Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B2-21C/18/2023 1223201641 07. 06. 2024 JUDr. Dagmar Buchalová ECLI:SK:MSBA4:2024:1223201641.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: Q. N., trvale bytom F. hrdlo číslo XXXX/XX, XXX XX Q.-D., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: U. B., trvale bytom F. W. číslo XXXX/XX, U.: XXX XX Q.-D., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený: JUDr. Andrej Štefančík, advokát, Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 42 358 591, o neplatnosť uznesení spoločenstva vlastníkov, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.04. 2023 domáhal určenia neplatností všetkých uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov dňa 13.03. 2023. Žalobu odôvodnil tým, že ako opomenutý vlastník bytu číslo 4, s podielom jednej štvrtiny na spoločnom príslušenstve, pozemku, výbave, zariadeniach a nebytových priestorov bytového domu na adrese VC.C.slo XXXX/XX, PSČ: XXX XX v Q. - D. žiada vyhlásiť protiprávne prijaté rozhodnutia, neplatne zvolaným zhromaždením (domovej schôdze), Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov F. sídlo F. hrdlo XXXX/XX, XXX XX Q.-D., Slovenská republika, IČO: 54414580, zo dňa 13.3.2023 0 15.00 hodine s miestom konania Notársky úrad notárky JUDr. L. Y., Záhradnícka 4871/151,821 08 Bratislava za neplatné a to pre nedodržanie, formálnych podmienok pre zvolanie zhromaždenia (domovej schôdze), ustanovených Zmluvou o spoločenstve vlastníkov zo dňa 19.11.2021 s účinnosťou od 1.2.2022, článku VI. Hlasovanie zhromaždenia, bod č.5, a lehoty pre zvolanie zhromaždenia siedmych dní vopred v zmysle ustanovení §14a, bod (2), zákona č. 182/1993. Vlastník bytov č.1,2.2,2.3 a spoluvlastník bytového domu predseda spoločenstva vlastníkov - osoba pán U. B., zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov (domovej schôdze) nedoručil pozvánky na zhromaždenie na deň 13.3.2023 0 15.00 hodine v zmysle Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 19.11.2021 s účinnosťou od 1.2.2022, každému vlastníkovi bytu v dome v lehote siedmich dní vopred. Na doručovanie sa v zmysle zmluvy o spoločenstve, vzťahuje doručenie v zmysle ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov. Žalovaný spoluvlastník bytového domu, vlastník bytov El.,Č.U.3, a predseda vlastníkov bytov a nebytových priestorov F. W. XX, Bratislava, sídlo F. hrdlo XXXX/XX, XXX XX Q.-D., Slovenská republika, IČO: 54414580, jediná osoba zhromaždenia, U. B., si na neplatne zvolanom zhromaždení sám navrhol schválil, zmenil, odhlasoval a spolu overil zavádzajúci a klamlivý program, sám seba navrhol, schválil a odhlasoval ako predsedajúceho a overovateľa, sám navrhol, schválil a odhlasoval overovateľa, zmenil zapisovateľa (už nie JUDr. L. Y. tak, ako v pôvodnom programe pozvánky ), ale osobu konateľa správcovskej spoločnosti VAŠA SPRÁVA DOMU, obchodné meno: VSD s.r.o., Trebišovská 3, PSČ: 821 02 Bratislava, IČO: 35814560, pána U. U., mandatára, žalovaného
mandanta, Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov F. W. XX, Q., sídlo F. hrdlo XXXX/ XX, XXX XX Q.-D., Slovenská republika, IČO: 54414580. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že primárnym dôvodom, prostredníctvom ktorého sa žalobca snaží presvedčiť súd o dôvodnosti žaloby je údajne nedodržanie lehoty na doručenie Oznámenia zo dňa 09.02.2023 o konaní Zhromaždenia dňa 13.03. 2023 (ďalej len „Oznámenie 090223“), v súvislosti s ktorým však žalobca úplne opomína účel doručovania Oznámenia, t. j. aby sa žalobca ako vlastník bytu mal možnosť včas oboznámiť s termínom a miestom konania Zhromaždenia dňa 13.03. 2023 a následne rozhodnúť či sa ho zúčastní a tak využije jeho hlasovacie právo alebo nie. Účelovosť konania žalobcu v kontexte faktu, že včas vedel o termíne a mieste konania Zhromaždenia 130323 je jednoznačne potvrdená tým, že sa na miesto konania dostavil v deň jeho konania (cca 2 hodiny pred začiatkom), avšak na jeho samotnom priebehu už prítomný nebol. Skutočnosť, že žalobca ani len nebol prítomný na Zhromaždení 130323 má logicky za následok, že mu ani neprináleží oprávnenie prehlasovaného vlastníka na podanie žaloby podľa ust. § 14a ods. 8 ZVBNP, t. j. za týchto okolností podľa názoru žalovaného ani nemožno vyhovieť. žalobca namieta jednodňový dňový rozdiel, resp. omeškanie vo vzťahu k 7 dňovej lehote stanovenej podľa ust. § 14a ods. 2 ZVBNP. Žalovaný predmetnú dedukciu žalobcu považuje v kontexte skutkových a právnych okolností tejto právnej veci za dezinterpretáciu a nekorektný účelový spôsob realizácie procesného útoku strany sporu, a to primárne z troch dôvodov: (i) včasná vedomosť žalobcu o termíne Zhromaždenia dňa 13.03. 2023 (ii) rozhodnutie žalobcu nezúčastniť sa Zhromaždenia dňa 13.03. 2023 a nevyužiť jeho hlasovacie právo vlastníka a (iii) opomenutie faktu, že v iných sporoch žalobcu voči žalovanému spochybňuje sám žalobca platnosť ZoS zo dňa 19.11. 2021, na ktorú sa v tomto konaní odvoláva (pretože mu to vyhovuje). K doručovaniu Oznámenia zo dňa 09.02. 2023 prostredníctvom poštovej prepravy si žalovaný dovoľuje upriamiť pozornosť na fakt, že predmetná poštová zásielka s podacím číslom E. obsahujúca aj Oznámenie zo dňa 09.02. 2023 bola žalobcovi odoslaná (podaná na pošte) ešte dňa 13.02.23, t. j. jeden celý mesiac pred termínom Zhromaždenia dňa 13.03. 2023, pričom následne už bolo len na žalobcovi kedy konkrétne a či vôbec si zásielku aj prevezme. V snahe eliminovať prípadné obštrukčné a účelové konanie žalobcu, realizoval žalovaný doručovanie Oznámenia dňa 13.03. 2023 zároveň aj: (i) formou vhodenia Oznámenia zo dňa 09.02. 2023 do poštovej schránky žalobcu (poznámka: žalobca ju v tom čase ani nemal ako vlastník bytu riadne označenú, nakoľko na nej bolo uvedené meno a priezvisko jeho mamy), a (ii) formou vyvesenia Oznámenia zo dňa 09.02. 2023 na tzv. výveske nachádzajúcej sa v spoločných priestoroch Bytového domu. V súhrne tak žalovaný realizoval doručovanie Oznámenia 090223 až tromi rôznymi spôsobmi nad rámec podmienok výslovne stanovených ZVBNP. Paradoxom vyššie popísanej situácie vytvorenej žalobcom v kontexte jeho námietok (údajné omeškanie s doručením o jeden deň) je fakt, že tak podľa autorov odborného komentára k ZVBNP, ako aj z ustálenej praxe súdov vyplýva, že ZVBNP nevyžaduje individuálne doručenie pozvánky (Oznámenia zo dňa 09.02. 2023) do vlastných rúk každému vlastníkovi (ako sa domnieva aj žalobca), ale stačí aby sa príslušné oznámenie dostalo do sféry dispozície adresáta, t. j. aby sa s jej obsahom mal možnosť oboznámiť, nie aby sa s ním aj skutočne oboznámil (K tomu viď F. a kol. Vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2023, s. 1169). 3. Žalovaný v kontexte predmetu konania ďalej upriamil pozornosť na potrebu preskúmania a správneho vyhodnotenia otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, konkrétne v otázke posúdenia jeho osoby ako tzv. prehlasovaného vlastníka v zmysle ust. § 14a ods. 8 zákona ZVBNP, t. j. či je žalobca v tomto prípade takou osobou, ktorej ako tzv. prehlasovanému vlastníkovi prislúcha právo na podanie žaloby podľa dotknutého ust. ZVBNP(?). Aj s poukazom na nižšie uvedenú rozhodovaciu činnosť súdov je žalovaný presvedčený, že žalobca v tomto prípade nemá status prehlasovaného Vlastníka, nakoľko sa Zhromaždenia dňa 13.03. 2023 nezúčastnil (v čase jeho konania nebol na mieste konania), a teda logicky ani vôbec nehlasoval, takže nemohol byť ani prehlasovaný. Z celkového logického kontextu úpravy postavenia osoby tzv. prehlasovaného vlastníka v zmysle ust. 14a ods. 8 ZVBNP, ako aj z gramatického výkladu dotknutého ust. je zrejmé, že právo na podanie žaloby prislúcha len tomu vlastníkovi, ktorý na mieste a v čase konania schôdze (zhromaždenia) aktívne uplatňuje jeho hlasovacie právo v rámci schôdze (zhromaždenia), t. j. ktorý kumulatívne spĺňa dve podmienky, a to: (i) hlasuje a (ii) je vzhľadom k výsledku hlasovania o tej ktorej otázke prehlasovaný. Len vlastníka, ktorý splní obidve podmienky možno považovať za prehlasovaného, a teda oprávneného podať žalobu v zmysle ust. § 14 ods. 8 ZVBNP. Vo všeobecnosti platí, že prostredníctvom rozhodovacích procesov v zmysle ust. § 14 a nasl. ZVBNP Vlastníci príslušným kvórom v závislosti od povahy prejednávanej záležitostí prijímajú rozhodnutia o otázkach, ktoré sa týkajú správy bytového domu. V zmysle ust. § 14a ods. 7 ZVBNP sú platné rozhodnutia záväzné pre všetkých Vlastníkov v Bytovom dome, čím zákonodarca vyjadril tzv. prezumpciu platnosti prijatých rozhodnutí so všetkými právnymi následkami nimi vyvolanými až do (prípadného) okamihu právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti takýchto rozhodnutí. Neplatnosť
rozhodnutí teda môže nastať len v prípade a za predpokladu, že sa ich príslušná osoba úspešne dovolá na súde. Vo vzťahu k dlhodobému konfrontačnému správaniu žalobcu ohľadom realizácie rozhodovacích procesov v bytovom dome (žalobca v posledných cca 3 rokoch žalobami napáda rozhodnutia prijaté na každom zhromaždení) má žalovaný za to, že žalobca nie je ochotný akceptovať majoritný (väčšinový) princíp hlasovania, ktorý sa (s výnimkou presne ZVBNP stanovených prípadov) v praxi aplikuje, pričom jeho účel vycha´dza zo za´kladneho aspektu bytove´ho vlastníctva, aby napr. jeden vlastník´ (ako je to v tomto prípade) neznemozˇnil prijatie rozhodnutia. Prostredníctvom podávania žalôb (ale aj iných podaní adresovaných orgánom verejnej moci) sa snaží na žalovaného vytvárať určitý tlak spočívajúci v právnej neistote pri každom ďalšom zhromaždení, resp. písomnom hlasovaní, nakoľko hrozí, že aj ďalšie rozhodnutia napadne na súde. Žalobca si však zrejme neuvedomuje, že prípadná absencia platných rozhodnutí vlastníkov je na úkor celého bytového domu, riadneho chodu správy Bytového domu a teda v konečnom dôsledku aj na úkor žalobcu. 4. Na pojednávaní dňa 07.06. 2024 právny zástupca žalobcu navrhol aby súd konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave, ktorý pod č. konania BA-1S/40/2023 rozhoduje o zákonnosti zápisu registrácie spoločenstva vlastníkov bytov, kde sa žalobca domáha, aby tento nezákonný vznik spoločenstva a zápis spoločenstva v podobe opatrenia bol zrušený a aby vec bola vrátená žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Neplatnosť uznesením prijatých na schôdzi 13.03. teda žalobca vidí z dôvodov, ktorých uviedol v žalobe a jednak z dôvodov, ktoré uvádza v žalobe pred Správnym súdom v Bratislave. Žalobca odstránil vady tejto žaloby podaním zo dňa 14.11.2023 a toto konanie naďalej prebieha, v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. 5. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasí s prerušením konania, nie je zrejmé prečo tento dôvod neuviedla protistrana včas aby sa s ním súd mohol relevantne a včas vysporiadať. Svoje tvrdenia žiadnym spôsobom relevantne nepreukázal. Čo sa týka samotného predmetu konania na Správnom súde, faktom je že súd realizuje len procesné úkony, ktoré nič nehovoria o tom, či je žaloba dôvodná alebo nedôvodná. A sám PZ žalobcu potvrdil, že žaloba nebol spísaná advokátom. Čo sa týka samotného predmetu konania, uvádzam, že aktuálne je tam myslím, že dva roky dozadu uzavretá nová zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov. Každopádne mám za to, že v kontexte predmetu tohto konania PZ žalobcu namietame tvrdenia, nemajú relevanciu na nároky, ktoré uplatnil žalobca ako prehlasovaný vlastník a nič nemenia na tom, že nemá aktívnu legitimáciu v spore nakoľko sa rozhodovania na mieste a v čase konania nezúčastnil a paradoxne sám svojou pasivitou vytvoril dôvod pre zamietnutie tejto žaloby. Dovoľujem si upriamiť pozornosť na to, že dve hodiny pred konaním doniesol žalobca písomné vyjadrenie, čo len potvrdzuje aj naplnenie a splnenie formálnych podmienok o tom, že o zhromaždení vedel. Dovoľujem si upriamiť pozornosť na argumentáciu v žalobe, že žalovaný doručoval oznámenie o konaní zhromaždenia žalobcovi troma spôsobmi a to poštou, doporučene a vhodením do poštovej schránky a zverejnením na výveske v spoločných priestoroch. Toto uvádzam na preukázanie širšieho kontextu a účelového správania žalobcu. Žiadam aby súd túto žalobu zamietol aj pre zachovanie právnej istoty a priznal žalovanému náhradu trov konania. 6. Súd uznesením vyhláseným a odôvodneným na pojednávaní za účasti oboch právnych zástupcov návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. 7. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, listinami v spise a zistil tento skutkový stav: 8. Na základe Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 19.01. 2021 Oznámením zo dňa 09.02. 2023 bolo predsedom Spoločenstva rozhodnuté o konaní zhromaždenia (schôdze) vlastníkov bytov Vlčie Hrdlo 10, Bratislava dňa 13.03. 2023 o 15.00 h. na Notárskom úrade notárky M. Gontkovičovej. 9. Z fotografie listovej zásielky predloženej žalobcom vyplýva, že predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručované poštou s tým, že zásielka bola uložená na poštovom úrade dňa 15.02. 2023, žalobca si ju osobne prevzal dňa 06.03. 2023. 10. Zo zápisnice zo dňa 13.03. 2023, konkrétne z časti - Prezenčná listina súd zistil, že žalobca sa predmetnej schôdze nezúčastnil. 11. Z Listu vlastníctva č.XXXX súd zistil, že žalobca je vlastníkom bytu č. 4, prízemie, vchod F. W. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX v podiele 1/1. 12. Podľa § 14 Zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestOrov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku. (2) Rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov považuje aj zhromaždenie. 13. Podľa § 14a ods. 2 Zák. č. 182/1993 Z.z. termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní musí byť doručené správcovi alebo predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka. 14. Podľa § 14a ods. 8 Zák. č. 182/1993 Z.z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. 15. Ustanovenie § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej ako „CSP“) a v minulosti § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej ako „OSP“) upravuje jednu z hlavných procesných podmienok, a to občiansko-procesnú subjektivitu účastníkov, totiž spôsobilosť byť účastníkom občianskeho procesu (či inak povedané spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Splnenie podmienky občiansko-procesnej subjektivity si súd všíma aj bez návrhu po celý čas konania. Podľa ustanovenia § 60 CSP sú stranami sporu žalobca a žalovaný, ktorí musia disponovať vecnou legitimáciou. 16. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom súd v konaní rozhoduje. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 17. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu má za následok zamietnutie žaloby. 18. Súd na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Dôvodom na takýto záver súdu je skutočnosť, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Zákon č. 182/1993 Z.z.. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako hmotnoprávna norma v § 14a ods. 8 určuje okruh účastníkov aktívne legitimovaných podať žalobu na
súd (prehlasovaný vlastník), pričom stanovuje ešte jednu možnosť získať takýto status a to v prípade, že sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože nebol riadne a včas predvolaný. Z uvedeného vyplýva, že sa súd pri skúmaní existencie aktívnej vecnej legitimácie zaoberal u žalobcu dvoma podstatnými skutočnosťami: a/ či sa jedná o prehlasovaného vlastníka, b/ či bol termín schôdze vlastníkov dňa 13.03. 2023 žalobcovi riadne a včas oznámený. Pokiaľ ide o prvú podmienku, teda či sa v prípade žalobcu jedná o prehlasovaného vlastníka, zistil súd, že žalobca sa predmetnej schôdze nezúčastnil, v dôsledku čoho na schôdzi nehlasoval a teda v jeho prípade nejde jednoznačne o prehlasovaného vlastníka. Vzhľadom na neprítomnosť žalobcu ako vlastníka na schôdzi bolo preto potrebné zaoberať sa druhou možnosťou, teda, či ide o prípad, že sa o konaní schôdze nedozvedel, pretože mu termín schôdze nebol riadne a včas oznámený. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovi bolo oznámenie o termíne schôdze vlastníkov doručované cestou Slovenskej pošty a.s., s tým, že zásielku s oznámením o termíne schôdze mal uloženú na pošte dňa 15.02. 2023 a fyzicky si ju prevzal dňa 06.03. 2023. Je teda zrejmé, že k oznámeniu o konaní schôdze jej zvolávateľom žalobcovi došlo takmer jeden mesiac pred jej reálnym konaním a len zavinením žalobcu došlo k tomu, že si ho na pošte prevzal až 19 deň po uložení zásielky. Ak teda žalobca namieta, že nebola zo strany zvolávateľa schôdze dodržaná 7-dňová lehota na oznámenie o konaní schôdze, nie je toto tvrdenie pravdivé. O termíne schôdze vlastníkov bol žalobca informovaný v súlade s ust. § 14a ods. 2/ Zák. č. 182/1993 Z.z. riadne a včas, pričom žalovaný informáciu o konaní schôdze inštaloval aj na obvyklé miesto v bytovom dome a písomnú informáciu vložil priamo aj do schránky žalobcu. Tieto skutočnosti žalobca v konaní nenamietal a preto ich súd považuje za nesporné. Žalobca sa teda napriek tomu, že o konaní schôdze mal vedomosť s dostatočným časovým predstihom a to nie z jedného, ale viacerých zdrojov, sa schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 13.03. 2023 úmyselne nezúčastnil a tým pádom ani nehlasoval. Svojim postupom sa tak ,,obral,, o oprávnenia vyplývajúce z ust. § 14a ods. 8 Zák. č. 182/1993. Z.z. podať na súde žalobu a domáhať sa zrušenia namietaných uznesení, prijatých na schôdzi dňa 13.03. 2023. 19. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto im súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. P
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.