Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B3-61C/148/2018 1318207828 26. 02. 2025 JUDr. Daniel Češko ECLI:SK:MSBA4:2025:1318207828.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobcu: D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom H. XX, C., zastúpeného JUDr. Igorom Kováčikom, advokátom, so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54669464, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 843 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III dňa 19.12.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 843 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 843 eur od 16.11.2018 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Žalobu odôvodnil tým, že dvoma nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) mu bola spôsobená škoda a žalovaný mu dňa 16.11.2018 oznámil, že ju neuspokojí. Za prvé nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie č. OU-BA-B zo dňa 10.01.2017, ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky vo vlastníctve žalobcu v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „NDS, a.s.“). Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti. Druhým nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie č. OU-BA-B zo dňa 02.08.2017, ktorým bolo zastavené vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa (NDS), pričom orgán verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol o náhrade trov správneho konania a o náhrade trov konania sa ani nezmienil, napriek tomu, že si ako účastník správneho konania pred zastavením vyvlastňovacieho konania uplatnil náhradu trov vyvlastňovacieho konania a všetky trovy vyvlastňovacieho konania riadne preukázal a vyčíslil. Druhé nezákonné rozhodnutie bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) na základe jeho podnetu zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a to rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalobca bol toho názoru, že sú splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania, ktoré mu vznikli v konaniach, v ktorých boli vydané nezákonné rozhodnutia a v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu
za zastupovanie. Žalobcovi, ako poškodenému, vznikla škoda v celkovej výške 843 eur, spočívajúca v nákladoch na trovy právneho zastúpenia advokátom v predmetných správnych konaniach, ako aj v nákladoch vynaložených na dokazovanie v predmetnom správnom konaní. Žalobca uviedol, že vo vyvlastňovacom konaní bol zo strany NDS, a.s. predložený znalecký posudok, kde bola stanovená hodnota pozemkov na 4,25 eur /m2, pričom znalecký posudok ním zabezpečený stanovil hodnotu vyvlastňovaných pozemkov na 67,28 eur /m2, je teda zjavné, že zabezpečenie znaleckého posudku bolo potrebné a účelné. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že si žalobca uplatňuje náhradu škody na základe dvoch nezákonných rozhodnutí vydaných okresným úradom v dvoch samostatných konaniach, a to v konaní o vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobcu a v konaní o preskúmanie rozhodnutia a zastavení vyvlastňovacieho konania. Žalovaný poukázal na to, že prvé rozhodnutie o vyvlastnení nikdy nenadobudlo právoplatnosť, bolo zrušené podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku v rámci odvolacieho konania, nie je preto splnená podmienka § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa žalovaného nie sú splnené podmienky na uplatnenie náhrady škody, keďže neboli splnené procesné podmienky, nárok na náhradu škody je uplatnený z dvoch samostatných konaní a v rámci predbežného prerokovaná bola prerokovaná iná výška tvrdenej škody. Žalovaný potvrdil, že žalobca sa na neho obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.06.2018 v celkovej výške 1.303,58 eura, čo je však iná suma, akej sa žalobca domáha v tomto konaní. Vo vzťahu k uplatnenej škode žalovaný uviedol, že každý účastník konania má právo navrhovať a predkladať dôkazy do konania, keď toto právo využije, tak za určitých podmienok je povinný náklady na zaobstaranie takýchto dôkazov znášať. K náhrade trov právneho zastúpenia tiež uviedol, že účastník konania nemá zákonom stanovenú povinnosť byť zastúpený advokátom, pokiaľ využije služby právneho poradenstva, urobí tak na základe vlastného uváženia. Ďalej uviedol, že Správny poriadok je založený na solidarite úhrady trov konania, teda trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu, uhrádza správny orgán, trovy vzniknuté účastníkom konania znášajú účastníci a trovy, ktoré vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba. Ak sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dá v správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením znáša výlučne osoba, ktorá sa dala zastúpiť. Žalovaný poukázal aj na to, že predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako následkom týchto príčin. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Podľa žalovaného bolo príčinou vzniku tvrdenej škody dobrovoľné rozhodnutie žalobcu predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť, pričom zákon jednoznačne ustanovuje, že tieto náklady je povinný sám znášať. Podľa jeho názoru žalovaný nesplnil podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody, nepreukázal vznik samotnej škody, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami. Žalobu preto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. 3. Žalobca sa v písomnej replike nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak rozhodnutie orgánu verejnej moci nadobudlo právoplatnosť a až následne bolo zrušené a mal za to, že toto tvrdenie je v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. a so zásadami dobrej verejnej správy a je formalistické. Podľa žalobcu by to mohlo znamenať, že orgán verejnej správy by mohol vydávať nezákonné prvostupňové rozhodnutia bez prináležiacej zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Podľa žalobcu túto podmienku je nutné vykladať extenzívne a nevyžaduje sa výlučne formálne zrušenie (zmena) rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný ako príslušný orgán, predbežne prerokoval jeho nárok na náhradu škody spôsobenej oboma nezákonnými rozhodnutiami, pričom v písomnom oznámení o neuspokojení nároku žiadnym spôsobom nenamietal skutočnosť, že ide o uplatnenie náhrady škody spôsobenej dvoma nezákonnými rozhodnutiami. Navyše žalovaný konštatoval, že v danom prípade bola splnená jedna z podmienok pre uplatnenie náhrady škody z titulu rozhodnutí okresného úradu, oboch zrušených pre rozpor so zákonom. Uplatneniu nároku na náhradu škody z dvoch nezákonných rozhodnutí v konkrétnom prípade nikdy nebránili a v súčasnosti ani nebránia žiadne zákonné dôvody, nakoľko ide o nezákonné rozhodnutia vydané tým istým orgánom verejnej moci (Okresným úradom Bratislava, Odborom výstavby a bytovej politiky), obe rozhodnutia boli vydané v tom istom správnom konaní (č. OU-BA-B obe rozhodnutia sa týkajú tých istých účastníkov správneho konania (navrhovateľ
vyvlastnenia NDS, vlastník vyvlastňovaných pozemkov je žalobca), pričom obe nezákonné rozhodnutia boli zrušené pre ich nezákonnosť práve žalovaným. Uplatňovanie celej škody v jednom predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ako aj v jednom sporovom konaní je správnym a zákonným postupom. Žalobca ďalej uviedol, že si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody z tých istých dôvodov ako boli predbežne prerokované, avšak v nižšej sume, než boli predbežne prerokované, čo je plne v súlade s dispozičným oprávnením žalobcu, a preto neobstojí tvrdenie, že žalobca sa nemôže v zmysle zákona domáhať uhradenia nižšej škody než bola predbežne prerokovaná. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného, že náklady spojené s právnym zastúpením účastníka správneho konania si znáša zastúpený účastník správneho konania a tieto náklady nemôžu byť uplatnené ako súčasť škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nemá oporu v príslušných zákonných predpisoch a navyše jej aj v priamom rozpore s princípmi právneho štátu. Žalobca poukázal na znenie § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. a zdôraznil, že žalobcovi prináleží špecifikovaná náhrada škody, ktorá je výsledkom činnosti orgánov verejnej moci (škoda na strane žalobcu by bez nezákonných rozhodnutí nenastala). Žalobca je presvedčený, že tvrdenie žalovaného o tom, že príčinou vzniku škody nie sú nezákonné rozhodnutia, ale je ňou jej dobrovoľné rozhodnutie predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť v správnom konaní, nemá v právnom štáte miesto, je ústavne neudržateľné a je v priamom rozpore s princípmi dobrej verejnej správy v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy. Žalobca záverom vyjadrenia opätovne uviedol, že sú splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci. 4. Žalovaný v písomnej duplike uviedol, že trvá na námietke, že riadne predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je procesnou podmienkou na uplatnenie nároku na súde, čo v tomto prípade nebolo splnené, a teda neboli splnené procesné podmienky na podanie žaloby. Žalovaný poukázal na znenie § 31 ods. 1 Správneho poriadku a zdôraznil, že Správny poriadok je na rozdiel od súdneho konania založený na solidarite úhrady trov konania, ak sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dá v správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením znáša výlučne osoba, ktorá sa dala zastúpiť. Žalovaný trval na tom, že nie sú splnené ani podmienky na uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., neboli splnené procesné podmienky (nárok na náhradu škody je uplatnený z dvoch samostatných konaní, v rámci predbežného prerokovania bola prerokovaná iná výška tvrdenej škody) a neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody (vznik samotnej škody, príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami), preto žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 5. Okresný súd Bratislava III vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 61C/148/2018-178 zo dňa 02.03.2022 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 843 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 843 eur od 16.11.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 61C/148/2018-178, odvolací súd uznesením č. k. 3Co/95/2022-231 zo dňa 04. augusta 2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že ustanovenie § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné vykladať v nadväznosti na jeho ustanovenie § 5 ods. 1, a teda podmienkou vzniku nároku na náhradu účelne vynaložených trov konania v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, je, že tieto vznikli v dôsledku tohto nezákonného rozhodnutia; medzi nezákonným rozhodnutím a účelne vynaloženými trovami v konaní, v ktorom bolo takéto rozhodnutie vydané, tak musí existovať príčinná súvislosť. Nemožno sa tak úspešne domáhať náhrady akýchkoľvek účelne vynaložených trov v konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, ale len takých účelne vynaložených trov, ktoré boli vynaložené práve v dôsledku a v nadväznosti na nezákonné rozhodnutie. V prípade trov, ktoré nezákonným rozhodnutím poškodená osoba vynaložila pred vydaním nezákonného rozhodnutia, tak spravidla nejde o účelne vynaložené trovy v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko v takom prípade by škoda predchádzala samotnej príčine jej vzniku, ktorou má byť nezákonné rozhodnutie; spravidla týmito nebudú ani trovy vynaložené po zrušení nezákonného rozhodnutia, nakoľko sa konanie opätovne dostane do štádia, ktoré vydaniu nezákonného rozhodnutia predchádzalo. O účelne vynaložených trovách v zmysle § 18 tak podľa názoru odvolacieho súdu nemožno hovoriť vo vzťahu k trovám za úkon právnej služby urobený nadbytočne, nekvalifikovane, rovnako však ani za úkon, ktorý k náprave protiprávneho stavu nemohol viesť. Ďalej uviedol, že nakoľko prvé rozhodnutie okresného úradu č. OU-BA-B zo dňa 10.1.2017, nespĺňa podmienku nezákonného
rozhodnutia v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., nemožno účelne vynaložené trovy v súvislosti s uvedeným rozhodnutím považovať za trovy, náhrada ktorých žalobcovi patrí v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. Zároveň nemožno z dôvodu vydania rozhodnutia okresného úradu č. OU-BA-B zo dňa 2.8.2017, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., dávať všetky vo vyvlastňovacom konaní (hoci tvoriacom jeden celok) vzniknuté trovy do príčinnej súvislosti s uvedeným rozhodnutím. Odvolací súd podotkol, že pokiaľ rozhodnutie okresného úradu, v ktorom tento zastavil vyvlastňovacie konanie a nerozhodol o náhrade trov konania, bolo žalovaným na základe podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené pre nezákonnosť práve z dôvodu nerozhodnutia okresného úradu o náhrade trov konania, s výslovným pokynom v novom rozhodnutí opätovne zastaviť vyvlastňovacie konanie a zároveň rozhodnúť o žiadosti žalobcu o náhradu trov konania, už len z logiky veci vyplýva, že vyvlastňovacie konanie bolo okresným úradom pravdepodobne opätovne zastavené a tento pravdepodobne na základe výslovného pokynu rozhodol i o náhrade trov konania. Konečné rozhodnutie o náhrade trov konania je pritom podstatné i z hľadiska posúdenia vzniku škody, nakoľko len v prípade rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania možno dospieť k záveru, že v majetkovej sfére žalobcu došlo k ujme. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalobca konečné rozhodnutie okresného úradu o zastavení konania, v ktorom tento rozhodol i o náhrade trov konania, predložil, resp. že by v žalobe alebo v následných vyjadreniach uviedol, ako bolo o trovách konania v správnom konaní rozhodnuté. Za daných okolností podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné bez ďalšieho dospieť ani k záveru o preukázaní vzniku samotnej škody žalobcu, ktorú skutočnosť namietal žalovaný už počas konania pred súdom prvej inštancie. V prípade výšky náhrady škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania, táto v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. zahŕňa účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta; zároveň súčasťou nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný od počiatku rozporoval nárok žalobcu na náhradu škody čo do jej vzniku, a hoci výslovne nenamietal jej výšku, už len s prihliadnutím na znenie ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné túto skúmať z hľadiska účelnosti vynaložených hotových výdavkov a odmeny za zastupovanie určenej ako tarifná odmena a zároveň, či uplatnená náhrada škody nezahŕňa i náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že účelom náhrady škody v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. je napraviť ujmu spočívajúcu v účelne vynaložených trovách konania, vzniknutú v dôsledku vydaného nezákonného rozhodnutia, a teda ujmu, ktorá by nevznikla, ak by nebolo vydané nezákonné rozhodnutie. Aj v prípade náhrady škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. platí, že musí ísť o také účelne vynaložené trovy konania, ktoré vznikli v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia, resp. ktoré viedli k odstráneniu nezákonným rozhodnutím nastoleného protiprávneho stavu. Nemožno však automaticky do tejto náhrady zahŕňať akékoľvek vynaložené trovy konania, resp. všetky v rámci správneho konania vynaložené trovy konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade súd prvej inštancie založil svoj záver o dôvodnosti žaloby na nesprávnom právnom posúdení veci, keď za účelne vynaložené trovy konania v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. považoval všetky žalobcom vynaložené trovy v rámci vyvlastňovacieho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Súd po zrušení a vrátení veci zopakoval dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov, a to rozhodnutie okresného úradu č. OU-BA-B zo dňa 10.01.2017, odvolanie zo dňa 25.01.2017, rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 22.03.2017, oznámenie o zastavení vyvlastňovacieho konania vyznačením v spise zo dňa 04.08.2017, podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 04.09.2017, rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/ SV/XXXXX zo dňa 27.11.2017, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.06.2018, odpoveďou žalovaného zo dňa 05.11.2018, vyúčtovaním znalečného, faktúrami za poskytnuté právne služby, výpismi z účtu žalobcu a doplnil dokazovanie : rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, spis. zn. OU-BA-B zo dňa 30.04.2018; rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR sp. zn. XXXXX/XXXX/ SV/20778 zo dňa 07.03.2019, pričom súd zistil nasledovné: 8. V správnom konaní o vyvlastnenie, ktorého účastníkom bol žalobca zastúpený advokátom bolo vydané rozhodnutie č. OU-BA-B zo dňa 10.01.2017, ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky vo vlastníctve žalobcu v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s.. Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené a nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca si v správnom konaní uplatňoval
náhradu trov konania, vrátane trov znaleckého posudku. Ďalej bolo vydané rozhodnutie č. OU-BAB zo dňa 02.08.2017, ktorým bolo zastavené vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa (NDS), ktoré bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) na základe podnetu žalobcu zrušené. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, spis. zn. OU-BA-B zo dňa 30.04.2018 bolo rozhodnuté tak, že vo výroku I. bolo predmetné vyvlastňovacie konanie opätovne zastavené a vo výroku II. bolo súčasne rozhodnuté o tom, že účastníkom konania sa nepriznáva náhrada trov konania. Rozhodnutie okresný úrad iba vyznačil v spise. Žalobca voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal dňa 14.06.2018 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia výstavby vyhodnotilo podnet žalobcu ako odvolanie a svojim rozhodnutím spis. zn. 04623/2019/ SV/XXXXX zo dňa 07.03.2019 zamietlo odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky spis. zn. OU-BA-B zo dňa 30.04.2018 potvrdilo. Žalobca podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.06.2018, kde si uplatnil náhradu škody vo výške 1.303,58 eura, pričom v žiadosti poukázal na celý procesný postup v konaní o vyvlastnení a na obe v žalobe označované ako nezákonné rozhodnutia. 9. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. 10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci okrem iného aj nezákonným rozhodnutím. 11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 12. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 13. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 <https://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-514/2003>. 15. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 16. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. 17. Podľa § 216 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 18. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 19. Súd má najskôr za potrebné uviesť, že predpokladom pre náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie vzniku škody, existencie nezákonného rozhodnutia a existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok. 20. Ďalšia podmienka úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je podmienka predbežného prerokovania návrhu u príslušného orgánu v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. K tomu súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalobca podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.06.2018, kde si uplatnil náhradu škody vo výške 1.303,58 eura, pričom v žiadosti poukázal na celý procesný postup v konaní o vyvlastnení a na obe vydané rozhodnutia. Žalovaný v odpovedi na žiadosť konštatoval, že v danom prípade bola splnená jedna z požiadaviek pre uplatnenie náhrady škody, nakoľko obe rozhodnutia boli zrušené pre rozpor so zákonom. Súd dospel k záveru, že bola splnená podmienka predbežného prerokovania návrhu u príslušného orgánu v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., keďže žalobca žiadosť podal, označil titul nárokom na náhradu škody (nezákonné rozhodnutie) aj škodou. Samotná skutočnosť, že si žalobca následne v súdnom konaní uplatňuje rozdielnu sumu, je plne v rámci jeho dispozičného oprávnenia, pokiaľ neprekročí nárok, ktorý bol v žiadosti uplatnený, k čomu nedošlo, pričom podľa názoru súdu v tomto postačí už predbežne prerokovanie z rovnakého titulu, ako si neskôr žalobca v konaní uplatnil. 21. V prejednávanej veci sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. spočívajúcej vo vynaložených nákladoch jeho právneho zastúpenia a zabezpečenia dôkazov v správnom konaní v zmysle ustanovenia § 18 uvedeného zákona. Predmetné ustanovenie upravuje, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, pričom v odseku 3 je špecifikované, že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta a zároveň, že súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Zo záverov odvolacieho súdu, ktorými je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný vyplýva, že predmetné ustanovenie § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné vykladať v nadväznosti na jeho ustanovenie § 5 ods. 1, a teda podmienkou vzniku nároku na náhradu účelne vynaložených trov konania v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, je, že tieto vznikli v dôsledku tohto nezákonného rozhodnutia; medzi nezákonným rozhodnutím a účelne vynaloženými trovami v konaní, v ktorom bolo takéto rozhodnutie vydané, tak musí existovať príčinná súvislosť. Spravidla nejde o účelne vynaložené trovy podľa uvedeného ustanovenia, ak tieto poškodený vynaložil pred vydaním nezákonného rozhodnutia. O účelne vynaložených trovách v zmysle § 18 tak podľa názoru odvolacieho súdu nemožno hovoriť vo vzťahu k trovám za úkon právnej služby urobený nadbytočne, nekvalifikovane, rovnako však ani za úkon, ktorý k náprave protiprávneho stavu nemohol viesť. 22. Súd sa zaoberal tým, či v predmetnej veci bola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca označoval dve nezákonné rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky. Prvým z nich bolo rozhodnutie č. OU-BA-B zo dňa 10.01.2017, ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky vo vlastníctve žalobcu v prospech spoločnosti NDS, a. s.
23. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 22.03.2017, a teda predmetné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a toto nebolo ani predbežne vykonateľné, z dôvodu ktorého uvedené rozhodnutie nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. Ako uviedol aj odvolací súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci môže byť daná len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola spôsobená právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci (okrem výnimiek stanovených v odsekoch 3 a 4, ktoré ale na danú vec nedopadajú-pozn. súdu prvej inštancie), ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Základnou podmienkou nároku na náhradu škody je teda to, že rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, nadobudlo právoplatnosť a že bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie už v skoršom rozhodnutí, pričom aj odvolací súd uviedol, že toto rozhodnutie nespĺňa podmienku nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., k čomu navyše doplnil, že nemožno účelne vynaložené trovy v súvislosti s uvedeným rozhodnutím považovať za trovy, náhrada ktorých žalobcovi patrí v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. Náhradu trov konania, ktoré si žalobca uplatňoval v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím preto nemožno v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobcovi priznať. 24. Žalobca ako druhé nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie č. OU-BA-B zo dňa 02.08.2017, ktorým bolo zastavené vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa (NDS), pričom orgán verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol o náhrade trov správneho konania a o náhrade trov konania sa ani nezmienil, napriek tomu, že si ako účastník správneho konania pred zastavením vyvlastňovacieho konania uplatnil náhradu trov vyvlastňovacieho konania a všetky trovy vyvlastňovacieho konania riadne preukázal a vyčíslil. Druhé rozhodnutie bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) na základe jeho podnetu zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a to rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. 25. Podľa názoru súdu, toto druhé rozhodnutie bolo nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. nakoľko rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a ako právoplatné rozhodnutie bolo na základe podnetu žalobcu (na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania) zrušené pre nezákonnosť rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2017. Súd mal preto v konaní preukázaný predpoklad pre náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v podobe existencie nezákonného rozhodnutia. 26. Ďalej sa súd zaoberal tým, či žalobcovi vznikla škoda. Vo vzťahu ku skutočnostiam po vydaní tohto nezákonného rozhodnutia zo dňa 02.08.2017 odvolací sú vo vyššie uvedenom uznesení konštatoval, že pokiaľ rozhodnutie okresného úradu, v ktorom tento zastavil vyvlastňovacie konanie a nerozhodol o náhrade trov konania, bolo žalovaným na základe podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené pre nezákonnosť práve z dôvodu nerozhodnutia okresného úradu o náhrade trov konania, s výslovným pokynom v novom rozhodnutí opätovne zastaviť vyvlastňovacie konanie a zároveň rozhodnúť o žiadosti žalobcu o náhradu trov konania, už len z logiky veci vyplýva, že vyvlastňovacie konanie bolo okresným úradom pravdepodobne opätovne zastavené a tento pravdepodobne na základe výslovného pokynu rozhodol i o náhrade trov konania. Konečné rozhodnutie o náhrade trov konania je pritom podľa odvolacieho súdu podstatné i z hľadiska posúdenia vzniku škody, nakoľko len v prípade rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania možno dospieť k záveru, že v majetkovej sfére žalobcu došlo k ujme. 27. Súd preto ďalej skúmal, či došlo k ďalšiemu rozhodnutiu po vydaní nezákonného rozhodnutia zo dňa 02.08.2017, keďže len v prípade, ak by v takomto ďalšom rozhodnutí nebola žalobcovi priznaná náhrada trov konania, bolo možné uvažovať o vzniku škody na strane žalobcu. 28. Súd v tomto smere zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, spis. zn. OU-BA-B zo dňa 30.04.2018 bolo rozhodnuté tak, že vo výroku I. bolo predmetné vyvlastňovacie konanie opätovne zastavené a vo výroku II. bolo súčasne rozhodnuté o tom, že účastníkom konania sa nepriznáva náhrada trov konania. Rozhodnutie okresný úrad iba vyznačil v spise. Žalobca voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal dňa 14.06.2018 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo dopravy
a výstavby SR, Sekcia výstavby vyhodnotilo podnet žalobcu ako odvolanie a svojim rozhodnutím spis. zn. XXXXX/XXXX/ SV/XXXXX zo dňa 07.03.2019 zamietlo odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky spis. zn. OU-BA-B zo dňa 30.04.2018 potvrdilo. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že rozhodnutím okresného úradu zo dňa 30.04.2018, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR sp. zn. XXXXX/XXXX/ SV/20778 zo dňa 07.03.2019 nebola žalobcovi priznaná náhrada trov konania. V tomto konaní preto bolo možné ďalej posudzovať vznik škody na strane žalobcu. 29. Nakoľko podmienkou vzniku nároku na náhradu účelne vynaložených trov konania v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, je, že tieto vznikli práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia, ktorým je v danej veci len rozhodnutie č. OU-BA-B zo dňa 02.08.2017, súd skúmal, či žalobcovi vznikli trovy konania v súvislosti s týmto rozhodnutím. Tu súd opätovne poukazuje na závery odvolacieho súdu v uznesení č. k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 04. augusta 2023, ktorý sa zaoberal zmyslom a účelom náhrady škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konaniach v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom v tejto súvislosti uvádzal, že zmyslom náhrady škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konaniach v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. však nie je nahradiť rozhodnutie správneho orgánu o náhrade trov konania, resp. priznať náhradu trov konania v prípade, ak správnym orgánom priznaná nebola. Účelom náhrady škody v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. je napraviť ujmu spočívajúcu v účelne vynaložených trovách konania, vzniknutú v dôsledku vydaného nezákonného rozhodnutia, a teda ujmu, ktorá by nevznikla, ak by nebolo vydané nezákonné rozhodnutie. V prípade náhrady škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že musí ísť o také účelne vynaložené trovy konania, ktoré vznikli v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia, resp. ktoré viedli k odstráneniu nezákonným rozhodnutím nastoleného protiprávneho stavu. 30. Súd preto posudzoval, či v súvislosti s vydaním rozhodnutia č. OU-BA-B zo dňa 02.08.2017 žalobcovi vznikla škoda v podobe účelne vynaložených trov konania, ktoré by inak nemusel vynaložiť, resp. ktoré prípadne viedli k odstráneniu protiprávneho stavu nastoleného v dôsledku vydaného nezákonného rozhodnutia, a to s ohľadom náhradu škody titulom trov konania tak, ako boli uplatnené v konaní podanou žalobou. 31. Žalobca vznik škody odvodzoval od vynaložených trov konania, ktoré mali žalobcovi ako poškodenému vzniknúť v konaniach, v ktorých boli vydané nezákonné rozhodnutia a v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. V podanej žalobe žalobca uplatňoval nasledovnú náhradu škody titulom trov konania: - položky: - 1/ odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (znalečné) za vypracovanie znaleckého posudku V.. Y. vo výške 275,- EUR; - 2/ odmena náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (znalečné) za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku V.. Y. vo výške 40,- EUR; - 3/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „Vyhláška“) za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v roku 2016 vo výške 66,- EUR - 4/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej (oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť o odročenie ústneho pojednávania z dôvodu nedostatku času na prípravu) v roku 2016 vo výške 66,EUR - 5/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej (námietky proti vyvlastneniu) v roku 2016 vo výške 66,- EUR - 6/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za účasť na konaní pred správnym orgánom (ústne pojednávanie na správnom orgáne) v roku 2016 vo výške vo výške 66,- EUR - 7/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej (žiadosť o odstránenie prieťahov v správnom konaní) v roku 2016 vo výške 66,- EUR
- 8/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky za písomné podanie na prokuratúru týkajúce sa veci samej (podnet na prešetrenie zákonnosti postupu orgánu verejnej správy z dôvodu nečinnosti) v roku 2016 vo výške 66,- EUR -9/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej (odvolanie proti Prvému nezákonnému rozhodnutiu) v roku 2017 vo výške 66,- EUR - 10/ trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s 16 ods. 3 Vyhlášky za písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej (vyjadrenie ku späťvzatiu návrhu na vyvlastnenie a uplatnenie trov správneho konania) v roku 2017 vo výške 66,- EUR 32. Žalobca v podanej žalobe uvádzal, že žalobou si uplatňuje nárok na náhradu škody v nižšej sume než bola predbežne prerokovaná Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Súd je v tomto konaní viazaný žalobným návrhom žalobcu (§216 ods. 1 CSP). Po preskúmaní jednotlivých položiek vyššie uvedených trov konania, ktoré mali predstavovať škodu žalobcu v dôsledku vydaného nezákonného rozhodnutia, súd konštatuje, že tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú odmenu za zastupovanie, pričom žalobca uvádzal, že odmena bola určená ako tarifná odmena advokáta podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Uvedené si žalobca uplatňoval vo výške 843,- eur s príslušenstvom, čo zodpovedá súčtu jednotlivých položiek uvedených v bode 26 tohto rozsudku. Zároveň súd konštatuje, že tieto spadajú pod ustanovenie § 18 ods. 3 zákon č. 514/2003 Z. z. Súd nezistil, že by súčasťou uplatneného nároku boli aj náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. 33. Po preskúmaní jednotlivých položiek trov konania, ktoré mali predstavovať náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konštatuje, že uvedené, tak ako si ich uplatnil podanou žalobou žalobca, neboli vynaložené práve v súvislosti s nezákonným rozhodnutím č. OU-BA-B zo dňa 02.08.2017. Žalobca tieto trovy nemusel vynaložiť s ohľadom na toto rozhodnutie. Nejde o trovy konania, ktoré žalobca vynaložil po vydaní tohto rozhodnutia a v súvislosti s tým, aby sa reparoval vzniknutý nezákonný stav založený týmto nezákonným rozhodnutím. Medzi také nepatria trovy na znalecké dokazovanie v správnom konaní a úkony vykonané v správnom konaní, ktoré sa netýkali nezákonného rozhodnutia. Za takéto trovy konania podľa názoru súdu nie je možné považovať ani trovy uvedené vyššie pod položkou 10 bodu 26 rozsudku, a to vyjadrenie k späťvzatiu návrhu na vyvlastnenie a uplatnenie trov správneho konania v roku 2017, keďže toto bolo realizované dňa 19.06.2017, ako vyplýva z faktúry č. 2017064 (na rube č. l. 44) a ani iné trovy žalobou uplatnené, keďže tieto boli vynaložené v rámci správneho konania a s existenciou nezákonného rozhodnutia nesúviseli a ani neviedli k tomu, aby bolo nezákonné rozhodnutie zrušené. Žalobcovi nemožno priznať ani nárok na náhradu škody z dôvodu trov vzniknutých právnym zastúpením za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Aj tento úkon bol realizovaný pred vydaním nezákonného rozhodnutia a v priamej príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia nebol, nakoľko žalobca bol už počas celého správneho konania zastúpený advokátom, ktorý v správnom konaní za neho realizoval právne úkony. Účelom náhrady škody podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. pritom nie je náhrad trov konania, ktoré neboli priznané v správnom konaní, ako konštatoval aj odvolací súd. 34. Súd má za to, že za úkony, ktoré boli vynaložené v súvislosti s nezákonným rozhodnutím na to, aby došlo k náprave nezákonného stavu, by bolo možné posudzovať úkony, ktoré žalobca uvádzal v predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody zo dňa 14.06.2018, keď tieto sám uvádzal ako náklady právneho zastúpenia v súvislosti s týmto, žalobcom označovaným ako druhým nezákonným rozhodnutím. Tieto si ale žalobca podanou žalobou neuplatnil, a preto tieto súd ani nemohol v tejto súvislosti ďalej skúmať. 35. Nakoľko v predmetnej veci nebol preukázaný s ohľadom na žalobcom uplatnený nárok podanou žalobou vznik takej škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím, súd žalobu žalobcu zamietol (Výrok I. ). 36. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ako aj konania odvolacieho, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (výrok II). O výške náhrady trov
konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.