Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 65Csp/12/2024 1424201767 21. 11. 2024 Mgr. Michaela Janečková ECLI:SK:MSBA4:2024:1424201767.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobkyne: N. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX H., zastúpenej: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000 proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co. Dublin, K67NY94, Írsko, zapísaný v Írsku pod číslom 104547, zastúpenému: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 250,- EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie v časti o zaplatenie 250,- EUR z a s t a v u j e. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 24,49 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu podaným na tunajšom súde dňa 12.02.2024 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 250,EUR s príslušenstvom. 2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 29.07.2022 cestovala lietadlom, ktoré prevádzkoval žalovaný, z mesta Thessaloniki (Grécko) do Bratislavy, číslo letu FR 2170. Predmetný let mal plánovaný čas príletu do Bratislavy 29.07.2022 o 18:30 miestneho času. Let žalovaného sa však omeškal a na letisku v Bratislave pristál až o 21:45 miestneho času. Žalobkyňa tak pristála na letisku v Bratislave s meškaním približne 3 hodiny a 15 minút oproti času príletu pôvodne rezervovaného letu. Žalobkyni ako cestujúcej vznikol voči žalovanému ako prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi nárok na zaplatenie kompenzácie v súlade s ust. Nariadenia EP a Rady č. 261/2004 za omeškanie dlhšie ako 3 hodiny, pretože v súlade s výkladom Súdneho dvora EÚ môžu cestujúci, ktorých let meškal dlhšie ako 3 hodiny, žiadať rovnakú kompenzáciu ako cestujúci, ktorých let bol zrušený (rozhodnutia C-581/10, C-629/10 a C-402/07). Keďže ortodromická vzdialenosť letu nepresahuje 1500 km, žalobkyni vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie kompenzácie vo výške 250,- EUR. Žalobkyňa sa v snahe dosiahnuť zaplatenie svojho nároku obrátila na spoločnosť SkyCloud s.r.o., ktorú splnomocnila na vykonanie úkonov smerujúcich k úhrade dlžného nároku. Spoločnosť SkyCloud s.r.o. žalovaného vyzvala na plnenie listom v slovenskom a anglickom jazyku zo dňa 08.10.2022 a e-mailovou správou zo dňa 11.10.2022. Žalovaný na výzvu spoločnosti SkyCloud s.r.o. nereagoval. Spoločnosť SkyCloud s.r.o. splnomocnila právneho zástupcu na
uplatnenie nárokov žalobkyne cestou súdu. Právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného na urovnanie sporu, ktorý na výzvu nereflektoval. 3. Súd dňa 05.03.2024 vydal európsky platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. 4. Žalovaný nerozporoval nárok žalobkyne na úhradu kompenzácie vo výške 250,- EUR z dôvodu meškania letu, ktorý prevádzkoval. Žalovaný vykonal úhradu kompenzácie vo výške 250,- EUR, a to na bankový účet právneho zástupcu žalobkyne. Kúpou letenky došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o preprave a súčasne k prijatiu Všeobecných podmienok prepravy spoločnosti Ryanair DAC (ďalej len „VPP“), s ktorými sa žalobkyňa oboznámila a zaviazala sa ich akceptovať. V zmysle Článku 5 ods. 2 Nariadenia európskeho parlamentu a rady č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I): „Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.“ V zmysle Článku 2.4. odseku 2.4.1. VPP: „Pokiaľ dohovor alebo platné právne predpisy neustanovujú inak, vaša zmluva o preprave s nami a tieto Všeobecné prepravné podmienky sa riadia a vykladajú v súlade so zákonmi Írska.“ Zmluva o preprave uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je uzatvorená podľa hmotného práva Írskej republiky, čo znamená, že na zmluvu o preprave, ako ani VPP nie je možné aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky. Článok 15.2.1 VPP: „Tento článok sa vzťahuje na žiadosti o náhradu v zmysle nariadenia EÚ č. 261/2004.“ Článok 15.2.2 VPP: „Cestujúci musia najprv uplatniť svoju reklamáciu priamo u nás a poskytnúť nám 14 dní alebo lehotu stanovenú platnými právnymi predpismi (podľa toho, ktorá je kratšia) na priamu odpoveď dotknutým cestujúcim predtým, ako sa obráti na tretie strany, aby uplatnili reklamáciu v ich mene. Nároky môžete uplatniť tu. Ak neodpovieme v stanovenej lehote alebo ak cestujúci nie sú spokojní s našou odpoveďou, môžu zapojiť tretie strany, aby uplatnili ich nárok/získali peniaze v ich mene. Článok 15.2.3 VPP: „Spoločnosť Ryanair nebude spracúvať nároky predložené treťou stranou, ak príslušný cestujúci nepredložil nárok priamo spoločnosti Ryanair a poskytol spoločnosti Ryanair čas na odpoveď v súlade s článkom 15.2.2 vyššie.“ Pre uplatnenie náhrady v zmysle Nariadenia č. 261/2004 sa vyžaduje, aby žalobkyňa prvotne kontaktovala žalovaného v zmysle Článku 15.2.2 VPP za účelom posúdenia tohto nároku na náhradu, a až následne uplatňovala nároky prostredníctvom tretích osôb, ako aj na príslušnom súde. Žalobkyňa obišla VPP a za účelom uhradenia kompenzácie za omeškanie letu nekontaktovala priamo žalovaného, ale sa v prvom kroku obrátila na spoločnosť SkyCloud s.r.o., ktorú splnomocnila na vykonanie úkonov smerujúcich k úhrade kompenzácie. Uplatňovanie náhrady v zmysle Nariadenia č. 261/2004 nemôže byť šikanóznym uplatňovaním zo strany žalobkyne, ktorá jedná v rozpore s akceptovanými VPP. Žalobkyňa nepostupovala v súlade s článkom 15 VPP, v dôsledku čoho jej nevznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré si uplatňovala v rozpore s článkom 15.2.2 VPP, v zmysle ktorého je pre uplatnenie nároku na náhradu potrebné kontaktovať a uplatniť nárok u žalovaného. 5. Žalobkyňa vzala prostredníctvom podania zo dňa 10.06.2024 žalobu čiastočne späť v rozsahu istiny 250,- EUR z dôvodu jej úhrady žalovaným dňa 09.05.2024. Naďalej trvala na úhrade úrokov z omeškania vyčíslených za 650 dní omeškania vo výške 24,49 EUR, náhrade trov konania a nákladov za podanie predžalobnej výzvy. 6. Žalobkyňa prostredníctvom vyjadrenia zo dňa 03.07.2024 uviedla, že nárok na zaplatenie kompenzácie je nárokom vyplývajúcim z Nariadenia EP a Rady 261/2004, a teda ide o nárok ex lege. Nie je nárokom, ktorý môže prevádzkujúci dopravca obmedziť, limitovať alebo vyplácať iba po splnení ním stanovených podmienok. Nariadenie priznáva cestujúcim nárok na náhradu škody okamžite po tom, ako meškanie nastalo. Tento peňažný nárok teda nie je možné zo strany žalovaného nijakým spôsobom podmieniť ani obmedziť. Hoci nárok na zaplatenie kompenzácie už nie je zo strany žalovaného rozporovaný, žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by písomne informoval žalobkyňu vyčerpávajúcim spôsobom o tom, ako nárok uplatniť. Doposiaľ predložené doklady nasvedčujú tomu, že žalovaný (prevádzkujúci letecký dopravca) žalobkyni (cestujúcemu, ktorého let mal dlhé meškanie) neposkytol vyčerpávajúce písomné informácie týkajúce sa kompenzácie a asistencie v zmysle ust. čl. 14 ods. 2 Nariadenia EP a Rady (ES) 261/2004 a bodu 4.1.2 Oznámenia Komisie C 214/5 - Výkladové usmernenia k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004. Obmedzenia, ktoré žalovaný uvádza vo svojich prepravných podmienkach, napĺňajú znaky nekalých a agresívnych praktík. Hoci žalovaný po omeškaní predmetného letu žalobkyňu riadne písomne neinformoval o jej právach na
kompenzáciu (náhradu), vyžaduje od nej špecifické a neodôvodnené povinnosti (ako žalovaný uvádza: „cestujúci musí...“, „pre uplatnenie náhrady v zmysle Nariadenia č. 261/2004 sa vyžaduje...“ a pod.), aby cestujúci mohol nárok uplatniť alebo sa vôbec domáhať zaplatenia náhrady, na ktorej zaplatenie nárok už vznikol. Zároveň je opätovne potrebné uviesť, že nárok na zaplatenie náhrady (kompenzácie) je peňažným nárokom vznikajúcim ex lege. Pre jeho vznik je potrebná existencia zmluvy (zmluva o preprave medzi leteckým dopravcom a cestujúcim), nie je však potrebné, aby tento nárok bol výslovne v zmluve dohodnutý a uvedený. Nejde teda o nárok, ktorý by letecký dopravca poskytoval ako istú formu benefitu a pre úhradu tohto benefitu by mohol stanovovať podmienky. Obmedzenie možnosti dať sa zastúpiť predstavuje obmedzenie nároku na zaplatenie kompenzácie podľa Nariadenia 261/2004, pretože takéto ustanovenie obmedzuje cestujúceho v možnosti dať posúdiť svoj nárok tretiemu subjektu, prípadne tretí subjekt na jeho vymáhanie splnomocniť. Odopretie možnosti dať sa zastúpiť oslabuje nárok a odrádza spotrebiteľa od výkonu jeho práv. Zastúpenie pri uplatnení peňažného nároku je obvyklým právnym úkonom, ktorý predpokladajú ustanovenia súkromno-právnych predpisov, predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka - základného predpisu nielen súkromného práva, ale aj základného predpisu v oblasti ochrany spotrebiteľa. 7. Na prejednanie sporu súd v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ) nenariadil pojednávanie. V konaní išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, žalovaný nerozporoval skutkové tvrdenia žalobkyne a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke súdu dňa 13.11.2024. 8. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 9. Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti istiny 250,- EUR z dôvodu úhrady zo strany žalovaného po začatí konania, o čom predložila potvrdenie o realizovanej úhrade. Keďže žalobkyňa prejavila vôľu disponovať podanou žalobou, ktorú vzala čiastočne späť, súd konanie v príslušnej časti zastavil. Keďže k späťvzatiu došlo skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd nezisťoval prípadný nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím. 10. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to palubným lístkom, potvrdením o meškaní letu, výzvou na úhradu podľa Nariadenia č. 261/2004. 11. Podľa čl. 1 Nariadenia (ES) č. 261/2004 EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď: (a) im bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla; (b) bol ich let zrušený; (c) ich let má meškanie. 12. Podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje: (a) pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy; (b) pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy, pokiaľ im nebola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tomto tretej krajine, ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravcom spoločenstva; 1. Odsek 1 sa uplatňuje za podmienky, že cestujúci: (a) majú potvrdenú rezerváciu na príslušný let a s výnimkou prípadu zrušenia uvedeného v 2. článku 5, sa dostavili na odbavenie, - ako je určené a v čase, ktorý vopred písomne (vrátane elektronických prostriedkov) stanovil letecký dopravca, cestovná kancelária alebo splnomocnený cestovný agent, alebo ak nie je stanovený žiadny čas, - najneskôr 45 minút pred uverejneným časom odletu; alebo (b) boli leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou prepísaní z letu, na ktorý mali rezerváciu na iný let, bez ohľadu na dôvody. 13. Podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia, keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu: (a) dve hodiny alebo viac v prípade letov
do vzdialenosti 1500 km alebo menej; alebo (b) tri hodiny alebo viac v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; alebo (c) štyri hodiny alebo viac v prípade letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcim ponúkne: (i) pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2; a (ii) keď sa odôvodnene očakáva, že čas odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu, pomoc podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. c); a (iii) keď je meškanie aspoň päť hodín, pomoc podľa článku 8 ods. 1 písm. a). V každom prípade sa pomoc ponúka v časových limitoch ustanovených vyššie v súvislosti s každou kategóriu vzdialenosti. 14. Podľa čl. 7 ods. 1 a 3 Nariadenia, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: (a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej; (b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; (c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b). Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu. Náhrada uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo šekom alebo s písomným súhlasom cestujúceho, v cestovných poukážkách a/alebo inými službami. 15. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu. Strany si môžu ako rozhodné právo pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s článkom 3 zvoliť len právny poriadok krajiny: a) obvyklého pobytu cestujúceho alebo b) obvyklého pobytu prepravcu, alebo c) miesta ústredia riadenia prepravcu, alebo d) miesta začatia prepravy, alebo e) miesta skončenia prepravy 16. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Rím I bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci 17. Žalovaný nepopieral samotný základ žaloby, t.j. že žalobkyni vznikol nárok na náhradu za omeškanie letu v sume 250,- EUR v zmysle Nariadenia (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov. Túto napokon aj sám žalobkyni uhradil. Žalovaný v rámci procesnej obrany uvádzal, že na právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné aplikovať právne predpisy Írskej republiky, pričom žalobkyňa zároveň obišla Všeobecné prepravné podmienky žalovaného, keď za účelom uhradenia kompenzácie za omeškanie letu nekontaktovala priamo žalovaného, ale sa v prvom kroku obrátila na spoločnosť SkyCloud s.r.o., ktorú splnomocnila na vykonanie úkonov smerujúcich k úhrade kompenzácie. Z uvedeného dôvodu žalovaný namietal dôvodnosť uplatneného nároku na úroky z omeškania, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhradu trov konania. 18. Článok 5 odsek 2 nariadenia Rím I predpokladá, že pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Žalovaný sa v rámci svojho vyjadrenia odvolal na svoje Všeobecné prepravné podmienky, podľa ktorých pokiaľ dohovor alebo platné právne predpisy neustanovujú inak, zmluva o preprave a Všeobecné prepravné podmienky sa riadia a vykladajú v súlade so zákonmi Írska. V prvom rade súd uvádza, že žalovaný súdu nepredložil svoje Všeobecné prepravné podmienky. Zároveň súd uvádza, že žalobkyňa ako cestujúca má vo vzťahu k žalovanému ako prepravcovi postavenie spotrebiteľa, t.j. v tomto právnom vzťahu bola slabšou stranou. Podmienka, podľa ktorej malo dôjsť k voľbe práva, nebola so žalobkyňou individuálne dojednaná a v prípade jej skutočnej existencie bola žalobkyni naoktrojovaná, keďže túto nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Uvedené platí aj pri podmienke, podľa ktorej cestujúci musia najprv uplatniť svoju reklamáciu priamo u žalovaného a poskytnúť mu 14 dní alebo lehotu stanovenú platnými právnymi predpismi na priamu odpoveď dotknutým cestujúcim predtým, ako sa obrátia na tretie strany, aby uplatnili reklamáciu v ich mene. Súčasne platí, že ustanovenie o voľbe práva bolo podľa vyjadrenia žalovaného naformulované
tak, že „pokiaľ dohovor alebo platné právne predpisy neustanovujú inak, vaša zmluva o preprave s nami a tieto Všeobecné prepravné podmienky sa riadia a vykladajú v súlade so zákonmi Írska.“ To znamená, že dohoda o aplikovaní právneho poriadku Írska na zmluvný vzťah medzi stranami by sa mala uplatniť až vtedy, pokiaľ právne predpisy neustanovujú inak. Za platný právny predpis v tomto prípade možno považovať nariadenie Rím I o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ktoré v čl. 5 upravuje, že pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. VPP žalovaného tak odkazujú na prednostné použitie právnych predpisov, naopak nariadenie Rím I ako právny predpis uprednostňuje voľbu práva. Uvedené je v zjavnom rozpore, preto je potrebné zvoliť výklad priaznivejší pre slabšiu stranu zmluvného vzťahu, ktorou je žalobkyňa. Keďže miesto skončenia prepravy bolo v krajine obvyklého pobytu žalobkyne (Slovenskej republike), potom sa na právny vzťah medzi stranami uplatní právny poriadok Slovenskej republiky. Každý je oprávnený dať sa zastúpiť na základe plnomocenstva udeleného tretej osobe, ktorá bude konať v jeho mene (porovnaj § 22 a nasl. Občianskeho zákonníka). Bolo tak právom žalobkyne splnomocniť tretiu osobu na uplatnenie jej práva na náhradu za omeškanie letu u žalovaného, pričom uvedené nemôže žalovaný vylúčiť na základe jednostranne stanovenej obchodnej podmienky. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobkyni prislúcha aj náhrada za príslušenstvo istiny pohľadávky. 19. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 rekonštruovaného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Žalobkyňa si uplatňovala úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po meškaní letu, t.j. od 30.07.2022, kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala 0,50%. Z uvedeného dôvodu sadzba úroku z omeškania bola stanovená vo výške 5,5% ročne zo sumy dlžnej náhrady 250,- EUR. Keďže žalovaný dňa 09.05.2024 uhradil dlžnú istinu, žalobkyni prislúcha úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 250,- EUR od 30.07.2022 do 09.05.2024, t.j. v sume 24,49 EUR. 20. Žalobkyňa si ďalej uplatnila náhradu nákladov za podanie predžalobnej výzvy. Podľa názoru súdu takáto náhrada prislúcha žalobkyni v prípade právneho zastúpenia advokátom. V spise sa nachádza e-mail zo dňa 30.10.2023, ktorým sa osoba poverená advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & PARTNERS, s.r.o. obrátila na právneho zástupcu žalovaného a na základe ktorého žiadala stanovisko ohľadom prípadnej dohody o urovnaní vo vzťahu k 14-tim cestujúcim. Navyše na tento úkon bola advokátska kancelária splnomocnená spoločnosťou SkyCloud s.r.o., ktorá bola predtým splnomocnená priamo žalobkyňou. Plnomocenstvo udelené spoločnosťou SkyCloud s.r.o. advokátskej kancelárii sa vzťahovalo na zastupovanie v konaniach o zaplatenie nárokov vzniknutých na základe ustanovení Nariadenia EP a Rady č. 261/2004, t.j. išlo o procesné plnomocenstvo. Spoločnosť SkyCloud s.r.o. však nebola oprávnená udeliť v mene žalobkyne plnomocenstvo advokátovi (§ 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku - Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.) Až na základe výzvy súdu na odstránenie vád zastúpenia bolo doručené plnomocenstvo udelené priamo žalobkyňou advokátskej kancelárii datované dňa 30.10.2023. Skutočnosť, že plnomocenstvo bolo žalobkyňou udelené advokátskej kancelárii dňa 30.10.2023, t.j. ešte pred začatím konania v deň doručenia „predžalobnej výzvy“, je však v rozpore s tvrdeniami uvedenými v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu („Navrhovateľ sa v snahe dosiahnuť zaplatenie svojho nároku obrátil na spoločnosť SkyCloud s.r.o., ktorú splnomocnil na vykonanie úkonov smerujúcich k úhrade dlžného nároku.“ „Spoločnosť SkyCloud s.r.o. sa obrátila na právneho zástupcu, ktorého splnomocnila na uplatnenie nárokov Navrhovateľa cestou súdu.“) Súd tak e-mail zo dňa 30.10.2023 nepovažoval za kvalifikovanú predžalobnú výzvu, za ktorú by mala prislúchať náhrada. 21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti istiny pre správanie žalovaného, vo zvyšku mala vo veci úspech (neúspešná bola len v nepatrnej časti príslušenstva), preto jej prislúcha nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.