Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 29C/54/2023 6123369002 07. 10. 2024 Mgr. Marián Baláž ECLI:SK:MSBA4:2024:6123369002.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 158,44 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 158,44 eura spolu s úrokom z omeškania 5,5% ročne zo sumy 158,44 eura od 04.08.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa osobitného predpisu, doručeným dňa 26.07.2023 Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 158,44 eura s príslušenstvom. Svoj nárok zdôvodnil tým, že dňa 23.04.2022 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D. XX, XXX XX D. (ďalej len „poškodená“), pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 258/2022 zo dňa 12.05.2022, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenej náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom náhradného vozidla trval od 12.05.2022 do 20.05.2022, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohla poškodená s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Uviedol, že poškodená nemala po dobu trvania nájmu k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre ňu nevyhnutný. Ďalej uviedol, že po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil poškodenej faktúru č. 2932022, splatnú dňa 04.06.2022 na sumu 1020,04 eura s DPH za 9 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla; vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma podľa žalobcu predstavuje náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že poškodená odplatne postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na neho, pričom započítaním pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s jeho pohľadávkou voči poškodenej vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2022 vznikla voči žalovanej pohľadávka
vo výške 1020,04 eura s DPH, ktorej postúpenie poškodená oznámila žalovanej. Žalobca žalovanú vyzval na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla; žalovaná mu dňa 22.07.2022 poskytla poistné plnenie vo výške 861,60 eur. Žalovaná podľa žalobcu postupovala v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Žalovaná mu neposkytla poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke na náhradu škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodenou po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej. Žalobca je preto aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy, predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovanej. Podľa žalobcu sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré bola povinná poskytnúť najneskôr do 03.08.2022 podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o PZP“), pričom šetrenie poistnej udalosti skončila dňa 19.07.2022 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Podľa žalobcu jeho aktívnu vecnú legitimáciu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax; poukázal na rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/24/2020, 14Cob/55/2019, 13Cob/49/2019, 9Co/300/2018 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017. V súvislosti s nájmom náhradného vozidla poškodenou žalobca taktiež poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Cob/134/2014 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/116/2018, v zmysle ktorých poškodená nemala povinnosť pri výbere náhradného vozidla v dôsledku poškodenia jej vlastného vozidla pri dopravnej nehode vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. Pre prípad vzniku pochybnosti ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na právny názor v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, v odôvodnení ktorého ústavný súd označil za neakceptovateľný skorší právny názor všeobecných súdov o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Podľa žalobcu sa tým súčasne zaujalo zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou EÚ. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 03.08.2023 platobný rozkaz č. 37Up/1267/2023, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 158,44 eura spolu s úrokom z omeškania 5,5% ročne zo sumy 158,44 eura od 04.08.2022 do zaplatenia. Žalovaná v podanom odpore zo dňa 18.08.2023 proti platobnému rozkazu, doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica v listinnej podobe, potvrdila, že jej žalobca dňa 27.05.2022 oznámil postúpenie pohľadávky zo svojho právneho predchodcu a zároveň si voči nej uplatnil nárok na náhradu nákladov za náhradné vozidlo vo výške 990,04 eura predstavujúcej nájomné za obdobie od 12.05.2022 do 20.05.2022, t.j. za 9 dní (9 x 110,- eur) a náklady na odovzdanie a pristavenie vozidla v sume 30,- eur, spolu 1020,04 eura. Žalovaná dňa 19.07.2022 ukončila prešetrovanie potrebné na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 861,60 eur za nájom vozidla počas doby 9 dní a s priznanou dennou sadzbou za prenájom vo výške 92,40 eur, na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v danom regióne a s ohľadom na typ poškodeného vozidla. Podľa žalovanej mala poškodená zapožičanú vyššiu kategóriu vozidla ako bolo poškodené vozidlo, preto žalobca účtoval neprimeranú dennú sadzbu nájomného. V súvislosti s primeranosťou uplatnených nákladov žalovaná poukázala na judikát R 7/1992, v zmysle ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Poukázala tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015, v zmysle ktorého: „rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. ... Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej, než je obvyklá potreba k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu a nie žalovanú stranu.“ z hľadiska rozsahu náhrady škody je potrebné skúmať, či a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Je povinnosťou žalobcu preukázať, či ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady. Žalobcom predložená faktúra č. 2932022, ktorou tento vyúčtoval dennú sadzbu za nájom vozidla vo výške 110,- eur uplatnený nárok žalobcu podľa žalovanej nepredstavuje, pretože faktúra predstavuje daňový doklad, a teda sumu v nej uvedenú nemožno stotožňovať so škodou, na
ktorej náhradu má nárok voči žalovanej ako poisťovateľovi poškodený, resp. žalobca. Žalovaná napokon v podanom odpore uviedla, že nie je v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia, pretože zákon o PZP v § 11 obsahuje ako lex specialis špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa. Žalovaná dňa 19.07.2022 ukončila prešetrovanie potrebné pre zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ktoré poskytla na účet žalobcu. Žalovaná si tak podľa svojho vyjadrenia v zákonnej lehote riadne splnila povinnosti podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, preto sa nemohla dostať do omeškania. Navrhla preto, aby po postúpení tejto veci príslušnému súdu tento podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania. 3. Z dôvodu podaného odporu žalovanou Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu túto vec postúpil tunajšiemu súdu. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že pokiaľ sa žalovaná odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, podľa jeho názoru účelovo skúmala vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného. Prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, pretože z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Postup žalovanej, ktorým bola ako primeraná výška denného nájomného stanovená práve suma 92,40 eur žalobca označil za svojvoľný a neopodstatnený. Výška denného nájmu sa odvíja napr. od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Preto bola v tomto prípade podľa žalobcu výška denného nájomného vozidla BMW 525 xDrive stanovená na sumu 110,- eur aj s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla poškodenej, ktorým bolo vozidlo zn. Toyota Rav4, teda SUV strednej triedy. Súdu predložil prehľad cien denného nájmu porovnateľných vozidiel v okrese Žilina od viacerých poskytovateľov tejto služby. Žalobca preto považuje ním účtovanú výšku denného nájomného v sume 110,-eur za primeranú a obvyklú, ktorá neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu podobných vozidiel v danom čase a mieste. Podľa žalobcu sa cenníky bežných autopožičovní odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť, na ako dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú svoje podnikateľské aktivity. Žalobca ale nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť dĺžku trvania opravy poškodeného vozidla. Žalovaná tak pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca a poškodený nevedia dobu nájmu presne ohraničiť, pretože táto sa odvíja od vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom, resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. Z judikatúry podľa žalobcu vyplýva, že poškodená nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mala po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (k tomu poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 27Cb/39/2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Cob/134/2014). Pokiaľ ide o námietky žalovanej ohľadne úrokov z omeškania, žalobca s nimi nesúhlasil a odkázal na svoju argumentáciu v návrhu na vydanie platobného rozkazu, keď mu podľa jeho vyjadrenia nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania, a to z dôvodu svojvoľného a nedôvodného krátenia poistného žalovanou. 4. Žalovaná vo vyjadrení v listinnej podobe, doručenom súdu dňa 24.11.2023 uviedla, že žalobca v neúnosnej miere parazituje na systéme PZP. S ohľadom na množstvo ním uvedeným sporom voči žalovanej a ostatným poisťovniam, žalobca podľa nej vykonáva zárobkovú v rozpore s dobrými mravmi. Konanie žalobcu podľa žalovanej zneužíva právo, najmä keď je vlastnícky prepojený s advokátmi, ktorými je zastúpený v prejednávanej veci; uvedené podľa nej ilustruje morálny kredit žalobcu. Podľa žalovanej je absolútne neprípustné, aby účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd boli čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom jednaní čerpané neboli, čo je nakoniec na príťaž všetkým poisteným. Žalobca podľa žalovanej v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal nevyhnutnosť doby nájmu na rámec žalovanou priznanej doby nájmu. Žalobca taktiež nikdy nepreukázal skutočnú úhradu nájomného za náhradné vozidlo; podľa žalovanej teda nevznikla skutočná škoda v majetkovej sfére poškodenej pred nehodou a po nehode. Podľa žalovanej podnikanie s poistnými udalosťami nemusí byť samo osebe nemravné, musí sa však diať v rámci férových pravidiel a nesmie byť namierené proti podstate inštitútu PZP, ktorý nie je určený na to, aby sa prostredníctvom systému PZP obchodovalo s fiktívnymi pohľadávkami na náhradu škody, čo je podľa žalovanej prípad pohľadávok
žalobcu. Žalovaná taktiež namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Poškodená bola dlžníkom žalobcu, preto nemohla so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky a jej uzatvorením nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu, pretože uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodená žalobcovi neuhradila a teda jej ako pohľadávka nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu žalovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky, keď z predloženej zmluvy vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najprv smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodenej a žalobcu. Ak teda poškodená nebola majiteľom pohľadávky voči žalovanej pred jej postúpením, nemohla túto pohľadávku postúpiť na žalobcu; žalovaná tak uvedený úkon považuje za absolútne neplatný v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“). Žalovaná opäť poukázala na judikát č. 7/1992, v zmysle ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Pritom podľa žalovanej zo žaloby a jej prílohy vyplýva, že žalobca nepreukázal, že ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodenej. Zo žalovanou predložených cenníkov vyplýva, že denná sadzba nájomného pri porovnateľnom vozidle k poškodenému vozidlu sa v danom regióne a čase pri období nájmu 9 dní pohybovala v rozmedzí od 46,- eur s DPH až do 77,- eur s DPH. V súvislosti s cenníkmi predloženými žalobcom uviedla, že žalobca sám vo svojom cenníku, ktorý je verejne dostupný, diferencuje a účtuje cenu za nájom podľa toho, či ide o nájom v rozsahu 1-10 dní, 11-20 dní, 21-30 dní a 31-60 dní, preto považuje jeho tvrdenia za účelové. Cenník City Rentals nemožno podľa nej akceptovať, pretože ide o cenníky z webovej stránky, na ktorej sa nenachádzajú bližšie kontakty na dané firmy, chýbajú identifikačné údaje uvedených firiem, zároveň absentuje akýkoľvek telefonický kontakt, resp. možnosť priameho objednania daného vozidla priamo na stránke tak, ako je to bežne dostupné na stránkach serióznych autopožičovní. Poukázala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Cb/33/2022, pričom v predmetom spore žalobca použil rovnakú argumentáciu ako v tomto konaní. Tak ako v prípade žalobcu, aj v spoločnosti PM-Garage, s.r.o., ktorá bola žalobcom v uvedenom konaní pred Okresným súdom Námestovo, vystupujú rovnakí konatelia aj spoločníci, pričom jeden z konateľov a spoločníkov je konateľom a spoločníkom za advokátsku kanceláriu právneho zástupcu žalobcu v tomto konaní. V ďalšom odkázala na časť odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Námestovo; tiež poukázala na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/34/2020. Napokon odkázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Co/319/2017, v zmysle odôvodnenia ktorého „bez zohľadnenia ďalších okolností nemožno vychádzať výlučne len z ceny, ktorú si požičovňa od poškodeného vyúčtovala za nájom motorového vozidla, resp. na ktorej sa s poškodeným dohodla. Pokiaľ by súdna prax pripustila iný názor, mohlo by dochádzať a nepochybne by aj dochádzalo k situáciám, že požičovne by v prípade zákazníkov - poškodených pri dopravnej nehode, za ktorých náhradu škody uhrádza poisťovňa škodcu, takúto prax mohli zneužiť tým, že za nájom náhradného motorového vozidla by požadovali nájomné na miestne pomery neobvykle vysoké.“ Ďalej uviedla, že pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, nezohľadňuje kontext pôvodného konania, v ktorom boli uvedené rozhodnutia vydané. Pri argumentácii akýmkoľvek súdnym rozhodnutím treba vždy jeho text vnímať v kontexte pôvodného konania, v ktorom bolo vydané. Pre naplnenie požiadaviek spravodlivého procesu preto musia byť porovnateľné prípady riadne skutkovo odlíšené a toto odlíšenie náležite odôvodnené, inak ide o svojvôľu pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia (žalovaná odkázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/25/2018). Napokon zotrvala na svojej argumentácii o nedôvodnosti požiadavky žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže nie je v omeškaní s poistným plnením; poukázala na právnu argumentáciu v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 567/2020, tiež II. ÚS 184/2019. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.10.2024 bez prítomnosti sporových strán. Na uvedenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 23.04.2022 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bola R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D. XX, XXX XX D. (t.j. poškodená). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodená nechala motorové vozidlo opraviť v autoservise AT a.s. C. (č.l. 12), keď v zmysle potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z predmetného autoservisu bolo vozidlo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 11.05.2022 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovanej dňa 20.05.2022 bolo vozidlo v ten istý deň odovzdané poškodenej. Dňa 12.05.2022 žalobca uzatvoril s poškodenou zmluvu o nájme č. 258/2022 (č.l. 9), na základe ktorej jej prenajal náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom trval od 12.05.2022 do 20.05.2022, pričom poškodená po túto dobu nemala k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutný (č.l. 11).
Faktúrou č. 2932022 zo dňa 20.05.2022 (č.l. 12a) so splatnosťou dňa 04.06.2022 žalobca fakturoval poškodenej za prenájom náhradného motorového vozidla sumu 1020,04 eura za 9 dní (9 x 110 eur), a tiež poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 eur vrátane DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2022 (č.l. 13) poškodená postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej, vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. 2932022. Poškodená oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky listom zo dňa 20.05.2022 (č.l. 14). Žalobca si listom zo dňa 20.05.2022 uplatnil u žalovanej náhradu škody z postúpenej pohľadávky v sume 1020,04 eura vrátane DPH (č.l. 15). Listom zo dňa 20.07.2022 (č.l. 16) žalovaná oznámila žalobcovi, že dňa 19.07.2022 ukončila šetrenie poistnej udalosti s tým, že sumu 861,60 eur ako priznanú primeranú cenu nájmu pre danú kategóriu v danom regióne, zaplatila na účet žalobcu dňa 22.07.2022 (č.l. 17). Z prehľadu cenníkov predložených žalovanou (č.l. 28-28rub) súd zistil, že na bližšie nešpecifikovanej webovej stránke je v ponuke nájom auta C. T E. 2,5 za cenu 80,- eur pri dobe trvania nájmu 2-3 dni, na webovej stránke MK Car je v ponuke na prenájom vozidlo Kia za cenu denného nájomného 67,- eur pri dobe trvania nájmu 2-3 dni a na bližšie nešpecifikovanej webovej stránke je v ponuke vozidlo Jeep Compass 2,0 CRD diesel za denné nájomné 55,- eur pri dobe trvania nájmu 1 deň. Z internetovej stránky Autopožičovňa MK car s.r.o. (č.l. 42) súd zistil, že denný nájom motorového vozidla KIA Sportage je vo výške 98,40 eur za jeden deň trvania nájmu, podľa cenovej ponuky spoločnosti Rai.sk (č.l. 42rub) predstavuje denné nájomné za prenájom vozidla Volkswagen Tiguan sumu vo výške od 105,- eur v prípade doby trvania nájmu 2-3 dni a podľa cenníka spoločnosti SetCar sk, a.s. (č.l. 37rub) predstavuje cena denného nájmu porovnateľného vozidla v kategórii SUV - stredná trieda, sumu 110,- eur pri dobe nájmu do 10 dní. Napokon z cenníka spoločnosti City Rentals (č.l. 40rub) súd zistil, že prenájom stredných SUV vozidiel stojí pri dobe trvania nájmu do 10 dní v rozmedzí od 173,- eur do 190,- eur (vrátane DPH). Z výpisu z obchodného registra spoločnosti POMO, s.r.o. získaného z internetu (č.l. 68, 69) súd zistil, že jedným z dvoch konateľov a spoločníkov v uvedenej spoločnosti je J. V., trvalé bydlisko V. XX, D.. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti, ktorá je právnym zástupcom žalobcu (č.l. 70, 71) súd zistil, že JUDr. J. V., trvalé bydlisko V. XX, D., je jedným z dvoch konateľov a spoločníkov v uvedenej spoločnosti. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti, ktorá je žalobcom (č.l. 72, 73) súd zistil, že uvedená spoločnosť má rovnakú vlastnícku štruktúru, ako spoločnosť POMO, s.r.o., teda J. V., trvalé bydlisko V. XX, D., je jedným z dvoch konateľov a spoločníkov v uvedenej spoločnosti. Napokon, z výpisu z obchodného registra spoločnosti PM-Garage, s.r.o. (č.l. 74, 75) súd zistil, že uvedená spoločnosť má rovnakú vlastnícku štruktúru, ako spoločnosť POMO, s.r.o. a žalobca, teda J. V., trvalé bydlisko V. XX, D., je jedným z dvoch konateľov a spoločníkov v uvedenej spoločnosti. 6. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 7. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 8. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať. 9. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 10. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 11. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
13. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 14. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 16. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 17. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 18. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 20. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd za preukázané, že dňa 23.04.2022 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bola poškodená. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Tým je v zmysle § 427 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1 zákona o PZP daná zodpovednosť, a zároveň pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomto konaní. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2022 poškodená postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej, vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. 2932022. Poškodená oznámila postúpenie svojej pohľadávky voči žalovanej na žalobcu listom zo dňa 20.05.2022 žalovanej. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s § 524 ods. 1, 2 OZ tak je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní. Žalovaná listom zo dňa 20.07.2022 oznámila žalobcovi, že dňa 19.07.2022 ukončila šetrenie poistnej udalosti a priznala žalobcovi sumu 861,60 eur za 9 dní zapožičania náhradného vozidla, pričom priznala nárok na zaplatenie ceny denného nájmu v sume 92,40 eura, ktorá podľa žalovanej predstavuje primeranú cenu nájmu pre danú kategóriu v danom regióne. 23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poškodená si na obdobie opravy svojho vozidla v autoservise, od 12.05.2022 do 20.05.2022, prenajala na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 258/2022 náhradné vozidlo od žalobcu na 9 dní. Poškodená počas tejto doby nemala k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutný, čo mal súd preukázané z čestného prehlásenia poškodenej. Medzi stranami sporu zostala sporná iba denná výška nájmu za náhradné vozidlo. Žalobca si vyúčtoval za 9 dní nájmu sumu 990,04 eura, vrátane DPH (91,67 eura bez DPH) denne a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur. Zodpovednosť žalovanej za škodu spočívajúcu v nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla nebola v konaní sporná,
keď samotná žalovaná už čiastočne žalobcovi z tohto dôvodu plnila, a to poukázaním sumy 961,60 eur na účet žalobcu za 9 dni nájmu náhradného vozidla. Žalovaná v oznámení o poistnom plnení zo dňa 20.07.2022 ako aj v odpore uviedla, že za primeraný denný nájom považuje 92,40 eur s DPH. Žalovaná nerozporovala poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, ktorý napokon žalobcovi aj zaplatila. Rozdiel medzi žalobcom požadovaným nárokom a plnením poskytnutým žalovanou je 158,44 eura, čo predstavuje 17,60 eur denne za nájom náhradného vozidla. Žalovaná krátenie denného nájmu zdôvodnila tým, že ňou poskytnuté poistné plnenie je primerané, a žalobcom požadované plnenie je neúmerne vysoké. Obe sporové strany predložili cenníky autopožičovní z miesta, kde došlo k prenájmu vozidla žalobcom poškodenej, teda porovnanie v obdobnej lokalite. Kým z cenníkov predložených žalobcom sa ceny vozidiel triedy stredné SUV, kam patrí poškodené vozidlo Toyota T a aj náhradné vozidlo, pohybovali v rozpätí od 98,40 eur s DPH do 110,- eur s DPH denne. Na cenník autopožičovne cityrentals súd neprihliadol, keďže v zhode s tvrdeniami žalovanej súd nezistil údaje príslušného prenajímateľa ponúkaných vozidiel. V súvislosti s cenníkmi predloženými žalovanou súd zistil, že cena denného nájmu motorových vozidiel sa pohybovala v rozmedzí od 55,- eur do 80,- eur. Pokiaľ ide o počet dní prenájmu, súd neprihliadol na námietku žalovanej týkajúcu sa dennej sadzby nájmu, ktorá sa so zvyšujúcim počtom dní nájmu znižuje. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že na začiatku nájmu nebolo možné zistiť presný počet dní nájmu, ktorý závisí od doby trvania opravy poškodeného vozidla v autoservise servise. Pretože oprava vozidla a aj nájom náhradného vozidla trval 9 dní, sú cenníky predložené žalobcom spôsobilé preukázať obvyklú výšku nájmu. Poškodená ani žalobca nevedeli vopred určiť dĺžku nájmu, keďže nevedeli dopredu určiť dobu, po ktorú bude poškodené vozidlo v autoservise za účelom opravy, a preto je opodstatnené tvrdenie žalobcu, že doba nájmu nebola, resp. nemohla byť vopred konkrétne dohodnutá, keďže doba užívania náhradného vozidla závisí od doby vykonania opravy. Je všeobecne známou skutočnosťou, že cena prenájmu v prípade vopred dojednaného dlhodobého prenájmu je nižšia, ako v prípade nájmu na 1 deň, avšak koniec nájmu vozidla bol viazaný až na moment skutočného vrátenia náhradného vozidla nájomcom, t.j. poškodenou, prenajímateľovi. 24. Podľa názoru súdu za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je preto nevyhnutné vychádzať z celého cenového pásma, teda najnižších, ale aj najvyšších cien, nepôjde o cenu priemernú. Žalobcom požadovaný denný nájom je vo výške 110,- eur s DPH denne, súd dospel k záveru, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že účtovaná výška denného nájmu je primeraná a obvyklá. Aj keď cenníky nájomného predložené žalovanou sú nižšie, ako denný nájom účtovaný žalobcom poškodenej, súd má aj s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov za to, že poškodená nie je povinná pri nájme náhradného vozidla vyhľadať najlacnejšiu alternatívu. Preto bol postup žalovanej, ktorá krátila poistné plnenie znížením denného nájmu nedôvodný. Poškodeného (teda aj poškodenú v prejednávanej veci) nemožno nútiť, aby v čase, keď sám ostal bez vlastného vozidla (bez vlastnej viny a v dôsledku konania inej osoby) prácne vyhľadával ponuky rôznych spoločnosti, ktoré by mu zapožičali vozidlo po dobu opravy jeho poškodeného vozidla. Zároveň v prípade uvedených cien, na ktoré žalovaná poukazuje, sú ceny denného nájomného odvodené od viacerých premenných (trvania doby nájmu, uhradenia zálohy a pod.). Súd má za to, že práve poškodená bola tým subjektom, ktorý bol poškodený na svojich právach a nemá žiadnu zákonnú ani morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu (t.j. žalovanú) najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla. Aj túto námietku žalovanej súd preto považuje za nedôvodnú. Žalovaná opakovane uvádzala, že jej povinnosťou je uhradiť iba nutné a účelne vynaložené prostriedky v súvislosti so vzniknutou škodou. Súd v tejto súvislosti uvádza, že aj v zmysle ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 27Cb/39/2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/134/2014 zo dňa 05.05.2015): „Skutočnou škodu je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu... .“ 25. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodená mala prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jej vozidla, v dôsledku čoho je jej nárok voči žalovanej oprávnený. Súd súhlasí s tvrdením žalovanej, že musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd v posudzovanom prípade dospel k záveru, že išlo o náklady nutne, účelne a v primeranej výške vynaložené. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorové vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, zavinenej klientom žalovanej, bola podľa názoru súdu žalobcom v tomto konaní preukázaná. Poškodená, t.j. právny predchodca žalobcu, z dôvodu škodovej udalosti
nemohla svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečila náhradné vozidlo, preto sú dôvodné aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovanej. Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohla používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodenej ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, že k zaplateniu nájomného nedošlo. Je nepochybné, že poškodená v rozhodnom čase užívala motorové vozidlo tretej osoby (žalobcu), za ktoré bola povinná zaplatiť dohodnuté nájomné. Jedným zo zákonných (zákonom aprobovaných) dôvodov zániku záväzku je zánik v dôsledku započítania. Pohľadávky, ktoré boli započítané v posudzovanom prípade, t.j. pohľadávka žalobcu na zaplatenie nájomného voči poškodenej a pohľadávka poškodenej voči žalobcovi na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky voči žalovanej, predstavujú vzájomné pohľadávky žalobcu a poškodenej, ktoré zanikli v rozsahu, v akom sa kryjú. Súd ďalej uvádza, že postúpiť možno aj pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 8/2007), pričom v zmysle ustálenej judikatúry: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby, ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/2001). Žalobca teda ako aktívne vecne legitimovaný subjekt v tomto konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody voči žalovanej. Je pritom nesporné, že pôvod nároku žalobcu, ktorý je uplatnený v tomto konaní, vyplýva z nároku poškodenej voči škodcovi na náhradu nákladov na užívanie náhradného vozidla, ktoré bola žalovaná, u ktorej bolo v rozhodnom čase poistené motorové vozidlo škodcu, ako povinný subjekt povinná uhradiť. Súd napokon uvádza, že napriek tomu, že žalovaná v priebehu konania spochybňovala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, sama žalobcovi čiastočne plnila z rovnakých dôvodov, ktoré žalobca označil v tomto konaní; súd preto uvádza, že tvrdenia žalovanej sú účelové. 26. K posúdeniu dôvodnosti nároku žalobcom uplatneného nároku súd uvádza, že je potrebné akcentovať, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok (pozri bod 24. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024) 27. Účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona o PZP je poskytnutie právnej ochrany poškodeného pred škodovými následkami, zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon o PZP zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a tiež tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o PZP, ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“ (pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024). Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...) 28. V súvislosti s námietkou žalovanej ohľadne údajného parazitovania žalobcu na systéme povinného zmluvného poistenia súd uvádza, že túto považuje za účelovú a nedôvodnú. Okolnosť, že žalobca žaluje poisťovne v množstve sporov nemožno považovať za protiprávnu ani rozpornú s dobrými mravmi. Súdy sú povinné v každom jednom konaní posudzovať dôvodnosť uplatňovaných nárokov a rozhodnúť o nich, a takýmto spôsobom postupoval súd aj v tomto konkrétnom konaní. Ani prípadná majetková účasť právnych zástupcov v ďalších podnikateľských subjektoch nie je v rozpore s dobrými mravmi, ale predstavuje vyjadrenie ústavnej zásady vyjadrenej v článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V posudzovanom prípade súd nezistil, že by žalobca uplatnil voči žalovanej nedôvodný nárok. V prípade, že by súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku, vysporiadal by sa s tým vo výroku svojho rozhodnutia. 29. Súd s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť nároku na úhradu účelných a primeraných nákladov na nájom vozidla na 9 dní od 12.05.2022 do 20.05.2022 vo výške 110,- eur s DPH denne, preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 158,44 eura ako rozdielu nárokovanej sumy 1020,04 eura a žalovanou poskytnutého plnenia v sume 861,60 eura. 30. Súd taktiež priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 158,44 eura od 04.08.2022 do zaplatenia, pretože tento bol uplatnený v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP, keďže žalovaná sa so splnením svojej povinnosti plniť žalobcovi dostala do omeškania. Za prvý deň omeškania žalovanej súd v súlade so žalobou určil deň nasledujúci po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovanou v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP, ktoré bolo skončené dňa 19.07.2022. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej, že žalovaná sa nedostala do omeškania, keďže si splnila povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody v čo najkratšom čase. Nebolo by preto spravodlivé, aby žalovaná (poisťovňa) zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie preniesla na poškodenú resp. žalobcu ako právneho nástupcu poškodenej. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania, od 04.08.2022 tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.