Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B5-39Csp/216/2021 1521204325 04. 09. 2024 JUDr. Vladislav Pečík ECLI:SK:MSBA4:2024:1521204325.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Pečíkom v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpenom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., IČO: 36 857 033, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Michal Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W. XX/XX, XXX XX Z.-V., zastúpený advokátom Mgr. Petrom Arendackým, so sídlom Železničiarska 13, 841 01 Bratislava, o zaplatenie 5.961,60 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: Priebeh konania Žaloba 1.1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2021 žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 5.961,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.961,60 € od 18.12.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. 1.2. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 8.9.2015 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere číslo 228259, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 9.936 €. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 207 €, v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári, ktorý podľa ustanovení zmluvy tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru, čo vyplýva z priloženého prehľadu splácania. Listom zo dňa 03.12.2017 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok. Súčasne mu oznámil, že v dôsledku nesplácania splátok je žalobca oprávnený v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy zosplatniť všetky záväzky zo zmluvy. Keďže žalovaný neuhradil dlhované splátky, všetky splátky sa podľa zmluvy stali splatnými dňa 17.12.2017. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 12, ods. 12.3 zmluvy. V súlade s ustanovením článku 12., ods. 12.1 zmluvy si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty: 2x zmluvná pokuta vo výške 496,80 €, spolu 993,60 €. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené a zmluvných pokút a je vo výške 5.961,60 €. Žalovaný do podania žaloby zaplatil sumu 4.968 €. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., pričom sadzba úroku z omeškania je určená ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov. Aktuálne platnou sadzbou je sadzba 9 % ročne.
1.3. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca založil do spisu listinné dôkazy: Žiadosť o úver zo XX.XX.XXXX (č.l. 4); Zmluva o revolvingovom úvere z 08.09.2015 splátkový kalendár (č.l. X-XX); Pokus o zmier z XX.XX.XXXX a faktúra ZP z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX (č.l. XX-XX). Vyjadrenie žalovaného k žalobe K žalobe sa žalovaný vyjadril prostredníctvom odporu, ktorý zdôvodnil tým, že so žalobcom žalovaný spísal a podpísal dňa 07.09.2015 Žiadosť o úver. Dňa 08.09.2015 žalovaný so žalobcom podpísal Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, ktorá bola uzatvorená podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného nemožno prehliadnuť, že dodávateľ - veriteľ, ktorý naformuloval žiadosť ako aj zmluvu (štandardná typová zmluva) sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenia zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Nebankové spoločnosti majú vo zvyku uzatvárať so spotrebiteľmi tzv. „podnikateľské úvery“, najmä, ak je žiadateľ o úver zapísaný v živnostenskom registri. Podľa žalovaného konanie žalobcu v skutočnosti zastieralo poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru, čo je nekalou praktikou a v tomto prípade poukázal na to, že ide o neprijateľnú podmienku, čo spôsobuje neplatnosť celej zmluvy podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi podľa obsahu ich spôsobu uzavretia je nutné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú. V zmluve o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je žalovaný označený ako fyzická osoba podnikateľ a v predmete zmluvy v časti 1., bod 1.1 sa uvádza, že veriteľ poskytuje dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti ...... Zo zmluvy o úvere nie je zrejmé na aký konkrétny účel výkonu podnikateľskej činnosti (t.j. nákup tovaru, nákup materiálu, investície, ...) veriteľ poskytol dlžníkovi úver. Len všeobecné označenie účelu poskytnutia úveru v zmluve, ktorá má charakter štandardnej zmluvy nepostačuje na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom ešte neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Žalovaný v žiadosti o úver jednoznačne neuviedol, že úver žiadal poskytnúť na podnikateľskú činnosť. Žalobca napriek tomu túto skutočnosť ponechal bez povšimnutia a predložil mu na podpis zmluvu koncipovanú tak, aby z nej vyplývalo, že je uzavretá s podnikateľom, ktorému je úver poskytnutý na účel podnikania. Žalobca, ktorý aj napriek tomu, že v žiadosti nebol uvedený účel čerpania úveru, porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi, keď mu napriek tomu nepredložil zmluvu o úvere uzavretú so spotrebiteľom, ale vypracoval a predložil mu na podpis zmluvu koncipovanú tak, aby bola uzavretá ako s podnikateľom. Žalovaný tvrdí, že úverovú zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ, a preto považuje zmluvné podmienky (zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou, dohodou o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskú zmluvu, výšku dohodnutej odmeny a ustanovenie o zmluvných pokutách) za neprijateľné, úver pre absenciu RPMN za bezúročný a vzhľadom na to aj blankozmenku za nesprávne vyplnenú. Pri dojednávaní a uzatváraní zmluvy žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ o čom svedčí aj fakt, že na zmluve je uvedený účet fyzickej osoby, absentuje odtlačok pečiatky podnikateľského subjektu a úver bol poskytnutý na iný účel ako na výkon podnikania. Podľa zmluvy a predložených listín bola na základe zmluvy o úvere žalovanému vyplatená iba suma 3.000 €, pretože oproti sume 9.936 €, ktorá má podľa zmluvy predstavovať poskytnuté peňažné prostriedky, bola v deň uzavretia zmluvy započítaná zmluvná odmena v sume 6.936 €, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Sám žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že žalovaný uhradil celkovú čiastku 4.968 €, čo je rozdiel 1.968 € nad poskytnutú sumu na základe zmluvy o úvere. Aj keď by mal žalovaný možnosť so zmluvnými dojednaniami upravujúcimi zmluvné pokuty sa oboznámiť, žalobca zmluvné pokuty uplatňuje z nominálnej výšky úveru, t. j. nielen z dlžnej sumy, ale z poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokom (pri omeškaní splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti 5% z nominálnej výšky úveru, pri omeškaní so splnením záväzkov zo zmluvy po zosplatnení 50% z nominálnej výšky úveru). Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že listom zo dňa 03.12.2017 oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok. Súčasne mu oznámil, že v dôsledku nesplácania splátok je žalobca oprávnený v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy zosplatniť všetky záväzky zo zmluvy. Keďže žalovaný neuhradil dlhované splátky, všetky splátky sa podľa zmluvy stali splatnými dňa 17.12.2017. Žalobca síce predložil listiny a to Pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 3.12.2017 ako aj faktúru č. XXXXXXXXX so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX na sumu 496,80 € a faktúru č. 917002096 so splatnosťou dňa 13.12.2017 na sumu 496,80 €, no napriek tomu nepreukázal skutočnosť, že tieto listiny boli žalovanému doručované a tobôž nie skutočnosť, že predmetné listiny sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného. Žalovaný má za to, že nakoľko žalobca zosplatnil úver k 17.12.2017 a návrh na platobný rozkaz bol podaný na súd až v roku 2021, je predmetný nárok žalobcu premlčaný. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V uvedenom prípade žalobca vystavil faktúru č. 917001906 so splatnosťou dňa 11.11.2017 za
mesiac október 2017 (nakoľko splátky boli splatné ku 12. dňu v mesiaci). Premlčacia doba začala plynúť dňom 13.10.2017 do 13.10.2020. Z uvedeného dôvodu žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka. Žalovaný na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení a v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, podľa ktorej súd rozhoduje na základe dôkazov predložených a označených účastníkmi konania je potrebné poukázať, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno k nárokovaniu si uvedených súm. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu premlčania. 1.4. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení uvedených v odpore založil do spisu listinné dôkazy: Potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2015 zo dňa 16.03.2016 a Daňové priznanie (č.l. XX-XX); kópia dokladu o zakúpení a vyplatení akontácie na motorové vozidlo z 09.05.2015 (č.l. XXXXX); potvrdenia o nákupe tovaru 18.09.2015, 28.11.2015, 21.10.2015,31.10.2015 (č.l. XXX-XXX); scan obrazovky PC o vyžadovaných dokladoch pri žiadosti o úver (č.l. XXX). Replika žalobcu Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.01.2023 poprel tvrdenia žalovaného o spotrebiteľskej povahe vzájomných vzťahov/opis predzmluvného vzťahu a zmluvného vzťahu. Zo žiadosti o úver vyplýva, že žalovaný ju podal ako fyzická osoba - podnikateľ konajúci pod obchodným menom Michal Y. - K., účel čerpania úveru uviedol investičný. V závere žiadosti vyhlásil, že úver požaduje na účely svojho podnikania. Po schválení žiadosti o poskytnutie úveru bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá zmluva o úvere, v ktorej žalovaný ako dlžník potvrdil čerpanie úveru na podnikateľské účely. Tvrdenia žalovaného o tom, že peňažné prostriedky použil na iný účel sú nielen pochybné, ale predovšetkým bez právneho významu. Absencia právneho významu tvrdení žalovaného vyplýva z toho, že žalovaný vedome, slobodne a dobrovoľne a v písomnej forme oznámil žalobcovi, o aký úver žiada, za akým účelom a v akom postavení oň žiada. Pri podaní žiadosti o úver bolo žalovanému známe (z obsahu žiadosti o úver a prikladaných listín), že o posúdení žiadosti rozhoduje žalobca vo svojom sídle a vychádza z obsahu žiadosti o úver. Dokumentuje to, okrem iného, aj hrubým písmom zvýraznený text pri podpisovej doložke, podľa ktorého „podpisom žiadateľ prehlasuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia.“ Z tvrdení žalovaného nevyplýva žiadna skutočnosť, s ktorou právny poriadok spája zánik záväznosti právneho úkonu - podanie žiadosti o úver. Žalovaný nekonal pod nátlakom, neslobodne alebo za okolností vylučujúcich jeho spôsobilosť na daný úkon. Obsahom žiadosti o úver tak bol od jeho podpisu viazaný, pričom svoju vôľu vyjadrenú v žiadosti o úver potvrdil po schválení úveru uzavretím zmluvy o úvere. Zmluva o úvere bola uzavretá v roku 2015. Od jej uzavretia do podania odporu na súde žalovaný nikdy netvrdil žiadnu skutočnosť, ktorou by spochybnil vlastné úkony. V kontexte aktuálnych tvrdení žalovaného je dôležitá aj okolnosť, že žalovaný - keďže podľa vlastného tvrdenia použil peňažné prostriedky v rozpore s tým, čo tvrdil žalobcovi - to písomne neoznámil žalobcovi. Podľa článku 10., ods. 10.1. písmeno f) zmluvy o úvere žalovaný ako dlžník prehlasoval, že úver žiadal v spojitosti s vykonávaním svojej podnikateľskej činnosti. Podľa článku 10., ods. 10.1. písmeno g) zmluvy o úvere žalovaný ako dlžník prehlasoval, že všetky údaje uvedené zmluve sú pravdivé. Podľa článku 14., ods. 14.2. zmluvy o úvere žalovaný ako dlžník bol povinný informovať veriteľa o všetkých okolnostiach, ktoré majú vplyv na platnosť záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, alebo ktoré môžu zapríčiniť alebo vyústiť v porušenie zmluvy. Porušenie pravdivosti čestného vyhlásenia v bode 10.1. písmeno f) zmluvy o úvere je právnym dôvodom k tomu, aby si veriteľ uplatnil práva podľa článku 12., bod 12.3. zmluvy o úvere, teda napríklad od úverovej zmluvy odstúpil. Z opísaného vyplýva, že: a) žalovaný na základe (teraz tvrdených) nepravdivých informácií o účele úveru vylákal od žalobcu úver, b) v rozpore so skutočnosťou potvrdil účel čerpania úveru aj v uzavretej zmluve o úvere, c) v rozpore so záväzkami zo zmluvy o úvere neoznámil písomne žalobcovi informácie o tom, čo tvrdí teraz v podanom odpore. Žalobca tvrdí, že procesná obrana žalovaného je založená na dovolávaní sa prospechu z vlastného protiprávneho konania, a to nielen vo fáze pred uzavretí zmluvy o úvere, ale aj po jej uzavretí. Žalovaný nekonal za existencie okolností, ktoré by ho zbavili viazanosti jeho vlastnými úkonmi. Samotná skutočnosť „iného“ použitia peňažných prostriedkov, ako je žalovaným deklarované, nemá žiadny právny účinok voči veriteľovi a ani vo vzťahu k zmluvnému vzťahu. Podstatou veci je, ako konal žalovaný a ako vystupoval voči žalobcovi. Ak by postačovalo pred súdom poprieť vlastný prejav vôle, potom takýto prístup popiera samotný zmysel písomnej formy právneho úkonu. Písomná forma má pritom dokumentačnú a dôkaznú funkciu, ale aj varujúcu funkciu (ochraňuje konajúcu osobu pred unáhleným alebo neuváženým vykonaním významných právnych úkonov), informačnú funkciu a predstavuje zdôraznenie zodpovednosti za vlastné konanie. Je vecne a právne bezvýznamné, ako v konečnom dôsledku žalovaný úver použil, či po prevzatí prostriedkov zmenil svoje rozhodnutie o jeho
použití, či žalobcu zavádzal a pod. Práve z tohto dôvodu sa dokumentácia aj o predzmluvnej fáze vyhotovuje písomne a podpis žiadosti o úver je záväzným vyhlásením o pravdivosti tam uvádzaných údajov. Najvyšší súd SR sa opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadruje k tomu, že vyhlásenie sporovej strany v konaní, ktoré popiera skoršie správanie je potrebné brať s opatrnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011). Žalobca poukázal ďalej na právne posúdenie obsahovo rovnakých tvrdení a porovnateľnej skutkovej situácie ako je v tomto prípade, kedy dlžník z úverovej zmluvy začal dodatočne v súdnom konaní tvrdiť, že zmluvu neuzatváral ako podnikateľ (uznesenie Krajského súdu v Nitre, č.k. 9CoCsp/8/2021 - 187). Na základe uvedených skutočností preto žalobca tvrdí, že medzi sporovými stranami žiadna spotrebiteľská zmluva uzavretá nebola a preto nevznikol ani dôvod pre použitie zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca poprel aj námietku premlčania. Žalovaný nárok je obchodno-právnej povahy, a pre posúdenie dĺžky premlčacej doby sa použije ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dĺžka premlčacej doby štyri roky. K zosplatneniu všetkých záväzkov nedošlo automaticky, len na základe omeškania. Listom zo dňa 03.12.2017 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok. Súčasne mu oznámil, že v dôsledku nesplácania splátok je žalobca oprávnený v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy zosplatniť všetky záväzky zo zmluvy. Keďže žalovaný neuhradil dlhované splátky, sa všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými dňa 17.12.2017. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 12, ods. 12.3 zmluvy. Nárok uplatnený žalobou bol uplatnený na súde pred jej uplynutím. Duplika žalovaného 1.5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu, podaním doručeným súdu dňa 13.02.2023 uviedol: dňa 08.09.2015 žalovaný so žalobcom podpísal Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, ktorá bola uzatvorená podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Z predložených podkladov je evidentné, že žalobca predložil žalovanému formulárovu žiadosť, ktorú vypisoval VFA žalobcu a následne zmluvu, ktorými disponuje pre množstvo klientov bez možnosti vyjednávania podmienok. VFA žalobcu žalovanému sama uviedla, že nakoľko nemá ako predložiť pravidelný príjem, nech doloží živnostenský list. Nebol upozornený, že v uvedenom prípade to bude žalobca považovať za podnikateľský úver. Žalobca v Zmluve v čl. 6 bode v bode 6.1. sa uvádzajú neoddeliteľné prílohy, kde niektoré sa spravujú podľa Občianskeho zákonníka. Už v samotnom bode sám žaloba priznáva spotrebiteľský charakter zmluvy. Žalobca vo vyjadrení poukazuje na článok 10. ods. 10.1 písm. f) zmluvy, na čl. 10. ods. 10.1 písm. g) a následne na č.. 14 ods. 14.2. Je čisto iluzórne aby si žalovaný dôkladne a s porozumením preštudoval úverovú zmluvu v rozsahu šiestich strán, ktorá je písaná malým písmom. Je irelevantné, žeby v niektorému bodu nerozumel, resp. by ho chcel zmeniť, aby mu žalobca vyhovel. Takéto konanie pri zmluvách o úveroch podľa Obchodného zákonníka nemá nič spoločné s obchodným kódexom, resp. s vyjednávacou silou zmluvných strán. Ak by žalovaný použil finančné prostriedky na investíciu v rámci svojej živnosti, bol by tento úver zahrnutý do daňového priznania ako zostatková cena hmotného majetku zaradeného do obchodného majetku. Žalovaný finančné prostriedky použil na osobnú spotrebu. Z uvedeného úveru vyplatil pôžičku vo výške 1 500,- €, ktorú mal od svojho otca na poskytnutie akontácie na kúpu motorového vozidla Suzuki Grand Vitara. Následne finančné prostriedky použil na kúpu materiálu pri rekonštrukcii bývania. Žalobca poskytol žalovanému sumu 3 000,- € s tým, že žalovaný vráti spolu s odplatou sumu 9 936,- €. Odplata činí čiastku 6.936,- € na dobu 48 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal uhradiť o 231,2% viac ako si požičal za dobu 48 mesiacov. Dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (príp. v rozpore s dobrými mravmi), môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 3/96 zo 16.05.1996, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, 1998, č. 1, s. 18). Možno doplniť, že o rozpore dojednanej výšky úroku z úveru so zásadami poctivého obchodného styku, resp. s dobrými mravmi, možno uvažovať v prípade, ak by výška dohodnutých úrokov podstatnou mierou prevyšovala hornú hranicu úrokovej sadzby, ktorú poskytovali banky v čase uzavretia dohody účastníkov zmluvy, a ak by ich aj podstatným spôsobom prevyšovala, nebolo by to odôvodnené špecifickými okolnosťami súvisiacimi s daným záväzkom (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Obdo 5/2009 z 26.11.2009). Žalovaný má za to, že ide o nekalú obchodnú praktiku, konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti s tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože pri formalistickom prístupe sa na spotrebiteľa nevzťahujú ochranné prvky, ktoré majú význam pri odstúpení od zmluvy, predčasnom splatení úveru, pri porovnávaní podobných úverov na trhu, obmedzenie používania zmeniek, obmedzenú odplatu za úver, povinný formulár pred uzavretím zmluvy, povinný údaj o celkových nákladoch RPMN na ktorých trvá Európska únia a ďalšie ochranné mechanizmy, ktoré v prevažnej miere boli transponované na základe smernice RADY z 22. decembra
1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Žalobca sleduje aj to, aby sa vyhol kontrolám SOI a v „pokoji" si realizoval na úkor jednoduchých, neznalých a bezbranných spotrebiteľov svoj nekalý biznis. Rozsudok z 28.04.2023 1.6. Na pojednávaní dňa 28.04.2023 vyhlásil ešte Okresný súd Bratislava V rozsudok č. k.: 39Csp/216/2021 - 142 (ďalej len „rozsudok“), ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zaplatiť istinu 1.142,- € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.142 € od 17.09.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. V stručnosti možno uviesť, že súd považoval uzavretú zmluvu medzi sporovými stranami za zmluvu uzavretú na podnikateľské účely, na ktorú sa tak nevzťahujú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zamietavý výrok odôvodnil tým, že si žalobca uplatňoval časť nároku v rozpore s poctivým obchodným stykom a z časti bol nárok premlčaný. Navrhovaný výsluch otca, ktorý navrhol žalovaný, súd nevykonal z dôvodu, že navrhovaný svedok nebol pri uzatváraní zmluvy o úvere a tak nemohol uviesť nič k tomu, na aký účel bol úver uzatváraný. Uznesenie odvolacieho súdu 1.7. Po odvolaní žalovaného voči rozsudku rozhodol odvolací súd uznesením č. k.: 6CoCsp/30/2023 172 zo dňa 31.05.2024 (ďalej len „uznesenie“), ktorým rozsudok vo vyhovujúcom I. výroku a vo výroku III. o trovách konania zrušil a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie. 1.8. V odôvodnení uviedol, že všeobecný údaj v zmluve o revolvingovom úvere, že veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky na účely podnikateľskej činnosti, neposkytuje dostatočnú odpoveď na otázku na aký výkon podnikateľskej činnosti majú byť peňažné prostriedky poskytnuté, resp. aký konkrétny súvis s výkonom podnikateľskej činnosti uzavretie úverovej zmluvy má. Navyše ani označenie žalovaného v predmetnej zmluve registračným číslom živnostníka nepreukazuje bez ďalšieho, že dlžníkovi boli skutočne peňažné prostriedky úveru poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý žalovanému na účely podnikania má žalobca ako strana, ktorá to tvrdí. Prvoinštančný súd potom predčasne uzavrel, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, keď žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom ním označených svedkov ako nedôvodné nevykonal. 1.9. Odvolací súd zaviazal tunajší súd, aby doplnil dokazovanie o výsluch žalovaným navrhnutých svedkov, predovšetkým výsluch VFA, Kataríny Halaškovej, opätovne posúdiť nárok, a ak dospeje súd k záveru, že ide o spotrebiteľský spor, posúdiť spornú zmluvu o úvere z hľadiska ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Postup prvoinštančného súdu po vrátení veci 1.10. Mestský súd Bratislava IV predvolal strany na pojednávanie na 04.09.2024 s tým, že v zmysle pokynu odvolacieho súdu zaviazal žalobcu, aby zabezpečil na pojednávaní účasť svedkyne VFA Kataríny Halaškovej, ktorá v mene žalobcu zabezpečovala so žalovaným uzavretie predmetnej úverovej zmluvy, a žalovaného, aby zabezpečil na pojednávaní účasť svojho otca, ktorý mal potvrdiť, na aký účel si žalovaný bral úver. Rovnako tak súd stranám uviedol, že ak nevedia zabezpečiť účasť svedka, nech o tom bez zbytočného odkladu oboznámia súd. Uvedené bolo stranám doručené 03.07.2024 (č. l. 180 a 181). Žalobca až dňa 02.09.2024 vo večerných hodinách (č. l. 189), teda menej ako dva dni pred pojednávaním súdu oznámil, že žalobca nemá možnosť zabezpečiť účasť svedka - Kataríny Halaškovej na pojednávaní. 1.11. Súd na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil len právny zástupca žalovaného, ktorý sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo žalovaný nezabezpečil účasť svojho otca ako svedka, vydal tento rozsudok. 2. Identifikácia nesporných a sporných skutkových okolností 2.1. V zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd v odôvodnení rozsudku mimo iného uvedie tiež, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Súd má za to, že pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť úvah, ktorými sa súd pri rozhodovaní riadil, je vhodné najprv uviesť, ktoré skutočnosti považoval súd medzi stranami
za nesporné, ktoré za sporné, a až potom uviesť, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie. Nesporné skutkové okolnosti 2.2. Súd pri identifikácii nesporných skutočností vychádzal predovšetkým z § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a tiež z § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako nesporné považoval súd nasledovné skutočnosti: 2.3. Nebolo sporné, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere z 08.09.2015 s obsahom, aký bol priložený spolu so žalobou do spisu. Tiež nebolo sporné, aká suma bola žalovanému na základe tejto zmluvy v skutočnosti poskytnutá (3.000,- €), a aké splátky žalovaný uhrádzal za účelom úhrady úveru (viď platby žalovaného uvedené na č. l . 11). Tiež nebolo sporné, že žalobca zosplatnil zvyšok úveru ku dňu 17.12.2017 (č. l. 12), čo uviedol žalovaný v odpore, a tiež aj žalobca v replike. Sporné skutkové okolnosti 2.4. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako sporné považoval súd nasledovné skutočnosti: 2.5. Medzi stranami bolo sporné, na aký účel si bral žalovaný úver, a či konal pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere ako podnikateľ, alebo ako spotrebiteľ. 3. Posúdenie skutkového stavu Vykonané dokazovanie 3.1. Súd vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu, a to predovšetkým písomnými podaniami sporových strán, vrátane ich príloh. Vyhodnotenie nesporných skutkových okolností 3.2. Súd uvádza, že ohľadom nesporných skutkových okolnosti a zhodných tvrdení strán nevidel žiadny dôvod, aby mal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Preto za základ skutkového stavu považoval nesporné skutkové okolnosti v zmysle bodu Chyba! Nenašiel sa žiaden zdroj odkazov.. vyššie. Vyhodnotenie sporných skutkových okolností 3.3. Čo sa týka spornej skutočnosti, teda či si bral žalovaný úver ako podnikateľ alebo ako spotrebiteľ súd uvádza, že v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení, ktorým je súd viazaný, bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, aby tento preukázal, že žalovaný si úver nebral na spotrebiteľský účel. Všeobecný údaj v zmluve o revolvingovom úvere, že veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky na účely podnikateľskej činnosti, nie je sám o sebe postačujúci. A to ani vtedy, ak je v zmluve žalovaný ako dlžník uvedený s identifikačnými údajmi živnostníka. Žalobca po vrátení veci z odvolacieho súdu však žiadne tvrdenia, ani návrhy na vykonanie dokazovania neprodukoval, a preto toto dôkazné bremeno neuniesol. Z uvedeného má súd za to, že vo veci nebolo preukázané, že by si žalovaný bral úver na podnikateľský účel, a teda sa to má brať tak, že si ho zobral na spotrebiteľský účel. Nevykonané dokazovanie 3.4. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom VFA - Kataríny Halaškovej, nakoľko jej účasť na pojednávanie žalobca nezabezpečil. Súd považuje procesný postup žalobcu, že po dvoch mesiacoch, čo má vedomosť o svojej povinnosti zabezpečiť účasť svedka, a len necelé dva dni pred pojednávaním, oznámi súdu, že nemá možnosť zabezpečiť účasť svedka, za účelové zmarenie vykonania tohto dôkazu. Súd tento postup tak vyložil na ťarchu žalobcu, a tento dôkaz, ktorý by mohol preukazovať tvrdenia žalobcu, nevykonal. 3.5. Súd takisto nevykonal dokazovanie výsluchom otca žalovaného, ktorý jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil. Súd tento dôkaz nevykonal jednak z dôvodu, že by musel odročovať pojednávanie, a jednak aj z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, aby ten preukazoval, že účel úveru nebol spotrebiteľský.
4. Právny stav Relevantná právna úprava 4.1. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení k 08.09.2015, teda k dátumu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „OZ“): „(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Podľa § 100 OZ: „(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.“ Podľa § 101 OZ: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ Posúdenie právneho stavu 4.2. Súd vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu, a vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu (viď body 1.8. a 3.3.) považuje zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi stranami za spotrebiteľskú zmluvu. Tým pádom sa v zmysle § 52 ods. 2 OZ aj na otázku premlčania nepoužijú normy obchodného práva (ktoré stanovujú 4 ročnú premlčaciu dobu) ale ustanovenia OZ, ktoré stanovujú všeobecnú 3 ročnú premlčaciu dobu. 4.3. Žalobca svoje právo žiadať žalobou úhradu svojej pohľadávky voči žalovanému mohol na druhý deň po zosplatnení zvyšku úveru, teda už odo dňa 18.12.2017. K uplynutiu premlčacej doby by tak došlo k 18.12.2020. K tomu však treba pripočítať 35 dní v období od 27.03.2020 do 30.04.2020, kedy podľa zákona č. 62/2020 Z. z. premlčacie doby neplynuli, a tiež aj 41 dní v období od 19.01.2021 do 28.02.2021 podľa zákona č. 9/2021. Teda k uplynutiu premlčacej doby došlo v skutočnosti až 04.03.2021. Od 05.03.2021 bol tak nárok žalobcu premlčaný. 4.4. Žalobu však žalobca podal až dňa 10.11.2021. Žalobcov nárok tak bol premlčaný, a súd mu ho nemôže priznať. Z uvedeného dôvodu už bolo nadbytočné, aby sa súd zaoberal ďalšími dôvodmi, ktoré by mohli znamenať zamietnutie žaloby (napr. že úverová zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti, alebo že výška odplaty bola neprimerane vysoká). 5. Náhrada trov konania 5.1. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého prizná náhradu trov konania strane podľa jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalovaný vo veci v celom rozsahu
úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady následne po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).