Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B1-9C/65/2022 1122209657 07. 05. 2025 JUDr. Viera Hadrbulcová ECLI:SK:MSBA4:2025:1122209657.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, S., proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Krasovského 3986/15, Bratislava, IČO: 53 812 948, zast.: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 800 eur, takto rozhodol: I. Konanie zastavuje. II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2022 domáhala proti žalovanému zaplatenia 800 eur z titulu nároku na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 2. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo: 8726/B vyplýva, že zahraničná osoba UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, Praha, Česká republika, IČO: 492 40 480 koná na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 15, Bratislava, IČO: 53 812 948. 3. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) stranami sú žalobca a žalovaný. 4. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 5. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 8. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. 9. Podľa § 18 ods. 2 OZ právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. 10. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,OBZ“) zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. 11. Podľa § 21 ods. 2 OBZ zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. 12. Podľa § 21 ods. 3 OBZ podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. 13. Podľa § 21 ods. 4 OBZ oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba. 14. Podľa § 7 ods. 1 OBZ organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku. 15. Podmienkou, aby niekto mohol byť stranou v civilnom procese je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť stranou v konaní znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Civilný sporový poriadok v § 61 CSP stanovuje, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odkazuje na hmotné právo. Vo všetkých civilných sporových konaniach majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, a teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u právnických osôb vyplýva z § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky upravuje Obchodný zákonník. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie zahraničnej osoby pomocou, resp. prostredníctvom organizačnej zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby, prípadne jej organizačnej zložky do obchodného registra v Slovenskej republike, pričom návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Vzhľadom k nutnosti zápisu organizačnej zložky do obchodného registra má táto organizačná zložka zahraničnej osoby rovnaké postavenie ako odštepný závod v zmysle § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z tohto vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní organizačnej zložky sa používa obchodná firma podnikateľa (zahraničná osoba) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku a že vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby zapísaný do obchodného registra je splnomocnený robiť za zahraničnú osobu všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky, ale i to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby, nevzniká rovnako ako v prípade odštepného závodu, právnická osoba. Zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky je zapísaná do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania, resp. spôsobilou sporovou stranou. Vo všetkých týchto veciach týkajúcich sa organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu subjektivitu má preto vo všetkých týchto prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka. 16. Procesná subjektivita predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania, pričom v konkrétnostiach treba rozlišovať, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju stratí v priebehu konania. Ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia súdneho konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú
vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie. V takýchto prípadoch je žiaduce, aby súd uznesenie o zastavení konania vydal bezodkladne. 17. Konkludujúc možno konštatovať, že zápis organizačnej zložky podniku do obchodného registra nie je spojený so vznikom právnej subjektivity, teda organizačná zložka sa zápisom do obchodného registra nestáva právnickou osobou, nie je právnym subjektom, ale len časťou podniku podnikateľa. Inými slovami, aj po zápise do obchodného registra zostáva organizačná zložka bez právnej subjektivity, ktorej výlučným nositeľom môže byť iba samotný podnik ako právnická osoba, ktorá organizačnú zložku zriadila, a ktorá ako jediná môže vystupovať v právnych vzťahoch s inými subjektmi práva. V intenciách uvedených skutočností žalobkyňa podala žalobu voči žalovanému označenému výlučne údajmi organizačnej zložky, ktorá nemá právnu subjektivitu, spôsobilosť byť sporovou stranou, preto išlo o nedostatok podmienky konania, a to neodstrániteľný. Organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, t. j. aj pobočka poisťovne z iného členského štátu nemá procesnú subjektivitu podľa § 61 CSP, pretože nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Procesnú subjektivitu, a to spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle konštantnej judikatúry má len zahraničná právnická osoba a nie jej organizačná zložka, a to aj napriek tomu, že je zapísaná v obchodnom registri. Stranou sporu pred súdom vždy musí byť zahraničná právnická osoba, a to i v prípade, že sa bude spor týkať jej organizačnej zložky. V kontexte uvedeného súd prihliadol na neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nespôsobilosť žalobkyňou označeného žalovaného byť sporovou stranou, keďže išlo o nedostatok procesnej subjektivity označeného žalovaného, pričom bolo nepochybné, že žalobkyňa označila údajmi len organizačnú zložku, a to pobočku poisťovne z iného členského štátu, ktorá nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým nebolo možné v konaní pokračovať, preto súd konanie zastavil. 18. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 19. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP za primeranej aplikácie § 255 ods. 2 druhá časť vety CSP, keďže je nepochybné, že ak žalobkyňa za žalovaného označila subjekt bez právnej subjektivity, t. j. bez spôsobilosti byť nositeľom práv a povinností, tak z procesného hľadiska zavinila, že konanie pre tento neodstrániteľný nedostatok podmienky konania muselo byť zastavené. Na druhej strane, pokiaľ na strane žalovaného vystupoval subjekt bez právnej (procesnej) subjektivity, potom takýto subjekt nemôže byť nositeľom práv, ani povinností a tým nemôže mu vzniknúť ani právo na trovy súdneho konania, preto o trovách súdneho konania bolo rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Sumarizujúc inými slovami, v súdnom konaní označený žalovaný ako organizačná zložka, resp. pobočka poisťovne z iného členského štátu, pre nespôsobilosť byť nositeľom práv a povinností, potom nemohla byť ani nositeľom práva na náhradu trov súdneho konania. 22. O vrátení súdneho poplatku za žalobu rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) a písm. m) CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.