Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-10C/48/2021 1121206158 03. 06. 2024 JUDr. Dana Káčerová ECLI:SK:MSBA4:2024:1121206158.7
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: OSMEA a.s., so sídlom Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 35 853 832, zastúpeného: JUDr. Zuzanou Srnákovou, advokátkou, so sídlom Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, zastúpeného: PESCHLOVÁ PODHORSKÁ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bajkalská 2D, 831 04 Bratislava, IČO: 47 250 747, o náhradu škody vo výške 158.640 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd žalovanému ako aj intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu sto percent (100 %). odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.09.2021 domáhal voči žalovanému - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, Bratislava, zaplatenia sumy vo výške 158.640 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa § 14 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá bola žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom – nečinnosťou orgánu verejnej správy Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, ako príslušného stavebného úradu vo veci povolenia stavby žalobcu ako stavebníka s názvom Garážový dom – Moskovská 13, Bratislava, na pozemku parc. č. 10185/13 a 10185/15 pre k. územie A. B., umiestnenej rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto o umiestnení stavby ev. č. 1332 pod č. 251/8679/2015/STA/Stf zo dňa 03.03.2015, právoplatné dňa 04.05.2015. 1.1. Uznesením č. k. B1-10C/48/2021-216 zo dňa 12.12.2023 súd určil, že v prejednávanom spore bude konať na strane žalovaného so Slovenskou republikou zastúpenou Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464. 2. Žalobca pred začatím prvého pojednávania vo veci a predbežným prejednaním sporu podaním doručeným súdu dňa 30.05.2024 vzal žalobu v celom rozsah späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. B1-10C/48/2021 2 3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
4. Žaloba bola žalobcom vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pred otvorením pojednávania vo veci samej a teda súhlas žalovaného ani intervenienta na strane žalovaného so späťvzatím žaloby nebol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku potrebný. Súd s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil. 5. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 6. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu. Súd ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného výsledku. Tam kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne B1-10C/48/2021 3 vynaložila na uplatnenie resp. bránenie práva. Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany sporu a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcu viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaný má vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohla utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátená na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania. 7. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku má v prejednávanom spore nárok na náhradu trov konania žalovaný a intervenient na strane žalovaného pretože dôvodom späťvzatia žaloby žalobcu nebolo správanie žalovaného ani intervenienta na strane žalovaného, nakoľko žalobca vzal žalobu späť nie v dôsledku správania sa žalovaného. Z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie konania zavinil žalobca. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalovanému ako aj intervenientovi na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu sto percent (100 %). 8. V danej veci žalobca uhradil súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 10,00 Eur dňa 26.10.2021. Pred začatím prvého pojednávania vo veci a predbežným prejednaním sporu žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.05.2024 vzal žalobu v celom rozsah späť. Nakoľko súdny poplatok za podanú žalobu nie je poplatkom v konaní o rozvod manželstva ani poplatkom, ktorý sa vracia podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, žalobcovi by sa teda mala podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátiť suma predstavujúca žalobcom zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu krátený o 10,00 Eur zo sumy zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu. Uvedená suma predstavujúca žalobcom zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu krátený o 10,00 Eur zo sumy zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu je vo výške 0,- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd o vrátení súdneho poplatku za podanú žalobu nerozhodoval. Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Mestskom súde Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, B1-10C/48/2021 4 e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.