Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B3-61C/25/2022 1322201992 18. 09. 2024 JUDr. Ľudmila Jančovičová ECLI:SK:MSBA4:2024:1322201992.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovaným: 1/ S. R., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom P. ulica XX/XXX, H. - C. G., 2/ L. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXX, o zaplatenie 1.874,72 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.874,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.874,72 eur od 25.07.2021 do zaplatenia, na bankový účet žalobcu číslo IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo VÚB, a.s. - Bratislava, variabilný symbol: XXXXXXXXXX, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi s a p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 28.04.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.874,72 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.874,72 eur od 25.07.2021 do zaplatenia, na bankový účet žalobcu č. IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo VÚB, a.s. - Bratislava, variabilný symbol: XXXXXXXXXX a náhradu trov konania. 2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tým, že žalobca je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Odd. Po, vložka č. 983/B. Žalovaný 1/ je fyzická osoba - v tom čase držiteľ motorového vozidla zn. SEAT s EČV: L ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/ je fyzická osoba - vodič motorového vozidla zn. SEAT s EČV: L ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej aj „vozidlo“). Dňa 02.12.2020 o 11:15 hod. spôsobil vodič - žalovaný 2/ predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. AUDI s EČV: L ktorého držiteľom bol v tom čase E. G., bytom Z. XXXX/XX, XXX XX L. (ďalej aj „poškodený“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 22.06.2021 poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške
2.062,19 eur, z ktorého suma 187,47 eur predstavuje sumu za delegačný poplatok, ktorý si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 22.XX.2021 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným vo výške 1.874,72 eur. Žalobca vyzval žalovaných v predmetnom liste, aby uhradili dlžnú sumu do 24.XX.2021. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný 1/ nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol žalobcovi voči žalovanému 1/ oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ zodpovedá podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný 2/ zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Titulom regresu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 134/2009: „Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené),“ uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obdo/26/2015 z 16.02.2016 (R 54/2017) „Vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho prevádzateľom (vlastníkom), pričom ním spôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu. Zodpovednosť prevádzateľa nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“ Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. S účinnosťou od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 3. Žalobca v žalobe označil a k žalobe pripojil najmä nasledovné listiny: výpis z centrálnej evidencie vozidiel, reláciu dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody, žiadosť o podanie správy upovedomenie, uplatnenie nároku na náhradu škody, zápis o poškodení motorového vozidla, oznámenie škodovej udalosti k PZP, kúpnu zmluvu, vyúčtovanie, oznámenie o poistnom plnení, faktúru č. FV-245/2021, kalkuláciu, výstup zo systému žalobcu ohľadom poistenia motorového vozidla, výpis z účtu žalobcu, interný doklad zo systému žalobcu ohľadom poskytnutého plnenia, 2x výzvu na náhradu poistného plnenia zo dňa 22.XX.2021, doručenky, pokus o zmier, podací hárok. 4. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 24.08.2022 (odpor proti platobnému rozkazu) najmä uviedol, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda viedol ako vodič v čase dopravnej nehody žalovaný v 2. rade bez jeho vedomia a proti jeho vôli. O tom existuje aj dôkaz, a to uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru L. II, ktoré začalo konanie na základe trestného oznámenia, ktoré podal na žalovaného v 2. rade. Na základe dôkazov bol žalovaný v 2. rade usvedčený a obvinený z úmyselného prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla a táto skutočnosť je uvedená aj v odôvodnení uznesenia s tým, že žalovaný v 2. rade mal od neho nariadenie, aby motorové vozidlo Seat Alhambra TEČ: BL XXXAO nepoužíval v premávke na pozemných komunikáciách. Preto sa nemôže žalobca odvolávať v jeho prípade na § 427 OZ a žiadať od neho ako žalovaného v 1. rade náhradu vyplatenej škody. K vyjadreniu pripojil uznesenie ČVS: ORP-1918/PB-B2-2020. 5. Žalovaný v 2. rade sa vo veci nevyjadril, neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu. 6. Žalobca v podaní zo dňa 04.10.2022 najmä uviedol, že žalovaný 1/ v odpore uviedol, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, viedol v čase dopravnej nehody žalovaný 2/ bez vedomia žalovaného 1/ a proti vôli žalovaného 1/. V tejto súvislosti odkazuje na uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, ČVS: ORP-1918/PB-B2-2020, ktorým bolo vznesené obvinenie voči žalovanému 2/ za úmyselný prečin Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Podľa žalovaného 1/ sa žalobca v predmetnom
prípade nemôže odvolávať na § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Podľa ust. § 427 OZ: „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“ Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“ Podľa ust. § 430 ods. 1 OZ: „Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.“ Žalobca poukázal na R 70/1969, v zmysle ktorého: „Organizácia (prípadne aj občan), ktorá požičia občanovi motorové vozidlo, zostáva prevádzateľom tohto motorového vozidla v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.11.20XX, sp. zn. 25Cdo 2563/2005: „Vlastník, ktorý požičia motorové vozidlo inému, zostáva jeho prevádzkovateľom a tiež subjektom zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky. Namiesto prevádzkovateľa by zodpovedal ten, kto by dopravný prostriedok použil bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa.“ Podľa Občianskeho práva s vysvetlivkami, 1. až 4. zväzok. L.: Wolters Kluwer, s.r.o., PLANK K. ...[et al.] 2009., 1900 s. ISBN 80-88715-XX-5: „Podľa odseku 1 namiesto prevádzateľa dopravného prostriedku zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. O použitie dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa ide vtedy, ak ho použije osoba, ktorá je v určitom vzťahu k prevádzateľovi (či už v príbuzenskom, pracovnoprávnom alebo v inom obdobnom vzťahu), na základe ktorého spravidla dopravný prostriedok užíva, v konkrétnom prípade ho však použil bez vedomia prevádzateľa (napr. tzv. čierna jazda vykonaná služobným vozidlom bez príkazu, jazda syna na otcovom dopravnom prostriedku bez jeho súhlasu a pod.). O použitie proti vôli prevádzateľa ide vtedy, keď sa dopravného prostriedku zmocní cudzia osoba protiprávne, či už za účelom povoziť sa alebo si ho prisvojiť. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že v predmetnom prípade je zrejmé, že žalovaný 1/ umožnil svojou nedbanlivosťou použitie vozidla žalovanému 2/. Je zrejmé, že žalovaný 1/ umožnil žalovanému 2/ prístup ku kľúčom od vozidla (čo vyplýva z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II), a teda celkom jednoznačne svojou nedbanlivosťou umožnil použitie vozidla žalovanému 2/, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zakázal žalovanému 2/ používanie motorového vozidla v premávke na pozemných komunikáciách, alebo nie. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/127/2016: „Za situácie, kedy z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný kľúče od predmetného motorového vozidla zveril tretej osobe a uspokojil sa s tým, že používanie dotknutého motorového vozidla zakázal, je krajský súd názoru, že na strane žalovaného je naplnená podmienka nevedomej nedbanlivosti prevádzateľa motorového vozidla ohľadom umožnenia jeho použitia treťou osobou. Zo strany žalovaného nebolo preukázané a ani tvrdené, že by uskutočnil akékoľvek ďalšie opatrenia smerujúce k tomu, aby nedošlo k použitiu dotknutého motorového vozidla. Žalovaný bez toho, aby urobil akékoľvek ďalšie opatrenia, sa uspokojil s tým, že s predmetným motorovým vozidlom zakázal jazdiť. Zároveň však kľúče od tohto motorového vozidla zveril tretej osobe. Ak prevádzateľ motorového vozidla bez vykonania ďalších dodatočných zabezpečovacích opatrení zverí kľúče od motorového vozidla tretej osobe, tak podľa názoru krajského súdu možno konštatovať, že žalovaný mohol počítať so situáciou, kedy napriek ním vyslovenému zákazu dôjde k použitiu tohto motorového vozidla. Pre naplnenie predpokladu nevedomej nedbanlivosti vo všeobecnosti postačuje, aby dotknutý subjekt mal a mohol aspoň predvídať, že dôjde k použitiu predmetného motorového vozidla. Krajský súd je názoru, že už samotné odovzdanie kľúčov od motorového vozidla tretej osobe v sebe nesie nevyhnutnosť počítať s tým, že dotknutá tretia osoba motorové vozidlo použije a žalovaného tak jeho spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu nemôže zbaviť ním daný pokyn zakazujúci motorové vozidlo používať.“ S poukazom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že žalovaný 1/ v podanom odpore proti platobnému rozkazu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by nárok žalobcu spochybňovali, a preto trval na podanej žalobe v plnom rozsahu. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listín tvoriacich obsah súdneho spisu a na základe uvedeného vzhľadom na to, že ani žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade účinne nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu súd zistil, že skutkový stav je súladný s opisom v podanej žalobe (odsek 2. tohto odôvodnenia rozsudku). 8. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne. 9. Podľa § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP") (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 10. Podľa § 420 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ" alebo "Občiansky zákonník") (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 11. Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ (zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov) (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 12. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 13. Podľa § 430 ods. 1 a 2 OZ (1) Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. (2) Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku. 14. Podľa § 438 ods. 1a 2 OZ (1) Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. (2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. 15. Podľa § 439 OZ kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. 16. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 17. Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj "zákon č. 381/2001 Z.z.") povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. 19. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d) b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16) c) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17) a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, d) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, 18) e) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ktorá je poistnou udalosťou, f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, g) spôsobil škodu motorovým
vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d) 20. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d) b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene, c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16) d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17) a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, 18) f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ktorá je poistnou udalosťou, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d) 21. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, c) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu uhradiť, d) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1, e) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b, f) vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne týmto motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví 26a) alebo usmrtenie, g) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného členského štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti, 2. nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo, 6aa) osobitné evidenčné číslo 6ab) alebo zvláštne evidenčné číslo, 6ac) 3. ku škodovej udalosti došlo v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim. 22. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). 23. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 24. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj "nariadenie č. 87/1995 Z.z.") výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil žalobu v celom rozsahu ako dôvodnú. V prvom rade súd poukazuje na to, že súd vychádzal z vykonaného dokazovania, právneho posúdenia ale aj z nespornosti skutkových tvrdení strán sporu. Keďže obaja žalovaní v konaní tvrdenia žalobcu výslovne účinným spôsobom nepopreli, súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu opísané v žalobe (odsek 2. odôvodnenia tohto rozsudku) za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Dokazovaním mal súd za nesporné a preukázané, že žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla svojou nedbanlivosťou umožnil žalovanému v 2. rade použiť jeho motorové vozidlo, ktoré nebolo povinne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom uvedeným vozidlom bola spôsobená škoda. Poistné plnenie za škodu preto žalobca poskytol poškodenému z poistného garančného fondu, keďže škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Žalovaný v 1. rade síce v priebehu súdneho konania uviedol, že žalovanému v 2. rade oznámil, že nemá použiť predmetné motorové vozidlo v premávke, dokonca podal aj trestné oznámenie pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. Súd však poukazuje na to, že žalobca plnil poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené, čím žalovaný v 1. rade nesplnil zákonom ustanovenú povinnosť v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., v dôsledku čoho vznikol žalobcovi voči žalovanému v 1. rade oprávnený nárok podľa § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. na náhradu toho, čo žalobca za žalovaného v 1. rade plnil. Žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa § 427 OZ za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 OZ za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný v 2. rade na použitie motorového vozidla žalovaného v 1. rade nemal výslovný súhlas. Súd v tejto súvislosti ale poukazuje na to, že žalovaný v 1. rade, napriek tomu, že podľa jeho vyjadrenia mal oznámiť žalovanému v 2. rade, že nemá použiť motorové vozidlo v prevádzke, fakticky také konanie žalovanému v 2. rade umožnil, keď zveril žalovanému v 2. rade kľúče od auta, ktoré ako vyplýva zo skutkového stavu, bolo plne pojazdné (napríklad vozidlo malo funkčné všetky kolesá, tieto neboli napríklad demontované tak, aby vozidlo nebolo pojazdné, ďalej vozidlo malo zjavne natankovanú nádrž, volant nebol zabezpečený mechanickými prostriedkami a podobne...). Pokiaľ aj žalovaný v 1. rade v rámci výsluchu v trestnej veci uviedol, že vozidlo parkovalo na parkovisku... nakoľko neprešlo STK, EK, a preto ho od 10/2020 nepoužívali na jazdenie, iba na odkladanie náradia..., vozidlo nebolo určené na jazdu o čom žalovaný v 2. rade vedel, keďže mu to žalovaný v 1. rade niekoľkokrát povedal a jazdu žalovanému v 2. rade na vozidle zakázal súd poukazuje na to, že bolo zodpovednosťou žalovaného v 1. rade, aby mal vozidlo povinne zmluvne poistné, respektíve, aby ho riadne zabezpečil pred neoprávneným použitím. Keďže však žalovaný v 1. rade fakticky umožnil žalovanému v 2. rade použiť jeho motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, pričom toto vozidlo navyše nebolo povinne zmluvne poistené, súd dospel k záveru, že žaloba je plne dôvodná voči obom žalovaným. 28. „Čo sa týka zodpovednosti žalovaného 1/ ako držiteľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Aj pre prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov platí zásada vyjadrená v § 420 ods. 2, podľa ktorej škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla (kde škodlivé udalosti nastávajú vzhľadom na rozvoj motorizmu najčastejšie) je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (pozri zákon č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov). Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 sú objektmi zodpovednosti za škodu vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu. Podľa ustanovenia odseku 2 za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky zodpovedá aj iný prevádzkovateľ (t. j. taký, ktorý na rozdiel od subjektov uvedených v odseku 1 nevykonáva dopravu) motorového vozidla. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku; je to pojem širší ako pojem vlastník (hoci spravidla bude s pojmom vlastník totožný), pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla (napr. štátny orgán, ktorý má právo hospodárenia s motorovým vozidlom).“ (odsek 21. rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 31C/60/2019 zo dňa 02.XX.2021). 29. „Súd pri skúmaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ vychádzal uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/26/2015 zo 16. februára 2016 / R 54/2017/, podľa ktorého vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho prevádzateľom (vlastníkom), pričom ním spôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu. Zodpovednosť prevádzateľa nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež žalovaný 2/ v konaní nevzniesol žiadnu obranu... Súd preto vychádzal z jeho zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom mal z listinných dôkazov preukázané, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla bez spoluviny vodiča poškodeného motorového vozidla...“. (odsek 23. rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 31C/60/2019 zo dňa 02.XX.2021). 30. Súd poukazuje na to, že žalovaný v 1. rade neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie súdu, ktoré by odôvodňovali, aby súd rozhodol výnimočne o tzv. delenej zodpovednosti za škodu podľa § 438 ods. 2 OZ a nie spoločnej a nerozdielnej (tzv. solidárnej) zodpovednosti za škodu, ktorá je pravidlom podľa § 438 ods. 1 OZ (R 56/1986). Princíp solidárnej zodpovednosti je zákonným pravidlom a princíp delenej zodpovednosti výnimkou a je na poškodenom, či sa bude domáhať náhrady škody voči všetkým škodcom alebo len voči niektorým z nich. Zákon priorizuje ochranu poškodeného, ktorý má možnosť si vybrať. Je potom na osobách, ktoré škodu spôsobili, aby sa vzájomne vyporiadali podľa ustanovenia § 439 OZ. „Zákon v ustanovení § 438 ods. 1 OZ zakotvil princíp solidárnej zodpovednosti. Spoločná a nerozdielna zodpovednosť viacerých škodcov... z uvedeného vyplýva, že spoločná zodpovednosť nie je vylúčená tým, že nemožno jednoznačne určiť podiel jednotlivých škodcov na dosiahnutí celkového výsledku (na vzniku škody). Ak bola škoda spôsobená dvoma alebo viacerými škodcami, zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne. Ide o typický príklad pasívnej solidarity. Preto v tomto prípade prichádza do úvahy podporná aplikácia ustanovenia § 511 ods. 1 OZ. Podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, že každý škodca zodpovedá za ostatných škodcov a všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu. Znamená to, že poškodený môže požadovať náhradu škody od jednej (ktorejkoľvek) zo zodpovedných osôb alebo od niektorej z nich, alebo od všetkých. Ak poškodený náhradu škody požaduje od jedného škodcu, ten sa nemôže brániť požiadavkou, aby poškodený požadoval náhradu aj od ostatných škodcov.“ (Fekete, I., Občiansky zákonník. Komentár. L., 20XX, 443 s.). „Súd môže o delenej zodpovednosti rozhodnúť len v odôvodnených prípadoch.“ (Fekete, I., Občiansky zákonník. Komentár. L., 20XX, 444 s.). 31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobe vyhovel v celom rozsahu vrátane požadovaného príslušenstva, zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny, a to od 25.XX.2021, po lehote do ktorej žalobca preukázateľne písomne vyzval žalovaných na dobrovoľné plnenie žalovanej istiny (§ 121 ods. 3 OZ, § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.). 32. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal proti žalovaným vo veci plný úspech, súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Ak žalovaní nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozsudkom, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/. Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.