Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 74Cb/119/2024 6124356294 10. 03. 2025 Mgr. Maroš Fekete ECLI:SK:MSBA3:2025:6124356294.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: Simmont s.r.o., Cementárska 136/4, Horné Srnie, IČO: 47 465 387, zastúpeného KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 608,- eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 608,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 23. 06. 2024 až do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 31. 07. 2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 608,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 23. 06. 2024 až do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Hyundai Tucson, EČV: R.-XXXOT. Dňa 24. 04. 2024 došlo ku škodovej udalosti, ktorej jedným z účastníkov bol žalobca na osobnom motorovom vozidle, a to zavineným konaním vodiča na motorovom vozidle, ktorého vlastníkom je spoločnosť MIPE Invest, s.r.o. Vyššie uvedená poistná udalosť bola u žalovaného vedená pod č. XXXXXXXXXX. Škodca ako poistený mal so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX/X. Keďže osobné motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti, resp. následkom stretu s motorovým vozidlom škodcu poškodené, žalobca uzavrel so spoločnosťou Auto-centrum, a.s. zmluvu o oprave veci. Osobné motorové vozidlo bolo servisu Auto-centrum, a.s. odovzdané dňa 16. 05. 2024 a po oprave bolo žalobcovi vrátené dňa 31. 05. 2024. Zároveň z dôvodu poškodenia osobného motorového vozidla bol žalobca nútený zapožičať si náhradné vozidlo. Vzhľadom na spôsobenú poistnú udalosť žalobca uzatvoril dňa 16. 05. 2024 zmluvu o nájme dopravného prostriedku so spoločnosťou Rival Rent s.r.o. ako prenajímateľom, predmetom ktorej bolo vozidlo značky Škoda Karoq, ktoré bolo žalobcovi prenajaté na obdobie od 16. 05. 2024 do 31. 05. 2024, t. j. 16 dní, teda počas obdobia realizovania opravy osobného motorového vozidla v servise Auto-centrum, a.s. za cenu 76,- eur/deň prenájmu. Spoločnosť Rival Rent s.r.o. následne žalobcovi za prenájom vozidla vystavila faktúru č. XXXX zo dňa 02. 06. 2024 s dátumom splatnosti dňa 16. 06. 2024 na sumu 1 216,- eura. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 07. 06. 2024 oznámil, že priznáva poistné plnenie za prenájom náhradného vozidla v trvaní 8 dní, v ktorom mal byť zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Z oznámenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný nepriznal žalobcovi
plnenie vo výške 608,- eura. Žalovaný vo svojom oznámení uvádzal, že priznáva plnenie za prenájom náhradného vozidla len za 8 dní, teda plnenie za 8 dní prenájmu náhradného vozidla nepriznával, pričom sa odvolával na údajné zohľadnenie času na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, na objednanie náhradných dielov a času potrebného na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Z predloženého zákazkového listu jasne vyplýva, že servis Auto-centrum, a.s. prijal vozidlo žalobcu na opravu dňa 16. 05. 2024 a žalobcovi vozidlo odovzdal až dňa 31. 05. 2024 po jeho oprave. Žalobca si tak osobné motorové vozidlo prevzal ihneď po oznámení, že vozidlo je opravené a pripravené na vyzdvihnutie, čo bolo dňa 31. 05. 2024 a náhradné vozidlo mal prenajaté výlučne v období, počas ktorého sa motorové vozidlo žalobcu nachádzalo v oprave. Skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo, ktoré si bol žalobca nútený zapožičať v spoločnosti Rival Rent s.r.o. Žalovaný vo svojom oznámení neuviedol žiadny kvalifikovaný právny dôvod, na základe ktorého pristúpil k zníženiu plnenia za prenajaté motorové vozidlo o žalovanú sumu a takýto postup je potrebné považovať za svojvoľný a neoprávnený. Žalobca žiadal zaplatiť iba toľko, čo mu v platnom znení ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ušlo. Z dokladov predložených k podanej žalobe je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda v celkovej výške 1 216,- eura, a to v dôsledku nutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla. Nakoľko žalovaný krátil plnenie a v oznámení žiadny relevantný dôvod krátenia neuviedol, považoval žalobca krátenia plnenia za spôsobnú škodu za subjektívne, neoprávnené a ničím nepodložené. 2. Súd vydal dňa 06. 08. 2024 pod č.k. 30Up/1384/2024 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že vynaloženie žalovaných prostriedkov sa javí ako neúčelné, pretože poškodené vozidlo bolo schopné prevádzky, teda bolo pojazdné, takže žalovaný nevidel dôvod na to, aby pojazdné vozidlo čakalo v servise na dodanie náhradného dielu. V súvislosti s účelnosťou prenájmu náhradného vozidla a dĺžkou prenájmu žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 04. 2020, spis. zn. 8Co/131/2019, kde je uvedené: „Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného ohľadne dĺžky nevyhnutnej doby prenájmu náhradného motorového vozidla v rozsahu 11 dní, vzhľadom na zdokumentovaný rozsah poškodenia vozidla žalobcu a z toho vyplývajúcej doby opravy poškodení a dostupnosti náhradných dielov potrebných na opravu vozidla. Žalobca mal totiž možnosť, vzhľadom na rozsah poškodenia motorového vozidla, na ktorom bol len poškodený prasknutý zadný nárazník, svoje motorové vozidlo užívať v čase po vykonaní obhliadky poškodení do času dodania objednaných náhradných dielov. Poukázal na to, že poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla za čas, po ktorý poškodený svoje poškodené motorové vozidlo nemôže užívať. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že náhrada v zásade nesmie presahovať obvyklú cenu nájmu obdobných motorových vozidiel v danom čase a mieste. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci...“. Uvedenému svedčí aj rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3MCdo 3/2015 zo dňa 28. 06. 2016. Hoci oprava poškodeného vozidla je objektívnou relevantnou skutočnosťou, ktorá zakladá nutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným, významné sú z hľadiska posudzovania odkázanosti poškodeného na použitie náhradného vozidla aj konkrétne okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala. Nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade, ak je poškodené vozidlo prevádzky schopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonáva. V danom prípade nemôže byť na ťarchu škodcu, aby zodpovedal aj za škodu v čase, kedy poškodený inak prevádzky spôsobilé vozidlo neužíva, lebo čaká na dodanie náhradného dielu do servisu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 04. 2020, sp. zn. 8Co/131/2019). Medzi škodou a škodovou udalosťou musí existovať príčinná súvislosť. V danom prípade táto absentovala, nakoľko škoda (náklady na prenájom náhradného vozidla) žalobcovi vznikla v dôsledku skutočností, ktoré nastali náhodne a nezávisle od škodovej udalosti. Riziko, že k týmto skutočnostiam v súvislosti s odstraňovaním poškodenia vozidla dôjde, znáša žalobca (právny predchodca žalobcu), ktorý nesie zodpovednosť za výber autoservisu. Žalobca (právny predchodca žalobcu) nebol odkázaný na použitie náhradného vozidla preto, že jeho poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na užívanie a ani preto, že bola vykonávaná oprava, ale preto, že sa odložila jeho obhliadka o 8 dní od objednávky obhliadky (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 04. 2020, sp. zn. 8Co/131/2019). Žalovaný neposkytol žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) poistné plnenie zodpovedajúce ďalším 8 dňom nájmu náhradného vozidla, nakoľko nešlo o nutne a účelne vynaložené náklady, pričom absentovala príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Dĺžka prenájmu motorového
vozidla nemôže ovplyvniť prípadnú nesprávnu a nekorektnú činnosť opravcu a v žiadnom prípade nezodpovedá za neskoro vykonanú obhliadku poškodeného vozidla opravcom. Žalovaný tak nemohol niesť zodpovednosť za nedostatok spôsobilosti opravcu vykonať opravu poškodeného motorového vozidla vo výrobcom stanovených termínoch či už z kapacitných, technických alebo iných objektívnych dôvodov. Žalovaný nevidel dôvod na strane poškodeného, pre ktorý bol nútený používať náhradné vozidlo do vykonania obhliadky. V tejto spojitosti žalovaný opäť poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019, v zmysle ktorého: „Poškodený je oprávnený vybrať si servis/ opravovňu, v ktorom si nechá poškodené vozidlo opraviť, sám zváži pri voľbe opravovne/servisu práve všetky ním uvádzané okolnosti, ktoré majú vplyv na dĺžku opravy poškodeného vozidla. Poškodený následne keď si zvolí servis, v ktorom si nechá opraviť poškodené motorové práve z dôvodu dlho trvajúcej opravy vlastného vozidla preplatená uplatnená náhrada za prenájom náhradného vozidla, pokiaľ si náhradné vozidlo na čas vykonávania opravy poškodeného vozidla zabezpečí. Na úkor škodcu a na jeho náklady, v tomto prípade poisťovne, nemôžu v žiadnom prípade byť prenesené objektívne faktory ako napr. počet iných objednávok vo vybranom servise, konanie pracovníkov opravovne, personálne vybavenie a technická vybavenosť servisu a iné, keď škodca (poisťovňa) nemá možnosť výber servisu poškodeným (žalobcom) nijakým spôsobom ovplyvniť. Práve žalobca pri výbere servisu tieto okolnosti, ktoré sú predvídateľné, má pri výbere servisu zvážiť a vybrať servis, ktorý vykoná opravu poškodenia vozidla v čo najkratšom čase resp. dohodnúť sa na prednostnom vybavení opravy.“. Žalovaný zároveň poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, v rámci ktorej je ustálený právny názor, že „Nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade, ak je poškodené vozidlo prevádzkyschopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonáva“ (rozsudok KS BA, sp. zn. 8Co/131/2019-176 zo dňa 14. 04. 2020). Žalovaný na základe všetkých vyššie uvedených skutočností nemal za preukázané, že by tomto prípade bolo nutné a účelné zapožičanie náhradného vozidla v rozsahu 16 dní, t. j. nad rámec žalovaným priznanej doby po dobu 8 dní. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu ohľadne toho, že žalobca ani právny predchodca žalobcu nemôžu niesť zodpovednosť za nedostatok spôsobilosti opravcu (servisu) vykonať v čo najefektívnejšom čase opravu spolu s obhliadkou na poškodenom motorovom vozidle, pričom na tomto mieste opäť poukázal na už citované časti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019. Zo strany žalobcu, resp. opravcu nebolo preukázané prečo bolo náhradné vozidlo užívané nad žalovaným priznanej dobe 8 dní, nakoľko bolo vozidlo pojazdné a čakalo na obhliadku. Akékoľvek neúmerné navyšovanie doby opravy zo strany opravcu (servisu) však nemôže byť v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a preto ani samotné náklady za takúto nie nutne a účelne vynaloženú dobu nájmu nemôžu ísť na vrub (ťarchu) škodcu, resp. jeho poisťovateľa. Dĺžka nutnej doby sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia poistného plnenia. Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. 02 2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012). Nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu než doba trvania oprava podľa kalkulácie výrobcu bez ďalšieho nie je možné považovať za nutné a účelné náklady v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Žalovaný priznal poistné plnenie za 8 dní. Uvedená priznaná doba nájmu obsahuje výraznú časovú rezervu, keďže žalovaný rátal celkový čas práce až odo dňa dodania posledného náhradného dielu aj napriek tomu, že je dôvodné, že opravca práce na vozidle vedel a mohol vykonávať priebežné vzhľadom na celkovú dobu, po ktorú bolo poškodené vozidlo u opravcu. Zároveň žalovaným priznaná doba nájmu zohľadňovala aj prípadné prestroje na strane opravcu, ako aj dni pripadajúce na víkend. Žalovaný mal za to, že v uvedenom prípade došlo na strane žalobcu k nekalým obchodným praktikám, ktoré nemôžu požívať právnu ochranu. Svoje vyjadrenie žalovaný oprel aj o Rozhodnutie Ústavního soudu ČR, TZ 21/2018 zo dňa 27. 02. 2018, kde je uvedené: „Dosahovaní zisku je smyslem podnikání, které zaslouží rešpekt a ochranu - nesmí se však dít parazitujícím a právo zneužívajícím způsobem. Ústavní soud má vážne pochybnosti o tom, zda podnikání vedlejší účastnice bylo vedeno ve fair duchu, v souladu s dobrými mravy a minimálne tím se měl odvolací soud zabývat. Systém povinného ručení primárně chrání poškozené, potažmo i viníky nehod, nelze však připustit, aby byly účelovým navyšováním nákladů na odstraňováni škod čerpaný finanční prostředky, které by při poctivém jednání čerpány nebyly, což by nakonec mohlo jít k tíži všech pojistníků (nejen podnikatelů v oboru pojišťovnictví), neboť „povinné ručení by podražilo“. Byla-li od zahájení opravy vozidla uměle navyšována její cena, aby odpovídala kvalitní a autorizované opravě, aniž by s tím byla poškozená (navíc v postavení spotřebitelky, tedy slabší strany) srozuměna, a šlo pouze o maximalizaci příjmu autoservisu či vedlejší účastnice ze systému
povinného ručení, pak lze mít pochybnosti o tom, zda je možné takovému jednání poskytnout právní ochranu, zda nejde o jednání nepoctivé a v rozporu s dobrými mravy.“. Citovaný záver je aplikovateľný aj na predmetný spor, keďže konanie žalobcu možno hodnotiť minimálne ako snahu zneužiť systém povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovaného, ak už nie priamo ako snahu parazitovať na systéme povinného zmluvného poistenia. Takéto konanie žalobcu ako lovca dopravných nehôd (obchodníka s pohľadávkami voči poisťovniam) nie je možné hodnotiť ako výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Takýto výkon činnosti zo strany žalobcu nepožíva právnu ochranu s odkazom na znenie ust. § 265 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na doplatenie náhrady škody za prenájom náhradného vozidla na žalobcu, nebráni žalovanému použiť námietky, ktoré mal voči poškodenému aj voči žalobcovi (ust. § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dňa 04. 06. 2024 si žalobca uplatnil u žalovaného poistné plnenie - nájomné za náhradné vozidlo vo výške 1 216,- eura. Listom zo dňa 07. 06. 2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 07. 06. 2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 608,- eura. Žalovaný bez zbytočného odkladu začal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) o škodovej udalosti oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný v zákonnej lehote splnil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., a preto sa nemohol dostať do omeškania (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017 a 7Cdo/109/2018). Žalovaný taktiež poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení, č.k. I. ÚS 567/2020-21, ktorý rozhodoval o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorému všeobecné súdy zamietli žalobu proti poisťovateľovi v časti úrokov z omeškania. Ústavný súd Slovenskej republiky najskôr v bode 25. odôvodnenia tohto uznesenia poukázal na skutkovo a právne podobné veci, o ktorých rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (č.k. 7Cdo/109/2018, 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017), ako aj na právnu teóriu (Petruľák M., Šuliková M., Poistné zmluvy, I. vydanie, Praha, C. H. Beck, 2012, s. 265, 375). Ústavný súd Slovenskej republiky následne v bode 29. odôvodnenia uznesenia uviedol, že „Ústavný súd dáva do pozornosti sťažovateľa, že jeho argumentácia o svojvoľnosti a zjavnom neodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu vo vzťahu k § 11 ods. 6 a 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení v nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov napadnutého rozsudku krajského súdu, preto pokiaľ by aj sťažovateľ uvedený právny prostriedok, ktorý mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, vyčerpal, ústavný súd by jeho ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatneností podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.“. 3. Žalobca sa k veci vyjadril ešte tak, že žalovaný namietal, že vynaložené prostriedky na prenájom náhradného vozila v sume 608,- eura, teda nad rámec priznaného poistného plnenia, sú neúčelné a poukazoval na údajnú „rozhodovaciu prax“ všeobecných súdov, konkrétne na jedno rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/131/2019, na ktorom v podstate postavil celú svoju procesnú obranu s tým, že vozidlo žalobcu malo byť prevádzky schopné a nebol dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonávala. Žalobca popieral tvrdenia žalovaného, že by vozidlo žalobcu bolo možné po poistnej udalosti používať v cestnej premávke. Ako vyplývalo z faktúry č. U. vystavenej servisom Auto-centrum, a.s. za opravu vozidlo žalobcu, na vozidle žalobcu bolo nutné v dôsledku poistnej udalosti vymeniť poškodené diely, o. i. aj predný nárazník či svetlomet. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ust. § 6 ods. 2 ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa vozidla, ktorý nesmie prikázať a ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré nespĺňa ustanovené podmienky, teda vozidlo, ktoré je technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Podľa ust. § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v cestnej premávke možno prevádzkovať len vozidlo, ktoré je technicky spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Technickú nespôsobilosť vozidla na prevádzku v cestnej premávke ustanovuje vykonávací právny predpis, konkrétne Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke č. 134/2018, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Technickú nespôsobilosť vozidla na prevádzku v cestnej premávke kontrolujú v rámci bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgány Policajného zboru a pri zistení nespôsobilosti vozidla alebo technickej nespôsobilosti vozidla sú oprávnení za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložiť pokutu prípadne aj zadržať osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II podľa ust. § 72 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke. Z charakteru
poškodení vozidla žalobcu je zrejmé, že žalobca nemohol svoje vozidlo využívať tak, ako sa to snaží prezentovať žalovaný, a to z dôvodu, že vozidlo žalobcu nebolo technicky spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Žalobca odmietal účelové tvrdenia žalovaného, že sa snažil zneužiť systém povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovaného a parazitovať na systéme povinného zmluvného poistenia. Za nepreukázané považoval tvrdenia žalovaného, ktorý žalobcu označil za „lovca dopravných nehôd“ (obchodníka s pohľadávkami voči poisťovniam), ktorého výkon takejto podnikateľskej činnosti možno hodnotiť ako v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný používal všeobecné formulácie na rôzne poistné udalosti s cieľom vyhnúť sa svojej povinnosti uhrádzať poškodeným škody, ktoré im reálne vzniknú. Ak by si žalobca dal tú námahu a riadne sa aspoň oboznámil s danou vecou zistil by, že žalobca pohľadávku, ktorú si v tomto konaní uplatňuje nenadobudol postúpením, ale jedná sa o reálnu a skutočnú pohľadávku žalobcu. Taktiež nie je zrejmé, akými úvahami dospel žalovaný k tomu, že žalobca mal byť „lovec dopravných nehôd“, či podnikateľ v oblastí kupovania a uplatňovania pohľadávok. Uvedené len preukazuje účelovosť postupu žalovaného pri likvidáciu poistnej udalosti. Žalovaný trval na krátení poistného plnenia o 8 dní prenájmu z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou, žalobca však vyvrátil tvrdenia žalovaného o tom, že poškodené vozidlo bolo spôsobilé na prevádzku na cestnej premávke. Je nesporné, že v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 2 a § 3 písm. f) bod 11 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke č. 134/2018, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na prevádzku na cestnej premávke, teda nebolo pojazdné tak ako to tvrdil žalovaný. Týmto boli tvrdenia žalovaného v tejto časti vyvrátené a nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutú z dôvodu nutnosti zapožičania náhradného vozidla v žalovanom rozsahu bol preukázaný, nakoľko poškodené vozidlo žalobcu nebolo spôsobilé na prevádzku po celú dobu prenájmu vozidla. Čo sa týkalo samotnej dĺžky prenájmu motorového vozidla po dobu od 16. 05. 2024 do 31. 05. 2024, žalovaný mal prenajaté náhradné vozidlo výlučne po dobu, počas ktorej sa poškodené vozidlo žalobcu nachádzalo v oprave. Žalovaný staval svoju argumentáciu na tom, že žalobca mal využívať poškodené vozidlo v dobe, počas ktorej sa na ňom nevykonávali opravné práce, bolo však riadne a nesporne preukázané, že poškodené vozidlo nebolo technicky spôsobilé na prevádzku na cestnej premávke, preto boli vyjadrenia žalovaného nesprávne. Fotografie predložené žalovaným len bližšie preukazujú technickú nespôsobilosť poškodeného vozidla na prevádzku v zmysle príslušnej vyhlášky. 4. Žalovaný sa k veci vyjadril ešte tak, že žalobca nepreukázal svoj žalovaný nárok, tvrdenia žalovaného nijako nerozporoval okrem toho, že ich poprel, ale ich úspešne nevyvrátil. Žalovaný na podporu svojich tvrdení pripojil fotografie z obhliadky vozidla poškodeného, z ktorých je možné určiť rozsah a závažnosť poškodenia vozidla. Z fotografií aj lajk môže povedať, že oprava pravého predného svetla, výmena lemu blatníka a nárazníku nie je tak časovo náročná oprava, ktorá by mala trvať viac ako 8 dní. Ku škode prišlo dňa 24. 04. 2024 a až 16. 05. 2024 išlo vozidlo do servisu, čo je v rozpore s tvrdeniami žalobcu, že vozidlo nebolo do jeho opravy spôsobilé na jazdu na cestných komunikáciách. 5. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že nárok žalobcu bol v konaní v plnom rozsahu preukázaný, takže žiadal žalobe vyhovieť. 6. Žalovaný titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že nesúhlasil s podanou žalobou, ktorú žiadal zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal nespôsobilosť motorového vozidla, teda či bolo alebo nebolo spôsobilé v rozhodujúcom čase na jazdu v cestnej premávke. 7. Nakoľko právny zástupca žalobcu a žalovaný nemali na pojednávaní konanom dňa 17. 02. 2025 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 10. 03. 2025, na ktorom rozsudok vo veci samej vyhlásil.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Záznamom o dopravnej nehode zo dňa 24. 04. 2024, zmluvou o nájme dopravného prostriedku zo dňa 16. 05. 2024, Zákazkovým listom zo dňa 31. 05. 2024, faktúrou č. XXXX, oznámením o poistnom plnení zo dňa 07. 06. 2024, Prílohou k oznámeniu o poistnom plnení, fotografiami z obhliadky poškodeného vozidla, kalkuláciou opravy žalovaného č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 05. 2024, faktúrou č. U. XXXXXX, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu. 9. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 10. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 11. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. 12. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 13. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. 14. Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 15. Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 16. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. 17. Podľa ust. § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. 18. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 19. Podľa ust. § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). 20. Podľa ust. § 790 písm. c/ Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu). 21. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
22. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 23. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 24. Podľa ust. § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 25. Podľa ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 26. Podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 27. Podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 28. Podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 29. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 30. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 31. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 32. Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 33. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária"). 34. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 35. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 36. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 37. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ vozidla nesmie prikázať a ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré nespĺňa ustanovené podmienky, teda vozidlo, ktoré je technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. 38. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ vozidla nesmie a) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu alebo jeho upevnenia nespĺňa ustanovené podmienky, b) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo na takej ceste, na ktorej má takéto vozidlo obmedzenú alebo zakázanú jazdu, c) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo vybavené technickými prostriedkami a zariadeniami, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. 39. Podľa ust. § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v cestnej premávke možno prevádzkovať len vozidlo, ktoré je technicky spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. 40. Podľa ust. § 2 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke č. 134/2018, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke technickou nespôsobilosťou vozidla na prevádzku v cestnej premávke je každý stav na vozidle, ktorý môže bezprostredne ohroziť prevádzkové vlastnosti vozidla, vplyvom ktorých môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky, alebo byť zdrojom ohrozenia bezpečnosti, životného prostredia, verejného zdravia alebo zdrojom znečistenia alebo poškodenia cesty. 41. Podľa ust. § 3 písm. f) bod 11 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke č. 134/2018, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke vozidlo sa považuje za technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, najmä ak sú zistené nebezpečné chyby v týchto oblastiach: je pravdepodobnosť odpadnutia alebo výrazne narušená funkčnosť nárazníka, bočného ochranného zariadenia alebo zadného ochranného zariadenia proti podbehnutiu. 42. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 43. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 44. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
45. Podľa ust. § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 46. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom. 47. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím poistnej zmluvy (ktorú síce žalobca súdu nepredložil, ale žalovaný tvrdenie žalobcu o jej existencii nepoprel, čím bola jej existencia súdu v zmysle zhodných tvrdení strán sporu podľa usť. § 149 a § 151 C.s.p. preukázaná) v zmysle ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1 a nasl. zákona č. 381/2001 Z.z. záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže v čase uzavretia tejto zmluvy obe zmluvné strany vystupovali ako podnikatelia v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka a s prihliadnutím na všetky okolnosti (predmety ich podnikateľskej činnosti) bolo zrejmé, že sa tento záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, preto sa na tento ich zmluvný vzťah použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktorých úpravu sa prostredníctvom ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka (ustanovenia o poistnej zmluve ako zmluvnom type) použil právny režim Občianskeho zákonníka. Okrem toho sa na daný záväzkový vzťah aplikoval aj osobitný zákon č. 381/2001 Z.z. upravujúci práva a povinnosti žalobcu aj žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z dôvodu, že peňažný nárok žalobcu vznikol na základe zákonom predpokladaných skutočností a nie skutočností vyplývajúcich z obchodného záväzkového vzťahu, t.j. uzavretej poistnej zmluvy, nárok žalobcu na úroky z omeškania sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. 48. Na základe vykonaného dokazovania a zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd preukázané, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Hyundai Tucson, EČV: R.-XXXOT. Dňa 24. 04. 2024 došlo ku škodovej udalosti zavineným konaním vodiča na motorovom vozidle, ktorého vlastníkom je spoločnosť MIPE Invest, s.r.o. Jedným z účastníkov tejto škodovej udalosti bol aj žalobca na svojom osobnom motorovom vozidle. Vyššie uvedenú poistnú udalosť žalovaný viedol pod č. XXXXXXXXXX. Škodca ako poistený mal so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX/X. Žalobca následne uzavrel so spoločnosťou Auto-centrum, a.s. zmluvu o oprave veci a svoje osobné motorové vozidlo servisu Auto-centrum, a.s. odovzdal dňa 16. 05. 2024. Žalobca uzatvoril dňa 16. 05. 2024 zmluvu o nájme dopravného prostriedku so spoločnosťou Rival Rent s.r.o. ako prenajímateľom, predmetom ktorej bolo vozidlo značky Škoda Karoq, ktoré bolo žalobcovi prenajaté na obdobie od 16. 05. 2024 do 31. 05. 2024, t. j. 16 dní, čo bola doba realizovania opravy osobného motorového vozidla v servise Auto-centrum, a.s. za cenu 76,- eur/deň prenájmu. Po oprave spoločnosťou Auto-centrum, a.s. bolo motorové vozidlo žalobcovi vrátené dňa 31. 05. 2024. Spoločnosť Rival Rent s.r.o. následne žalobcovi za prenájom vozidla vystavila faktúru č. 1924 zo dňa 02. 06. 2024 s dátumom splatnosti dňa 16. 06. 2024 na sumu 1 216,- eura. Dňa 04. 06. 2024 si žalobca uplatnil u žalovaného poistné plnenie spočívajúce v náhrade za nájomné za náhradné vozidlo vo výške 1 216,eura. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 07. 06. 2024 oznámil, že priznáva poistné plnenie za prenájom náhradného vozidla v trvaní 8 dní s uvedením, že „v tejto lehote mal byť zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na
objednanie náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami“, teda žalovaný nepriznal žalobcovi plnenie vo výške 608,- eura za 8 dní opravy motorového vozidla. 49. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že zjednodušene „nezaplatil za nájom žalobcovho motorového vozidla za celú prenajatú dobu v rozsahu 16 dní, ale iba v rozsahu 8 dní“, pričom sa súd na základe vykonaného dokazovania pri riešení uvedenej obrany žalovaného priklonil k tvrdeniam žalobcu spočívajúcich v tom, že z predložených listinných dôkazov (napr. predložených fotografií, Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 24. 04. 2024 alebo Zákazkového listu zo dňa 31. 05. 2024) bolo zrejmé, že motorové vozidlo žalobcu nebolo možné po poistnej udalosti používať v cestnej premávke, nakoľko na tomto vozidle žalobcu bolo nutné v dôsledku predmetnej poistnej udalosti vymeniť poškodené diely, okrem iného aj predný nárazník či svetlomet. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v ustanovuje povinnosť prevádzkovateľa vozidla, že na jazdu použiť vozidlo, ktoré nespĺňa podmienky jazdy na cestných komunikáciách, teda vozidlo, ktoré je technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Podľa ust. § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v cestnej premávke možno prevádzkovať len vozidlo, ktoré je technicky spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Technickú nespôsobilosť vozidla na prevádzku v cestnej premávke ustanovuje Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Podľa ust. § 2 a § 3 písm. f) bod 11 tejto vyhlášky technickou nespôsobilosťou vozidla na prevádzku v cestnej premávke je každý stav na vozidle, ktorý môže bezprostredne ohroziť prevádzkové vlastnosti vozidla, vplyvom ktorých môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky, alebo byť zdrojom ohrozenia bezpečnosti, životného prostredia, verejného zdravia alebo zdrojom znečistenia alebo poškodenia cesty a vozidlo sa považuje za technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, najmä ak sú zistené nebezpečné chyby v týchto oblastiach: je pravdepodobnosť odpadnutia alebo výrazne narušená funkčnosť nárazníka, bočného ochranného zariadenia alebo zadného ochranného zariadenia proti podbehnutiu. 50. Z uvedeného bolo zrejmé, že motorové vozidlo žalobcu bolo poškodené v priamej súvislosti so škodovou udalosťou do takej miery, že nebolo spôsobilé na prevádzku na cestnej premávke v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ust. § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 2 a § 3 písm. f) bod 11 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 134/2018 Z. z. Z uvedeného dôvodu vzniklo žalobcovi právo na zabezpečenie si náhradného vozidla, ktoré využíval výlučne po dobu opravy jeho poškodeného vozidla, ktoré bolo poškodené do takej miery, že sa s ním síce dalo jazdiť, ale nebolo spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke po celú dobu jeho opravy. Zjednodušene sa dá povedať, že bolo jedno, kde motorové vozidlo žalobcu stojí, jazdiť sa s ním do okamihu jeho opravy nedalo. Čo sa týkalo samotnej dĺžky prenájmu motorového vozidla po dobu od 16. 05. 2024 do 31. 05. 2024, žalovaný mal prenajaté náhradné vozidlo výlučne po dobu, počas ktorej sa poškodené vozidlo žalobcu nachádzalo v oprave, pričom žalovaný nepreukázal súdu svoje tvrdenie, že oprava žalobcovho motorového vozidla trvala neúmerne dlho, teda mala trvať iba 8 dní a nie 16 dní. 51. Skutočnosť, že ku škode prišlo už dňa 24. 04. 2024 a až dňa 16. 05. 2024 išlo vozidlo do servisu nemala na rozhodnutie súdu žiaden vplyv, pretože predmetom sporu bolo nájomné za náhradné motorového vozidlo od 16. 05. 2024, takže skutočnosti ako dlho bolo vozidlo v poškodenom stave a či žalobca s ním do 16. 05. 2024 jazdil po cestných komunikáciách nemala na predmet sporu žiaden vplyv. 52. Na základe vyššie uvedeného súd považoval nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia za prenájom náhradného motorového vozidla o ďalších 8 dní v sume 608,- eura za dôvodný z dôvodov vyššie uvedených, pričom samotná výška uplatneného nároku predstavujúcu výšku 608,- eura (76,- eur x 8 dní) vyplývala nielen zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 16. 05. 2024 a faktúry č. 1924, ale aj zo znalostí súdu z jeho úradnej činnosti o cenách prenájmov obdobných motorových vozidiel v mieste a v čase prenájmu žalobcu, pričom navyše súd poukazuje na to, že žalovaný výšku nájomného za prenájom motorového vozidla žiadnym svojim tvrdením nespochybnil, teda nerozporoval podľa ust. § 149 a § 151 C.s.p. 53. Podľa ust. § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
54. Podľa ust. § 153 ods. 1 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 55. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 17. 02. 2025 predložil dotazník pre poškodeného škodovej udalosti bez uvedenia dátumu, splnomocnenie zo dňa 24. 05. 2024 a tabuľku spolu s výstupom zo servisu, pričom na otázku súdu uviedol, že predmetné dôkazy mal žalovaný v systéme od leta 2024, na základe čoho mal súd podľa ust. § 153 ods. 1 C.s.p. za to, že tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného podľa ust. § 149 C.s.p. neboli uplatnené včas, nakoľko ich žalovaný mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, pretože ich mal k dispozícii v lete 2024 a v konaní ich predložil až dňa 17. 02. 2025, na základe čoho súd podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p. na tieto listinné dôkazy neprihliadol. 56. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. 57. Podľa ust. § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 58. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 59. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 60. Z dôvodu, že peňažný nárok žalobcu vznikol zo skutočností vyplývajúcich z obchodného záväzkového vzťahu, t.j. uzavretej poistnej zmluvy a nároku na náhradu poistného plnenia, nárok žalobcu na úroky z omeškania sa spravuje ustanovenia Občianskeho zákonníka. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola dňa 23. 06. 2024, čo bolo už po doručení Oznámenia o poistnom plnení žalovaného žalobcovi) vo výške 4,25 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. dňa 23. 06. 2024 patrila žalobcovi v ním uplatnenej výške 9,25 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,25 % až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi. 61. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 62. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 63. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 64. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania v plnej výške priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.