Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV B3-63Vyd/1/2023 1323200765 30. 09. 2025 JUDr. Pavol Benko ECLI:SK:MSBA4:2025:1323200765.3
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV vo veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., proti ostatným účastníkom konania: 1. F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. XX, XXX XX F., 2. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava, 3. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, 4. Slovenská G., H., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, o potvrdenie vydržania, takto rozhodol: I. Súd návrh na potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zamieta. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd potvrdil, že navrhovateľ vydržaním nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu in personam spočívajúce v práve dožitia v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území: I. J., obci: Bratislava-Nové Mesto, okrese: Bratislava III, evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX ako: stavba so súpisným číslom 358, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: stavba, postavený na pozemku parcela registra „C“ KN, parc. č. 22829/1, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2, pozemky parcely „C“ KN ako: parc. č. 3505/2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2 a parc. č. 22829/2, druh pozemku: Záhrada o výmere 107 m2. 2. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že celý život užíval predmetné nehnuteľnosti ako svoje obydlie. Výlučným vlatníkom predmetných nehnuteľností bola jeho manželka A. K. C., L. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr: 06.05.2007, ktorá trpela nevyliečiteľnou chorobou. Navrhovateľ sa o svoju manželku staral do posledných chvíľ a poskytol jej všetku potrebnú starostlivosť a opateru. V rámci dedičského konania po poručiteľke - manželke navrhovateľa nadobudol syn navrhovateľa - F. F. C. (Účastník 1) predmetné nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve 31D/619/2009, Dnot 117/2007, zo dňa 26.06.2008 najskôr do podielového spoluvlastníctva a neskôr na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.09.2015 do výlučného vlastníctva. Navrhovateľ ďalej uviedol, že jeho manželka si ešte za života želala, aby v dome dožil. Zriadenie vecného bremena in personam potrebné nebolo vzhľadom na užívanie nehnuteľností odvodzujúc toto právo z rodinnoprávnych vzťahov. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od smrti manželky tieto nehnuteľnosti užíva s vedomím, že jeho manželka a deti (ktoré po smrti manželky navrhovateľa nadobudli na základe závetu predmetné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva) navrhovateľa v dome nechajú dožiť, čo bolo aj prianím a teda prejavením vôle manželky navrhovateľa. Od úmrtia manželky navrhovateľa ubehlo viac ako 14 rokov, pričom počas celej tejto doby žil navrhovateľ v dome, kde vychoval svoje deti a doopatroval svoju manželku s vedomím, že v predmetnom dome aj dožije. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že ubehlo už viac ako 10 rokov a preto vydržal právo z vecného bremena spočívajúce v práve dožitia v predmetných nehnuteľnostiach.
3. Súd si v rámci zisťovania skutočného stavu nechal pripojiť aj spis vedený na tunajšom súde pod sp. zn.: B3-44C/135/2018, z ktorého zistil, že na tunajšom súde prebieha konanie o vypratanie nehnuteľnosti, kde žalobcom je F. C. (v tomto konaní ako účastník 1) a Ing. Jozef Plevza (v tomto konaní ako navrhovateľ). Predmetné konanie sa začalo dňa 27.11.2018. Žalovaný v predmetnom konaní sám uviedol, že v dedičskom konaní po svojej manželke sa podľa jej priania, ako neopomenuteľný dedič zo zákona, vzdal svojho podielu na nehnuteľnosti v prospech svojich deti. Po dohode so svojou sestrou H. sa stal vlastníkom nehnuteľnosti iba jeho syn F. C.. Ďalej uviedol, že v roku 2013 žil v spoločnej domácnosti aj so svojou dcérou, ktorá ho z tohto domu vyháňala. 4. Podľa § 132 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 5. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 6. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 7. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimo sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „C.s.p.“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 8. Podľa § 359d ods. 2 C.s.p., návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. 9. Podľa § 359e ods. 1 C.s.p., ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 10. Podľa § 359e ods. 2 C.s.p., súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak z istí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. 11. Podľa § 359e ods. 3 C.s.p., o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi. 12. Podľa § 359f ods. 1 C.s.p., ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie. 13. Pri rozhodovaní o potvrdení vydržania podľa § 359a C.m.p. súd skúma, či navrhovateľ osvedčil naplnenie podmienok vydržania stanovených v § 134 OZ, teda a/ predmet vydržania, b/ subjekt vydržania, c/ oprávnenosť držby a d/ vydržaciu dobu. Súd síce nemal pochybnosti o splnení podmienok predmetu držby a subjektu držby, avšak mal pochybnosti o oprávnenosti držby. 14. Oprávnená držba je spojená s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, resp., že toto právo vykonáva oprávnene. Dobromyseľnosť musí byť pritom daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam. To predpokladá, že držiteľ práva je presvedčený, že mu toto
riadne vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti sa tak nestalo. Takéto presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľ domnieva, že existuje. O takýto prípad však nepôjde, ak niekto vykonáva nejaké právo len na základe súhlasu iného alebo obligačnej zmluvy, či práva vyplývajúceho z právneho predpisu. Žalobca odôvodnil vznik práva doživotného užívania predmetných nehnuteľností vôľou jeho bývalej manželky, ktorá bola výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Samotné tvrdenie navrhovateľa a ani prípadne svedectvá tretích osôb podľa názoru súdu nie sú dostatočnými na preukázania domnienky existencie právneho dôvodu vzniku vecného bremena v prospech navrhovateľa na dožitie v predmetných nehnuteľnostiach, pretože bývalá manželka navrhovateľa svoju poslednú vôľu platne vyjadrila v závete, v ktorom nebola prejavená vôľa týkajúca sa vzniku vecného bremena v prospech navrhovateľa (a ani akéhokoľvek iného vecného bremena). V danom prípade však právny dôvod, na základe ktorého sa účastník právneho vzťahu domnieva, že je oprávneným držiteľom chýba, resp. je iba hypoteticky tvrdený navrhovateľom (že jeho manželka si želala, aby v predmetnej nehnuteľnosti dožil). Preto súd nemôže aplikovať ustanovenie druhej vety § 130 ods. 1 OZ a predpokladať, že držba je oprávnená. 15. Rovnako je rozdiel, či navrhovateľ býval v predmetnej nehnuteľnosti na základe domnelého právneho titulu, napr. že má zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo bol bez právneho titulu tolerovaný v nehnuteľnosti svoj syna. V danom prípade súd zistil, že navrhovateľ bol tolerovaný v nehnuteľnosti svojho syna. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom zodpovedajúcim obsahu vecného bremena (napríklad, že býva v nehnuteľnosti) nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu (pretože bývať v nehnuteľnosti môže človek na základe rôznych právnych titulov). 16. Súd v danom prípade nemal splnenú podmienku dobromyseľnosti navrhovateľa, a to z dôvodu neexistencie právneho titulu vzniku vecného bremena (čo navrhovateľ ani netvrdil). Naopak, dobromyseľnosť navrhovateľa naštrbuje aj skutočnosť, že od roku 2018 je proti nemu vedené konanie o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, a taktiež aj skutočnosť, že sám navrhovateľ v sporovom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. B3-44C/135/2018 uviedol, že jeho dcéra s nim žila v predmetnej nehnuteľnosti po jej návrate na Slovensko (približne v roku 2013), pričom ho z tejto nehnuteľnosti vyháňala. Najmä tieto tri skutočnosti viedli súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie podmienok, ktoré kladie zákon na vznik vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 17. K argumentu žalobcu týkajúcemu sa dobromyseľnosti držby contra tabulas, teda držby, pri ktorej vlastnícke právo na základe zápisu v katastri nehnuteľnosti svedčí v prospech inej osoby ako držiteľa, súd uvádza, že uvedené sa týka výnimočných prípadov, napríklad keď sa držiteľ domnieva, že je vlastníkom pozemku parcely registra „C“, pričom vlastníctvo podľa katastra nehnuteľností je k tomuto pozemku zapísané k parcele registra „E“, prípadne naopak, alebo ak držiteľ nadobudne do vlastníctva pozemok na mieste samom nesprávne ohraničený tak, že do jeho hraníc je zabraná aj časť susedného pozemku, avšak v takom tvare a výmere, že držiteľ mohol dôvodne predpokladať, že hranice pozemku sú zamerané správne teda v súlade so súborom geodetických informácií katastra nehnuteľnosti. Inak povedané, aj v prípade dobromyseľnosti držby contra tabulas musí existovať právny titul nadobudnutia, resp. musí byť prítomná domnienka existencie právneho dôvodu vzniku práva samotného (resp. v danom prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu). A touto domnienkou existencie právneho dôvodu vzniku práva samotného nemôže byť údajné želanie poručiteľky, ktoré však nebolo súčasťou právneho úkonu (závetu). 18. Keďže súd nemal osvedčenú existenciu dobromyseľnej držby navrhovateľa, neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 269f ods. 1 C.m.p. a súd rozhodol o zamietnutí návrhu podľa § 359e ods. 2 C.m.p.. 19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).