Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-18C/62/2020 1120216876 20. 10. 2025 JUDr. Martin Truchlý ECLI:SK:MSBA4:2025:1120216876.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Martinom Truchlým, v sporovej veci žalobcu: T. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X. XXX XX, Q. O., zastúpený: JUDr. Martin Bicko, advokát, so sídlom Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 24.07.2020 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy XXX.XXX eur, a to titulom náhrady škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. XXX/XXXX Z.z.“). Podanú žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom E. súdu F. zo dňa XX.XX.XXXX spis. zn. XT/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom O. (ďalej aj ako „O.“) zo dňa XX.XX.XXXX spis. zn. XXToXX/XXXX bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa §. XXX S. N.. Za uvedený skutok mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní X rokov. P. uviedol že uznesením E. spis. zn. XS./XX/XXXX bol sudcom pre prípravné konanie vzatý do väzby s tým, že lehota väzby začala plynúť dňa XX.XX.XXXX. Žalobca ďalej tvrdil, že voči predmetnému oslobodzujúcemu rozsudku podal prokurátor E. prokuratúry F. dňa XX.XX.XXXX odvolanie. Taktiež uviedol, že uznesením O. č. k. XXTo/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo odvolanie okresného prokurátora zamietnuté, pretože nebolo dôvodné. Žalobca mal za to, že v posudzovanej veci je nepochybné, že došlo k zásahu do jeho základných práv. V ďalšej časti žaloby žalobca poukazoval na to ako negatívne vplýval výkon väzby na jeho rodinný a profesijný život, či na uskutočňovanie zárobkovej činnosti. Taktiež sa vyjadril k porušeniu jeho práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti a obmedzeniu slobody pohybu a práva na súkromie. Vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy za jeden deň väzby žalobca odkázal na viaceré rozhodnutia B. súdu pre ľudské práva, rozhodnutia slovenských súdov a odkázal aj na judikatúru A.. Mal za to, že vzhľadom na závažnosť a intenzitu porušenia jeho práv pri výkone väzby a výkone trestu, by mala primeraná výška náhrady nemajetkovej ujmy predstavovať sumu XXX eur za X deň strávený v cele, teda celkovo sumu XXX.XXX eur. Za účelom preukázania tvrdených skutočností, žiadal žalobca pripojiť spis E. súdu F. W. spis. zn. XT/ XXX/XXXX, spis P. (ďalej aj ako „P.“) č. XXXXX/XXXX/XXX a lekársku anamnézu od Zboru väzenskej a justičnej stráže. 2. Dňa 15.07.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe. Uviedla, že dňa 07.10.2019 jej bolo doručené podanie žalobcu zo dňa 03.10.2019, ktorým žiadal v intenciách
zákona č. XXX/XXXX Z.z. nemajetkovú ujmu v sume XXX.XXX eur. Nakoľko predmetné podanie neobsahovalo všetky zákonné náležitosti, vyzvala žalovaná právneho zástupcu žalobcu na doplnenie podania, respektíve na odstránenie jeho nedostatkov a zároveň ho poučila o tom ako je potrebné predmetné podanie doplniť a taktiež o následkoch spojených s nedoplnením predmetného podania. V nadväznosti na uvedenú výzvu žalovanej, právny zástupca žalobcu doručil žalovanej výlučne fotokópiu splnomocnenia, a preto žalovaná v zmysle § XX ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. na podanie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX neprihliadala. Žalovaná ďalej tvrdila, že zo skutkových okolností trestného konania vedeného voči žalobcovi pod spis. zn. XT/XXX/XXXX vyplýva, že predmetné trestné konanie skončilo právoplatným odsúdením žalobcu, a to rozsudkom E. súdu F. W. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XT/XXX/XXXX - XXX v spojení s rozsudkom O. súdu v S. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXTo/XX/XXXX-XXX. Žalobca bol právoplatne odsúdený k trestu odňatia slobody na X rokov a bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Žalovaná mala za to, že v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. vzniká právo na náhradu škody z titulu rozhodnutia o väzbe výlučne v prípade, ak trestné konanie skončilo meritórne rozhodnutím v prospech obvineného, resp. obžalovaného. Nevyhnutným predpokladom pre vznik práva na náhradu škody z titulu rozhodnutia o väzbe je skutočnosť, že dotknuté trestné stíhanie bolo voči obvinenému/ obžalovanému zastavené alebo bol žalobca oslobodený spod obžaloby, prípadne vec postúpená inému orgánu. V predmetnom prípade nie je splnený primárny predpoklad pre vznik práva na náhradu škody (vrátane nemajetkovej ujmy) z titulu rozhodnutia o väzbe, a to existencia meritórneho rozhodnutia v prospech žalobcu. Žalovaná taktiež uviedla, že nie sú pravdivé zmätočné a zavádzajúce tvrdenia žalobcu v podanej žalobe o tom, že by bol v dotknutom trestnom konaní spis. zn. XT/XXX/XXXX vydaný oslobodzujúci rozsudok. Vo vzťahu k existencii nemajetkovej ujmy a jej výške žalovaná konštatovala, že v zmysle zásady kontradiktórnosti je žalobca povinný vznik nemajetkovej ujmy aj bezpečne preukázať. Uviedla, že tvrdenia žalobcu o údajnom zásahu rozhodnutia o väzbe do jeho rodinného/intímneho života vyznievajú absurdne, keďže žalobca bol právoplatne odsúdený za T.. Nemôže preto obstáť tvrdenie žalobcu o údajnom zásahu do jeho osobnostných práv v dôsledku namietaného rozhodnutia o väzbe, ale naopak v právoplatne uloženom treste sa odráža morálne odsúdenie žalobcu spoločnosťou. Vo vzťahu k výške náhrady za domnelú nemajetkovú ujmu žalobcu žalovaná uviedla, že táto viac ako X násobne prevyšuje celkovú sumu, ktorú je možné priznať ako odškodnenie za ublíženie na zdraví, ťažkú ujmu na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie spôsobené trestným činom. V závere svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody je nevyhnutné okrem existencie niektorého zo zásahu podľa §.. a vzniku škody, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Z dôvodu, že v prípade žalobcu neexistuje spôsobilý titul pre uplatnenie práva na náhradu škody (vrátane nemajetkovej ujmy) ako aj nemajetková ujma (škoda), žalovaná mala za to, že v prejednávanej veci nie je možné dospieť ani k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím o väzbe a nemajetkovou ujmou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. 3. Vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa XX.XX.XXXX spolu s uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol vyzvaný, aby sa k predmetnému vyjadreniu žalovanej vyjadril v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia. K predmetnému vyjadreniu sa žalobca nevyjadril. 4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávania na deň XX.XX.XXXX, na ktoré predvolal obe sporové strany. Predvolanie na termín pojednávania bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa XX.XX.XXXX zástupcovi žalovanej dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX doručil právny zástupca žalobcu súdu žiadosť o odročenie pojednávania. Ako dôvod odročenia pojednávania uviedol, že mu bolo klientom oznámené, že trpí sklerózou multiplex a jeho stav mu momentálne nedovoľuje pricestovať. Taktiež podotkol, že nakoľko klient nevie plynulo po slovensky, bude potrebné pribrať do konania tlmočníka. Listom zo dňa XX.XX.XXXX súd právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyhovené nebolo a pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX nebude odročené. A to z dôvodu, že súd priamo osobu žalobcu na termín pojednávania ani nepredvolával, keď mal za to, že jeho osobná účasť na pojednávaní nie je potrebná. Zároveň súd dodal, že hoci právny zástupca žalobcu v žiadosti o odročenie pojednávania tvrdil, že jeho klient trpí vážnym ochorením, tieto skutočnosti súdu nijako nepreukázal. Dňa XX.XX.XXXX bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.
Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zástupca žalovanej uviedol, že u žalobcu absentuje spôsobilý titul. Žalobca bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody na X rokov rozsudkom E. súdu v F. W. v spojení s rozsudkom O. súdu v S.. Ďalej mal za to, že neboli splnené podmienky podľa §.. X N. Keďže nebola splnená ani prvá podmienka existencia nezákonného rozhodnutia, nárok nevznikol. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme doplnil, že nebola preukázaná. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, ktoré neuniesol. Mal za to, že uplatnená nemajetková ujma je neprimerane vysoká. Žiadal žalobu zamietnuť. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín z pripojeného trestného spisu E. súdu F. W. spis. zn. XT/XXX/XXXX, ktorý navrhol ako dôkaz žalobca, a to uznesenie E. súdu F. W. spis. zn. XTp/ XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX trestného spisu), rozsudok E. súdu F. W. spis. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX trestného spisu), rozsudok O. súdu v S. spis. zn. XXTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX tH.). Súd taktiež vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín zo spisu P. č. XXXXX/XXXX/XXX, a to žiadosť zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 15 a nasl. zákona č. XXX/XXXX Z.z. o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (č. l. XX), list zo dňa XX.XX.XXXX označený ako „výzva od P. pre žalobcu“ (č. l. XX) a list zo dňa XX.XX.XXXX označený ako „oznámenie k podaniu zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX),“ pričom zistil nasledovný skutkový stav: Z uznesenia E. súdu F. W. spis. zn. XTp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obvinený T. L. W., nar. XX.XX.XXXX (žalobca) bol vo veci obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §. zákona dňa XX. P. XXXX o XX:XX vzatý do väzby, ktorú vykonával v R. na výkon väzby P. N.. Súd zároveň rozhodol o tom, že podľa §.) S. poriadku sa nenahrádza väzba obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Z rozsudku E. súdu F. W. spis. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný T. L. W., nar. XX.XX.XXXX (žalobca) bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 S. zákona. Zato bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní X rokov nepodmienečne. Žalobca bol zaradený pre výkon tohto trestu do nápravnovýchovného ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bol uložený ochranný dohľad na U.B.. Z rozsudku O. súdu v S. spis. zn. XXTE./XX/XXXX vyplýva, že na základe odvolania podaného prokurátorom i obžalovaným bol zrušený napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a ochrannom dohľade. O. súd v S. rozhodol, že obžalovaný sa odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa §. k trestu odňatia slobody na X rokov. Obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu X. stráženia a zároveň uložil obžalovanému ochranný dohľad A.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX požiadal žalobca v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Z jej obsahu vyplýva, že sú v nej obsiahnuté identické tvrdenia ako v podanej žalobe, a to tak vo vzťahu k titulu pre vznik práva na náhradu škody, ako aj vo vzťahu k určeniu výšky nemajetkovej ujmy a taktiež vo vzťahu k jednotlivým porušeniam žalobcových práv. Žalobca v nej uviedol, že rozsudkom E. spis. zn. XT/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom O. spis. zn. XXTE.XX/XXXX bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu. Ďalej uviedol že uznesením E. spis. zn. XS./XX/XXXX bol sudcom pre prípravné konanie vzatý do väzby. Žalobca rovnako ako v podanej žalobe tvrdil, že voči predmetnému oslobodzujúcemu rozsudku podal prokurátor dňa XX.XX.XXXX odvolanie, ktoré bolo uznesením O. č. k. XXTo/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietnuté, pretože nebolo dôvodné. Z listu žalovanej zo dňa 14.10.2019 označeného ako „žiadosť o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - výzva“ vyplýva, že žalovaná v reakcii na doručenie žalobcovho návrhu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody žalobcu vyzvala na presné označenie rozhodnutí s dátumom ich vydania a spisovou značkou, od ktorých odvíja uplatnený nárok na náhradu škody, aby presne identifikoval orgán verejnej moci a taktiež ho vyzvala na doloženie plnej moci. Z listu žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX označeného ako „oznámenie k podaniu zo dňa XX.XX.XXXX“ vyplýva, že žalobca v reakcii na výzvu žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX nedoplnil svoje podanie ktorým
žiadal o predbežné prerokovanie svojho nároku. Žalovanej iba doručil fotokópiu plnej moci zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná taktiež informovala žalobcu v zmysle §. o tom, že príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku X a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti. 6. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne: Podľa §., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku X sa nemožno zbaviť. Podľa §. citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §., koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa §. citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa §. citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku X možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa §. citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu. Podľa §. citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná v celom rozsahu, a preto je potrebné ju zamietnuť. 8. Na úvod súd konštatuje, že prvotným predpokladom, ktorý je nevyhnutným na uplatnenie nároku na náhradu škody, za ktorú zodpovedá štát, v konaní pred súdom, je potreba predbežného prerokovania nároku subjektom, ktorý poškodený označil ako zodpovedný subjekt za spôsobenú škodu. Jedine za predpokladu, že nárok bol orgánom predbežne prerokovaný a príslušný orgán oznámi poškodenému, že jeho nárok neuspokojí, až následne sa môže poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde, a to len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. V prípade absencie (nepodania) takej žiadosti o predbežné prerokovanie, sa nejedná teda o procesný nedostatok podmienky konania, ktorá by bránila súdu konať, ale o nesplnenie obligatórnej zákonnej hmotnoprávnej podmienky v zmysle osobitného citovaného zákona, ktorá bráni súdu vec posúdiť z hľadiska opodstatnenosti žaloby, a ktorú zákon prísne vyžaduje jednak z dôvodu zachovania istej postupnosti krokov a možnosti prípadného zmierlivého vyriešenia veci, a jednak jej splnenie je
nevyhnutné aj s prihliadnutím na §. X citovaného zákona z dôvodu určenia rozsahu škody, pretože domáhať sa náhrady škody na súde možno len v rozsahu prerokovanom s príslušným orgánom. Z vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, že hoci žalobca doručil žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, táto neobsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná vyzvala žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, a to doplnením presného označenia rozhodnutí, od ktorých odvíja uplatnený nárok na náhradu škody a presným identifikovaním orgánu verejnej moci, ktorý mal vydať predmetné rozhodnutia. Nakoľko žalobca uvedené nedostatky neodstránil v lehote XX dní odo dňa doručenia výzvy, žalovaná upovedomila žalobcu, že v zmysle §.. na takúto žiadosť neprihliada. Znamená to, že v tomto prípade hneď prvá zákonná podmienka pre uplatnenie nároku, na náhradu škody na súde v danej veci zo strany žalobcu v čase podania žaloby splnená nebola. 9. Odhliadnuc od vyššie uvedeného záveru, súd konštatuje, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. vyžaduje na priznanie nároku na náhradu škody kumulatívne splnenie troch podmienok a to, existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existenciu škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Zároveň zákon č. XXX/XXXX Z.z. ustanovuje, že zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil štát pri výkone verejnej moci je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, t.j. je daná bez ohľadu na zavinenie a možnosti liberácie, ktorej sa v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok, nemožno voči poškodenému subjektu zbaviť. V danom prípade musel súd v prvom rade ustáliť právnu kvalifikáciu nároku žalobcu, keďže žalobca túto kvalifikáciu v žalobe priamo neuviedol. Z obsahu žaloby však vyplývalo, že ide o nároky uplatnené tak z nezákonného rozhodnutia o väzbe, ako aj z nezákonných rozsudkov E. súdu F. W. a O. súdu v S., keď v podanej žalobe žalobca uvádzal, že výkonom väzby a výkonom trestu došlo k zásahu do jeho základných práv. Žalobca teda odvodzoval svoj uplatnený nárok z rozsudkov OS PB a KS TN, ktorými bol uznaný za vinného a taktiež z rozhodnutia, ktorým bol žalobca vzatý do väzby. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nezákonnými rozhodnutiami orgánmi verejnej moci, je jeho dôkazným bremenom v konaní preukázať predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorými sú: - nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, - existencia škody, - príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a škodou. 10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť výkonom väzby a výkonom trestu. V prípade škody uplatnenej titulom nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci je podmienkou zmena alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť (resp. rozhodnutie súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby). Otázku nezákonnosti rozhodnutia pritom nemožno v spore o náhradu škody posudzovať ani ako predbežnú a súd vychádza len z toho, či rozhodnutie bolo v konaní zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku. V prípade škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má právo na jej náhradu ten, kto bol vzatý do väzba, avšak len v prípade, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, bol oslobodený spod obžaloby alebo vec bola postúpená inému orgánu. Uvedené je prvotným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku v konaní pred súdom. V danom prípade nebol splnený už prvotný predpoklad, keďže z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca bol rozsudkom E. súdu F. W. zo dňa XX.XX.XXXX spis. zn. XT/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom O. súdu v S. zo dňa XX.XX.XXXX spis. zn. XXTo/XX/XXXX uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa §.. H. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalobca ani len netvrdil, žeby vo veci bol podaný mimoriadny opravný prostriedok, a žeby došlo k zmene alebo zrušeniu rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Rovnako pre prípad rozhodnutia Okresného súdu v F., ktorým bol žalobca vzatý do väzby platí, že v danom prípade nedošlo k zastaveniu trestného stíhania, nedošlo k oslobodeniu obžalovaného (žalobcu) spod obžaloby a rovnako nedošlo k postúpeniu veci inému orgánu. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vzniká právo na náhradu škody (vrátane nemajetkovej ujmy) z titulu rozhodnutia o väzbe výlučne v prípade, ak trestné konanie skončilo meritórne rozhodnutím v prospech obvineného resp. obžalovaného. V danom prípade však trestné konanie vedené voči žalobcovi pod spisovou značkou XT/R./R. skončilo právoplatným odsúdením žalobcu, a to rozsudkom Okresného súdu F. W. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XT/XXX/XXXX - XXX v spojení s rozsudkom O. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXTo/XX/XXXX - XXX, ktorým bol žalobca právoplatne odsúdený k trestu odňatia slobody na X rokov a zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd dodáva že z pripojeného trestného spisu spisová značka XT/XXX/XXXX neboli preukázané žalobcom tvrdené skutočnosti o tom, že bol vo veci vydaný oslobodzujúci rozsudok. 11. Je výhradne povinnosťou žalobcu ako poškodeného v takomto konaní preukázať súčasnú existenciu troch základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to 1. existenciu nezákonného rozhodnutia, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci neboli naplnené súčasne všetky predpoklady pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu. Vzhľadom k tomu, že nebol naplnený už prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona č. XXX/XXXX Z. z., a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia, zodpovednosť štátu v danom prípade nevznikla a súd už ďalej neskúmal otázku existencie škody a príčinnej súvislosti pre jej nadbytočnosť. 12. Súd nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie vyžiadaním lekárskej anamnézy od Zboru väzenskej a justičnej stráže, nakoľko tento dôkaz smeroval k preukazovaniu škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku obmedzenia osobnej slobody väzbou. Ako súd skonštatoval vyššie, v predmetnom prípade nemal preukázanú ani len existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci ako prvej z troch kumulatívnych podmienok potrebných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, a teda by bolo takéto dokazovanie nadbytočné. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanej nepriznal (R XX/XXXX), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by jej v tomto konaní súdne trovy alebo trovy právneho zastúpenia vôbec vznikli. A napokon, žalovaná priznanie náhrady trov konania nežiadala. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).