Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 7C/71/2023 1323204232 28. 08. 2025 JUDr. Viera Hadrbulcová ECLI:SK:MSBA4:2025:1323204232.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: J. M., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, N., adresa na doručovanie U. XXXX/XX, P., proti žalovanému: D. M., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/X, D. P., o žalobe, takto rozhodol: Podanie žalobkyne vo veci samej zo dňa 11.08.2023 odmieta. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podaním vo veci samej (žalobou) označeným ako „Žaloba“ zo dňa 11.08.2023 doručeným súdu dňa 14.08.2023 domáha proti žalovanému ,,náhrady škody alebo uvoľnenia nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa v obci P., k. ú. P..“ 2. Súd žalobkyňu vyzval uznesením č. k. 7C/71/2023-33 zo dňa 27.05.2025, aby v lehote 30 dní odstránila vady podania vo veci samej (žaloby) s odôvodnením, že (i) absentuje substancované opísanie pravdivých a úplných rozhodujúcich skutočností nevyhnutne podstatných na individualizáciu a identifikáciu žalobou uplatneného procesného nároku ako základnej zákonnej náležitosti žaloby, (ii) žalobný návrh (petit) žaloby je neurčitý, nezrozumiteľný a zmäťočný, čím súd nemôže bez pochybností ustáliť, čoho sa žalobkyňa svojou žalobou domáha, čo je nevyhnutne podstatné aj v kontexte prípadnej materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Zároveň súd žalobkyňu poučil, že ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne. 3. Žalobkyňa podanie vo veci samej (žalobu) v súdom určenej lehote nedoplnila, ako pán sporu (dominus litis), ktorý sám inicioval predmetné súdne konanie zostala procesne pasívna, čím nedošlo k odstráneniu vád žaloby ako esenciálnej podmienky nevyhnutnej pre pokračovanie v civilnom sporovom konaní. 4. Podľa § 123 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 5. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 6. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 7. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
8. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 9. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 10. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. 11. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 12. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 13. Žaloba je procesný úkon, prostredníctvom ktorého žalobca realizuje svoje ústavné právo (Čl. 46 Ústavy SR) domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Aby žalobca svojou žalobou vyvolal zamýšľaný účinok, musí žalobca ako strana sporu, ktorej ako jedinej svedčí dispozičné právo, v žalobe obsiahnuť všetky jej požadované náležitosti, pretože len tzv. „perfektná“ žaloba so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami má za následok začatie civilného sporového konania s následnou nastupujúcou povinnosťou súdu vec čo najrýchlejšie a bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť (Čl. 17 CSP). V zmysle uvedené, žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým si uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 CSP, obsahovať aj osobitné náležitosti stanovené v § 132 CSP. 14. Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností“. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú také skutočnosti (skutkové okolnosti), z ktorých žalobca vyvodzuje požadovanú ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (resp. nároku) špecifikovaného práve v žalobnom návrhu. Pravdivým a úplným opísaním všetkých potrebných a rozhodujúcich skutočností si žalobca plní jednu zo svojich dvoch procesných povinností vyplývajúcich mu z prejednacej zásady, a to povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje v neskorších štádiách súdneho konania dôkazná povinnosť, prostredníctvom navrhnutých a vykonávaných dôkazných prostriedkov, ktorými sa má preukázať pravdivosť žalobcom tvrdených skutočností v žalobe. Úplne opísanie rozhodujúcich skutočností už v samotnej žalobe slúži najmä na to, aby mohol súd súdne konanie usmerniť už od jeho začiatku a naplniť tým zásadu hospodárnosti. Zároveň sa tým individualizuje a konkretizuje ohrozené alebo porušené právo, ktorého ochrany sa žalobca domáha, čo má opäť význam pre posúdenia napr. prekážky skôr začatého konania (§ 159 CSP), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 CSP). Opísaný skutkový dej, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj žalobný nárok, obsahuje obvykle, buď priamo alebo nepriamo, aj právny dôvod uplatneného nároku. Žalobkyňou uvedené skutkové tvrdenia boli zmätočné, nezrozumiteľné a nespĺňali náležitosť normovanú v § 132 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého pravdive´ a u´plne´ opi´sanie rozhoduju ´cich skutocˇnosti´ predstavuje samotny´ za´klad zˇaloby. Zˇalobca ma´ zrozumitelˇne a urcˇito opi´satˇ okolnosti, ktore´ viedli k podaniu zˇaloby, teda skutkovy´ dej. Tvrdenia, z ktory´ch ma´ vyplynu´tˇ opra ´vnenostˇ uplatnene´ho na´roku, by mali bytˇ jednoznacˇne´ a konkre´tne, aby nemohlo do^jstˇ k za´mene s iny´m skutkom. Za rozhoduju´ce skutocˇnosti sa povazˇujú u´daje, ktore´ su´ nevyhnutne´ na to, aby bolo jasne´, o cˇom a na akom podklade ma´ su´d rozhodnu´tˇ. Zˇalobca musi´ v zˇalobe uviestˇ take´ skutocˇnosti, ktory´mi opi´sˇe skutok, na za´klade ktore´ho uplatnˇuje svoj na´rok, a to v takom rozsahu, ktory´ umozˇnˇuje jeho jednoznacˇnu´ individualiza´ciu, teda vymedzitˇ predmet konania po skutkovej stra´nke. V kontexte uvedeného je evidentné, že ani túto procesnú povinnosť v podobe pravdive´ho a u´plne´ho opi´sania rozhoduju´cich skutocˇnosti´ si žalobkyňa nesplnila, keďže nemožno v dôsledku daného skutkového deficitu ustáliť predmet konania ani skutkový dej odôvodňujúci žalobný nárok. 15. Ďalšou osobitnou náležitosťou žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit žaloby, ktorý nadväzuje na všeobecnú náležitosť podania a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú žalobný návrh bližšie špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa § 216 ods. 1 CSP viazaný a prenáša sa do výroku rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo za následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade, ak sa žalobca žalobou domáha,
aby sa rozhodlo podľa § 137 písm. a) CSP o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom návrhu určil kto, komu a čo má plniť, teda presne špecifikoval osobu oprávnenú z povinnosti, ktorá sa má splniť, osobu povinnú na predmetné splnenie povinnosti a špecifikoval predmet plnia, teda samotnú povinnosť, napr. pri peňažnom plnení je to presné uvedenie výšky peňažného plnenia. Presné a určité vyjadrenie (vymedzenie) žalobného nároku v žalobnom návrhu je významné nielen pre vymedzenie predmetu konania (t. j. o čom má súd konať), ale aj pre posúdenie prekážky skôr začatého konania (§ 159 CSP), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 CSP). Inými slovami, žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit a ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Právna úprava tak v zmysle formalizácie sporového civilného procesu ukladá povinnosť žalobcovi formulovať žalobný návrh - petit. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žalobca musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Táto náležitosť žaloby je stanovená obligatórne a ak v žalobe chýba, súd musí tento nedostatok (vadu konania) odstrániť postupom podľa § 129 CSP. Jasný, určitý, zrozumiteľný, no najmä materiálne vykonateľný žalobný návrh je teda bezvýnimočnou osobitnou náležitosťou žaloby. Požiadavka jasného, určitého a zrozumiteľného petitu je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci samej, no najmä pre následnú materiálnu vykonateľnosť rozsudku vo vykonávacom (exekučnom) konaní. V sporovom konaní je výlučne vecou žalobcu uvedenie petitu žaloby, nakoľko súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Zároveň aj podľa rozhodovacej praxe vyšších súdnych inštancií najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 CSP). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011). V kontexte vyššie uvedeného je teda evidentné, že žalobkyňou uplatnený žalobný návrh proti žalovanému v podobe uplatnenia nároku vo formulácii, že sa domáha ,,náhrady škody alebo uvoľnenia nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa v obci P., k. ú. P.“ nespĺňa jednak náležitosť určitosti, no najmä materiálnej vykonateľnosti ako esenciálnej podmienky práve žaloby o splnenie či už peňažnej alebo nepeňažnej povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP. 16. Medzi oboma vyššie uvedenými náležitosťami však musí byť príčinná súvislosť, pretože žalobný nárok vyjadrený v žalobnom návrhu musí vyplývať/prameniť z pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností. Iba splnením tejto podmienky si súd môže ustáliť, čo je skutočne predmetom konania, teda akej konkrétnej ochrany akého konkrétneho porušeného alebo ohrozeného práva, sa žalobca domáha, v akom rozsahu a na základe akého titulu. Nesplnenie tejto podmienky spôsobuje tzv. „neperfektnosť“ žaloby, teda stav, kedy súd nemôže ďalej pokračovať v konaní (§ 167 a nasl. CSP) za účelom prejednania a rozhodnutia veci samej. Takéto podanie potom súd nemôže považovať za určité a zrozumiteľné. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že ten, kto podanie urobil, si svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a podobne. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom). Podanie musí byť zrozumiteľné a určité do takej miery, aby súd na základe vymedzených skutkových okolností mohol určiť, podľa akých ustanovení hmotného a procesného práva má v konaní postupovať a rozhodnúť. Samotný žalobný návrh musí byť v zmysle zákona spôsobilý vykonateľnosti, teda to, čo
žalobca uplatňuje v konaní, musí byť reálne vykonateľné niektorým zo spôsobov predpokladaných a prípustných v exekučnom konaní. Pokiaľ z podania takéto okolnosti nevyplývajú, ide o prekážku konania. 17. V kontexte vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že k odstráneniu neurčitosti, zmätočnosti a nezrozumiteľnosti podania žalobkyne vo veci samej zo dňa 11.08.2023 nedošlo ani postupom podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP, keďže žalobkyňa na výzvu súdu nereagovala, zostala procesne pasívna, a teda žiadnym procesne relevantným a zákonom požadovaným spôsobom neodstránila vady právne imperfektnej žaloby, keď neuviedla pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností v zákonom dostatočne procesne kvalitatívnej a substancovanej podobe tvoriacich samotný predmet konania, pričom zároveň neuviedla ani jasný, určitý, zrozumiteľný, no najmä materiálne vykonateľný žalobný návrh. Na základe uvedeného tak nemožno jednoznačne identifikovať a individualizovať žalobný nárok, pričom v civilnom sporovom konaní ovládaným prejednacím princípom nie je úlohou súdu, aby namiesto žalobcu skutkovo dotváral žalobu. Nakoľko teda podanie neobsahuje osobitné zákonné náležitosti podania vo veci samej (žaloby) nevyhnutné pre pokračovanie v konaní, súd nemohol rozhodnúť inak len podanie žalobkyne vo veci samej zo dňa 11.08.2023 v zmysle § 129 ods. 3 CSP odmietnuť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. b) CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.