Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-17C/6/2022 1122201866 17. 09. 2025 Mgr. Radovan Ondreáš ECLI:SK:MSBA4:2025:1122201866.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Radovanom Ondreášom v spore žalobcu: BL PLUS, s.r.o., so sídlom Prenčov 177, Prenčov, IČO: 50 798 243, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 4.524,50 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.524,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.524,50 eur od 01.03.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2022 sa právna predchodkyňa žalobcu - pôvodná žalobkyňa (A. B., nar. XX.XX.XXXX) domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 4.524,50 eur a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 01.03.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 04.01.2006 uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 2.987,45 eur (90.000 Sk). Odplata v zmluve označená ako „príslušný poplatok“ bola dohodnutá na sumu 1.314,48 eur (39.600 Sk), ktorú mala vrátiť žalovanému spolu s istinou poskytnutého úveru v pravidelných 4-mesačných splátkach po 1.075,48 eur (32.400 Sk). Poskytnutý úver použila výlučne na osobné potreby. Z jej strany bolo na účet žalovaného na základe predmetnej zmluvy poukázané plnenie vo výške 7.511,95 eur. V rozsahu sumy 4.524,50 eur tak došlo na základe predmetnej zmluvy zo strany žalobcu k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Podanou žalobou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Mala za to, že žalovaný nemal nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru, keď ide o spotrebiteľský vzťah podliehajúci právnej úprave na ochranu spotrebiteľa, najmä zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere. Ako dlžník má postavenie spotrebiteľa a žalovaný ako veriteľ postavenie dodávateľa, pričom dala tiež do pozornosti, že jedným z predmetov činnosti žalovaného je poskytovanie úverov a pôžičiek. Uviedla, že jedným z najrozpornejších ustanovení zmluvy o úvere je ustanovenie o tzv. príslušnom poplatku. Zmluva totiž neobsahuje ustanovenie o odplate, ale o poplatku, ktorý však v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutý úver. Zmluva bližšie nekonkretizuje čo predmetný poplatok má kryť a preto je zrejmé, že uvedený poplatok je zároveň odplatou za poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, na základe interaktívnej kalkulačky po zadaní údajov zo zmluvy výška RPMN dosahuje hodnotu 196,41 %. V zmysle prehľadu priemerných odplát za poskytnutie obdobných úverov vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (január 2006) priemerná výška RPMN na finančnom trhu ako indikátor posúdenia výšky odplaty za
obdobné úverové produkty dosahovala mieru 13,32 % ročne a ročná úroková sadzba dosahovala v danom období hodnotu 15,39 %. Je teda zrejmé, že odplatu za poskytnutie predmetného úveru v miere 196,41 % ročne je potrebné považovať za dohodu výrazne odporujúcu zákonu (najmä ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), ale zároveň výrazne odporujúcu dobrým mravom, na základe čoho tak dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je neplatná. V dôsledku uvedeného potom žalovaný nemá nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úveru. Z povahy predmetnej úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že je zmluvou odplatnou. Dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je tak v prejednávanom prípade takou súčasťou zmluvy, odčlenením ktorej by samotná zmluva stratila jednu zo svojich charakteristických čŕt. Dohodu o výške odplaty za poskytnutie úveru tak nie je možné v prejednávanom prípade odčleniť od ostatného obsahu samotnej úverovej zmluvy. V zmysle uvedeného je potom potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre jej priamy rozpor so zákonom, potom v zmysle ustanovenia § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon – zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z § 9 ods. 19 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že ak je neplatnou dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru, má to za následok neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. Doplnila, že aj keď citované ustanovenie nebolo v čase uzavretia úverovej zmluvy v právnom poriadku zakotvené, jeho neskoršie zakotvenie do právneho poriadku len potvrdzuje tvrdenia žalobcu, podľa ktorých neplatnosť dohody o výške odplaty za poskytnutie úveru má za následok aj neplatnosť samotnej úverovej zmluvy ako celku. Na základe vyššie uvedených skutočností je tak podľa nej potrebné dospieť k záveru, že dohoda o výške odplaty za poskytnutie predmetného úveru je pre jej priamy rozpor so zákonom ako aj s dobrými mravmi neplatná, čo zakladá aj neplatnosť samotnej úverovej zmluvy. Žalobkyňa ďalej poukázala tiež na to, že že medzi ňou a žalovaným sa na Okresnom súde Žiar nad Hronom viedlo konanie, sp. zn. XXX/XX/ XXXX, o určenie neexistencie záložného práva zriadeného na podklade predmetnej zmluvy o úvere, nároky z ktorej si uplatňuje aj v tomto konaní. Vo svojom rozsudku sp. zn. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 26.11.2021 Okresný súd Žiar nad Hronom, dospel k nasledovnému: „22. Súd zároveň v súlade s rozhodovacou praxou v obdobných prípadoch dospel aj k záveru, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazal žalovanému v pravidelných mesačných splátkach vrátiť istinu úveru vo výške 90.000,-Sk spolu s príslušným poplatkom vo výške 39.600,-Sk, t.j. súhrnne sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 129.600,-Sk v 4 mesačných splátkach po 32.400,-Sk. Žalobca sa tak zaviazal zaplatiť 1,44 násobok poskytnutého úveru v lehote 4 mesiacov, čo predstavuje po 4 mesiacoch o 44 % viac ako poskytnutá istina (39600/90000). Ročný úrok by tak pri uzavretej úverovej zmluve dosiahol 132 %, vzhľadom na čo súd dospel k záveru, že uzavretá úverová zmluva je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, ako aj dobrými mravmi. Táto skutočnosť, vzhľadom na akcesorický charakter záložnej zmluvy vo vzťahu k (neplatnej) úverovej zmluve, má za následok, že aj následne uzavretá záložná zmluva ako „vedľajšia“ zmluva nemohla byť uzavretá v súlade so zákonom, ak v súlade so zákonom a dobrými mravmi nebola uzavretá „hlavná“ zmluva o úvere. Ak teda nebola platne uzavretá úverová zmluva, neplatná je aj záložná zmluva, ktorá mala záväzok z úverovej zmluvy zabezpečovať.“ Neplatnosť zmluvy o úvere č. XXXXXXX bola tak právoplatne judikovaná rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. XXX/ XX/XXXX-XX, zo dňa 26.11.2021. Ďalej uviedla, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú tiež s poukazom na to, že žalovaný ju uzatváral prostredníctvom svojho mandatára – p. C. D., ktorá tieto dokumenty mala aj vlastnoručne podpísať, pričom táto osoba nebola v čase uzavretia zmluvy štatutárnym orgánom žalovaného. Ak teda predmetnú úverovú zmluvu uzatváral za žalovaného jeho mandatár a nie jeho štatutárny orgán, konajúci mandatár mal k takejto zmluve na preukázanie jeho oprávnenia uzatvárať takéto zmluvy pripojiť i dohodu o plnomocenstve, na podklade ktorej je oprávnený na takéto právne úkony. Takáto dohoda však nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie od uzavretia zmluvy, na základe čoho predmetnú úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú, resp. za podpísané oprávnenou – konajúcou osobou. Z dôvodu absencie oprávnenia na podpis predmetných úverových zmlúv na strane veriteľa je nutné vyhodnotiť, že predmetná zmluva nebola uzatvorená platne, resp. že zmluva nebola uzatvorená písomne. Uvedenú skutočnosť je potrebné zohľadniť aj v korelácii s ustanovením § 4 ods. 1) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.“ Citované ustanovenie podporuje argumentáciu o neplatnosti predmetnej zmluve o úvere. Zároveň poukázala, že žalovaný nemá na základe predmetných úverových zmlúv nárok na žiadne plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov tiež z toho dôvodu, že podľa zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (platného v čase uzavretia úverových zmlúv) - § 4 ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z citovaného znenia zákona zároveň vyplýva, že pre absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov v namietanej zmluve je nutné poskytnutý úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaný tak nemal nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov a to ani v rozsahu tzv. príslušného poplatku, ktorý v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnuté úvery. Preto aj v prípade, ak by konajúci súd nepovažoval odplaty za poskytnuté úvery za neplatné právne úkony z dôvodu ich rozporu so zákonom a s dobrými mravmi (aj uvedené už bolo súdom vyslovené v právoplatnom rozhodnutí citovanom vyššie), nemal žalovaný nárok na akékoľvek úroky a poplatky ani z dôvodu bezúročného a bezpoplatkového charakteru poskytnutého úveru. Vzhľadom na neplatnosť odplaty za poskytnutie úveru, absolútnu neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, ako aj vzhľadom na bezúročný a bezpoplatkový charakter poskytnutého úveru, teda žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy nemal právo na plnenie žiadnych úrokov a poplatkov nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov, celkovo v sume 2.987,45 eur (90.000,- Sk - istina úveru zo zmluvy č. XXXXXXX). Z jej strany však bolo na účet žalovaného v zmysle predloženého výpisu z klientskej zóny žalovaného poukázané plnenie celkovo v sume 7.511,95 eur. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že jej záväzok vrátiť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky zanikol splnením, a to s poukazom na to, že už vrátila žalovanému v prípade úverovej zmluvy celkovo o 4.524,50 eur viac, než na čo bola povinná. Na základe predmetnej úverovej zmluvy si tak uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 4.524,50 eur, čo predstavuje výšku plnenia poukázaného z jej strany na účet žalovaného nad rámec jeho oprávnených nárokov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný do dnešného dňa ani napriek výzve dlžnú sumu nevrátil uplatňuje si žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K žalobe priložila listinné dôkazy: Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 04.01.2006; Výpis z klientskej zóny žalovaného k predmetnej úverovej zmluve; Výpočet skutočnej hodnoty RPMN k zmluve č. XXXXXXX; Prehľad priemerných úrokových mier a RPMN za rok 01/2006 vydávaný NBS; Výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 28.02.2022; Výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu – e-mail žalovanému; Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. XXX/XX/ XXXX-XX zo dňa 26.11.2021. 2. Pôvodná žalobkyňa podaním zo dňa 18.03.2022 navrhla zmenu žalobcu v dôvodu, že postúpia Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.03.2022 svoj nárok voči žalovanému na žalobcu spoločnosť BL PLUS, s.r.o. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uznesením zo dňa 28.04.2022 pripustil túto zmenu na strane žalobcu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.06.2022 žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal, že zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Mal za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním žalobca vyvolal a inicioval. Zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. K bezúročnosti zmluvy uviedol, že žalobca svoju vôľu uzavrieť každú jednotlivú potvrdil svojim podpisom. Skutočnosť, že žalobca dodatočne usúdil, že zmluvy sú pre neho subjektívne nevýhodné ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Uzavretie zmluvy nemalo v žiadnom prípade za následok nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Niet pochýb o tom, že žalovaný je priemerným spotrebiteľom. Dal do pozornosti, že zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 (1). Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V Zmluve na prednej strane je uvedené nasledovné: Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 90.000 Sk., t.j. 2.987,45 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 39.600 Sk, t.j. 1.314,48 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 129.600 Sk, t.j. 4.301,93 eur v 4 splátke po 32.400 Sk, t.j. 1.075,48 eur počnúc dňom 07.02.2006 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Každá vyššie uvedená splátka je prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Na základe uvedeného nemožno hovoriť o absencií i výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená
nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe uvedeného mal za to, že súd nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda všetky taxatívne náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru sa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nenapĺňajú. Uviedol, že si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. § 1 ods. 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995. Nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. K neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky podľa § 53 uviedol, že čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa neho neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne – vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy žalobcovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od neho prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy vedomosť, aká je cena úveru. Dohodnutá výška nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver žalobcovi (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska žalobcu) a s ohľadom na jeho ďalšie obchodné riziko. Z uvedeného dôvodu ako aj vzhľadom na skutočnosť, že nežiadal od žalobcu zabezpečenie úveru, účastníci dohodli tieto úroky z omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Mal za to, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalobca vo svojom vyjadrení okrem iného tvrdí, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje a z toho dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Zavinenie je budované na dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej a podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a nepriamy. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné, v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Poukázal, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté úroky. Skutočne požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberal a na ktorú mal oprávnenie, nakoľko mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť, avšak, nedokazuje úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohol mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
4. Žalobca v replike zo dňa 03.10.2022 reagoval, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje. Na predmetný vzťah založený zmluvou o úvere je teda nevyhnutné uplatniť práve ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Samotná argumentácia žalovaného sa javí ako celkom zrejme tendenčná, nejasná a vzájomne nekonzistentná, keď uvádza, že predmetný vzťah založený zmluvou č. XXXXXXX treba podriadiť pod ustanovenia Obchodného zákonníka a aplikácia zákona o spotrebiteľských úveroch je vylúčená, keď na druhej strane uvádza, že zmluva nemôže byť bezúročná a bezpoplatková, keďže dodržal všetky obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Načo by sa veriteľ unúval s náležitosťami zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keď tvrdí, že ide o čisto obchodný vzťah. Je celkom zrejmé, že žalovaným uvádzaná argumentácia absolútne nedáva zmysel a je viac účelová než skutočne vecná. O tejto skutočnosti svedčí aj žalovaným uvádzané tvrdenie o tom, že RPMN neabsentovala a pod., pričom je zjavné, že údaj o RPMN sa preukázateľne v zmluve o úvere nenachádza a žalobca nenamietal jeho nesprávnosť ale úplnú absenciu. Je zrejmé, že konaním, ktorým sa veriteľ snaží o vylúčenie posúdenia tejto evidentne spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, dochádza zo strany dodávateľa k obchádzaniu zákona. Takéto konanie je v zmysle súčasnej právnej úpravy v priamom rozpore s § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho je potrebné aj napriek akýmkoľvek prípadným pochybnostiam o spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy hľadieť na danú zmluvu ako na zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Z uvedeného tak vyplýva, že vzťah založený zmluvou č. XXXXXXX je jednoznačne vzťahom spotrebiteľským, a teda je potrebné na naň aplikovať osobitnú právnu úpravu – ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aplikácia noriem obchodného práva neprichádza do úvahy. Ďalej zopakoval argumentáciu o neplatnosti pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, ako aj pre nedodržanie formy právneho úkonu (uzatvorenie zmluvy prostredníctvom mandatára, ktorý nebol štatutárnym orgánom), čoho dôsledkom je, že žalovaný nemá nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úveru. Poukázal, že zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úverov, samotný údaj o RPMN. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že v zmluve nebola dojednaná odplata či úroky, len tzv. príslušný poplatok, ktorý mal byť kompenzáciou za to, že zmluva bola uzatvorená bez zabezpečenia. Uviedol, že celkom zjavne ide o odplatu za poskytnutý úver a nie o poplatok. O tejto skutočnosti svedčí napríklad to, že mal byť uhradený v 4 mesačných splátkach, teda nie pri podpise zmluvy ako to nesprávne uvádza žalovaný. V zmysle ustanovenia § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. je „poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov“. Aj tu zákon vyslovene konštatuje, že poplatok je platba, ktorá sa platí pri poskytnutí úveru, čo nie je prejednávaný prípad ako je zrejmé z textu zmluvy. Označením odplaty (úrokov) ako „príslušný poplatok“ sa žalovaný celkom zrejme snažil spotrebiteľa zmiasť o skutočnej výške úrokov a zároveň sa vyhnúť posudzovaniu maximálnej prípustnej odplaty za poskytnutý úver, nakoľko je jasné, že takto dojednaná odplata nespĺňa zákonný limit. Vzhľadom na: neplatnosť dohody o odplate za poskytnutie úveru, absolútnu neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, ako aj vzhľadom na bezúročný a bezpoplatkový charakter poskytnutého úveru, žalovaný nemá a nikdy nemal nárok na prijatie žiadneho plnenia presahujúceho ním skutočne poskytnuté finančné prostriedky, nakoľko na to nebo daný právny dôvod. Zo strany žalobcu však bolo na účet žalovaného v zmysle predložených dokladov poukázané plnenie celkovo v sume 7.511,95 eur (viď výpis z klientskej zóny žalovaného), ktoré je potrebné zarátať výlučne na úhradu istiny poskytnutého úveru. Na základe uvedeného je teda zrejmé, plnenie zo strany žalobcu v rozsahu o 4.524,50 eur je plnením bezdôvodným. 5. V následnej duplike mal žalovaný za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam. 6. Na pojednávaní dňa 17.09.2025 sa žalobca sumarizoval obsah jeho vyjadrení doterajšiu argumentáciu, vo vzťahu ktorej tiež doplnil odkaz na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9CoCsp/5/2023, ako aj nález Ústasného súdu SR sp. zn. II.ÚS 300/2018. 7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 C.s.p.), ktoré sa konalo za (ospravedlnenej) neprítomnosti žalovaného a na ktorom súd vykonal dokazovania v konaní predloženými listinnými dôkazmi, ktoré boli stranám doručené. Na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Právna predchodkyňa žalobcu – A. B., nar. XX.XX.XXXX (pôvodná žalobkyňa) a žalovaný uzatvorili dňa 04.01.2006 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 90.000 Sk (2.987,45 eur) a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 39.600 eur (1.314,48 eur). Istinu spolu s poplatkom mala žalobkyňa žalovanému splatiť v 4 mesačných splátkach po 32.400 eur počnúc dňom 07.02.2006. Z výpisu z klientskej zóny z internetovej stránky E. vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu uhradila v prospech žalovaného zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 04.01.2006 celkovo sumu 7.511,95 eur. Žalovaný bol predžalobnou výzvou zo dňa 28.02.2022 vyzvaný na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.524,50 eur. 9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 9.1 Podľa § 53 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 9.2 Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 9.3 Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. 9.4 Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 9.5 Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. 9.6 Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného potrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 9.7 Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 9.8 Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 9.9 Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
9.10 Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 9.11 Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 9.12 Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 9.13 Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 9.14 Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 9.15 Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 9.16 Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 9.17 Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 9.18 Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 9.19 Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 10. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V odseku 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v § 454). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. (Najvyšší súd SR sp. zn. 2Cdo/92/2010) 11. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu pri poskytnutí plnenia existoval právny úkon, ktorý bol neskôr posúdený ako neplatný s právnymi účinkami ex tunc. V prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu je pre rozsah vydania bezdôvodného obohatenia rozhodujúci čas poskytnutia plnenia a v prípade relatívnej neplatnosti stav v čase účinného dovolania sa neplatnosti.
12. Predmetnou žalobou sa žalobca ako právny nástupca pôvodnej žalobkyne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.524,50 eur s úrokom z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia uhradeného v súvislosti so spotrebiteľským úverom zo dňa 04.01.2006. 13. Pokiaľ žalovaný namietal aplikáciu zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa poukazujúc na skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, s jeho argumentáciou sa nebolo možné stotožniť. Je pravdou, že zmluva o úvere (ako tzv. absolútny obchod) je upravená v § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, avšak svojim charakterom je predmetná zmluva spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvorili na strane jednej žalovaný ako dodávateľ (obchodník) a na strane druhej pôvodná žalobkyňa ako spotrebiteľ. V prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSU) účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, ktoré súd v prejedávanej veci aplikoval. Dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvného vzťahu, ani výška poskytnutého úveru či samotná výška platieb uskutočnených nad sumu poskytnutej istiny úveru. 14. Posudzovaný úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, už z toho dôvodu, že zmluva o úvere neobsahovala povinný údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov). ZoSÚ v § 4 ods. 2 písm. g) stanovoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iného aj údaj o RpMN a to pod priamo uvádzaným následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Nebolo sporné, že predmetná zmluva daný dôležitý údaj na posúdenie výhodnosti úveru neobsahovala. Právnej predchodkyni žalobcu ako spotrebiteľovi nebola táto základná transparentná informácia o budúcom záväzku a rozsahu plnenia. Neopodstatnenými súd tvrdenia žalovaného o vážnosti jej vôle, keď sama ako priemerná spotrebiteľka uzavrela predmetnú zmluvu. Žalovaný ako nebankový subjekt podnikajúci v činnosti poskytovania úverov uzatvoril predmetnú zmluvu na jeho vlastnom formulári, ktorý nespĺňal dané zákonné požiadavky. Zákon s absenciou údaja o RPMN jednoznačne spája následok bezúročnosti abezpoplatkovosti zmluvy, bez ohľadu na akékoľvek ďalšie požiadavky skúmania informovanosti či vnímavosti spotrebiteľa. Tento údaj teda úverová zmluva musí obsahovať vždy. Argumentácia žalovaného s cieľom preniesť na spotrebiteľa zodpovednosť za vlastné pochybenie v kontraktačnom procese súd považoval za nedôvodnú a účelovú. Už na základe tohto vznikla žalovanému povinnosť vydať žalobcovi ako právnemu nástupcovi dlžníčky bezdôvodné obohatenie v podobe úhrad vykonaných nad rámec istiny úveru. 15. Súd dodáva, že uvádzaná argumentácia žalovaného (o slobode a vážnosti potvrdená podpisom spotrebiteľa s predpokladom jeho priemerného vnímania a informovanosti) by mohla mať význam pri určení neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný), ale nie v predmetom prípade posúdenia dôvodov neplatnosti týkajúcich sa dovolenosti právneho úkonu, ktorý v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu, či ho obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 16. V nadväznosti na to možno dať do pozornosti, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke pritom koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej, s primeranou obvyklou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 z 26.04.2012). 17. Ďalším dôvodom na vyhovenie žalobe bolo posúdenie predmetnej úverovej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. V danom prípade žalovaný poskytol predchodkyni žalobcu spotrebiteľský úver vo výške 2.987,45 eur, ktorý sa zaviazala spolu s poplatkom 1.314,48 eur splatiť 4 mesačnými splátkami po 1.075,48
eur s celkovou úhradou 4.301,92 eur. Súd uvedenú výšku odplaty z úveru považuje za zjavne neprimeranú a hrubom nepomere ich vzájomným zmluvným plneniam. V tomto ohľade možno predovšetkým poukázať na výšku odplaty dosahujúcu vo forme RPMN až 196,41 %, ako na to náležite poukazoval žalobca. Takáto dojednaná odplata je zjavne neprimeranou je v rozpore s dobrými mravmi a výrazne prevyšujúcou obvyklú odplatu. Je preto odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by právna predchodkyňa žalobcu ako spotrebiteľ nebola v zložitej finančnej situácií, nezaviazal by sa platiť takto neprimerane vysokú odplatu ako cenu požičaných peňazí. Uvedené bolo v tomto prípade navyše podporené aj skutočnosťou, že spotrebiteľovi nebola uvedená referenčná hodnota PRMN, na základe ktorej by sa dala porovnať výhodnosť úveru, resp. ani údaj o výške úrokovej sadzby. Na toto posúdenie nemá žiaden vplyv, že žalovaný v zmluve úrok z úveru nahrádzal jedným poplatkom v vo výške 1.314,48 eur. Ten bol neprimeraný samotnej sume istiny 2.987,45 eur a ako odplata (platená s istinovou len v 4 splátkach) predstavoval až 44 % istiny. Irelevantným v tomto smere tiež bolo, keď žalovaný neopodstatnene uvádzal zmätočnú argumentáciu, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale odplatou pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Význam nemá ani jeho obrana, že pri poskytnutí úveru nevyžadoval jeho zabezpečenie, poskytol ho z vlastných zdrojov a znášal riziko, čo možno považovať za bežnú súčasť poskytovania spotrebiteľských úverov podnikateľmi (aj nebankovými subjektami), ktorá nemôže odôvodňovať takto zjavne neprimerané určenie odplaty spotrebiteľského úveru. Odvolací súd tiež poukazuje aj na súladnosť prijatého záveru s relevantnou judikatúrou (napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave vo veciach sp. zn. 8Co/16/2022, 8Co/116/2020, 8Co/20/2018, 8Co/105/2021, 9Co/60/2019, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/27/2018, 11Co/38/2018 či a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/404/2017). 18. Súd sa v tomto stotožnil aj so záverom Okresného súdu Žiar nad Hronom v predloženom rozsudku č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 21.11.2021, právoplatnému dňa 14.01.2022, vo veci pôvodnej žalobkyne proti totožnému žalovanému, predmetom ktorej bolo určenie neexistenie záložného práva so základom v predmetnej úverovej zmluve. Ten rovnako dospel k absolútne neplatnosti pre rozpor danej úverovej zmluvy so zákonom a dobrými mravmi, keď konštatoval: „22. Súd zároveň v súlade s rozhodovacou praxou v obdobných prípadoch dospel aj k záveru, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazal žalovanému v pravidelných mesačných splátkach vrátiť istinu úveru vo výške 90.000,-Sk spolu s príslušným poplatkom vo výške 39.600,-Sk, t.j. súhrnne sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 129.600,-Sk v 4 mesačných splátkach po 32.400,-Sk. Žalobca sa tak zaviazal zaplatiť 1,44 násobok poskytnutého úveru v lehote 4 mesiacov, čo predstavuje po 4 mesiacoch o 44 % viac ako poskytnutá istina (39600/90000). Ročný úrok by tak pri uzavretej úverovej zmluve dosiahol 132 %, vzhľadom na čo súd dospel k záveru, že uzavretá úverová zmluva je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, ako aj dobrými mravmi. Táto skutočnosť, vzhľadom na akcesorický charakter záložnej zmluvy vo vzťahu k (neplatnej) úverovej zmluve, má za následok, že aj následne uzavretá záložná zmluva ako „vedľajšia“ zmluva nemohla byť uzavretá v súlade so zákonom, ak v súlade so zákonom a dobrými mravmi nebola uzavretá „hlavná“ zmluva o úvere. Ak teda nebola platne uzavretá úverová zmluva, neplatná je aj záložná zmluva, ktorá mala záväzok z úverovej zmluvy zabezpečovať.“ 19. Právna predchodkyňa žalobcu tak nebola povinná hradiť veriteľovi sumu prevyšujúcu poskytnutú istinu úveru v sume 2.987,45 eur. Pokiaľ teda nesporne (žalovaný to nepopieral ani nespochybňoval) spolu uhradila sumu 7.511,95 eur, vyplývajúcu aj priamo z internetového výpisu klientskej zóny žalovaného k danému úveru, preplatenie v požadovanej sume 4.524,50 eur predstavovalo bezdôvodné obohatenie žalovaného (§ 451 a nasl.). Príslušnú pohľadávku pôvodná žalobkyňa v konaní riadne postúpila na žalobcu (§ 524 a nasl.), čo zakladalo jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore voči pasívne legitimovanému veriteľovi s majetkovým prospechom. 20. K vzniku povinnosti toho kto sa obohatil obohatenia vydať dochádza v zmysle § 563 OZ až po kvalifikovanej výzve - prvého dňa po tom, čo dlžníka o plnenie veriteľ požiadal. Súd poukazuje napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 210/2005 (ZSP, 2006, č. 37), sp. zn. 1Cdo 99/2007 či sp. zn. 7 MCdo 5/2014. Uvedené pôvodná žalobkyňa nesporne vykonala výzvou zo dňa 28.02.2022 a žalovaný úhradu nevykonal. Dostal sa tak do omeškania (§ 517 ods. 2 OZ) so zaplatením tohto peňažného dlhu a bol povinný popri ňom uhradiť aj uplatnené úroky z omeškania v náležite vyčíslenej sume 8 % ročne (§ 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z) od 01.03.2022 do zaplatenia.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. /§ 359 C.s.p./ V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania /§ 127 C.s.p./ uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p./ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. /§ 364 C.s.p./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. /§ 365 C.s.p./ Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. /§ 366 C.s.p./ Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. /§ 373 ods. 4 C.s.p./ V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.