávok žalovaného za rok 2012 - len žalovanému bolo od mája do decembra 2012 vyplatených 268.000 Eur); najmä zostatok v pokladni úpadcu bol použitý na úhradu faktúry žalovaného č. 121021 zo dňa 31.10.2012 v sume 153.597,60 Eur (uhradenej cez pokladňu v sume vyše 153.000 Eur 27.12.2012), s tým, že v nadväznosti na vykonanie tejto hotovostnej platby - úhrady úpadcu dňa 27.12.2012 v prospech žalovaného zostal ku dňu 31.12.2012 / a teda aj k 01.01.2013 podľa Súvahy za 2012 v pokladni úpadcu majetok už len vo výške zostatku 2.198 Eur a na účte úpadcu v banke suma 1.657 Eur. Za rok 2012 správca zistil, že v prospech žalovaného boli vykonané úhrady pohľadávok v celkovej sume 267.954,48 Eur. Správca bol názoru, že len do sumy existujúcich pohľadávok konkurzných veriteľov (73.902,50 Eur) mohli byť dané právne úkony úpadcu považované za odporovateľné, nakoľko vykonanie zápočtov + len úhrad v tej celkovej nižšej sume (zodpovedajúcej spolu sume potrebnej na uspokojenie konkurzných veriteľov) z pohľadu konkurzu trpelo „vadou“ že ukracovali uspokojenie konkurzných veriteľov, keďže len táto nižšia suma by bola potrebná na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. S ohľadom na uvedené a splatnosť pohľadávky konkurzného veriteľa HYDROCOOP spol. s.r.o. sa potom správca za rok 2012 nezaoberal všetkými vykonanými úhradami úpadcu voči žalovanému spolu v sume 267.954,48 Eur; zameral sa prvotne len na tú časť úhrad - ktoré boli vykonané po 27.08.2012. Podľa tabuľky však úpadca po 27.08.2012 uhradil žalovanému celkovo až sumu 195.484,32 Eur, a preto keďže správca vypočítal ako potrebnú nižšiu sumu na uspokojenie konkurzných veriteľov sa rozhodol odporovať len časť vykonaných úhrad; s tým, že z poslednej úhrady za december 2012 (v celkovej sume 153.597,60 Eur) zahrnul do odporovania len časť tejto sumy 60 382,13 Eur (vykonanú cez pokladňu). Išlo o faktúru žalovaného č. 120021 zo dňa 31.10.2012, predmetom ktorej malo byť dodanie plastov v objeme 355,55 tony. V účtovníctve úpadcu sa pritom k uvedenej faktúre nenachádza žiaden dodací list, z účtovníctva a dokladov spoločnosti úpadcu nevyplýva ani, kde mali byť uvedené plasty s takýmto objemom uskladnené (čo pri váhe plastov k porovnaní s ich objemom je pri takomto veľkom objeme potrebné značne veľké sklady); nebol totiž na tento účel zabezpečený prenájom žiadnych priestorov a ani úpadca nevlastnil nehnuteľným majetok v ktorom by bolo možné toto uskladniť. Tento údajne kúpený majetok úpadcom bol zaúčtovaný na sklad spolu s ostatnými plastami nakúpenými v roku 2012 ako zásoby/tovar za rok 2012 spolu v sume 143.495,87 Eur ku dňu 01.01.2013; do konca roka 2013 bol tento tovar zo skladu odúčtovaný z dôvodu jeho predaja. Ako však vyplýva z výkazu ziskov a strát za rok 2013 z týchto plastov ako tovaru po jeho spracovaní boli tržby maximálne suma 49.696 Eur / a náklady na jeho obstaranie suma 145.176 Eur. Je teda zrejmé, že skutočná hodnota nakúpených plastov podľa predmetnej faktúry nezodpovedala hodnote uvedenej v účtovníctve; a preto má žalobca za to, že pri posudzovaní zostávajúcej hodnoty majetku úpadcu v čase vykonania odporovaného právneho úkonu platby zo dňa 27.12.2012 nebola hodnota majetku úpadcu dostatočná na úhradu jeho záväzkov. Je preto dôležité zohľadniť, že úpadca síce v účtovníctve evidoval ku koncu roka 2012 majetok vo výške 209.724 Eur a záväzky vo výške 201.719 Eur; avšak reálne hodnota jeho majetku bola výrazne nižšia o čom svedčalo predaj tovaru (zásob plastov) v účtovnej hodnote 143.496 Eur len za sumu max 49.696 Eur v roku 2013. Úpadca teda vykonaním úhrady dňa 27.12.2012, uspokojil svoju spriaznenú osobu (ktorej
možnože aj fiktívna pohľadávka sa navyše stala splatnou až 14.12.2012, teda splatnou po pohľadávke HYDROCOOP so splatnosťou dňa 27.08.2012) a použil takmer všetky svoje finančné zdroje na úhradu neskôr splatnej pohľadávky spriazneného žalovaného, pričom mu po vykonaní tejto úhrady nezostával ďalší finančný majetok na vykonanie úhrady celej pohľadávky pre HYDROCOOP spol. s.r.o.; úpadca nepoužil zostávajúci finančný majetok ani na čiastočnú úhradu HYDROCOOP spol. s.r.o. a nepoužil na to ani finančné zdroje v roku 2013 a 2014 (v 2014 mohla byť suma zinkasovaná za pohľadávky úpadcu použitá na úhradu pre HYDROCOOP spol. s.r.o., k čomu rovnako nedošlo); čím preukázateľne úpadca ukrátil svojho konkurzného veriteľa HYDROCOOP spol. s.r.o.; v priebehu rokov 2013 a 2014 úpadca nehradil za svojich zamestnancov zdravotné a sociálne odvody čím vznikali pohľadávky ďalších konkurzných veriteľov, ktoré boli ukracované. Vôbec nie je rozhodujúce či úpadca v čase uskutočnenia danej úhrady bol v úpadku (alebo sa v dôsledku tejto úhrady dostal do úpadku); relevantné je len samotné správanie úpadcu v tomto prípade pri vykonávaní úhrad, a to skutočnosť, že objektívne došlo k ukráteniu veriteľa HYDROCOOP spol. s.r.o. tým, že finančné prostriedky úpadca nepoužil na úhradu jeho skôr splatnej pohľadávky. Záverom zobral žalobca žalobu späť v časti, ktorej predmetom je určenie neúčinnosti vykonaných platieb úpadcu v prospech žalovaného v roku 2014 v sume 7.852,56 Eur a s tým spojeného nároku na zaplatenie sumy 7.852,56 Eur. 6. Podaním doručeným súdu dňa 30.07.2018 žalovaný uviedol, že vykonaním úhrad nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, došlo len k zmene štruktúry majetku, keď za peňažné plnenie dostal úpadca protiplnenie tak ako to bolo i pri faktúre č. 121021 zo dňa 31.10.2012 na kúpu plastov. Následné konanie úpadcu, teda to, ako s týmto nadobudnutým majetkom úpadca hospodáril, žalovaný nemohol ovplyvniť, žalovaný nevie komu úpadca predal plasty a za akú cenu. Išlo o iný právny úkon s inou osobou. Avšak samotným právnym úkonom úhrady faktúry č. 120021 nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov, keď za túto úhradu dostal úpadca protiplnenie vo forme hnuteľných vecí a teda v dôsledku tohto právneho úkonu nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu, pričom k tomu mohlo dôjsť až následným krokom úpadcu. Podľa zoznamu pohľadávok, ktoré predložil žalobca, jedinou prihlásenou pohľadávkou za rok 2012 je pohľadávka spoločnosti HYDROCOOP spol. s.r.o. vo výške 18.282,25 Eur, splatná dňa 27.8.2012. V čase účinnosti uvedenej úhrady (27.12.2012), disponoval úpadca majetkom v dostatočnom množstve, aby uhradil obidve záväzky. Podľa súvahy úpadcu za rok 2012, mal úpadca majetok vo výške 209.724 Eur (pričom v tejto sume nie je započítaná pôžička pána U. poskytnutá úpadcovi dňa 29.02.2012, keďže táto bola zaúčtovaná na strane záväzkov - pasív), okrem toho aj v roku 2013 a 2014 došlo zo strany pána U. k poskytnutiu pôžičiek v sume viac ako 160.000 Eur, s ktorými úpadca mohol disponovať a vyplatiť svojich veriteľov. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že úpadca po účinnosti uvedenej úhrady, disponoval dostatočným majetkom, aby uspokojil pohľadávku spoločnosti HYDROCOOP spol. s.r.o. Z knihy záväzkov úpadcu z roku 2012 a 2013 vyplýva, že úpadca okrem žalovaného plnil i ďalším svojim veriteľom. Čo sa týka faktúry č. OF130214, táto bola vystavená za dodanie vriec s plastovým materiálom a i v tomto prípade došlo k zmene štruktúry majetku úpadcu, keď za úhradu dostal protiplnenie vo forme hnuteľnej veci - tovaru, ktorý spracovával alebo s ním ďalej obchodoval. Žalovaný ďalej uviedol, že pri určení majetku úpadcu v čase uskutočnenia právnych úkonov, žalobca neuviedol všetok majetok úpadcu. Síce správca vychádza zo súvah úpadcu za príslušné roky, avšak neberie do úvahy, že do majetku úpadcu sa zarátavajú i prostriedky z pôžičiek pána E., t.j. úpadca v tom čase disponoval majetkom v dostatočnej výške na to, aby uspokojil veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzu. Vo vzťahu k späťvzatiu časti žaloby, žalovaný uviedol, že nakoľko ide o nové skutkové tvrdenia, má za to, že v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby je tu daný dôvod na odmietnutie žaloby a zastavenie konania. Vo zvyšnej časti svojej procesnej obrany zotrval na svojich predošlých písomných a ústnych tvrdeniach. 7. Podaním doručeným súdu dňa 20.09.2018 žalovaný opätovne navrhol, aby súd konanie zastavil jednak pre uplynutie prekluzívnej lehoty, keď žalobu doplnil resp. použil nové skutkové tvrdenia a jednak z dôvodu nejasného a neurčitého žalobného petitu. 8. Uznesením súdu sp.zn. 11Cbi/14/2016-278 zo dňa 01.04.2021 súd vyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby spočívajúcej v neurčitom žalobnom návrhu. 9. Na pojednávaní konanom dňa 27.05.2021 žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby v časti 7.852,56 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka prvého úkonu vo výške 60.382,13 Eur, správca mal za to, že všetky úkony odo dňa 01.08.2012 sú napadnuteľné neúčinnosťou. Žalobca vlastne napádal právny úkon zaplatenia alebo splnenia dlhu podľa faktúry č. 121021 vo výške 153.297,60 Eur. Čo sa týka neúčinnosti právnych úkonov za rok 2013 boli vykonané všetky v apríli a tieto úhrady neboli použité
na úhradu pohľadávky veriteľa HYDROCOOP a ani iných veriteľov, ktorí už v tom čase existovali, pričom majetok spoločnosti bol v pokladni vo výške 2.198 Eur a na účte úpadcu bolo 1.657 Eur. V čase uzavretia dohody o započítaní zo dňa 30.07.2014 už existovali splatné pohľadávky skoro všetkých veriteľov pod por. č.1 až 14, 28, 29. V čase vykonania prvého úkonu sa nachádzali v majetku úpadcu finančné prostriedky vo výške okolo 2.000 Eur a hnuteľný majetok pozostávajúci z plastov. V roku 2013 boli uvedené plasty predané za 50.000 Eur čo vyplýva i z účtovníctva ku koncu roka. V roku 2014 sa už žiaden majetok v spoločnosti úpadcu nenachádzal. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v roku 2012 úpadca získal nielen zásobu plastov, ale i peňažné prostriedky od p. XXXXvo forme pôžičky. Za rok 2013 išlo o plnenie nájomného, kedy úpadca užíval priestory vM.a tak získal protihodnotu za poskytnuté peňažné prostriedky. Nemohlo tak dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu. Okrem tohto majetku vo forme užívacích práv poskytol p. U. spoločnosti úpadcu i pôžičky. Poukázal na účtovné závierky úpadcu za rok 2013 riadok 130, kedy záväzky spoločnosti úpadcu voči spoločníkovi úpadcu predstavovali 194.000 Eur a v roku 2014 sumu 332.660 Eur. V dôsledku započítania dochádza k zániku záväzkov, nedošlo preto k zmenšeniu majetku úpadcu. Zo zoznamu pohľadávok veriteľov vyplýva, že nie všetci veritelia mali v čase uzavretej dohody o započítaní splatné pohľadávky. Čo sa týka preukázania neexistencie úmyslu ukrátiť veriteľov žalovaný navrhol vypočuť svedkov. V súvislosti s dohodou o započítaní poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 26Cbi 19/2009 z ktorého je zrejmé, že zápočtom sa neznižuje majetok úpadcu, lebo sa zároveň znižujú jeho záväzky. Majetok úpadcu tak postačoval na úhradu záväzkov ostatných veriteľov. 10. Na výzvu súdu, žalobca podaním zo dňa 25.07.2021 uviedol, že odporuje výlučne právne úkony úpadcu vykonané po 27.08.2012, kedy nastala splatnosť pohľadávky konkurzného veriteľa HYDROCOOP spol. s.r.o. v zmysle faktúry č. 42/2012 zo dňa 08.08.2012; pričom správca má za to, že vykonaním týchto úkonov došlo následne k ukráteniu aj ostatných konkurzných veriteľov, a preto je splnená podmienka podľa § 60 ods. 1 ZKR. V čase vykonania odporovaného úkonu za rok 2014 dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným dňa 30.07.2014, existovali už nasledovné pohľadávky veriteľov: 1) Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. - neuhradené poistné za 01-04/2014 v celkovej výške 2.475,06 Eur + neuhradené poistné za 05/2014 v celkovej výške 689,07 Eur, 2) Daňový úrad BA - za zdaňovacie obdobie r. 2014 vo výške 5.295,03 Eur + 241,20 Eur za DPH za 3/2013 a 11/2013, 3) Sociálna poisťovňa - neuhradené poistné za 06/2014 vo výške 74,38 Eur + neuhradené poistné za 05/2014 vo výške 10.423,16 Eur + neuhradené poistné za 04/2014 vo výške 7.368,64 Eur + neuhradené poistné za 03/2014 vo výške 6.493,93 Eur + neuhradené poistné za 02/2014 vo výške 5.727,59 Eur a 4) VZP, a.s. - neodvedené preddavky na poistnom - VN z 06.05.2014 vo výške 3.597,12 Eur + neodvedené preddavky na poistnom - VN z 22.07.2014 vo výške 4.771,53 Eur. Celková výška ukrátenia splatných pohľadávok tak predstavuje v čase 30.07.2014 minimálne sumu istín 47.156,71 Eur. V čase vykonania odporovaných úkonov za rok 2013 - úhrad pohľadávok v celkovej sume 1.723,56 Eur v marci 2013 existovala splatná pohľadávka veriteľa Daňový úrad BA za DPH vo výške 241,20 Eur. Celková výška ukrátenia pohľadávok tak predstavuje v čase 3/2013 minimálne sumu istiny 241,20 Eur. V čase vykonania odporovaného úkonu za rok 2012 - úhrady v sume 60.382,13 Eur; (išlo o poslednú vykonanú úhradu dňa 27.12.2012 v celkovej výške sumy 153.530,60 Eur) existovala splatná pohľadávka veriteľa HYDROCOOP spol. s.r.o. v zmysle faktúry č. 42/2012 zo dňa 08.08.2012 so sumou istiny 13.534,08 Eur. Celková výška ukrátenia pohľadávok tak predstavuje v čase 27.12.2012 minimálne sumu 13.534,08 Eur. K rozsahu majetku úpadcu ku dňu vykonania odporovaných úkonov, žalobca opätovne poukázal na skutočnosti z vyjadrenia dňa 11.07.2018. 11. Žalovaný v podaní zo dňa 24.09.2021 uviedol, že žalobca neuvádza objektívne a v súlade so skutočným stavom rozsah majetku úpadcu v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, žalobca vo svojom vyjadrení uvádza len finančný majetok (peniaze v pokladni a na účte úpadcu) a rôzne platby nesúvisiace s týmto sporom, ktoré boli uskutočnené úpadcom mimo času účinnosti napadnutých právnych úkonov. Žalobca neuviedol rozsah majetku úpadcu pred účinnosťou napadnutého právneho úkonu a po ňom, a teda nepreukázal, že skutočne došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a teda i k ukráteniu splatných pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca vôbec nepreukázal splnenie všeobecnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, s odkazom na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/70/2019 zo dňa 09.09.2020, judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/55/2020 zo dňa 25.02.2021, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 25CoKR/2/2014. Pokiaľ žalobca uvádza i pohľadávky, ktoré neboli splatné (Daňový úrad a Sociálna poisťovňa), nie je možné uvažovať o ich ukrátení, nakoľko povinnosť ich zaplatiť dlžníkovi vznikla až po uskutočnení napádaných právnych úkonov. Čo sa týka majetku úpadcu, žalobca selektívne uvádza
ako majetok úpadcu len finančné zdroje úpadcu (žalobca uvádza okrem peňazí na účte i peniaze v pokladni) a opomína, že pojem majetok zahŕňa i hnuteľné veci, ako i iné práva a majetkové hodnoty. Žalobca napríklad bezdôvodne vylúčil z majetku úpadcu pôžičky, napriek tomu, že žalobca uvádza, že ich úpadcovi poskytoval jeho konateľ - pánS.., teda, že ich úpadca reálne v majetku mal. Žalobca bol tak povinný objektívne stanoviť rozsah úpadcovho majetku a nie uvádzať ničím nepodložené špekulatívne hodnotenia, ako napríklad v prípade plastov kúpených úpadcom v roku 2012, ktorý úkon žalobca doplnil až v podaní zo dňa 11.07.2018, čím rozšíril žalobu až po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby. Žalobca tiež neuvádza rozsah majetku úpadcu pred konkrétnym napadnutým právnym úkonom a rozsah majetku po takomto napadnutom právnom úkone, nakoľko len z takéhoto porovnania je totiž možné vyvodiť, či napadnutým právnym úkonom skutočne došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a teda k ukráteniu v tom čase existujúcej pohľadávky prihláseného veriteľa. Práve preukázanie tejto skutočnosti zo strany správcu ako žalobcu znamená splnenie základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR s odkazom i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obdo/77/2016 zo dňa 27.02.2017. Žalobca však uvádza len stav majetku úpadcu v jednotlivých rokoch aj to iba všeobecne poukázaním na súvahy vyhotovené úpadcom ku koncu každého príslušného kalendárneho roka. Je zrejmé, že v rámci roka 2014 sa majetkové pomery úpadcu mohli rôznym spôsobom meniť, a preto poukazovať len na súvahu vyhotovenú k 31.12.2014 zo strany žalobcu nemôže mať preukaznú hodnotu vo vzťahu k stavu majetku dlžníka pred účinnosťou napadnutého právneho úkonu (teda pred 30.07.2014) a po tomto dni. Žalovaný nemá prístup ku konkurznému spisu úpadcu, a preto môže vychádzať len zo zoznamu prihlásených pohľadávok, z ktorého vyplýva, že pán XXXX U. si prihlásil do konkurzu pohľadávky voči úpadcovi vzniknuté z titulu pôžičiek - z čoho vyplýva, že poskytol úpadcovi od januára 2014 až do 30.07.2014 pôžičky v celkovej hodnote 134.610 Eur. Následne po účinnosti dohody o započítaní zo dňa 30.07.2014 - poskytol pánXXXX úpadcovi (podľa zoznamu prihlásených pohľadávok) v auguste a septembri 2014 ďalšie pôžičky vo výške 4.050 Eur. Ak sa však vychádza zo súvahy úpadcu za rok 2014 - v riadku 130 „Záväzky voči spoločníkom“ sa uvádza suma 332.660 Eur - pôžičky pána I. U. za rok 2014 teda predstavovali sumu 332.660 Eur - čo vysoko prevyšuje sumu napádaných právnych úkonov. Podľa vyjadrenia žalobcu, mal úpadca v roku 2013 na sklade hnuteľné veci v sume 153.597,60 Eur (zaúčtované v položke zásoby, t.j. plasty v sume -143.495,87 Eur). Navyše, zo súvahy úpadcu za obdobie roku 2013 vyplýva, že v majetku úpadcu boli i pohľadávky voči tretím osobám v sume 4.596 Eur (riadok č. 046 súvahy za rok 2013), pôžičky od pána I. U. - riadok č. 112 súvahy za rok 2013 (záväzky voči spoločníkom) - vo výške 194.000 Eur, ako i výnosy z hospodárskej činnosti (riadok č.02 výkazu ziskov a strát za rok 2014 a 2013 ) - 89.235 Eur. Je absolútne nepochopiteľné, ak žalobca bez akéhokoľvek dôkazu spochybňuje nákup plastov úpadcom. Žalobca tiež uvádza, že úpadca tieto plasty ďalej predal v roku 2013. Ak teda úpadca predal plasty tretej osobe, je zjavné, že tieto plasty reálne mal na sklade ako majetok úpadcu. Z uvedeného vyplýva, že kúpou plastov teda platbou zo dňa 27.12.2012, ktorú žalobca napáda, došlo len k zmene štruktúry majetku úpadcu z finančného na hnuteľný majetok (čo je úplne prirodzené, ak úpadca podnikal v oblasti spracovania plastov, potreboval na túto svoju činnosť i vstupný materiál - plasty), a teda úpadca mal i naďalej (t.j. i po napádanom právnom úkone) majetok v podobe hnuteľných vecí na sklade. Keďže sa však táto platba uskutočnila ešte v roku 2012, vo vzťahu k napádaným právnym úkonom (v zmysle zmeneného petitu) zo dňa 03.04.2013 a zo dňa 29.04.2013, nemá žiadnu právnu relevanciu. Pokiaľ žalobca uvádza, že majetok úpadcu bol ku koncu roka 2012 vo výške 209.724 Eur a záväzky mal úpadca vo výške 201.719 Eur, z uvedeného je jednoznačné, že napadnutým právnym úkonom - teda napadnutou platbou zo dňa 27.12.2012 nemohlo dôjsť k ukráteniu žiadneho veriteľa, keďže žalobca preukázal, že úpadca v tom čase disponoval dostatočne veľkým majetkom, aby svoje záväzky mohol uhradiť. Navyše zaplatením kúpnej ceny za plasty nadobudol úpadca do svojho majetku plasty v hodnote cca. 150.000 Eur (zaúčtované v položke zásoby v sume 143.495,87 Eur). Navyše zo zoznamu prihlásených pohľadávok do konkurzu vyplýva, že konateľ a spoločník úpadcu pán XXXXU., požičal úpadcovi v roku 2012 pôžičky vo výške 165.000 Eur (vyplýva to i zo súvahy za rok 2012 z č. riadka 112). K tomu navyše podľa súvahy za rok 2012 evidoval úpadca voči tretím osobám pohľadávky v sume 53.122 Eur (riadok 046 súvahy za rok 2012). Uvedené (spolu s kúpenými plastmi) tvorí majetok úpadcu, ktorý bol v čase napadnutého právneho úkonu (17.12.2012) zjavne dostatočný na úhradu záväzkov úpadcu. 12. Na pojednávaní konanom dňa 13.05.2025 žalovaný upustil od návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov a zotrval na svojej procesnej obrane. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 12.05.2025 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti na základe všetkých doteraz zistených skutočností.
13. Súd vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré predložili strany sporu a to s: knihou záväzkov za roky 2012-2014, dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa 30.07.2014, knihou pohľadávok, tabuľkou prihlásených pohľadávok, listom vlastníctva č. X/XXXXZmluvou o nájme nebytových priestorov č. XX.XX.XXXX zo dňa 30.03.2011 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30.09.2011 a dodatku č. 2 zo dňa 31.03.2014, dohodou o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.05.2014, inzerátmi za kancelárske priestory v meste Senec, faktúrami za parkovanie, zmluvou o zbere, preprave a spracovaní elektroodpadu zo dňa 03.01.2011, súborom faktúr, inzerátmi z webportálu www.plasticportal.com, zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 01.01.2013, prihláškou pohľadávky spoločnosti HYDROCOOP spol. s.r.o. s prílohami, súvahou za rok 2013 a 2014, dokladmi k pôžičkám od konateľa, výpisom z účtu SLSP, faktúrami a dokladmi o vykonanej úhrade za rok 2012 dec, faktúrou č. 121021 spolu s výdavkovým dokladom zo dňa 27.12.2012 a váženými lístkami, vyúčtovaním plastov, výkazom ziskov a strát za rok 2013 a za rok 2014, súvahou za rok 2012, objednávkou č. X/XXXX zo dňa 28.02.2013 na plastové vrecia, ako i s uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 6K/15/2015 zo dňa 26.03.2015, uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 6K/15/2015-74 zo dňa 08.04.2015, uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 6K/15/2015-134 zo dňa 09.06.2015, uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 8K/15/2015 zo dňa 26.08.2019, na ktoré aplikoval nasledujúce právne predpisy. 14. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej le „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 15. Podľa článku 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 16. Podľa ustanovenia § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 17. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 18. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 19. Podľa ustanovenia § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 20. Podľa článku 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 21. Podľa článku 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 22. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 23. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len „ZKR“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 24. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 25. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
26. Súd v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu aj bez námietky ako prvé skúma dodržanie prekluzívnej lehoty v zmysle § 57 ods. 2 ZKR. Ako nesporné súd vyhodnotil, že: 1. konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 09.06.2015 sp.zn. 6K/15/2015, 2. uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 15.06.2015, 3. účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 16.06.2015, 4. lehota na podanie žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 2 ZKR uplynula dňa 16.06.2016. Na základe skutočnosti, že žaloba bola doručená na súd dňa 16.06.2016, súd konštatuje včasnosť podania žaloby. 27. V druhom rade súd v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu posudzuje, či žalobca preukázal vykonanie takého (takých) právneho úkonu úpadcu, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty jeho majetku. Rozhodnou skutočnosťou je tiež preukázanie ukracujúceho charakteru odporovaného právneho úkonu voči veriteľom v čase vykonania (účinnosti) daného úkonu. Preukázanie týchto podmienok odporovateľnosti bolo medzi stranami sporné. Správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR. Len po jej zodpovedaní možno prikročiť k posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát) odporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 5Obdo/8/2021, sp.zn. 1Obdo/70/2019, sp.zn. 1Obdo/84/2019, sp.zn. 2Obdo/41/2020. 28. Z vyššie uvedenej ustálenej judikatúry vyplýva záver, že pred posúdením sporných právnych úkonov podľa osobitných skutkových podstát je nutné sa vysporiadať so splnením hmotnoprávnej podmienky ustanovenej v § 57 ods. 4 ZKR. Pre jej splnenie je potrebné preukázať stav majetku pred vykonaním odporovateľnosťou napadnutého právneho úkonu (úkonov) a stav majetku po jeho vykonaní a to všetko s ohľadom na existujúce pohľadávky veriteľov v konkurze. Z dôkazov predložených žalobcom nebolo možné zistiť stav majetku úpadcu pred a po vykonaní sporných právnych úkonov a tak posúdiť splnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti. Žalobca v rámci procesného útoku uviedol len majetok evidovaný v pokladni a na účte úpadcu a rôzne platby nesúvisiace s predmetom konania, ktoré boli uskutočnené úpadcom mimo účinnosti napadnutých právnych úkonov žalobca žiadal určiť neúčinnosť právnych úkonov po dni 27.08.2012), opomenul však že pojem majetok zahŕňa i hnuteľné veci (napr. plasty), iné práva a majetkové hodnoty, pričom medzi stranami nebolo sporné, že pánP.U. - konateľ, poskytol úpadcovi peňažné pôžičky, ktoré však žalobca nezahrnul do stavu majetku, z ktorého bolo možné v tom čase plniť veriteľom. Skutočnosť, že zo strany úpadcu došlo k uskutočneniu napádaných právnych úkonov a že úpadca mal veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, sama o sebe nepostačuje na prijatie záveru o odporovateľnosti právnych úkonov a splnenia podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR. Žalobca tak nepreukázal zmenšenie majetku úpadcu v dôsledku napadnutých právnych úkonov. Ak k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť napádanými právnymi úkonmi, pre úspešnosť žalobcu mal tento uviesť hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou sporných úkonov a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať a následne stav majetku po týchto úkonoch. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok úpadcu po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Odhliadnuc od uvedeného, vo vzťahu k roku 2012 napríklad žalobca tvrdí, že ku koncu tohto roka (teda po vykonaní napadnutého právneho úkonu) evidoval úpadca majetok vo výške 209.724 Eur, z čoho vyplýva, že úpadcov majetok ku koncu roka 2012 mal postačovať na úhradu pohľadávky spoločnosti HYDROCOOP spol. s.r.o. prihlásenej do konkurzu. A ďalej už len z pôžičiek od pána XXXX U. úpadcovi (v roku 2012 vo výške 155.000 Eur, v roku 2013 vo výške 194.000 Eur a v roku 2014 vo výške 332.660 Eur podľa riadka č. 130 účtovnej závierky za rok 2014), vyplýva, že úpadca mal majetok, ktorý by mohol postačovať na úhradu pohľadávok veriteľov. Pokiaľ aj žalobca do konania predložil výkaz ziskov a strát za rok 2013 a za rok 2014, či súvahu za rok 2012, takýto dôkaz sám o sebe nepostačuje na prijatie záveru o nedostatočnom majetku v nadväznosti na odporovateľné právne úkony, pretože nepodáva informácie o stave majetku pred účinnosťou odporovateľného právneho úkonu a po účinnosti odporovateľného právneho úkonu (podporne k tomu viď uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2020 sp. zn. 2Obdo/41/2020 a zo dňa 24.05.2022 sp. zn. 5Obdo/8/2021). Súd tak podotýka, že podľa § 57 ods. 4 ZKR, ukrátenie pohľadávky veriteľa nemožno ustáliť len na základe porovnania hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu a výšky prihlásených, resp. zistených pohľadávok veriteľov v konkurze (k tomu viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2023, č. k. 4CoKR/10/2023-229).
29. Súd má za to, že pre úspech žalobcu v spore (minimálne pre úspešné preukázanie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR) bolo nevyhnutné, aby žalobca uviedol osobitne stav majetku úpadcu ku dňu účinnosti toho-ktorého napádaného právneho úkonu s uvedením konkrétneho majetku (vrátane zarátania pôžičiek od pána S. U.) a jeho skutočnej hodnoty, pohľadávok úpadcu (vrátane stavu finančných prostriedkov na účte v banke k daným dátumom účinnosti právnych úkonov) a stavu hotovosti v pokladni a stav majetku po týchto napádaných právnych úkonoch. Žalobca však v predmetnom konaní nepreukázal kumulatívne splnenie týchto podmienok. 30. Ako vyplýva z konštantnej rozhodovacej praxe súdov, predpokladom odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti, uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na plné uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. 31. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k povinnosti preukázať všeobecnú podmienku odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu ustanovenú v § 57 ods. 4 ZKR, teda ukracujúci charakter právneho úkonu. Na základe tohto nedostatku, nemohol súd prikročiť k posúdeniu dôvodnosti podanej žaloby z hľadiska úpravy osobitných skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov a žalobu bolo nutné zamietnuť. Z rovnakého dôvodu bolo nadbytočné zaoberať sa aj otázkou naplnenia zákonných podmienok spriaznenosti (§ 9 ZKR) medzi konateľom úpadcom a konateľom žalovaného (totožná osoba pán IXX.U.), čo mohlo mať právny význam pre stanovenie prezumpcie vedomosti žalovaného o ukracujúcom úmysle úpadcu. V súlade s uvedeným skutkovým zistením a právnym posúdením veci, súd žalobu zamietol (výrok II.). 32. Súd konanie v časti, ktorej predmetom je určenie neúčinnosti vykonaných platieb úpadcu v prospech žalovaného v roku 2014 v sume 7.852,56 Eur a s tým spojeného nároku na zaplatenie sumy 7.852,56 Eur, zastavil, z dôvodu, že žalobca vzal žalobu v tejto časti späť a žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil. 33. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 34. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 35. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný mal vo veci úspech v celom rozsahu, ako vo výroku II. tak aj vo výroku I. Vo výroku I. súd zdôrazňuje, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, jednak keď
na základe správne právnej argumentácie žalovaný namietol uplatnenie si nároku na vydanie sumy 7.852,56 Eur a jednak z dôvodu chyby v písaní (8.752,56 Eur po správnosti) zavinenej zo strany žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd priznal aj vo výroku I. žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).