Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 10C/12/2022 1422201119 29. 10. 2024 JUDr. Miriam Oswaldová ECLI:SK:MSBA4:2024:1422201119.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B. XX/X, XXX XX A., v zastúpení: D. E. F., advokát so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanej: G. D. C., H., I. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. XX, XXX XX A., v zastúpení: Mgr. Róbert Baumann, advokát so sídlom Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto rozhodol: I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Súd žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.03.2022, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.03.2022, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre kat. úz. K., obec: A. K., okres A. G. a to parcely reg. „L.“ č. XXX/X o výmere 89 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. „L.“ č. XXX/X o výmere 66 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby - rodinného domu so súp. č. XXXX, popis stavby: B. XX/X, ktorá stojí na parcele registra „L.“ č. XXX/X o výmere 66 m2, zastavaná plocha a nádvorie v podiele 1. Tento spoluvlastnícky podiel bol predmetom Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom (ako darcom) a žalovanou (ako obdarovanou) dňa 05.04.2013. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že po tom, čo sa mu zhoršil zdravotný stav a od 24.07.2017 bol hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela, Psychiatrickej kliniky SZU a PNPP v Pezinku (ďalej v texte aj „Nemocnica“), žalovaná konzultovala s jeho rodičmi prepis druhej polovice domu zo žalobcu na seba, čo odôvodňovala tým, že žalobca vytváral dlhy o ktorých žalovaná nevedela a preto sa obávala hroziacich exekúcii. Žalobca ďalej uviedol, že dodatočne, po ukončení liečby, sa dozvedel, že počas jeho hospitalizácie (keď bol v ťažkom depresívnom stave a keby jeho psychický stav bol ochorením tak negatívne ovplyvnený, že u neho bola vylúčená prítomnosť rozumovej a vôľovej zložky konania, čo ho robilo nespôsobilým na robenie právnych úkonov, pretože si nebol schopný uvedomovať následky svojho konania a bol veľmi ľahko ovplyvniteľný) žalovaná zneužila túto situáciu a vypracovala Darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX na druhú polovicu spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu a pozemkom, následne ho dňa XX.XX.XXXX navštívila v Psychiatrickej nemocnici Phillipa Pinela v Pezinku aj s pracovníčkou matriky mesta Pezinok, ktorej prítomnosť sama zabezpečila za účelom overenia pravosti žalobcovho podpisu. Na základe uvedeného sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalobca vníma uvedené konanie žalovanej ako konanie, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a preto listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovanú na vrátenie daru. 2. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany vo svojich vyjadreniach uviedla, že žalobca v žalobe popísal predmetné skutočnosti a udalosti spôsobom, ktorý nezodpovedá pravde a ktorým pripisuje žalovanej konanie a pohnútky ku konaniu, ktoré žalovaná nikdy nemala. Žalovaná s interpretáciou skutkového deja
tak, ako ho uviedol žalobca sa nestotožňuje a ku skutkovým tvrdeniam uviedla, že v roku 2015 žalobcovi naplno prepukla choroba - bipolárna afektívna porucha, ambulantnú liečbu síce žalobcova ošetrujúca lekárka neodporúčala z dôvodu jej zlyhávania, ale keďže videla, že strany sporu boli odhodlaný pár, bola ochotná ambulantnú liečbu vyskúšať. Žalovaná so žalobcom na začiatku chodila na kontroly, neskôr ju žalobca presvedčil, aby už nechodila, že to nie je potrebné, pretože sa lieči, čo sa neskôr ukázalo ako lož. Po roku sa ukázalo, že žalobca na kontroly nechodil, svojvoľne si znižoval dávky liekov, niektoré úplne vysadil a o liečbe klamal. Žalobcova choroba sa preto prejavila aj v závislosti na obchodovaní na burze. Niekoľko mesiacov na jar 2017 nakupoval rôzne komodity, avšak žalovanej tvrdil, že obchoduje so sumou 1000 € a je úspešný. Po niekoľkých mesiacoch žalovaná zistila, že žalobca ju klamal a investície pred ňou tajil. Najprv sa ukázalo, že žalobca na burze stratil 3 000 € a táto suma sa postupne navýšila až na 12 000 €. Následne žalovaná zistila, že žalobca obchodoval na viacerých platformách, čo jej taktiež tajil. Žalovaná sa pokúsila riešiť vzniknutú situáciu aj s pomocou rodičov žalobcu, avšak neúspešne. Žalobca mal problémy aj v zamestnaní, pretože nevedel svoje správanie kontrolovať a preto s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. Žalobca bol v tom čase už 2. rok liečený ambulantne, avšak tento druh liečenia sa ukázal ako neúspešný, preto uznal, že je potrebné, aby nastúpil do psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinnela v Pezinku. Žalovaná navštevovala žalobcu v nemocnici takmer každý deň a bola mu neustále naporúdzi. Počas pobytu v nemocnici sa začali odkrývať ďalšie straty a nové dlhy. Celková strata na burzách dosahovala 30 000 € a ďalšie dlhy takmer 20 000 €. Preto sám žalobca počas pobytu v nemocnici otvoril tému druhej polovice domu a žalovanú požiadal, aby začala podnikať kroky smerujúce k darovaniu druhej polovice domu. Žalovaná sa preto informovala ohľadne možnosti podpisu darovacej zmluvy u sociálnych pracovníkov v nemocnici, ktorí jej vysvetlili, že počas hospitalizácie je možné vykonať aj úkony, pri ktorých je potrebná prítomnosť matrikára, pričom tieto úkony sa vykonávajú v prípade ak o to pacient požiada a trvá na tom. Pred takýmto úkonom je potrebné posúdiť zdravotný stav pacienta, či je spôsobilý právneho úkonu, pričom keď sa pacientom počas hospitalizácie umožňujú realizovať nejaké relevantné úkony, tak je to umožnené len pacientom, ktorí sú v stave spôsobilom taký úkon urobiť. V roku 2017 bolo potrebné, aby bol pacientovi na vykonanie právneho úkonu udelený súhlas primára mužského oddelenia. O tom, že žalobca bol spôsobilý podpísať Darovaciu zmluvu svedčí Potvrdenie k overeniu podpisu zo dňa 19.09.2017, vystavený Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu 10C/5/2019 a ktorý bol aj zamestnankyňou matriky požadovaný ako predpoklad pre overenie podpisu žalobcu na Darovacej zmluve. Zamestnankyňa matriky Mesta Pezinok navštevuje nemocnicu na zavolanie sociálnych pracovníkov nemocnice. Stranám sporu bol oznámený termín, kedy bude možné žalobcovi podpis na zmluve overiť. Žalobca mal k dispozícii Darovaciu zmluvu niekoľko dní pred jej podpisom a odsúhlasil jej znenie. V deň podpisu bol žalobca preverený lekárom, či je schopný podpis uskutočniť, o čom svedčí potvrdenie, ktoré mu na tento účel vystavil. Žalovaná následne Darovaciu zmluvu doručila na príslušný katastrálny úrad a z vlastných prostriedkov povyplácala žalobcove dlhy. 3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.10.2024 a zúčastnili sa ho strany sporu spolu so svojimi právnymi zástupcami. Žalovaná na predmetnom pojednávaní, ako aj skôr vo svojich vyjadreniach, vzniesla námietku premlčania, preto súd ustálil, že nevykoná žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, pretože tak výsluchy navrhovaných svedkov, ako aj zabezpečenie ďalších dokumentov (napr. dekurzov) by bolo neefektívne a nehospodárne. 4. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd sa nebude vyjadrovať k tvrdeniam opisujúcim širšie vzťahy v rodinách sporových strán, pretože tieto sú pre toto konanie irelevantné. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s kompletným spisom, a to najmä: listom vlastníctva č. XXXX, k.ú. K. (č.l. 10); Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 12); Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 19); Výzvou na vrátenie daru zo dňa 09.07.2020 (č.l. 42); E-mailom označeným ako „Odpoveď na výzvu“ (č.l. 47); e-mailovou komunikáciou z č.l. 160-204; Potvrdením o skončení mediácie (č.l. 205-206); komunikáciou žalobcu so žalovanou (č.l. 211-243 a 248-249); 5. Z Darovacej zmluvy zo dňa 05.04.2013 (č.l. 12) súd zistil, že žalobca daroval žalovanej, ako svojej manželke, nižšie uvedené nehnuteľnosti v podiele 1: - pozemok na parcele registra „L.“ č. XXX/X o výmere 89m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, - pozemok na parcele registra „L.“ č. XXX/X o výmere 66 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, - stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, popis stavby: B. XX/X, druh stavby 10, postavená na parcele registra „L.“ č. XXX/X o výmere 66 m2 (ďalej v texte aj „Nehnuteľnosti“ alebo „Dar“)
6. Z Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 19) súd zistil, že žalobca daroval žalovanej, ako svojej manželke, druhu polovicu nehnuteľnosti špecifikovaných v bode 5 tohto rozhodnutia. 7. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. K. (č.l. 10) mal súd preukázané, že žalovaná bola ku dňu XX.XX.XXXX výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovaných v bode 5 tohto rozhodnutia. Z predmetného listu vlastníctva súd zistil, že ku dňu vydania tohto rozhodnutia boli predmetné nehnuteľnosti (špecifikované v bode 5 tohto rozhodnutia) v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, pričom ich spoluvlastnícke podiely boli vo výške 1. 8. Z Výzvy na vrátenie daru zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 42) súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie Daru z dôvodu, že žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, pretože mala zneužiť žalobcov nepriaznivý zdravotný stav tým, že počas jeho hospitalizácie vypracovala Darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo darovanie Nehnuteľností v jej prospech. Následne, dňa XX.XX.XXXX, ho navštívila v Psychiatrickej nemocnici Phillipa Pinela, v Pezinku spolu s pracovníčkou matriky Mesta Pezinok, ktorej prítomnosť zabezpečila za účelom osvedčenia pravosti jeho podpisu a predložila mu na podpis Darovaciu zmluvu datovanú ku dňu 19.09.2017 ako aj Návrh na začatie konania o povolení vkladu vlastníckeho práva, ktorou sledovala prevod druhej 1 spoluvlastníckeho podielu predmetných Nehnuteľností, aby sa stala výlučným vlastníkom vyššie uvedených Nehnuteľností. Tieto dokumenty žalobca podpísať konajúc v duševnej poruche bez toho, aby si v tom čase uvedomoval význam a následky toho, čo koná. Týmto konaním mala žalovaná zneužiť žalobcov vážny nepriaznivý psychický zdravotný stav, ktorým v čase hospitalizácie trpel a v dôsledku ktorého si nebol schopný uvedomovať následky svojho konania, bol ľahko ovplyvniteľný na to, aby sa týmto ľstivým konaním obohatila o predmetné Nehnuteľnosti. 9. Z e-mailu označeného ako „Odpoveď na výzvu“ (č.l. 47) mal súd preukázané, že žalovaná sa s tvrdeniami žalobcu nestotožňuje a výzvu na vrátenie daru považuje za bezpredmetnú. Svoje konanie označila za morálne, pretože od začiatku spolužitia sa dobre starala o žalobcu, o rodinu a domácnosť, žalobcovi bola oporou. Okolnosti podpisu Darovacej zmluvy sú zaznamenané v nemocničných dokumentoch, kde je jasne lekárom a zdravotníckym personálom zdokumentované, že bol spôsobilý právne konať, že tak konať chcel a bol s týmto konaním spokojný. Rovnako poukázala aj na skutočnosť, že v rovnaký deň sa overovali aj podpisy na plnomocenstve na to, aby žalovaná mohla vyplatiť všetky dlhy žalobcu, ktoré jej tajil. 10. Z e-mailov žalobcu (č.l. 160,162) súd zistil, že žalobca obvinil žalovanú, že mu ukradla dom, pričom na ňu vytváral nátlak, aby mu vrátila darované nehnuteľnosti a vyhrážal sa jej, že v opačnom prípade bude informovať Holandskú ambasádu, že ju žalovaná pripravila o nemalé finančné prostriedky. 11. Z e-mailu žalobcu z č.l. 168 súd zistil, že žalobca si uvedomoval že obchodovanie nebolo ovplyvnene jeho diagnózou, vysvetľoval žalovanej svoje konanie a z predmetnej komunikácie v žiadnom prípade nevyplýva, že by nesúhlasil s konaním žalovanej počas jeho hospitalizácie. 12. Z e-mailu žalobcu zo dňa 21.05.2018 (č.l. 191) vyplýva, že žalobca si bol vedomý, že žalovaná mala oprávnene obavy o to, či žalobca nevystavuje rodinu finančnému riziku. 13. Z e-mailu žalobcu zo dňa 18.05.2018 súd zistil, že sám žalobca navrhol mediáciu medzi sporovými stranami. 14. Z potvrdenia o skončení mediácie (č.l. 205-206) mal súd preukázané, že práve žalobca zrušil dohodnutý termín mediácie a aj napriek ochote žalovanej pokračovať v mediácii, žalobca v nej nepokračoval, s mediátorom nekomunikoval a preto bola mediácia k 12.11.2018 ukončená. 15. Z komunikácie žalobcu so žalovanou (č.l. 211-243 a 248-249) súd zistil, že žalobca neprimerane útočí na žalovanú, vyzýva ju aby mu vrátila dom, vyhráža sa jej trestným oznámením, ako aj tým, že bude informovať jej zamestnávateľa o rôznych skutočnostiach, ktoré majú spôsobiť zníženie jej reputácie a následne skončenie pracovného pomeru.
16. Súd z vyjadrení sporových strán a predložených dôkazov na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav - žalobca roku 2013 daroval žalovanej, ako svojej manželke Nehnuteľnosti (špecifikované v bode 5 tohto rozhodnutia). Žalobcovi sa následne zhoršil zdravotný stav - trpel na ochorenie bipolárna afektívna porucha. V danom čase vytváral dlhy tým, že obchodoval na burze. O týchto obchodoch klamal žalovanej a rovnako jej klamal aj ohľadom svojich dlhov. Žalovaná sa následne dozvedala o dlhoch žalobcu, ktoré bola nútená uhrádzať. Od 24.07.2017 bol žalobca hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku. Žalovaná sa preto obávala, že časom sa ukážu aj ďalšie dlhy žalobcu a následne im bude hroziť exekúcia. Žalovaná preto zistila, akým spôsobom je možné realizovať právny úkon počas hospitalizácie, všetky podmienky potrebné na realizáciu právneho úkonu počas hospitalizácie žalobcu splnila a pripravila Darovaciu zmluvu, ktorou dňa 19.09.2017 žalobca previedol na žalovanú druhú polovicu Nehnuteľnosti, čím sa žalovaná stala ich výlučnou vlastníčkou. Po ukončení hospitalizácie žalobcu sa sporové strany pokúšali obnoviť spolužitie, avšak neúspešne. Následne sa žalobca začal domáhať vrátenia nehnuteľnosti, ktoré daroval žalovanej. Žalobca listom zo dňa 09.07.2020 vyzval žalovanú na vrátenie daru. Žalovaná mu odpovedala e-mailom zo dňa 05.08.2020 v ktorom uviedla, že so skutočnosťami uvedenými vo výzve na vrátenie daru sa nestotožňuje a preto mu Nehnuteľnosti nevydá. Žalobca preto podal dňa 21.03.2022 žalobu o určenie vlastníckeho práva k druhej polovici Daru, ktorú odôvodnil tým, že žalovaná konala v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Za hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré odôvodňovalo vrátenie daru, žalobca považoval konanie žalovanej spočívajúce v tom, že žalovaná mala zneužiť nepriaznivý zdravotný stav žalobcu tým, že počas jeho hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela, v Pezinku, vypracovala Darovaciu zmluvu na druhú polovicu spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnostiam, následne ho dňa 19.09.2017 navštívila v Nemocnici, aj s pracovníčkou matriky Mesta Pezinok, ktorej prítomnosť sama zabezpečila za účelom zabezpečenia pravosti žalobcovho podpisu. Na základe uvedeného sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Z dôvodu komplexnosti skutkového stavu súd považuje za potrebné dodať, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/5/2019 súd určil, že Darovacia zmluva zo dňa 19.09.2017 je neplatná a súd preto rozhodol, že žalobca je vlastníkom Domu v spoluvlastníkom podiele 1. 17. Súd po právnej stránke posúdil vec nasledovne: 18. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 19. Podľa § 101 ods. 1 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 20. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 21. Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 22. Premlčanie je právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k subjektívnemu právu. Uplynutím kvalifikovaného časového odstupu sa záujem objektívneho práva na ochrane subjektívnych práv zmenšuje a ponecháva sa v režime dispozície osôb záväzkového právneho vzťahu. Veriteľ síce po kvalifikovanom časovom odstupe môže uplatniť svoje subjektívne právo na súde, avšak s vedomím a rizikom, že v dôsledku kvalifikovaného správania sa protistrany môže byť procesná ochrana jeho subjektívneho práva zamietnutá. Naopak, dlžník môže dobrovoľne splniť i po kvalifikovanom časovom odstupe pohľadávku svojho veriteľa a nedochádza tým k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa. Rovnako tak klasický konštrukt obrany dlžníka vyžaduje jeho aktívne konanie vo forme vznesenia námietky premlčania. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnu nárokovateľnosť.
23. Darca uplatňuje právo na vrátenie daru jednostranným adresovaným právnym úkonom (odvolaním darovania). Právo odvolať darovanie je majetkovým právom a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie od okamihu splnenia predpokladov stanovených v hypotéze § 630 OZ, t.j. obdarovaný sa správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Podľa súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998), takže „kvalita aj kvantita“ nevhodného správania sú rovnocennými ukazovateľmi. Správanie, ktoré jednorazovo nemusí byť právne významné, sa pri určitej periodicite stáva relevantným. Hoci subjektívny prvok hrá v odvolaní darovania významnú úlohu, je nevyhnutné, aby bolo správanie obdarovaného posudzované objektívne (R 61/1997). Judikatúra vyvodila, „že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí“ (R 31/1999) - hoci sú osoby, ktoré takéto správanie subjektívne veľmi zle znášajú. Objektívne posúdenie však vždy musí rešpektovať konkrétnu osobnosť dotknutej osoby (napr. vyhrážky a násilné správanie treba hodnotiť rozdielne, ak smerujú voči osamelej staršej chorej osobe ako rovnaké správanie adresované silnému zdravému mladému subjektu žijúcemu v podpore komunity, aj vzhľadom na vzájomné vzťahy, osobnosť, prostredie, životné osudy a pod.). V neposlednom rade treba pripomenúť, že posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže viazať len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu. Zo súdnej praxe vyplynulo (R 111/1998), že „ak súd v spore o vrátenie daru v rámci hodnotenia dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiacej aj proti darcovi, jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní“ (Števček a kolektív, Občiansky zákonník II, Veľké komentáre, C.H.BECK, str. 2214 a nasl.) 24. V prejednávanom prípade išlo o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, ktoré v roku 2013 daroval žalobca žalovanej. Žalobca vyhodnotil konanie žalovanej (bližšie špecifikované v odstavci 16 tohto rozhodnutia) tak, že toto jej konanie naplnilo kvalitatívne znaky konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré oprávňuje žalobcu žiadať vrátenie Daru. Žalobca preto listom zo dňa 09.07.2020 žalovanú vyzval na vrátenie Daru. Žalovaná mu Dar dobrovoľne nevrátila, preto sa v roku 2022 žalobou na súde domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným (darovaným) nehnuteľnostiam. 25. Na to, aby súd mohol vyhodnotiť relevanciu výzvy na vrátenie daru a teda, aby mohol vyhodnotiť, či došlo alebo nedošlo k pretrhnutiu premlčacej doby, musel najprv predbežne posúdiť, či došlo k naplneniu predpokladov pre vrátenie daru, teda či konanie žalovanej bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súd pripúšťa, že žalobca môže subjektívne vnímať danú situáciu tak ako ju opisuje, t.j. ako hrubé porušenie dobrých mravov. Súd taktiež pripúšťa, že uvedené konanie žalovanej by za iných okolností mohlo byť vyhodnotené ako hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by odôvodňovalo vrátenie daru, avšak v danom prípade, najmä v kontexte danej situácie (t.j. objektívne skutočnosti) súd nevyhodnotil toto konanie žalovanej ako konanie, ktoré by hrubým spôsobom porušovalo dobré mravy. Súd posudzoval vzniknutú situáciu z objektívneho hľadiska, keď zohľadňoval najpodstatnejšie okolnosti, ktoré vyplynuli z vyjadrení sporových strán, pričom tieto boli prakticky nesporné. Sporná bola iba ich interpretácia. V prípade žalobcu súd zohľadnil, že žalobca trpel chorobou - bipolárnou afektívnou poruchou, že vytváral a zatajoval svoje dlhy, že aj počas choroby si svoje správanie uvedomoval, že sa liečil ambulantnou aj ústavnou formou, že počas hospitalizácie podpísal Darovaciu zmluvu a ďalšie dokumenty, a súd zohľadnil aj správanie žalobcu k žalovanej. V súvislosti s konaním žalovanej súd zohľadnil, že žalovaná uhrádzala dlhy, ktoré vytvoril žalobca (po tom, čo sa o nich dozvedela), že zabezpečila vyhotovenie a podpis Darovacej zmluvy a ďalších dokumentov na základe ktorej nadobudla druhu polovicu nehnuteľnosti, že dodržala všetky podmienky, ktoré boli stanovené zdravotníckym zariadením, v ktorom sa v predmetnom čase žalobca nachádzal, že konzultovala prepis nehnuteľnosti aj s rodičmi žalobcu, a že samotný prepis druhej polovice nehnuteľnosti odôvodňovala tým, že žalobca vytvára dlhy o ktorých následne klame, resp. ich zatajuje. 26. Žalobca síce konal v prechodnej duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon dňa XX.XX.XXXX nespôsobilým a ktorá u neho vylučovala prítomnosť rozumovej a vôľovej zložky konania tak, že nedokázal posúdiť následky svojho konania, ako aj svoje konanie ovládnuť, avšak táto skutočnosť ho neospravedlňuje v tom, že žalovanej už v predchádzajúcom období zatajoval svoje dlhy, pričom si bol plne vedomý toho, že ich vytváral (táto skutočnosť vyplynula z e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami), čím u nej oprávnene vzbudil obavu o ich majetok. Keďže žalovaná nebola informovaná o
dlhoch žalobcu, resp. bola o nich informovaná dodatočne a následne ich bola nútená uhrádzať, tak je na mieste prijať záver o tom, že jej nedôvera k tvrdeniam žalobcu, že nemá žiadne ďalšie dlhy (hoci by sa tieto tvrdenia neskôr ukázali ako pravdivé), bola oprávnená a uvedené jej konanie je možné vyhodnotiť ako konanie, ktoré smerovalo k ochrane ich spoločného majetku. Žalovanej preto nie je možné pričítať na ťarchu, že žalobcovi v danom prípade neverila a snažila sa ochrániť ich spoločný majetok. Žalobca bol v danom čase (a je tomu tak aj v súčasnosti) spôsobilý na právne úkony a preto uvedené jeho konanie žalovaná nemohla brať na ľahkú váhu. Rovnako ani absenciu liečby žalobcu, prejavy jeho choroby a ani jeho správanie nie je možné pričítať na ťarchu žalovanej, ktorá sa snažila v rámci svojich možnosti (a za súčasnej starostlivosti o rodinu, deti, prácu) reagovať na vzniknutú situáciu v zmysle predchádzajúcich dohôd. „Odobrenie“ postupu žalovanej dodatočne potvrdil aj sám žalobca, keď v e-mailovej komunikácii priznal, že obavy žalovanej z toho, že (žalobca) vystavuje rodinu finančnému riziku boli oprávnené (č.l. 191). V dobromyseľnosť žalovanej svedčí aj skutočnosť, že o možnosti prepisu druhej polovice domu sa rozprávala aj s rodičmi žalobcu, ktorí s týmto postupom za istých okolností súhlasili. Žalovaná preto zabezpečila splnenie všetkých podmienok pre to, aby žalobca mohol predmetné dokumenty podpísať. Uvedené konanie žalovanej preto v danom prípade nemožno hodnotiť ako porušenie dobrých mravov. 27. Právo žalobcu na odvolanie darovania je taktiež potrebné ohraničiť tak, aby sa zamedzilo svojvôli darcu. Konanie žalobcu vykazuje určité známky svojvôle, pretože žalobca nezačal konať okamžite, keď sa o tejto situácii dozvedel, ale až po rozchode so žalovanou. 28. Keďže žalobca v tomto konaní súdu nepreukázal také správanie a konanie žalovanej (ku ktorému malo dôjsť dňa XX.XX.XXXX), ktoré by odôvodňovalo prijatie záveru, že boli naplnené podmienky pre vrátenie daru (t.j. hrubé porušenie dobrých mravov) a súčasne je v konaní žalobcu vidieť aj určitú dávku svojvôle, súd konštatuje, že hmotnoprávne dôvody na vrátenie daru neboli naplnené. Preto oznámenie o vrátení daru nemohlo spôsobiť ani pretrhnutie plynutia premlčacej doby a ani žalobcom zamýšľané účinky v podobe zrušenia predmetnej Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Výzva na vrátenie daru preto nebola dôvodná a premlčacia doba na vrátenie daru plynula ďalej, až dňa 20.09.2020 uplynula. Tým, že žaloba bola podaná v roku 2022, bola podaná až po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu námietka premlčania žalovanej bola vznesená dôvodne a súdu nezostalo iné, ako žalobu podanú na súde dňa XX.XX.XXXX zamietnuť bez toho, aby vykonal ďalšie navrhované dôkazy. 29. K námietke právneho zástupcu žalobcu, že sa nemal možnosť oboznámiť s písomným vyjadrením žalovanej (vyjadrenie zo dňa 11.05.2023) súd uvádza, že predmetné vyjadrenie mu bolo zaslané priamo právnym zástupcom žalovaného, čo mal súd preukázané kópiou e-mailu zo dňa 11.05.2023. Právny zástupca žalobcu prijatie e-mailu potvrdil dňa 23.05.2023. Z opatrnosti súd právnemu zástupcovi žalobcu doručoval predmetné podanie duplicitne dňa 24.10.2024. Námietka žalobcu, že e-mail protistrany nemožno považovať za riadne doručené podanie je nesprávny, pretože e-mailová komunikácia predstavuje všeobecne akceptovaný spôsob komunikácie a predstavuje aj riadnu platformu kontraktačného procesu, spôsob kreovania záväzkov, uplatňovania práv či vynucovania povinnosti. Je preto dôležité, aby s e-mailovou komunikáciou bola spojená aj právna istota. Keďže právny zástupca žalovaného žiadal právneho zástupcu žalobu o krátke potvrdenie doručenia predmetného e-mailu, na čo mu právny zástupca žalobcu zo svojej e-mailovej schránky odpovedal „Dobrý deň, potvrdzujem prijatie mailu.“, súd má za preukázané, že právny zástupca žalobcu sa s obsahom predmetného podania mohol oboznámiť od 23.05.2023, teda v dostatočnom predstihu pred nariadeným pojednávaním. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, možno konštatovať, že plný úspech v konaní mala žalovaná a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.