Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B3-66Csp/7/2022 1322200419 14. 10. 2024 Mgr. Jakub Sládek ECLI:SK:MSBA4:2024:1322200419.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: H. T., Q.. X. X. XXXX, W. U. X.N. XXXX/XX, U., o zaplatenie 1.635,59 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Konanie sa v časti o zaplatenie 154,51 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavuje. II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia 1.635,59 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobou uplatnený nárok odôvodnil nasledovne. Jeho právny predchodca, VÚB, a.s., uzatvoril so žalovanou dňa 14. 4. 2015 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 900 eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur. Vzhľadom na to, že úver žalovaná riadne a včas nesplácala, tak dlh vyhlásil za predčasne splatný. Dlh žalovanej predstavuje žalobou uplatnenú sumu, pričom doposiaľ ju žalovaná neuhradila. Pohľadávku postúpil na žalobcu. 2. K žalobe sa žalovaná nevyjadrila. 3. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise postupom podľa § 204 CSP. 4. Skutkový stav v tejto veci sporný nebol. Sporné nebolo, že právny predchodca žalobcu, VÚB, a.s. a žalovaná podpísali listinu označenú ako Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty , na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 900 eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur. Sporné nebolo ani to, že žalovanú sumu žalovaná žalobcovi nevrátila. Z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet súd zistil, že banka bola oprávnený vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný, pričom sa explicitne zaviazala dodržať § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Súd zistil z Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 2. 2. 2019, že žalobca vyhotovil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, v ktorom oznamuje žalovanej, že dlh z kreditnej karty sa stal splatným v celom rozsahu, pričom súd nemal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uvedené oznámenie žalovanej doručil, pretože o tejto skutočnosti nepredložil súdu žiaden dôkaz ani napriek výzve súdu. 5. V priebehu konania žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 154,51 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. 6. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu späť ešte pred začatím pojednávania, na prípadný nesúhlas žalovanej súd neprihliadal, a preto nedoručoval späťvzatie žaloby žalovanej. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Preto súd konanie výrokom I. v časti o zaplatenie 154,51 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom. 7. O zvyšnej časti preto súd o žalobe konal. 8. Súd posúdil zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože právny predchodca žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetom tejto zmluvy bolo dočasné poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto súd posúdil tento úver ako spotrebiteľský podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 9. Súd následne skúmal, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v konaní. 10. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačne procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sa jedná v prípade, ak žalobca, ktorý tvrdí, že je nositeľom hmotného práva v konaní, nepreukáže, že je takýmto nositeľom (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 5. 2018, sp. zn. 1 Cdo 86/2017). 11. Preto najskôr súd skúmal, či bol úver platne zosplatnený, ako to v žalobe tvrdil. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch totiž platí zákaz postúpenia úveru, ktorý nebol platne zosplatnený pred termínom konečnej splatnosti. 12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 14. Právny predchodca žalobcu vyhotovil výzvu pred predčasným zosplatnením dňa 2. 1. 2019 (č.l. 103), pričom túto žalovanej i doručoval, o čom svedčí predložená doručenka (č.l. 104). Výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak súd považoval za preukázanú. 15. Avšak súd nemal za preukázané doručenie Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 2. 2. 2019 (na č.l. 12). Žalobca k tejto listine nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že uvedené oznámenie dal na poštovú prepravu, resp. inak doručoval žalovanej. I judikatúra Krajského súdu v Bratislave vyžaduje, aby bolo uvedené oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (aspoň) dané na poštovú prepravu, čo musí žalobca v konaní preukázať. Predčasné zosplatnenie pohľadávky totiž nevyvoláva právne následky, ak nie je doručené do dispozičnej sféry adresáta (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 10. 2022, sp. zn. 9CoCsp/31/2022). 16. Vzhľadom na uvedené úver nebol platne predčasne zosplatnený. 17. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20240701>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 18. Citovaný § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch zakazuje postúpiť úver, ktorý nebol platne predčasne zosplatnený pred dohodnutým termínom konečnej splatnosti. Vzhľadom na to, že úver v tomto prípade nebol platne zosplatnený, nemohla byť platne ani postúpená pohľadávka na žalobcu.
Zmluvný úverový vzťah tak nebol platne ukončený. Preto žalobcovi v tomto konaní nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Z tohto dôvodu súd vo zvyšnej časti výrokom II. žalobu zamietol. 19. Nad rámec tohto právneho posúdenia veci súd konštatuje, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia ani preto, že § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje na platné postúpenie bankovej pohľadávky, aby úver bol zosplatnený, čo sa v tomto prípade nestalo. 20. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. 21. Vzhľadom na to, že súd konanie čiastočne zastavil - v časti o zaplatenie 154,51 eur s príslušným úrokom z omeškania, tak súd skúmal v intenciách § 256 ods. 1 CSP, kto procesne zavinil zastavenie konania. Súd dospel k záveru, že procesne zavinil čiastočné zastavenie konania žalobca. V časti o zaplatenie 154,51 eur čiastočne zobral žalobca žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a preto žalobca procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Dôsledkom je, že v tejto častí by patril nárok na náhradu trov konania žalovanej podľa § 256 ods. 1 CSP. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, a preto by patril žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli, a preto jej súd výrokom III. náhradu trov konania nepriznal, keďže „ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva“ (R 72/2018). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.