Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-11C/9/2022 z 9. 5. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava IV B1-11C/9/2022 1122201458 09. 05. 2025 JUDr. Martina Líšková ECLI:SK:MSBA4:2025:1122201458.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Milanom Fulcom, advokátom, Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 481, o zaplatenie 11.274,87 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom náhrady majetkovej škody sumu 2.160,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.160,66 eur od 17.09.2020 do zaplatenia, a titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 9.000,- eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a . III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% z priznanej sumy, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.02.2022, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.02.2022 (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV), domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 11.274,87 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z."), pozostávajúcej z náhrady majetkovej škody v sume 2.274,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.274,87 eur od 17.09.2020 do zaplatenia, predstavujúcej vynaložené trovy obhajoby (1.419,73 eur) a trovy dôkazov (855,14 eur /trovy Znaleckého posudku č. 90/14 vypracovaného prof. MUDr. Jozefom Lohnertom, CSc. v sume 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 vypracovaného Ing. Elenou Kobliškovou v sume 566,96 eur/), ktoré žalobca vynaložil na svoju obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, a z náhrady nemajetkovej ujmy v sume 9.000,00 eur. Žalobca tvrdil, že škoda mu bola spôsobená nezákonným Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Toto rozhodnutie sa stalo nezákonným dňa 21.02.2019, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I pre predmetný prečin. V príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím mu vznikla škoda, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia - obhajoby a trov dôkazov, ktoré žalobca vynaložil na svoju obhajobu v trestnom konaní, v sume 2.274,87 eur

(vyčíslené v žalobe a preukázané prílohami k žalobe), a z nemajetkovej ujmy v celkovej sume 9.000,00 eur. Nemajetkovú ujmu žalobca vyčíslil v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. s prihliadnutím na jeho osobu a jeho doterajší život (žalobca pred vydaním nezákonného rozhodnutia nebol nikdy trestne stíhaný a viedol bezúhonný občiansky a rodinný život), ako aj s ohľadom na závažnosť spočívajúcu v tom, že bol takmer 6 rokov len na základe tvrdenia poškodenej stíhaný v trestnom konaní, v ktorom orgány činné v trestnom konaní úplne rezignovali na svoju zákonnú povinnosť zisťovať skutkový stav objektívne a bez toho, aby tu neboli žiadne dôvody na pochybnosti, a taktiež vzhľadom na závažnosť následkov, ktoré mu následkom nezákonného rozhodnutia vznikli v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení (žalobca bol počas svojho trestného stíhania v neustálom strese, stratil vieru v právny štát, ktorý ho vie účinne ochrániť pred nedôvodným obvinením z trestnej činnosti, v dôsledku čoho sa nevedel plnohodnotne venovať svojmu súkromiu a ani profesionálnemu životu). S poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej patrí osobe za každý jeden rok konania, ktoré trpí zbytočnými prieťahmi, primerané zadosťučinenie 1.500,- eur, mal žalobca za to, že v prípade, ak takáto náhrada patrí osobe, ktorej konanie bolo postihnuté zbytočnými prieťahmi, o to viac musí patriť osobe, voči ktorej bolo vedené trestné stíhanie, ktoré vedené vôbec byť nemalo. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu. Pokladajúc za splnené všetky tri zákonné podmienky na priznanie žalovanej náhrady škody (existencia nezákonného rozhodnutia, spôsobená škoda a vzťah príčiny a následku medzi nezákonným rozhodnutím a spôsobenou škodou), žiadal žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 2. Žalovaný, zastúpený Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, sa k žalobe vyjadril vo Vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 06.12.2022, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 06.12.2022, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný nerozporoval titul, z ktorého je náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy uplatňovaná, tvrdil nepreukázanie nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur a nepreukázanie, pre absenciu dokladu o úhrade, ani majetkovej škody, a ak by aj bola preukázaná, vznikol by žalobcovi nárok na náhradu majetkovej škody v sume 2.160,66 eur [v porovnaní so žalobcom uplatnenou sumou 2.274,87 eur, predstavuje rozdiel sumu 114,21 eur: finančné prostriedky, ktoré žalobca vynaložil na obhajobu v trestnom konaní 1.305,52 eur (namiesto žalobcom uplatnených 1.419,73 eur) + 855,14 eur ako trovy dokazovania (trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., G.: 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Eleny Kobliškovej: 566,96 eur)]. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody namietal správnosť určenia výpočtového základu, použitého na výpočet odmeny advokáta. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu a pripojením súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/51/2013. Pre prípad, že súd žalobe v niektorej časti vyhovie, žiadal žalovaný, s poukazom na § 232 ods. 3 veta druhá CSP, aby súd určil na plnenie 30-dňovú lehotu dôvodiac tým, že vo všeobecnej 3-dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku žalovaný nevie zabezpečiť plnenie z dôvodu schvaľovacieho procesu úhrady a z dôvodu administratívno-časovej náročnosti tohto procesu. 3. Žalobca v replike, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.03.2023, považujúc žalovaným vznesené námietky voči žalobe za nedôvodné, zotrval na žalobe žiadajúc jej v plnom rozsahu vyhovieť. 4. Na repliku žalobcu žalovaný už nereagoval duplikou. 5. Advokát žalobcu vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 30.01.2025 zotrval na žalobe a replike. Nad ich rámec sa vyjadril k argumentácii žalovaného o riadnom vykonaní trestného konania vedeného voči žalobcovi tak, že žalobca už v žalobe poukázal na to, a potvrdzujú to aj listinné dôkazy, ktoré predložil, že od začiatku sa domáhal, aby orgány činné v trestnom konaní vykonali znalecké dokazovanie, ktorým by bola zodpovedaná odborná otázka, aký bol mechanizmus nehodovej udalosti a aký bol mechanizmus, ktorý viedol k zraneniu poškodenej. Žalobca sa tohto znaleckého dokazovania domáhal z dôvodu, že jeho obvinenie stálo len na tvrdení poškodenej, ktoré nepodporoval žiadny iný dôkaz. Napriek tomu orgány činné v trestnom konaní takéto znalecké dokazovanie nevykonali a prokurátor podal na žalobcu obžalobu len na základe tvrdenia poškodenej. Tým orgány činné v trestnom konaní porušili zákonnú povinnosť postupovať tak, aby zistili skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu potrebnom pre ich rozhodnutie, a vykonávať dôkazy v tomto smere bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného, v tomto prípade žalobcu. Táto zákonná povinnosť vyplýva priamo z § 2 ods. 10 Trestného poriadku. V dôsledku rezignácie orgánov činných v trestnom konaní na túto zákonnú povinnosť, bolo celé znalecké dokazovanie prenesené na súd, v dôsledku čoho sa konanie vedené proti žalobcovi zbytočne predĺžilo. Zo znaleckého dokazovania, ktoré

následne vykonal súd vyplynuli skutkové závery, že: 1. Ani jeden z vypracovaných znaleckých posudkov nepreukazuje, že skutok spáchal žalobca. Ide o skutkový záver Okresného súdu Bratislava I; 2. na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané ani len to, či vôbec došlo ku kontaktu vozu poškodenej s vozidlom žalobcu. Ide o skutkový záver odvolacieho súdu, ktorý žalobca citoval v bode 9. svojej žaloby. Inými slovami povedané, ak by si orgány činné v trestnom konaní boli splnili svoju zákonnú povinnosť podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, mohli k týmto skutkovým záverom dospieť už po začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku a ešte predtým, ako žalobcovi podľa § 506 Trestného poriadku vzniesli obvinenie. Ak by tak urobili, žalobca by nemusel byť vôbec trestne stíhaný. Podľa advokáta žalobcu je práve táto skutočnosť určujúcou pre vyčíslenie uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. Advokát žalobcu tiež zopakoval, že nemajetková ujma sa nepreukazuje dôkazmi, keďže vzniká samotným zásahom, ktorý bol spôsobený poškodenému nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Určenie nemajetkovej ujmy je vecou voľnej, avšak odôvodnenej úvahy súdu, ktorý na základe tvrdení žalobcu podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. zváži, či okolnosti, ktoré boli spôsobené, sú takého charakteru, že si vyžadujú aj priznanie satisfakcie vo forme náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca predložil súdu opis okolností, ktoré potvrdzujú ním uvádzaný priebeh trestného konania a spôsob, akým voči nemu orgány činné v trestnom konaní v tomto konaní postupovali. Bude preto už len vecou úvahy súdu, ako tieto okolnosti vyhodnotí, či prizná žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy a v akej výške vzhľadom na predmetné okolnosti. Žalobca nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (žalobca netrval na návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu, obsiahnutom v žalobe). V záverečnej reči zotrval advokát žalobcu na písomných vyjadreniach obsiahnutých v žalobe a v replike a na ústnom vyjadrení advokáta žalobcu na pojednávaní, navrhujúc žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 6. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 30.01.2025 zotrval na vyjadrení k žalobe žiadajúc žalobu zamietnuť a neuplatňujúc si trovy konania. Nad jeho rámec uviedol, že vo vzťahu k nemajetkovej ujme považuje nárok za neprimeraný, a na jeho priznanie v požadovanej výške nevidí žiaden zákonný dôvod. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam uviedol, že žalobca bol trestne stíhaný za nedbanlivostný trestný čin, a vo veci bolo vykonávané riadne dokazovanie, výsledkom ktorého boli dve rôzne možné verzie spornej udalosti. Uvedené je konštatované aj oslobodzujúcom rozsudku trestného súdu. Orgány činné v trestnom konaní riadne plnili svoju povinnosť pri vyšetrovaní ujmy poškodenej, a na podklade dôkaznej situácie nebola možnosť pre iný zákonný postup. V predmetnom trestnom konaní neboli orgánmi činnými v trestnom konaní, teda v prípravnom konaní prokurátorom, a ani následne v súdnom konaní, zistené ani konštatované žiadne prieťahy. Dĺžku konania ovplyvnila skutková zložitosť a časová náročnosť znaleckého dokazovania. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme, deklarovanej žalobcom, žalovaný konštatoval, že táto nemá žiadnu oporu vo vnútroštátnej judikatúre a nie je preukázané, že k nemajetkovej ujme na strane žalobcu došlo, a už vôbec nie, že k tejto ujme došlo v príčinnej súvislosti s postupom a rozhodovaním štátnych orgánov. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalovaný poznamenal, že jej náhrada v peniazoch je až posledným reparačným nástrojom. S poukazom na skutkové okolnosti prípadu mal za to, že nie sú splnené podmienky na jej priznanie, a v prípade aj preukázania jej existencie mal za to, že samotný oslobodzujúci rozsudok mal pre žalobcu dostatočný satisfakčný následok. K otázke uplatneného nároku na náhradu škody poukázal žalobca na písomné vyjadrenie k žalobe a iba v stručnosti uviedol, že rozporuje určenie výpočtového základu, použitého na výpočet odmeny advokáta. K tvrdeniu advokáta žalobcu na pojednávaní o rezignácii orgánov činných v trestnom konaní na zákonnú povinnosť vyplývajúcu im z § 2 ods. 10 Trestného poriadku, žalovaný, vedomý si limitovaných právomocí civilného súdu, ktorý nemá možnosť preskúmavať postup a rozhodnutia v trestnom konaní, poukázal na skutočnosť, že obžaloba podaná Okresnej prokuratúre Bratislava I bola súdom prijatá, teda prípravné konanie netrpelo takými vadami, ktoré by odôvodňovalo iný postup. Vo veci správnosti, riadnosti a zákonnosti vedenia trestného stíhania odkázal na spisový materiál v predmetnej trestnej veci. Žalovaný dodal, že ani prípadná existencia nemajetkovej ujmy nezakladá automaticky nárok na jej náhradu a na skutočnosť, že dôkazné bremeno v tomto konaní v celom rozsahu spočíva na strane žalobcu. Žalovaný nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (žalovaný netrval na návrhoch na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu a pripojením súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/51/2013, obsiahnutých vo vyjadrení žalovaného k žalobe). Pridržiavajúc sa písomného vyjadrenia k žalobe a ústneho vyjadrenia na pojednávaní, navrhol žalovaný v záverečnej reči žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň požiadal súd, aby v prípade, ak návrhu žalovaného na zamietnutie žaloby nevyhovie a zaviaže žalovanú k akémukoľvek peňažnému plneniu, určil na peňažné plnenie minimálne 30 dňovú lehotu z dôvodu, že v minimálnej trojdňovej lehote na plnenie by nebolo možné akýkoľvek peňažný nárok splniť.

7. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou advokáta žalobcu a výpoveďou žalovaného na pojednávaní, a oboznámením sa so všetkými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, najmä žalobou a jej prílohami, vyjadrením žalovaného k žalobe a replikou žalobcu, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav: 8. Nesporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu je skutkové tvrdenie o tom, že Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013, bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, a že toto uznesenie je nezákonným rozhodnutím (žalovaný vo vyjadrení k žalobe nerozporuje titul, z ktorého je náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy uplatňovaná); že žalobca podal proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia v zákonnej lehote dňa 06.05.2013 sťažnosť; že Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2 Pv 13/13-10 zo dňa 20.05.2013 bolo rozhodnuté o zamietnutí žalobcovej sťažnosti ako nedôvodnej; že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal dňa 26.07.2013 v trestnej veci žalobcu na Okresnom súde Bratislava I obžalobu; že Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 4T/51/2013-334 zo dňa 24.05.2018 bol žalobca spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný; že proti oslobodzujúcemu rozsudku podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I; že Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/108/2018 zo dňa 21.02.2019 bolo odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zamietnuté ako nedôvodné; že oslobodzujúci Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 4T/51/2013-334 zo dňa 24.05.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2019 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/108/2018 zo dňa 21.02.2019; že žalobca podal dňa 01.06.2020 na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 29.05.2020 ako škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 11.274,87 eur (suma 2.274,87 eur predstavuje náhradu majetkovej škody, t. j. finančné prostriedky, ktoré žalobca vynaložil na obhajobu v trestnom konaní 1.419,73 eur + 855,14 eur ako trovy dokazovania /trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., G.: 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Eleny Kobliškovej: 566,96 eur/, a suma 9.000,- eur predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím) a o uspokojenie tohto nároku v celom rozsahu; že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky oznámila žalobcovi Listom zo dňa 09.09.2020, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí ani len čiastočne; že List Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 09.09.2020 bol doručený žalobcovi dňa 17.09.2020. 9. Sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu zostalo to, či vyššie uvedeným nezákonným rozhodnutím bola žalobcovi spôsobená škoda zakladajúca nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody vo výške 2.274,87 eur a nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pričom žalobca tvrdí, že bola, a žalovaný namieta, že nie je preukázaná nemajetková ujma vo výške 9.000,- eur a nie je, pre absenciu dokladu o úhrade, preukázaná ani majetková škoda, a ak by aj bola, vznikol by žalobcovi nárok na náhradu majetkovej škody v sume 2.160,66 eur (v porovnaní so žalobcom uplatnenou sumou 2.274,87 eur, predstavuje rozdiel sumu 114,21 eur): finančné prostriedky, ktoré žalobca vynaložil na obhajobu v trestnom konaní 1.305,52 eur (namiesto žalobcom uplatnených 1.419,73 eur) + 855,14 eur ako trovy dokazovania /trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., CSc.: 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Eleny Kobliškovej: 566,96 eur/. 10. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len Ústava Slovenskej republiky"), každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. 11. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. 12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania nezákonného rozhodnutia - Uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej

polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase"), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím. 13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 14. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní. Osobitným predpisom je § 38 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. 15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 17. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. 22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 23. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 24. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 25. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného zákona. Týmto osobitným predpisom bol v rozhodnom čase [v znení účinnom v čase vydania nezákonného rozhodnutia - Uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona] zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilným trestnými činmi (účinnosť od 01.05.2006 do 31.12.2017). 26. Podľa § 5 ods. 1 veta druhá a veta štvrtá zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilným trestnými činmi v znení účinnom v čase vydania nezákonného rozhodnutia Uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona (ďalej len "zákon č. 215/2006 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase"), ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví znásilnením alebo sexuálnym násilím, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy. 27. Podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. 28. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. 29. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Osobitným predpisom v zmysle § 18 ods. 3 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. 30. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase poskytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018 a 2019 (ďalej len "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení účinnom v rozhodnom čase"), advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. 31. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení účinnom v rozhodnom čase, advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním

právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. 32. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení účinnom v rozhodnom čase, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. 33. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, od 26.04.2013 /prvý úkon právnej služby/ do 30.06.2013 (ďalej len "Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013"), výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. 34. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, od 01.07.2013 do 21.02.2019 /posledný úkon právnej služby/ (ďalej len "Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013"), výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). 35. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, od 01.07.2013 do 21.02.2019 /posledný úkon právnej služby/ (ďalej len "Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013"), výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3. 36. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018 a 2019 (ďalej len "Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z."), pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu. 1/12 výpočtového základu za rok 2013 [za úkony právnej služby poskytnuté od 26.04.2013 /prvý úkon právnej služby/ do 30.06.2013 (§ 1 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013)] bola 65,08 eur, 1/12 výpočtového základu za rok 2009 [za úkony právnej služby poskytnuté od 01.07.2013 do 31.12.2013 (§ 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013)] bola 57,95 eur, 1/12 výpočtového základu za rok 2010 [za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 (§ 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013)] bola 60,11 eur, 1/12 výpočtového základu za rok 2011 [za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2015 (§ 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013)] bola 61,75 eur, 1/12 výpočtového základu za rok 2014 [za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2018 (§ 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013)] bola 67,00 eur, 1/12 výpočtového základu za rok 2015 [za úkony právnej služby poskytnuté do 01.01.2019 do 21.02.2019 /posledný úkon právnej služby/ (§ 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013)] bola 69,92 eur.

37. Podľa § 157 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v rozhodnom čase (05.12.2012), kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. 38. Podľa § 157 ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v rozhodnom čase (05.12.2012), odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. 39. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny. 40. Podľa § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. 41. Podľa § 15 písm. a) a b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17). 42. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. 1/100 výpočtového základu za rok 2013 bola 7,81 eur, 1/100 výpočtového základu za rok 2014 bola 8,04 eur, 1/100 výpočtového základu za rok 2015 bola 8,39 eur, 1/100 výpočtového základu za rok 2018 bola 9,21 eur, 1/100 výpočtového základu za rok 2019 bola 9,80 eur. 43. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 44. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov"), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 45. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne. 46. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlh musí byť splnený riadne a včas. 47. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

48. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu (17.09.2020), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 49. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. platná ku dňu 17.09.2020 (platná v období od 16.03.2016 do 26.07.2022) predstavovala 0,00% (zdroj: H.), a zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (t. j. v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu 17.09.2020), činí výšku úroku z omeškania 5,00% ročne. 50. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie podľa citovaných čl. 46 ods. 3 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). V prípade splnenia zákonných podmienok sa štát nemôže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť. 51. Citované ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, ktoré právo je konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase. Podľa tohto zákona štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase). Zákon č. 514/2003 Z. z. je prípadom osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá predstavuje výnimku z generálnej klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka) a pre vznik tejto zodpovednosti je potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. V prípade náhrady škody je potom potrebné použiť ustanovenie § 442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Avšak musí vzniknúť v dôsledku nezákonného rozhodnutia a musí byť príčinná súvislosť medzi nimi. 52. V materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, ako aj uznesenie, ktorým bol obvinený vzatý do väzby, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca. 53. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je teda nevyhnutné (a to conditio sine qua non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to: - existencia nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, - vznik škody, - príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom škody. Kumulatívnosť splnenia uvedených podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu. 54. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

účinnom v rozhodnom čase v celkovej sume 11.274,87 eur s príslušenstvom pozostávajúcej z náhrady majetkovej škody v sume 2.274,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.274,87 eur od 17.09.2020 do zaplatenia, predstavujúcej vynaložené trovy obhajoby (1.419,73 eur) a trovy dôkazov (855,14 eur /trovy Znaleckého posudku č. 90/14 vypracovaného prof. MUDr. Jozefom Lohnertom, CSc. v sume 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 vypracovaného Ing. Elenou Kobliškovou v sume 566,96 eur/), ktoré žalobca vynaložil na svoju obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, a z náhrady nemajetkovej ujmy v sume 9.000,00 eur. 55. Súd konštatuje danosť prvého predpokladu pre založenie zodpovednosti štátu za škodu, a to existenciu nezákonného rozhodnutia, ktorým je Uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, keďže žalobca bol Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 4T/51/2013-334 zo dňa 24.05.2018 spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný, proti ktorému podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktoré bolo zamietnuté ako nedôvodné Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/108/2018 zo dňa 21.02.2019, čím oslobodzujúci Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 4T/51/2013-334 zo dňa 24.05.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2019 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/108/2018 zo dňa 21.02.2019. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ani pri výpovedi na pojednávaní nerozporoval titul, z ktorého je náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy žalobcom uplatňovaná. 56. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody v sume 2.274,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.274,87 eur od 17.09.2020 do zaplatenia, predstavujúcej vynaložené trovy obhajoby (1.419,73 eur) a trovy dôkazov (855,14 eur /trovy Znaleckého posudku č. 90/14 vypracovaného prof. MUDr. Jozefom Lohnertom, CSc. v sume 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 vypracovaného Ing. Elenou Kobliškovou v sume 566,96 eur/), ktoré žalobca vynaložil na svoju obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, súd poukazuje na citované ustanovenia § 18 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorých náhrada škody zahŕňa náhradu účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej osobitným právnym predpisom účinným v čase robenia úkonov. Toto pravidlo sa uplatní aj pri určení rozsahu náhrady škody spočívajúcej v trovách obhajoby, ktorá náhrada sa priznáva proti štátu, keďže jeho použitím sa objektívne vyjadruje odmena za zastupovanie, ak zástupcom je advokát. Pre účely náhrady škody treba preto za účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny (Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/402/2015 z 28.04.2016 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2018). 57. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom (§ 18 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase. V citovanom ustanovení je teda definovaný osobitný nárok na náhradu škody, ktorej výška zodpovedá výške trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Trovy obhajoby vynaložené žalobcom ním zvolenému advokátovi v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, predstavujú škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, jej výška potom zodpovedá výške trov právneho zastúpenia (trov obhajoby), ktorých vyčíslenie zodpovedá právnej úprave Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov právnej služby advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Náhrada škody takto zahŕňa len náhradu tých trov právneho zastúpenia (trov obhajoby), ktoré boli v predmetnom trestnom konaní vynaložené účelne a ktorých vyčíslenie zodpovedá citovanej vyhláške. Spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta (obhajcu v trestnom konaní) za právne služby poskytované klientom upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom; ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až §

14) - § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky. V prípade súdneho konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, výšku škody možno priznať len v rozsahu zodpovedajúcom hodnote úkonov právnej služby vypočítanej podľa základnej tarifnej odmeny. Poškodená osoba (žalobca) má právo na náhradu len tých trov vynaložených v konaní, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktorých výpočet zodpovedá úprave Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, a to aj pri rešpektovaní jej ustanovenia § 18 ods. 1. V rámci náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa tak uhradzujú len účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil; pritom záleží na účastníkovi samotnom, aké finančné prostriedky na svoju obranu v súdnom konaní vynaloží. Bolo by popretím základných predpokladov pre náhradu škody, aby štát hradil aj náklady spojené so zastúpením, ktoré boli poškodeným vynaložené bezúčelne. Treba preto uplatniť obmedzenie v tom zmysle, že pre účely náhrady škody sa musí jednať o náklady na obranu vynaložené účelne. Prijatý záver však žiadnym spôsobom neobmedzuje právo účastníka zvoliť si pre svoju obranu v trestnom konaní advokáta, ale sa iba limituje právo poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov v konaní. Túto požiadavku treba považovať za legitímnu, lebo niet dôvodu pre to, aby ktokoľvek hradil náklady na odstránenie vadného stavu (v tomto prípade zrušenie nezákonného rozhodnutia), ktoré neboli vynaložené dôvodne. Východiskom, čo treba považovať za účelne vynaložené náklady na trovy obhajoby, môže byť už zmienené pravidlo, podľa ktorého pri určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Niet dôvodu, aby sa toto pravidlo neuplatnilo aj pri určení rozsahu náhrady škody spočívajúcej v trovách obhajoby, ktorá náhrada sa priznáva proti štátu, keďže jeho použitím sa objektívne vyjadruje odmena za zastupovanie, ak zástupcom je advokát. Tarifná odmena advokáta vo Vyhláške MS SR č. 655/2004 Z. z. vychádza z kritérií, ktoré sú jasne určené, ktoré sú merateľné a predvídateľné. Určenie rozsahu náhrady škody podľa uvedených kritérií nepochybne prispieva aj k právnej istote účastníkov tohto právneho vzťahu. Pre účely náhrady škody treba preto za účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny. Pre účely náhrady škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených poškodeným na obhajobu v trestnom konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z., treba skutočnú škodu interpretovať v zmysle účelne vynaložených nákladov, za ktoré treba považovať náklady vo výške odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní určenej podľa ustanovení zvláštneho právneho predpisu o tarifnej odmene (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/402/2015). 58. Žalovaný namietal preukázanie nároku na majetkovú škodu v sume 2.274,87 eur pre absenciu dokladu o úhrade tvrdiac, že ak by aj bol nárok preukázaný, vznikol by žalobcovi nárok na náhradu majetkovej škody v sume 2.160,66 eur [v porovnaní so žalobcom uplatnenou sumou 2.274,87 eur, predstavuje rozdiel sumu 114,21 eur: finančné prostriedky, ktoré žalobca vynaložil na obhajobu v trestnom konaní 1.305,52 eur (namiesto žalobcom uplatnených 1.419,73 eur) + 855,14 eur ako trovy dokazovania (trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., G.: 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Eleny Kobliškovej: 566,96 eur)]. Absenciu dokladu o úhrade trov obhajoby žalobcom zvolanému advokátovi súd nepovažoval za dôvod na nepriznanie náhrady majetkovej škody, nakoľko poskytnutie 15-ich úkonov právnej služby a trovy dokazovania za dva znalecké posudky vyplývajú zo žalobcom predložených príloh k žalobe. Súd však vzhliadol dôvodnosť žalovaným namietanej správnosti určenia výpočtového základu, použitého na výpočet odmeny advokáta, a v tomto smere nesprávnosť tvrdení žalobcu, obsiahnutých v jeho replike. Žalovaný namietal nárok na trovy obhajoby vo vzťahu k odmenám za všetky úkony právnej služby, okrem prvých 4 úkonov právnej služby. 59. Žalovaný nenamietal nárok na trovy obhajoby vo vzťahu k odmenám za prvé 4 z 15-ich poskytnutých úkonov právnej služby (26.04.2013: odmena 65,08 eur, 06.05.2013: odmena 65,08 eur, 06.05.2013: odmena 65,08 eur, 04.06.2013: odmena 65,08 eur), vôbec nenamietal nárok na trovy obhajoby vo vzťahu k režijnému paušálu ku všetkým 15-im poskytnutým úkonom právnej služby, ani k výške 20% DPH z odmien a režijných paušálov, a ani nárok na trovy dokazovania v sume 855,14 eur (trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., G.: 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Eleny Kobliškovej: 566,96 eur). V konaní žalovaný tiež nenamietal účelnosť, počet (15) ani čas trvania úkonov právnej služby. 60. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného v rozhodnom čase (05.12.2012) ustanovuje Trestný zákon trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, t. j. základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je, podľa § 12 ods. 3 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018 a 2019 (ďalej len "Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z."), 1/12 výpočtového základu. 61. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za prvé 4 úkony právnej služby poskytnuté do 30.06.2013: (26.04.2013: odmena 65,08 eur, 06.05.2013: odmena 65,08 eur, 06.05.2013: odmena 65,08 eur, 04.06.2013: odmena 65,08 eur) vyčíslil žalobca správne sumou 260,32 eur /4 x 65,08 eur/ [1/12 výpočtového základu za rok 2013 (za úkony právnej služby poskytnuté od 26.04.2013 /prvý úkon právnej služby/ do 30.06.2013) bola 65,08 eur] v súlade s citovanými ustanoveniami § 12 ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 3 písm. a) a c) v spojení s citovaným ustanovením § 1 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 - viď body 33., 36. a 39. odôvodnenia rozsudku. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za ďalšie 4 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2013 od 01.07.2013 (08.07.2013: odmena 65,08 eur, 15.07.2013: odmena 65,08 eur, 10.10.2013: odmena 65,08 eur, 07.11.2013: odmena 65,08 eur) vyčíslil žalobca nesprávne ako 1/12 výpočtového základu za rok 2013, opomenúc citované ustanovenie § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013; mal nárok na základnú sadzbu tarifnej odmeny za 4 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2013 od 01.07.2013 (08.07.2013: odmena 57,95 eur, 15.07.2013: odmena 57,95 eur, 10.10.2013: odmena 57,95 eur, 07.11.2013: odmena 57,95 eur) v sume 231,80 eur /4 x 57,95 eur/ [1/12 výpočtového základu za rok 2009 (za úkony právnej služby poskytnuté od 01.07.2013 do 31.12.2013) bola 57,95 eur] v zmysle citovaných ustanovení § 12 ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 3 písm. b) a c) v spojení s § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď body 35., 36. a 39. odôvodnenia rozsudku. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 (10.07.2014: odmena 16,75 eur /1/4 zo 67,00 eur/ a 16.10.2014: odmena 134,00 eur /2 x 67,00 eur/) vyčíslil žalobca nesprávne ako 1/12 výpočtového základu za rok 2014, opomenúc citované ustanovenie § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013; mal nárok na základnú sadzbu tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 (10.07.2014: odmena 15,03 eur /1/4 zo 60,11 eur/ a 16.10.2014: odmena 120,22 eur /2 x 60,11 eur/) v sume 135,25 eur /15,03 eur + 120,22 eur/ [1/12 výpočtového základu za rok 2010 (za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014) bola 60,11 eur] v zmysle citovaných ustanovení § 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 3 písm. c) a ods. 5 písm. b) v spojení s § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď body 35., 36., 39. a 40. odôvodnenia rozsudku. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015 (21.01.2015: odmena 69,91 eur) vyčíslil žalobca nesprávne ako 1/12 výpočtového základu za rok 2015, opomenúc citované ustanovenie § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013; mal nárok na základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015 (21.01.2015: odmena 61,75 eur) v sume 61,75 eur [1/12 výpočtového základu za rok 2011 (za úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015) bola 61,75 eur] v zmysle citovaných ustanovení § 12 ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 3 písm. c) v spojení s § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď body 35., 36. a 39. odôvodnenia rozsudku. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2018 (04.04.2018: odmena 76,75 eur a 24.05.2018: odmena 76,75 eur) vyčíslil žalobca nesprávne ako 1/12 výpočtového základu za rok 2018, opomenúc citované ustanovenie § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013; mal nárok na základnú sadzbu tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2018 (04.04.2018: odmena 67,00 eur a 24.05.2018: odmena 67,00 eur) v sume 134,00 eur /2 x 67,00 eur/ [1/12 výpočtového základu za rok 2014 (za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2018) bola 67,00 eur] v zmysle citovaných ustanovení § 12 ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 3 písm. c) v spojení s § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď body 35., 36. a 39. odôvodnenia rozsudku. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2019 (21.02.2019: odmena 81,67 eur a 21.02.2019: odmena 81,67 eur) vyčíslil žalobca nesprávne ako 1/12 výpočtového základu za rok 2019, opomenúc citované ustanovenie § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013; mal nárok na základnú sadzbu tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2019 (21.02.2019: odmena 69,92 eur a 21.02.2019: odmena 69,92 eur) v sume 139,84 eur /2 x 69,92 eur/ [1/12 výpočtového základu za rok 2015 (za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2019) bola 69,92 eur] v zmysle citovaných ustanovení § 12 ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 3 písm. b) a c) v spojení s § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď body 35., 36. a 39. odôvodnenia rozsudku. Žalobca si uplatnil odmenu za 15 úkonov právnej služby poskytnutých v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018 a 2019 celovo v sume 1.058,14 eur, avšak nárok mu vznikol na odmenu za 15 úkonov právnej služby poskytnutých v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018 a 2019 celovo v sume 962,96 eur.

62. Režijný paušál za 8 úkonov právnej služby poskytnutých v roku 2013 vyčíslil žalobca správne sumou 7,81 eur / 1 úkon právnej služby (1/100 výpočtového základu za rok 2013 bola 7,81 eur) v súlade s citovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 42. odôvodnenia rozsudku. Režijný paušál za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 vyčíslil žalobca správne sumou 8,04 eur / 1 úkon právnej služby (1/100 výpočtového základu za rok 2014 bola 8,04 eur) v súlade s citovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 42. odôvodnenia rozsudku. Režijný paušál za 1 úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015 vyčíslil žalobca správne sumou 8,39 eur / 1 úkon právnej služby (1/100 výpočtového základu za rok 2015 bola 8,39 eur) v súlade s citovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 42. odôvodnenia rozsudku. Režijný paušál za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2018 vyčíslil žalobca správne sumou 9,21 eur / 1 úkon právnej služby (1/100 výpočtového základu za rok 2018 bola 9,21 eur) v súlade s citovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 42. odôvodnenia rozsudku. Režijný paušál za 2 úkon právnej služby poskytnuté v roku 2019 vyčíslil žalobca správne sumou 9,80 eur / 1 úkon právnej služby (1/100 výpočtového základu za rok 2019 bola 9,80 eur) v súlade s citovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 42. odôvodnenia rozsudku. Správne si žalobca uplatnil režijný paušál celkovo v sume 124,97 eur. 63. Žalobca mal nárok na DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 217,59 eur (20% DPH zo sumy 1.087,93 eur /odmena: 962,96 eur + režijný paušál: 124,94 eur/ podľa citovaného ustanovenia § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 43. odôvodnenia rozsudku. 64. Celkovo mal žalobca nárok na odmenu, režijný paušál a DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 1.305,52 eur (odmena: 962,96 eur + režijný paušál: 124,94 eur + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu: 217,59 eur /20% zo sumy 1.087,93 eur/) za 15 úkonov právnej služby poskytnutých zvolaným advokátom žalobcovi v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018 a 2019, ktorých reálne poskytnutie v trestnom konaní vedenom proti žalobcovi, v ktorom bolo vydané nezákonného rozhodnutie, vyplýva zo žalobcom pripojených príloh k žalobe. 65. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu majetkovej škody v sume 2.160,66 eur [v porovnaní so žalobcom uplatnenou sumou 2.274,87 eur, predstavuje rozdiel sumu 114,21 eur: finančné prostriedky, ktoré žalobca vynaložil na obhajobu v trestnom konaní 1.305,52 eur (namiesto žalobcom uplatnených 1.419,73 eur) + 855,14 eur ako trovy dokazovania (trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., G.: 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Eleny Kobliškovej: 566,96 eur)]. 66. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobcovi vznikla majetková škoda v sume 2.160,66 eur, predstavujúca ním vynaložené trovy právneho zastúpenia za 15 úkonov právnej služby, poskytnutých mu ním zvoleným advokátom v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie v sume 1.305,52 eur (odmena 962,96 eur + režijný paušál 124,97 eur = 1.087,93 eur + 217,59 /20% DPH zo sumy 1.087,93 eur: z odmeny a režijného paušálu/), a ním vynaložené trovy dokazovania v sume 855,14 eur (trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., G. v sume 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 I. J. K. v sume 566,96 eur), čím sa naplnila aj druhá podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to vznik škody /majetkovej ujmy/. 67. Rovnako je splnená aj tretia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného ako orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a škodou /majetkovou ujmou/, ktorá žalobcovi vznikla, pretože nebyť nezákonného rozhodnutia žalovaného v trestnom konaní, nebola by žalobcovi vznikla škoda /majetková ujma/ spočívajúca v ním vynaložených trovách právneho zastúpenia za 15 úkonov právnej služby s sume 1.305,52 eur, poskytnutých mu ním zvoleným advokátom v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, a v ním vynaložených trovách dokazovania v sume 855,14 eur. Žalobcovi vznikla skutočná škoda uhradením týchto trov právneho zastúpenia za zastupovanie v trestnom konaní vedenom proti žalobcovi, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie žalovaného, a týchto trov dokazovania. 68. Žalobca tak preukázal splnenie všetkých troch podmienok (1. existencia nezákonného rozhodnutia žalovaného ako orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného ako orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom škody) pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu za škodu /majetkovú ujmu/ vo výške 2.160,66 eur.

69. Keďže súd mal z vykonaného dokazovania za preukázaný nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody vo výške 2.160,66 eur, túto mu priznal, a na jej zaplatenie zaviazal žalovaného v I. výroku enunciátu rozsudku. 70. V zmysle citovaného ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení s citovanými ustanoveniami § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, a ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu (17.09.2020), vzhliadol súd dôvodnosť nároku žalobcu na úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.160,66 eur (zo sumy súdom priznanej náhrady majetkovej škody) od 17.09.2020 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. platná ku dňu 17.09.2020 (platná v období od 16.03.2016 do 26.07.2022) predstavovala 0,00% (zdroj: H.), a zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (t. j. v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu 17.09.2020), činí žalobcom správne uplatnenú výšku úroku z omeškania 5,00% ročne. Žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania od 17.09.2020 (t. j. odo dňa doručenia Listu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 09.09.2020, v ktorom mu oznámila, že ním uplatnený nárok na náhradu škody v žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuspokojí ani len čiastočne, žalobcovi dňa 17.09.2020) do zaplatenia v súlade s citovaným ustanovením § 16 ods. 4 veta posledná zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uplatnenia nároku na náhradu škody, podľa ktorého lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.160,66 eur od 17.09.2020 do zaplatenia v I. výroku enunciátu rozsudku. 71. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 9.000,- eur, súd zdôrazňuje, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značný zásah do osobnosti fyzickej osoby, pričom výšku takejto nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť výlučne súd, a to s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k zásahu do osobnostnej sféry osoby došlo, pričom však nie je možné priznávať neprimerané sumy. Výšku konkrétnej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne matematicky stanoviť, nie je možné ani mechanicky (automaticky) prevziať peňažné sumy priznávané rozhodnutiami súdov ako odškodnenie nemajetkovej ujmy v iných prípadoch, nakoľko nejde o paušálne peňažné sumy. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy stanovuje súd v každom jednotlivom prípade na základe voľnej úvahy, a je tak výsledkom individuálneho posúdenia všetkých konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu s tým, že konečná výška musí vychádzať zo zásady primeranosti, musí zodpovedať všeobecnej predstave spravodlivosti a slušnosti a požiadavke rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami. Vždy je potrebné mať na zreteli prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorou je zabezpečiť primerané zmiernenie a vyváženie vzniknutej nemajetkovej ujmy, v opačnom prípade by neprimeraná výška odškodnenia vo svojich dôsledkoch viedla k bezdôvodnému obohateniu. 72. Aplikáciou citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase na daný spor, dospel súd k názoru, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú žalobcovi nezákonným rozhodnutím. 73. Súd konštatuje, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej nezákonným rozhodnutím - Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVKB1-2013 zo dňa 11.04.2013, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na základe ktorého bol žalobca trestne stíhaný (neväzobne), pričom jeho trestné stíhanie trvalo od 11.04.2013 (od vydania nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia - Uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013) do 21.02.2019 (do právoplatnosti Rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 4T/51/2013-334 zo dňa 24.05.2018, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku z dôvodu, že

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2019 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/108/2018 zo dňa 21.02.2019, ktorým bolo odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I proti oslobodzujúcemu rozsudku súdu prvej inštancie zamietnuté ako nedôvodné), t. j. vyše 5 rokov a 10 mesiacov (takmer 6 rokov). 74. Žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 9.000,- eur je neprimeraná, v porovnaní napr. s nárokmi osôb poškodených násilnými trestnými činmi v zmysle zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilným trestnými činmi v znení účinnom v rozhodnom čase. Z citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 veta druhá zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilným trestnými činmi v znení účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Z citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 veta štvrtá zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilným trestnými činmi v znení účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že ak bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví znásilnením alebo sexuálnym násilím, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy. Pritom citované ustanovenie § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilným trestnými činmi v znení účinnom v rozhodnom čase explicitne stanovuje, že celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Nezákonné trestné stíhanie žalobcu trvalo od 11.04.2013 do 21.02.2019 (vyše 5 rokov a 10 mesiacov, t. j. takmer 6 rokov). Minimálna mzda za rok 2013 bola vo výške 337,70 eur. Minimálna mzda za rok 2014 predstavovala sumu 352,00 eur. Minimálna mzda za rok 2015 činila sumu 380,- eur. Minimálna mzda za rok 2016 bola vo výške 405,00 eur. Minimálna mzda za rok 2017 predstavovala sumu 435,00 eur. Minimálna mzda za rok 2018 činila sumu 480,- eur. Minimálna mzda za rok 2019 bola vo výške 520,- eur. Ak sa vezme za základ najvyššia minimálna mzda počas nezákonného trestného stíhania žalobcu, tzn. minimálna mzda za rok 2019 vo výške 520,- eur, znamená to, že v prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na zaplatenie sumy 26.000,- eur (520,- eur x 50) /§ 5 ods. 1 veta druhá zákona č. 215/2006 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase/, a v prípade ujmy na zdraví znásilneným alebo sexuálnym násilím, má poškodený nárok na zaplatenie sumy 5.200,- eur (520,- eur x 10) /§ 5 ods. 1 veta štvrtá zákona č. 215/2006 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase/. Vzhľadom na tieto skutočnosti a s prihliadnutím na to, že celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy /6 zákona č. 215/2006 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase/, t. j nesmie presiahnuť sumu 16.885,- eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2013), sumu 17.600,eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2014), sumu 19.000,- eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2015), sumu 20.250,- eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2016), sumu 21.750,eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2017), sumu 24.000,- eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2018) ani sumu 26.000,- eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2019), je v prejednávanej veci žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur primeraná a jej priznaním súd neporuší ústavnú zásadu primeranosti, resp. ekvivalencie. Súd musí mať na zreteli, že účelom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je obohatenie sa poškodeného o premrštené finančné čiastky, ale je ním primerané vyváženie konkrétnej a preukázanej nemajetkovej ujmy. Finančná kompenzácia má zmierniť spôsobenú nemajetkovú ujmu, avšak nie je možné priznávať neprimerane vysoké sumy, priznanie ktorých by mohlo bagatelizovať odškodňovanie zásahov do iných základných práv, ako sú napr. ujma na živote, a súd musí pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliadať na to, že následky nezákonného trestného stíhania (nie väzobného trestného stíhania) nemôžu dosiahnuť intenzitu následkov smrti spôsobnej násilným trestným činom. Uvedená argumentácia je podporená aj rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý je poslednou inštanciou, na ktorú je možné sa obrátiť po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov. Napríklad v prípade Winkler priznal Európsky súd pre ľudské práva sťažovateľovi odškodnenie v sume 8.000,- eur za väzbu v trvaní 6 mesiacov, pričom však bol sťažovateľ vo väzbe bez toho, aby existovalo rozhodnutie o predĺžení lehoty jeho väzby. V danom spore žalobca žiada náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur síce za neväzobné trestné stíhanie, ale v trvaní až takmer 6 rokov (vyše 5 rokov a 10 mesiacov /od 11.04.2013 do 21.02.2019/), spôsobené mu nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia. Riadiac sa zásadou, že výška primeraného peňažného zadosťučinenia v obdobných prípadoch by sa nemala výrazne odlišovať v inej skutkovo a právne porovnateľnej veci, vychádzal súd pri zvažovaní primeranosti výšky peňažnej náhrady aj v Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 754/2016-42, v zmysle záverov ktorého nemožno považovať za neprimerané odškodnenie trestného stíhania sumou 620,- eur za mesiac trestného stíhania vo veci, v ktorej boli preukázané v súvislosti s trestným stíhaním negatívne následky v rodinnom živote poškodeného (rozpad rodiny a manželstva), v jeho zdravotnom stave (srdcový kolaps a

práceneschopnosť) a v sťaženom pracovnom uplatnení. V inej veci (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 568/2017-42) sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril, že náhrada vo výške 5.000,- eur za nedôvodné trestné stíhanie v trvaní 7 rokov sa javí celkom neprimeraná a nedostatočná, a že ani prípadná kriminálna minulosť obvineného neznamená, že by nedôvodné trestné stíhanie nebolo závažným zásahom do jeho osobnostných práv. 75. Súd pri stanovaní sumy nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur zohľadnil, okrem skutočností uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia rozsudku, aj skutočnosť, že žalobca dovtedy (do vznesenia obvinenia voči nemu) nikdy trestne stíhaný nebol, bol dovtedy bezúhonný. Súd bral zreteľ aj na dĺžku trestného stíhania od 11.04.2013 do 21.02.2019 (vyše 5 rokov a 10 mesiacov, t. j. takmer 6 rokov), počas ktorej žalobca žil v právnej neistote ohľadne výsledku jeho trestného stíhania, či bude alebo nebude odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v rozhodnom čase (05.12.2012), ktorého horná hranica trestu odňatia slobody bola až 5 rokov (viď bod 38. odôvodnenia rozsudku). Súd bral zreteľ však aj na to, že žalobca nebol stíhaný väzobne, a že bol stíhaný za prečin. Súd takisto zvážil, či vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu by sa aj iná osoba v obdobnom postavení mohla cítiť dotknutou v zložkách tvoriacich vo svojom súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca, zistiac že mohla. Súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zohľadnil kritériá pre jej priznanie uvedené v citovanom ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, tzn. osobu žalobcu ako poškodeného, jeho život pred vznesením obvinenia a trestným stíhaním; závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo; závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v jeho osobnej, rodinnej, spoločenskej a pracovnej sfére; ktoré skutočnosti mal súd za preukázané zo žaloby, z vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (z repliky žalobcu) a z výpovede advokáta žalobcu na pojednávaní. 76. Trestné stíhanie nepochybne predstavuje obmedzenie súhrnu osobnostných práv poškodeného a znamená už samé o sebe pre poškodeného určitú imateriálnu ujmu. Žalobca, ako poškodený, preukázal vznik nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach jeho života, ako aj to, že zadosťučinenie v podobe morálnej satisfakcie nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy na osobnostných právach ovplyvňujúcich jeho súkromný, rodinný, pracovný a spoločenský život. Súd musí dôsledne v každom jednom prípade individuálne prihliadať aj na to, ako žalobca pociťoval nezákonné trestné stíhanie z emocionálneho hľadiska, pretože nie každý človek má emocionálnu inteligenciu vyvinutú rovnako. Jeden môže pociťovať nezákonnosť jeho trestného stíhania menej stresujúco, iný zas extrémne negatívne. Povaha nemajetkovej ujmy je daná vnútornými prežitkami človeka a možno ju charakterizovať ako stav mysle poškodenej osoby. Z opísania pociťovania nezákonného trestného stíhania žalobcom v žalobe (trestné stíhanie bolo pre neho veľmi stresujúce, znášal ho psychicky veľmi ťažko; v dôsledku tejto traumy stratil akúkoľvek vieru v právny štát a schopnosť jeho inštitúcií včasne a účinne ho ochrániť pred nepravdivými obvineniami z trestnej činnosti; počas nezákonného trestného stíhania bol žalobca v neustálom strese, pre ktorý sa nevedel plnohodnotne venovať svoju súkromnému životu ani podnikaniu, ktorým sa živil; žalobca dodnes vníma jeho trestné stíhanie ako veľkú krivdu, ktorej sa na ňom dopustil žalovaný a jeho orgány), je nepochybné, že trestné stíhanie hlboko zasiahlo do jeho osobného, rodinného, pracovného a spoločenského života, a s jeho následkami sa vyrovnáva doteraz. Žalobca teda dostatočne preukázal, že sa jedná o ujmu značnú v jeho osobnom, rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote, nie iba o ujmu nepatrnú. V tomto smere hodnoverne preukázal svoje tvrdenia o existencii relevantných skutočností, ktoré umocnili hĺbku zásahu, resp. významne ovplyvnili, a stále ovplyvňujú, jeho životnú situáciu. 77. Neúčinnosť popretia (žalovaným) skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že výšku nemajetkovej ujmy nie je možné preukazovať dôkazmi, v zmysle ktorého žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, okrem vlastného výsluchu, z ktorého (ako návrhu na doplnenie dokazovania) neskôr upustil na pojednávaní, vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 689/2014-35 zo dňa 09.11.2016 (na ktorý poukázal žalobca v replike), v ktorého bode 14. odôvodnenia ústavný súd konštatoval, že určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť odôvodnená a musí mať základ v zistenom skutkovom stave, za súčasného konštatovania v bode 22. odôvodnenia tohto nálezu (s odkazom na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.02.2010, sp. zn. 3Cdo/137/2008 a Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vydaný dňa 02.09.2010 pod č. XXXX/X vo veci Danev proti Bulharsku): "Nemožno ... súhlasiť s argumentáciou ..., že sťažovateľka nepreukázala naplnenie všetkých kritérií pre priznanie relutárnej náhrady, pretože nemajetková ujma vznikla už samotným zásahom do jej osobnostných práv. Nie je potrebné demonštrovať, či tento zásah

so sebou niesol aj ujmu, ktorá sa prejavila navonok vo vzťahu k tretím osobám, jej príležitostiam, očakávaniam, resp. narušila sa jej dôstojnosť v očiach iných ...". V tomto smere sa súd stotožnil s názorom žalobcu, prezentovanom v replike, že rozsah nemajetkovej ujmy ani nie je možné preukazovať svedeckými výpoveďami, keďže svedok je osoba, ktorá pred súdom vypovedá o skutočnostiach, ktoré v objektívnej realite sama vnímala. Za svedka preto nemožno považovať osobu, ktoré pred súdom vypovedá o tom, aké je jej subjektívne hodnotenie skutočností, ktorých nebola prítomná. Ak teda osoba pred súdom vypovedá o tom, ako subjektívne hodnotí nezákonné rozhodnutie a jeho dopad na osobu žalobcu, nejde o svedka, pretože takáto jej výpoveď nevypovedá nič o skutočnej povahe nezákonného rozhodnutia a o jeho spôsobilosti zasiahnuť osobnosť žalobcu. Ak by totiž nezákonné rozhodnutie pre svoj charakter nebolo objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi nemajetkovú ujmu, nemohol by súd žalobcovi priznať jej náhradu ani v prípade, kedy by pred ním vypovedal celý diapazón svedkov, a všetci do jedného by zhodne tvrdili, že následky nezákonného rozhodnutia boli pre žalobcu zničujúce. Nemajetkovú ujmu, ktorá nenachádza svoj odraz v objektívnej a pozorovateľnej realite, preto, na rozdiel od majetkovej ujmy (skutočnej škody a ušlého zisku), ktorá je v objektívnej realite pozorovateľná a merateľná (a preto aj dokázateľná), nemožno dokazovať svedeckými výpoveďami ani žiadnymi inými dôkazmi. Súd ju môže iba sám určiť vlastnou úvahou na základe objektívnych okolností charakterizujúcich povahu spôsobeného zásahu. 78. Štát je ten, ktorý má dôsledne stíhať páchateľov trestnej činnosti, avšak na druhej strane ten istý štát by mal byť dostatočne pripravený na to, aby sa ospravedlnil neprávom stíhanej osobe a aby ju aj náležite odškodnil. Žalovaný sa do dnešného dňa žalobcovi ani len neospravedlnil, neprejavil najmenšiu snahu o zmiernenie následkov jeho nezákonného trestného stíhania. Žalovaný by mal byť ochotný uzatvárať dohody o zmierlivom odškodnení obetí nezákonného trestného stíhania už na základe žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nie automaticky ich vyhodnocovať ako nedôvodné bez náležitého (v niektorých prípadoch bez akéhokoľvek) odôvodnenia, ako to žalovaný robí, ktorá skutočnosť je súdu známa z jeho činnosti v identických sporoch (§ 186 ods. 1 CSP). Keď už žalovaný takto nečiní, mal by aspoň byť sám iniciátorom mimosúdnych dohôd o odškodnení obetí nezákonného trestného stíhania od momentu, keď je mu zrejmý predbežný právny názor súdu prvej inštancie o dôvodnosti alebo čiastočnej dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody, resp. za situácie, keď žalovaný počas sporu sám uznáva nárok alebo časť nároku žalobcu na náhradu škody. Ani toto však žalovaný nečiní, čo je tiež skutočnosť známa súdu z jeho činnosti v totožných sporoch (§ 186 ods. 1 CSP). Je nedôstojné, aby žalobca musel dlhé roky žiadať o náhradu škody. Takéto počínanie žalovaného neprispieva ku kladnému obrazu žalovaného v očiach verejnosti, na ktorom si tak zakladá. Aj tieto okolnosti na strane žalovaného sú okolnosťami hodnými osobitného zreteľa pri posudzovaní nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Peniazmi sa nikdy nedá úplne nahradiť nemajetková ujma spôsobená žalobcovi nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia, ale môžu aspoň čiastočne kompenzovať utrpenie a psychickú ujmu, ktoré počas nezákonného trestného stíhania pociťoval. 79. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery, súd prijal rezultát o nemajetkovej ujme žalobcu vo výške 9.000,- eur súdiac, že táto výška vychádza zo zásady primeranosti, zodpovedá všeobecnej predstave spravodlivosti a slušnosti a požiadavke rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami; a túto priznal žalobcovi v I. výroku enunciátu tohto rozsudku. 80. Lehotu na plnenie uvedenú v I. výroku enunciátu rozsudku (do 30 dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta druhá CSP. V ustanovení § 232 ods. 3 veta prvá CSP je uvedené, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 veta druhá CSP, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd určil lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že súdu je z jeho činnosti v skutkovo a právne obdobných sporoch známe (§ 186 ods. 1 CSP), že s ohľadom na administratívnu náročnosť procesu úhrady vo väčšine prípadov nie je žalovaný schopný plniť v trojdňovej lehote od právoplatnosti rozsudku stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, čím sa vystavuje riziku exekúcie. O určenie 30 dňovej lehoty na plnenie v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP z dôvodu administratívno-časovej náročnosti schvaľovacieho procesu úhrady požiadal aj sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe a v záverečnej reči na pojednávaní dňa 30.01.2025 pre prípad, že súd zaviaže žalovaného k akémukoľvek peňažnému plneniu. II.

81. Vo zvyšku uplatnenej náhrady majetkovej škody (t. j. v sume 114,21 eur ako rozdielu medzi uplatnenou náhradou majetkovej škody v sume 2.274,87 eur a súdom priznanou náhradou majetkovej škody v sume 2.160,66 eur a v úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 114,21 eur od 17.09.2020 do zaplatenia ako rozdielu medzi uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.274,87 eur od 17.09.2020 do zaplatenia a súdom priznaným úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.160,66 eur od 17.09.2020 do zaplatenia) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v II. výroku enunciátu rozsudku, majúc za oprávnenú námietku žalovaného k správnosti určenia výpočtového základu, použitého na výpočet odmeny advokáta. III. 82. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v III. výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% z priznanej sumy, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 83. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 84. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 85. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 86. Žalobca bol vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v konaní plne úspešný čo do jeho základu i výšky (9.000,00 eur) a vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody mal žalobca len nepatrný neúspech (114,21 eur titulom náhrady majetkovej škody ako rozdielu medzi uplatnenou náhradou majetkovej škody v sume 2.274,87 eur a súdom priznanou náhradou majetkovej škody v sume 2.160,66 eur a v úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 114,21 eur od 17.09.2020 do zaplatenia ako rozdielu medzi uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.274,87 eur od 17.09.2020 do zaplatenia a súdom priznaným úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.160,66 eur od 17.09.2020 do zaplatenia). Výpočet čistého úspechu žalobcu je nasledovaný: [11.160,66 eur (priznaná náhrada majetkovej škody 2.160,66 eur /1.305,52 eur + 855,14 eur/ + priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 9.000,00) eur x 100] delené 11.274,87 eur (uplatnená náhrada majetkovej škody 2.274,87 eur /1.419,73 eur + 855,14 eur/ + uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy 9.000,00 eur = 98,9870%, zaokrúhlene 99%, ako úspech žalobcu; 100% mínus 99% = 1% ako úspech žalovaného; čistý úspech žalobcu predstavuje 98% (99% /úspech žalobcu/ mínus 1% / úspech žalovaného/). Keďže mal žalobca vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti, v ktorej súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v II. výroku enunciátu rozsudku (neúspech žalobcu 1%), súd priznal takmer plne úspešnému žalobcovi (úspech žalobcu 99%, čistý úspech žalobcu 98%) nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci v prevažujúcej časti úspech nemal /I. výrok enunciátu rozsudku/ (neúspech žalovaného 99%, úspech žalovaného 1%), v plnom rozsahu, tzn. v rozsahu 100%, z priznanej sumy. 87. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 88. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: :

Proti I. a II. výrokom enunciátu rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Proti III. výroku enunciátu rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty podanie odvolania (§ 364 CSP).

na

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov). 89.