Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 80Cb/35/2024 6124208331 21. 01. 2025 JUDr. Matúš Brehovský ECLI:SK:MSBA3:2025:6124208331.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu: AutoSave, s.r.o., so sídlom 1. mája 5470/46, Malacky, IČO: 36 451 614, zastúpeného: Sidor a partneri, s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: MB Servis Plus, s.r.o., so sídlom Hraničiarska 128/52, Bratislava-Čunovo, IČO: 48 122 955, zastúpenému: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 290 596, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu úrokov z omeškania vo výške 3.564,62 eura, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 360 eur a náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 172,38 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 11. januára 2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.564,62 eura, predstavujúcu kapitalizované úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo súm: 4.142,24 eura od 31. januára 2020 do 3. januára 2022, v celkovej výške 719,04 eura; 4.008,18 eura od 31. januára 2020 do 7. januára 2022, v celkovej výške 699,72 eura; 2.179,04 eura od 31. mája 2020 do 4. januára 2022, v celkovej výške 313,78 eura; 4.910,51 eura od 1. októbra 2020 do 11. januára 2022, v celkovej výške 566,65 eura; 3.191,38 eura od 31. októbra 2020 do 6. januára 2022, v celkovej výške 340,73 eura; 4.168,48 eura od 31. januára 2021 do 11. januára 2022, v celkovej výške 355,63 eura; 2.818,04 eura od 3. marca 2021 do 5. januára 2022, v celkovej výške 214,71 eura; 3.983,82 eura od 31. mája 2021 do 7. januára 2022, v celkovej výške 218,07 eura; 4.155,89 eura od 31. augusta 2021 do 10. januára 2022, v celkovej výške 136,29 eura. Zároveň sa voči žalovanému domáhal zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 360 eur a náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 172,38 eur. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca na základe objednávok dodal žalovanému tovar v zastúpení spoločnosťou TENDER CAR PARTNER s. r. o., za ktorý následne vystavil faktúry: č. 141901716 vo výške 4.142,24 eura s dátumom splatnosti 30. januára 2020; č. 141901717 vo výške 4.008,18 eura s dátumom splatnosti 30. januára 2020; č. 142000518 vo výške 2.179,04 eura s dátumom splatnosti 30. mája 2020; č. 142001142 vo výške 4.910,51 eura s dátumom splatnosti 30. septembra 2020; č. 142001318 vo výške 3.191,38 eura s dátumom splatnosti 30. októbra 2020; č. 142001878 vo výške 4.168,48 eura s dátumom splatnosti 30. januára 2021; č. 142100127 vo výške 2.818,04 eura s dátumom splatnosti 2. marca 2021; č. 142100611 vo výške 3.983,82 eura s dátumom splatnosti 30. mája 2021; č. 142101264 vo výške 4.155,89 eura s dátumom splatnosti 30. augusta 2021; spoločne v celkovej výške 33.557,58 eura. Žalovaný mal tvrdiť, že na úhradu faktúr vykonal úhrady prostredníctvom
zástupcu žalobcu, a to spoločnosti TENDER CAR PARTNER s.r.o.: úhrada faktúry č. 141901716 vo výške 4.142,24 eura dňa 3. januára 2022; úhrada faktúry č. 141901717 vo výške 4.008,18 eura dňa 7. januára 2022; úhrada faktúry č. 142000518 vo výške 2.179,04 eura dňa 4. januára 2022; úhrada faktúry č. 142001142 vo výške 4.910,51 eura dňa 11. januára 2022; úhrada faktúry č. 142001318 vo výške 3.191,38 eura dňa 6. januára 2022; úhrada faktúry č. 142001878 vo výške 4.168,48 eura dňa 11. januára 2022; úhrada faktúry č. 142100127 vo výške 2.818,04 eura dňa 5. januára 2022; úhrada faktúry č. 142100611 vo výške 3.983,82 eura dňa 7. januára 2022; úhrada faktúry č. 142101264 vo výške 4.155,89 eura dňa 10. januára 2022. Žalobca poprel, že by k úhrade faktúr v minulosti prišlo tak, ako to tvrdí žalovaný, a teda uvedené faktúry považuje stále za neuhradené, pričom poukázal na to, že v tejto súvislosti prebieha trestné konanie. Ak by sa však aj potvrdili tvrdenia žalovaného, že k úhrade faktúr prišlo uvedeným spôsobom, zároveň platí, že k ich úhrade prišlo po lehote splatnosti, a teda žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúr. Žalobca sa preto rozhodol voči žalovanému uplatniť iba časť nároku, ktorý zodpovedá omeškaniu žalovaného s úhradu faktúr a vo zvyšnom rozsahu považuje svoj nárok za nedotknutý a existujúci. Keďže žalobca musel vynaložiť náklady aj pred začatím súdneho konania, a to na jeden úkon právnej služby - vypracovanie Výzvy na zaplatenie pohľadávky v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov (ďalej tiež „Vyhláška“), uplatňuje si žalobca nárok aj vo vzťahu k týmto nákladom, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania 6. februára 2024 platobný rozkaz, sp. zn. 23Up/58/2024, proti ktorému podal žalovaný odpor, a preto súd vyzval žalobcu, či súhlasí s pokračovaním v konaní na príslušnom okresnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní a spor bol postúpený Mestskému súdu Bratislava III na jeho prejednanie a rozhodnutie. 3. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca na základe objednávok žalovaného dodal žalovanému tovar, a to prostredníctvom spoločnosti TENDER CAR PARTNER s.r.o. Tieto dodávky tovaru boli podložené vystavenými faktúrami uvedenými v žalobe v celkovej sume 33.557,58 eura. Faktúry boli zo strany žalovaného uhradené prostredníctvom zástupcu spoločnosti TENDER CAR PARTNER s.r.o. a teda žalovaný sumy faktúr uhradil konateľovi spoločnosti, p. U., ktorý bol oprávnený v mene žalobcu preberať finančné prostriedky za dodaný tovar od klientov žalobcu a teda aj od žalovaného. Spoločnosť žalobcu a spoločnosť TENDER CAR PARTNER s.r.o. mali medzi sebou uzavretú Zmluvu o obchodnom zastúpení z 9. decembra 2020, ktorá bola dohodou medzi oboma spoločnosťami ukončená až 31. januára 2022. Žalovaný poprel nárok žalobcu v celom jeho uplatnenom nároku. Uviedol, že faktúry, ktoré žalobca vystavil a považuje ich za neuhradené, žalobcovi uhradil prostredníctvom p. U. v mesiaci január 2022, a to po tom, ako bola faktúra doručená žalovanému, o čom svedčí aj notársky overené vyjadrenie p. U. z 22. marca 2022. Žalovaný sa nedostal svojím konaním do omeškania s plnením svojho záväzku a nárok žalobcu považuje za irelevantný, pričom v prípade úhrady záväzku zo strany žalovaného, ktorý už zanikol, by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalobcu na úkor žalovaného a teda duplicite úhrady. 4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike) uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že sa do omeškania s úhradou faktúr nedostal z dôvodu, že dlh z faktúr uhradil po tom, ako boli žalovanému tieto doručené, v žiadnom prípade neobstojí, keďže žalovaný 21. marca 2022, prostredníctvom svojej ekonomickej kancelárie, žalobcovi doručil prehľad záväzkov medzi žalobcom a žalovaným tak, ako ich žalovaný eviduje a z ktorého vyplýva, že: faktúru č. 141901716 vo výške 4.142,24 eura žalovaný prijal 31. decembra 2019; faktúru č. 141901717 vo výške 4.008,18 eura žalovaný prijal 31. decembra 2019; faktúru č. 142001142 vo výške 4.910,51 eura žalovaný prijal 31. augusta 2020; faktúru č. 142001878 vo výške 4.168,48 eura žalovaný prijal 31. decembra 2020; faktúru č. 142100127 vo výške 2.818,04 eura žalovaný prijal 31. januára 2021 a faktúru č. 142100611 vo výške 3.983,82 eura žalovaný prijal 1. mája 2021. Ak by malo byť tvrdenie žalovaného o čase dodania faktúr pravdivé, potom by súčasne muselo platiť, že žalovaný v mesiaci január 2022 plnil sumy v celku z 9 faktúr vystavených žalobcom v období 2019 2020, ktoré faktúry obsahujú spolu 624 riadkov s dodanými tovarovými položkami, pričom viaceré tovary na faktúrach boli dodané vo väčšom počte kusov ako 1 - bez toho, aby tieto mal v čase dodania tovaru k dispozícii, a zároveň žalovaný plnil za tovar dodaný žalobcom v rozsahu viac ako 624 ks tovarov na podklade faktúr vystavených žalobcom v čase takmer troch rokov pred žalovaným tvrdenou úhradou - a to všetko bez jedinej námietky vo vzťahu k ich obsahovej špecifikácii t. j. údajom o dni vystavenia faktúr, dodania tovaru, či čase splatnosti faktúr. Podľa názoru žalobcu nie je uveriteľné, aby žalovaný od žalobcu prevzal viac ako 624 ks tovaru bez toho, aby si ním preberaný a žalobcom dodávaný a fakturovaný tovar
riadne prekontroloval - pričom to, či žalobca tovar v súlade s faktúrami i dodal, mohol žalovaný zistiť jedine tak, že v čase dodania tovaru mal všetky faktúry k dispozícii. Ak teda žalovaný nemal faktúry k dispozícii (v čase predchádzajúcom tvrdenej úhrade) a tieto mali byť žalovanému doručované až v januári 2022 - nie je pochybnosť o tom, že by sa žalovaný proti obsahu faktúr (v ním tvrdenom čase ich predloženia) bránil. Podľa názoru žalobcu je v rámci konania rozhodné to, že žalovaný v odpore potvrdil, že žalobca na základe objednávok žalovaného dodal žalovanému tovar, a to prostredníctvom spoločnosti TENDER CAR PARTNER s. r. o., ako aj to, že tieto dodávky tovaru boli podložené vystavenými faktúrami uvedenými v žalobe v celkovej sume 33.557,58 eura. Žalovaný nikdy nerozporoval dodanie tovaru žalobcom, ako bol tento fakturovaný v zmysle pripojených faktúr k žalobe, a ktorých úhradu v januári 2022 žalovaný potvrdil. Ak teda žalovaný rozporuje len tú skutočnosť, že k doručeniu faktúr malo dôjsť v neskoršom období (v januári 2022), potom preto, že bol žalovanému tovar dodaný tak ako je uvedené, v tej ktorej faktúre sa uplynutím 30 dňa od poskytnutia plnenia žalobcom žalovaný dostal do omeškania. 5. Žalovaný sa v konaní ďalej písomne nevyjadril. 6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä: faktúra č. 141901716, faktúra č. 141901717, faktúra č. 142000518, faktúra č. 142001142, faktúra č. 142001318, faktúra č. 142001878, faktúra č. 142100127, faktúra č. 142100611, faktúra č. 142101264, príjmový doklad č. 00001 z 3. januára 2022 k úhrade faktúry 141901716, príjmový doklad č. 00002 zo 4. januára 2022 k úhrade faktúry 142000518, príjmový doklad č. 00003 z 5. januára 2022 k úhrade faktúry 142100127, príjmový doklad č. 00004 zo 6. januára 2022 k úhrade faktúry 142001318, príjmový doklad č. 00005 zo 7. januára 2022 k úhrade faktúry 142100611, príjmový doklad č. 00006 zo 7. januára 2022 k úhrade faktúry 141901717, príjmový doklad č. 00007 z 10. januára 2022 k úhrade faktúry 142101264, príjmový doklad č. 00008 z 11. januára 2022 k úhrade faktúry 142001878, príjmový doklad č. 00009 z 11. januára 2022 k úhrade faktúry 142001142, potvrdenie o vysporiadaní nezrovnalostí, MB Servis AutoSave prehľad záväzkov. 7. Na základe nesporných skutkových tvrdení strán a po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel súd k nasledovným zisteniam: Žalobca v období od 30. januára 2020 do 31. augusta 2021 na základe objednávok dodal žalovanému tovar prostredníctvom spoločnosti TENDER CAR PARTNER s. r. o., za ktorý žalobca následne žalovanému vystavil faktúry: č. 141901716 vo výške 4.142,24 eura s dátumom dodania 31. decembra 2019 a dátumom splatnosti 30. januára 2020; č. 141901717 vo výške 4.008,18 eura s dátumom dodania tovaru 31. decembra 2019 a dátumom splatnosti 30. januára 2020; č. 142000518 vo výške 2.179,04 eura s dátumom dodania tovaru 30. apríla 2020 a dátumom splatnosti 30. mája 2020; č. 142001142 vo výške 4.910,51 eura s dátumom dodania tovaru 31. augusta 2020 a dátumom splatnosti 30. septembra 2020; č. 142001318 vo výške 3.191,38 eura s dátumom dodania tovaru 30. septembra 2020 a dátumom splatnosti 30. októbra 2020; č. 142001878 vo výške 4.168,48 eura s dátumom dodania tovaru 31. decembra 2020 a dátumom splatnosti 30. januára 2021; č. 142100127 vo výške 2.818,04 eura s dátumom dodania tovaru 31. januára 2021 a dátumom splatnosti 2. marca 2021; č. 142100611 vo výške 3.983,82 eura s dátumom dodania tovaru 30. apríla 2021 a dátumom splatnosti 30. mája 2021; č. 142101264 vo výške 4.155,89 eura s dátumom dodania tovaru 31. júla 2021 a dátumom splatnosti 30. augusta 2021; spoločne v celkovej výške 33.557,58 eura. Uvedené faktúry žalovaný žalobcovi uhradil v mesiaci január 2022, konkrétne: faktúru č. 141901716 vo výške 4.142,24 eura uhradil 3. januára 2022, faktúru č. 141901717 vo výške 4.008,18 eura uhradil 7. januára 2022, faktúru č. 142000518 vo výške 2.179,04 eura uhradil 4. januára 2022, faktúru č. 142001142 vo výške 4.910,51 eura uhradil 11. januára 2022, faktúru č. 142001318 vo výške 3.191,38 eura uhradil 6. januára 2022, faktúru č. 142001878 vo výške 4.168,48 eura uhradil 11. januára 2022; faktúru č. 142100127 vo výške 2.818,04 eura uhradil 5. januára 2022, faktúru č. 142100611 vo výške 3.983,82 eura uhradil 7. januára 2022 a faktúru č. 142101264 vo výške 4.155,89 eura uhradil 10. januára 2022. Z prehľadu záväzkov žalovaného voči žalobcovi vyplýva, že žalovaný faktúru č. 141901716 prijal 31. decembra 2019; faktúru č. 141901717 prijal 31. decembra 2019; faktúru č. 142001142 vo výške 4.910,51 eura prijal 31. augusta 2020; faktúru č. 142001878 vo výške 4.168,48 eura prijal 31. decembra 2020; faktúru č. 142100127 vo výške 2.818,04 eura žalovaný 31. januára 2021 a faktúru č. 142100611 vo výške 3.983,82 eura prijal 1. mája 2021. 8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 9. Podľa § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 10. Podľa § 448 ods. 1 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. 11. Podľa § 450 ObZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny. (ods. 1) Ak má predávajúci podľa zmluvy odoslať tovar, môže tak urobiť s podmienkou, že tovar alebo doklady umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdajú kupujúcemu len pri zaplatení kúpnej ceny, ibaže táto podmienka je v rozpore s dohodnutým spôsobom platenia kúpnej ceny. (ods. 2) Kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť si tovar prezrieť, ibaže dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo platenia kúpnej ceny by s tým boli v rozpore. (ods. 3) 12. Podľa § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. 13. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 14. Podľa § 365 ods. 2 ObZ, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 15. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 16. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 17. Podľa § 369c ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 18. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 19. Podľa § 2 nariadenia vlády, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 20. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 21. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 22. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 23. Podľa § 151 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (ods. 1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (ods. 2) 24. Predmetom sporu je posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie príslušenstva pohľadávok (úrokov z omeškania, paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávok a náklady spojené s uplatnením pohľadávok), ktoré vznikli na základe oneskorenej úhrady zo strany žalovaného za tovar dodaný žalobcom. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca, prostredníctvom spoločnosti TENDER CAR PARTNER s. r. o., dodal žalovanému tovar, ktorý bol predmetom fakturácie. Sporným medzi stranami nebol dátum dodania, cena fakturovaného tovaru a (pre účely tohto sporu s ohľadom na jeho predmet) ani to, že žalovaný za tento tovar žalobcovi zaplatil až v januári 2022 (3. januára 2022 - 11. januára 2022). Žalovaný sa v spore bránil výlučne tým, že svoje záväzky uhradil riadne a včas po tom, ako boli faktúry doručené žalovanému, a preto sa svojím konaním nedostal do omeškania. Vzhľadom k uvedenému bolo pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku potrebné vysporiadať sa otázkou, či žalovaný uhradil vyššie uvedené faktúry riadne a včas alebo bol s ich úhradou v omeškaní. 25. Súd v tomto smere pre úplnosť uvádza, že Civilný sporový poriadok je okrem iného postavený na zásade zodpovednosti strany za vlastnú procesnú aktivitu (tzv. procesná diligencia). Strany sporu sú v zásade povinné (pre úspech v spore) poskytnúť súdu pravdivé a úplné skutkové tvrdenia týkajúce sa predmetného sporu (§ 150 ods. 1 CSP), prípadne kvalifikovane poprieť skutkové tvrdenia protistrany (§ 151 CSP). Popretie skutkových tvrdení musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu: a/ vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach; b/ iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, alebo c/ iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné (Tomašovič, M., In: Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 620 a nasl.). Skutkové tvrdenia a ich kvalifikované popretie má pre postup súdu zásadný význam, pretože súd v zásade vykonáva dokazovanie len vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam, ktoré sú medzi stranami považované za sporné. Žalovaný sa v podanom odpore v podstate obmedzil na všeobecné konštatovanie, že nárok uplatnený žalobcom neuznáva, a že faktúry, ktoré žalobca vystavil a považuje ich za neuhradené žalobcovi (prostredníctvom p. U.) uhradil v mesiaci január 2022, a to po tom, ako mu boli doručené, pričom žalovaný nepredniesol žiadne ďalšie vlastné skutkové tvrdenia, ktorými by skutkové tvrdenia žalobcu relevantne poprel. 26. Omeškanie dlžníka je v Obchodnom zákonníku vyjadrené pozitívne a negatívne. V pozitívnom vymedzení v § 365 ods. 1 ObZ je určené tak, že dlžník je v omeškaní vtedy, ak svoj záväzok nesplní riadne a včas. Toto vymedzenie nadväzuje na § 324, podľa ktorého záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas. Omeškanie sa netýka len času plnenia ale aj ostatných atribútov riadneho plnenia (spôsob plnenia, miesto plnenia, osoby, ktorá má plniť, predmetu plnenia a pod.). Negatívne vymedzenie omeškania dlžníka je obsiahnuté v odseku 4 a spočíva v tom, že pokiaľ je nemožnosť plnenia spôsobená omeškaním veriteľa, nemôže dôjsť k omeškaniu dlžníka. Ustanovenie § 365 ods. 2 ObZ stanovuje lehotu na plnenie peňažného záväzku v prípade dodania tovaru alebo poskytnutia služby, ak si zmluvné strany nedohodli lehotu na platenie v zmluve. Zmluvné strany si majú možnosť dohodnúť lehotu na plnenie peňažného záväzku v rámci limitácie stanovenej v § 340a ObZ. Lehota plnenia nesmie presiahnuť 60 dní, pričom citované ustanovenie zároveň stanovuje spôsob a podmienky, za ktorých sa zmluvné strany môžu dohodnúť na dlhšej lehote plnenia. Ak si zmluvné strany v zmluve nedohodli lehotu na plnenie peňažného záväzku (zaplatenie odplaty za tovar alebo službu), lehota na plnenie peňažného záväzku je stanovená tým spôsobom, že zákon po márnom uplynutí lehoty 30 dní konštruuje omeškanie dlžníka. Zákonná 30-dňová lehota na plnenie peňažného záväzku plynie od okamihu, keď veriteľ poskytol dlžníkovi plnenie (tovar alebo služby), alebo keď bol dlžníkovi doručený doklad na zaplatenie.
V prípade existencie obidvoch týchto právnych skutočností lehota na plnenie plynie od toho okamihu, ktorý nastal neskôr. Ak bol zaslaný doklad na zaplatenie, avšak deň doručenia tohto dokladu je neistý (je sporný), začína 30-dňová lehota na plnenie peňažného záväzku (zaplatenie odplaty za dodaný tovar alebo poskytnuté služby) plynúť od poskytnutia plnenia veriteľom (Ďurica, M., In: Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1340). Omeškanie trvá až do momentu, kým dlžník riadne nesplní povinnosť zo záväzku alebo do doby, kým záväzok zanikne iným spôsobom (napr. v dôsledku omeškania dlžníka veriteľ využije svoje právo a odstúpi od zmluvy). Omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku sankcionuje Obchodný zákonník tak, že zákonným dôsledkom omeškania je vznik práva veriteľa na úrok z omeškania, a to vo výške zmluvne dohodnutej alebo určenej v ustanovení § 369 ods. 1 ObZ. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky a v prípade splnenia zákonných predpokladov, povinnosť platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona, ktorý tiež stanovuje kritériá pre posudzovanie výšky úrokov z omeškania. 27. Zo zhodných skutkových tvrdení strán vyplýva, že žalobca, ako predávajúci, na základe objednávok dodal žalovanému, ako kupujúcemu tovar, teda medzi stranami došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy (kúpnych zmlúv). V konaní nebolo tvrdené (a ani preukázané), že by strany sporu mali medzi sebou uzatvorenú zmluvu, v ktorej by bola dojednaná osobitná lehota na zaplatenie ceny za predmetný tovar. Vznik povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu treba odlišovať od splatnosti kúpnej ceny, ktorá (pri absencii dohody o splatnosti kúpnej ceny) nastáva buď na základe výzvy predávajúceho (doručením dokladu na zaplatenie - faktúry) alebo na základe dodania tovaru, s tým, že ak kupujúci nesplní záväzok zaplatiť kúpnu cenu možno hovoriť o vzniku omeškania v zmysle § 365 ObZ s následkami predpokladanými v § 369 a nasl. ObZ. Keďže v konaní nebolo sporné, že žalovanému bol tovar dodaný v čase uvedenom na jednotlivých faktúrach (31. decembra 2019, 30. apríla 2020, 31. augusta 2020, 30. septembra 2020, 31. decembra 2020, 31. januára 2021, 30. apríla 2021 a 31. júla 2021), žalovanému začala plynúť zákonná 30-dňová lehota na zaplatenie od okamihu dodania tovaru a žalovaný za tento tovar zaplatil až v januári 2022 je nepochybné, že žalovaný bol až do januára 2022 so splnením peňažných záväzkov voči žalobcovi v omeškaní. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že svoje záväzky voči žalobcovi uhradil riadne a včas po tom, ako mu boli faktúry doručené, je potrebné uviesť, že toto tvrdenie sa v konaní nepreukázalo. Naopak, žalobca v konaní predložil listinný dôkaz - prehľad záväzkov žalovaného voči žalobcovi, ktorý pochádzal priamo z účtovnej evidencie žalovaného a z ktorého vyplýva, že žalovaný faktúru č. 141901716 prijal 31. decembra 2019; faktúru č. 141901717 prijal 31. decembra 2019; faktúru č. 142001142 vo výške 4.910,51 eura prijal 31. augusta 2020; faktúru č. 142001878 vo výške 4.168,48 eura prijal 31. decembra 2020; faktúru č. 142100127 vo výške 2.818,04 eura žalovaný 31. januára 2021 a faktúru č. 142100611 vo výške 3.983,82 eura prijal 1. mája 2021. V tejto súvislosti je potrebné zároveň uviesť, že žalovaný v priebehu konania hodnovernosť a pravdivosť tohto dôkazu žiadnym spôsobom nerozporoval. Súd preto považoval za preukázané, že žalovanému boli uvedené faktúry doručené tak, ako je popísané vyššie. Vo vzťahu k faktúram č. 142000518, č. 142001318 a č. 142101264 je potrebné uviesť, že dátum ich doručenia žalovanému nebol v konaní ustálený a bol teda medzi stranami sporný. Aj v tomto prípade však začína 30-dňová lehota na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar plynúť od nesporného času dodania tovaru kupujúcemu (lehota 30 dní od poskytnutia plnenia veriteľom), teda je potrebné konštatovať omeškanie žalovaného aj prípade zvyšných troch faktúr. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že ak by malo byť tvrdenie žalovaného o čase dodania faktúr pravdivé, potom by súčasne muselo platiť, že žalovaný v mesiaci január 2022 uhradil žalobcovi 9 faktúr vystavených žalobcom v období 2019 - 2020, ktoré obsahujú 624 ks položiek bez toho, aby tieto mal v čase dodania tovaru k dispozícii, a zároveň žalovaný plnil za tovar dodaný žalobcom v rozsahu viac ako 624 ks tovarov na podklade faktúr vystavených žalobcom v čase takmer troch rokov pred žalovaným tvrdenou úhradou - a to všetko bez námietky vo vzťahu k ich obsahovej špecifikácii, najmä dátume vystavenia faktúr, dátume dodania tovaru, či čase splatnosti jednotlivých faktúr. Pokiaľ žalovaný skutočne nemal v čase predchádzajúcom úhradám tieto faktúry k dispozícii a boli mu doručované až v januári 2022, resp. bezprostredne predtým, nepochybne by proti obsahu faktúr prinajmenšom z hľadiska údajov o dátume vystavenia faktúr, čase dodania tovaru, či splatnosti týchto faktúr vzniesol námietky. Žalovaný však vo vzťahu k vyššie uvedenému v konaní neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia a ani nepredložil žiadne dôkazy. Jediným dôkazom, ktorý žalovaný v spore predložil bolo potvrdenie p. U. (konateľa a spoločníka TENDER CAR PARTNER s. r. o.) o vysporiadaní nezrovnalostí, z ktorého však (pre účely tohto sporu) vyplýva len to, že k úhrade záväzkov žalovaného malo dôjsť úhradou na základe vystavených paragonov (blokov z ERP), pričom o faktúrach, či iných skutočnostiach rozhodných pre posúdenie omeškania žalovaného v predloženej listine nie je žiadna zmienka.
28. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný bol s plnením svojich peňažných záväzkov v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluvne dohodnutú, žalobcom požadovaný a súdom priznaný úrok z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo súm: 4.142,24 eura od 31. januára 2020 do 3. januára 2022 (719,04 eura); 4.008,18 eura od 31. januára 2020 do 7. januára 2022 (699,72 eura); 2.179,04 eura od 31. mája 2020 do 4. januára 2022 (313,78 eura); 4.910,51 eura od 1. októbra 2020 do 11. januára 2022 (566,65 eura); 3.191,38 eura od 31. októbra 2020 do 6. januára 2022 (340,73 eura); 4.168,48 eura od 31. januára 2021 do 11. januára 2022 (355,63 eura); 2.818,04 eura od 3. marca 2021 do 5. januára 2022 (214,71 eura); 3.983,82 eura od 31. mája 2021 do 7. januára 2022 (218,07 eura); 4.155,89 eura od 31. augusta 2021 do 10. januára 2022 (136,29 eura), t. j. spolu 3.564,62 eura. 29. Žalovaný bol s úhradou svojich záväzkov v omeškaní, preto žalobcovi popri nároku na úroky z omeškania vznikol aj zákonný nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 360 eur (9 x 40 eur), teda 40 eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru. Veriteľovi vzniká tento zákonný nárok aj v prípade, ak si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda nesmie byť účelovo delená. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 ObZ je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2022 sp. zn. 2Obdo/59/2021, tiež ako R 11/2023 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2023). Žalobcovi teda patrí nárok na zaplatenie paušálnej náhrady vo výške 40 eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry, s plnením ktorej bol žalovaný v omeškaní. V tomto prípade bol žalovaný v omeškaní so zaplatením celkom 9 faktúr, preto mu patrí paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 360 eur (9 x 40 eur). 30. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) vo výške 172,38 eura, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby - vypracovanie výzvy na zaplatenie pohľadávky v zmysle § 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky, žalobcom vynaložené v rámci mimosúdneho uplatnenia pohľadávky od žalovaného. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. V prejednávanom prípade predstavuje predžalobná výzva doručovaná žalovanému účelne vynaložené náklady žalobcu v súvislosti s uplatnením pohľadávky, ktoré je povinný nahradiť dlžník veriteľovi z dôvodu, že dlžník svoj záväzok neuhradil včas. Keďže v danom prípade ide o náklady žalobcu vynaložené na odmenu advokáta za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky, tento úkon právnej služby predstavuje príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2010, sp. zn. 3MObdo/2/2010, tiež ako R 6/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2010). 31. Na základe uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v spore procesne úspešný v celom rozsahu, má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 33. O výške trov konania bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a/ až h/, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.