Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 12C/8/2023 1423201450 17. 02. 2025 JUDr. Daniel Češko ECLI:SK:MSBA4:2025:1423201450.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobcu: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. D. XXX/XX,XXX 04 Bratislava, zast.: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, proti žalovanej: L. F., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, 821 01 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území Dúbravka, Okres Bratislava IV, obec Bratislava-Dúbravka ako parcela reg. C KN č. XXXX/X o výmere 943 m2, zastavaná plocha a nádvorie z r u š u j e. II. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v katastrálnom území R., Okres Bratislava IV, obec BratislavaR. ako parcela reg. C KN č. XXXX/X o výmere 943 m2, zastavané plochy a nádvoria p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu. III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania jej spoluvlastníckeho podielu sumu vo výške 7.072,50 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou dňa 17.05.20023 sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k pozemku zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území R., Okres Bratislava IV, obec Bratislava-R. ako parcela reg. C KN č. XXXX/X o výmere 943 m2, zastavané plochy a nádvoria a jeho prikáznia do výlučného vlastníctva žalobcovi. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 2. Dôvodil tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. reg. C KN č. XXXX/X o výmere 943 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území R., a to žalobca v podiele 240/320 z ceľku (teda v podiele 3/4) a žalovaná v podiele 1 z celku. Žalobca kúpil podiely od ostatných spoluvlastníkov, pričom sa snažil kúpiť podiel aj od žalovanej, avšak nebolo možné s ňou nadviazať kontakt. Žalobca sa snažil opakovane doporučenou poštou, ako aj obyčajnou zásielkou kontaktovať so žalovanou, no doporučená pošta sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote a obyčajná pošta zostala bez reakcie. Žalobca navrhoval, aby sa predmetný pozemok v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva stav výliučným vyporiadal tak, že sa stane výlučným vlastníkom pozemku, kedže je už teraz väčšinovým vlastníkom. Poukázal na to, že pozemok sa nachádza na rozhraní záhradkárskej a skladovej zóny, avšak v ochrannom pásme vysokého napätia a zároveň aj plynovodu. Hodnota podielu žalovanej je podľa žalobcu v cene 7.072,50 eur, nakoľko za takúto cenu nadobudol aj podiely od ostatných podielových spoluvlastníkov. 3. Súd doručil žalobu žalobkyni s polu s prílohami, procesným poučením a výzvou na vyjadrenie v podobe uznesenia súdu postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
nakoľko sa ani šetrením (č. l. 34) nepodarilo zistiť inú adresu žalovanej. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a v konaní zostala pasívna. 4. Súd na prejednanie sporu naridil pojednávanie na deň 17.02.2025. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila a z pojednávania sa neospravdlnila. Predvolanie na pojednávanie súd doručoval žalovanej na adresu uvedenú v registri obyvateľov, pričom žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalovanej, nakoľko na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu. 5. Na pojednávaní súd vykonal listinné dôkazy. Z vykonaných dôkazov a z nesporných skutkových tvrdení súd zistil nasledovný skutkový stav: 6. Žalobca a žalovaná ako sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. reg. C KN č. XXXX/X o výmere 943 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území R. (ďalej len “ predmetný pozemok”), a to žalobca v podiele 240/320 z ceľku (teda v podiele 3/4) a žalovaná v podiele 1 z celku. Žalobca sa pokúšal žalovanú kontaktovať, no bezúspešne. Nesporným bola hodnota podielu žalovanej vo výške 7.072,50 eur, a to v cene 30,- eur na m2 za ktorú cenu žalobca odkúpil pozemky aj od iných spoluvlastníkov. 7. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len “OZ”) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 8. Podľa § 137 ods. 1, ods. 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. 9. Podľa § 141 ods. 1, 2 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. 10. Podľa § 142 ods. 1, 2, 3 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. 11. Z citovaných ustanovení vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali vo spoluvlastníckom vzťahu. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva práve z tejto zásady, a teda, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. 12. V predmetnej veci z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobca je väčšinovým vlastníkom predmetného pozemku. Ďalším spoluvlastníkom je žalovaná, ktorej meno a priezvisko, dátum narodenia, ako aj miesto pobytu je známe a tieto sú na liste vlastníctva úvedené (nejde preto o nezisteného alebo neznámeho vlastníka v zmysle zákonov č. 180/1995 Z. z., zákona č. 330/1991 Zb.). Žalovaná bola v konaní pasívna. Súd v konaní vzhľadom na druh pozemku a skutočnosť, že žalobca je väčšinovým vlastníkom pozemku nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by nebolo možné podielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Napriek pasivite žalovanej, súd konštatuje, že nie je možné nútiť žalobcu aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Súd má za to, že u žalobcu vzhľadom na jeho väčšinový podiel, ktorý nadobudol na základe kúpnych zmlúv a záujem nadobudnúť aj podiel žalovanej
je predpoklad účelného využitia pozemku. Napokon otázka zrušenia podielového spoluvlastníctva nebola medzi stranami sporná. Súd preto rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo zrušil (výrok I. ). 13. Pokiaľ ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie. Súd nemal preukázané, že by vzhľadom na účelnosť využitia a veľkosť jednotlivých podielov na pozemku, ktoré by takouto deľbou mali vzniknúť, bola takáto deľba pozemku možná. Súdu nebol predložený žiadny geometrický plán a zároveň tento spôsob vyporiadania ani nebol zo strany žalobcu navrhovaný. 14. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že rozdelenie pozemku nie je dobre možné, a preto do úvahy prichádza prikázanie pozemku do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Žalobca takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhoval, pričom žiadal, aby súd prikázal pozemok do jeho výlučného vlastníctva za náhradu žalovanej. Súd vzhľadom na väčšinový podiel žalobcu dospel k záveru, že takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je najvhodnejší a zodpovedá to aj účelnosti ďalšieho využitia pozemku žalobcom. Súd preto rozhodol tak, že pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok II.). 15. Pokiaľ ide o určenie primeranej náhrady, súd konštatuje, že výška náhrady nebola sporná. Žalovaná sa k tvrdeniu o primeranej náhrade v takejto výške vôbec nevyjadrila, a teda nedošlo s poukazom na §151 ods. 1 CSP k účinnému popretiu tohto skutkového tvrdenia žalobcu. Žalovaná neprezentovala vlastné skutkové tvrdenie uvedením hodnoty spoluvlastníckeho podielu, prípadne aj predložením alebo označením dôkazu. Žalobca uvádzal sumu 30 eur na m2 (235,75 - podiel žalovanej 1 na celkovom výmere pozemku x 30 eur = 7072,5 eur), čo v prípade podielu žalobkyne predstavuje sumu 7.072,50 eur. Žalobca k tomu tvrdil, že za takúto sumu nadobudol aj ostatné podiely pozemku na základe kúpnych zmlúv (hoci tieto v konaní súdu nepredložil). Žalobca teda vychádzal z veľkosti podielu žalovanej na pozemku 1 (235,75 m2), pričom na tomto pozemku viaznu ťarchy - ako vyplýva z LV č. XXXX, na ktorú skutočnosť takisto súd prihliadal. Nakoľko výška náhrady nebola sporná a súdu sa táto javí ako primeraná, súd rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej túto sumu tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia. 16. Z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv. iudicium duplex. Konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom všetci spoluvlastníci, teda obe procesné strany majú v konaní postavenie žalobcu aj žalovaného nehľadiac na to, kto žalobu podal. Súd vydáva konštitutívne rozhodnutie, nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže rozhodnúť iným spôsobom ako je navrhované. Vzhľadom k tomuto účastníci vo svojich návrhoch ani nemusia nutne uviesť konkrétny spôsob vyporiadania, ktorého sa pri zrušení spoluvlastníctva domáhajú. Voľba konkrétneho spôsobu vyporiadania je teda v konečnom dôsledku výlučne na súde, ktorý vo veci rozhodne. Ten je pritom viazaný zákonným poradím jednotlivých spôsobom vyporiadania, v rámci ktorých sa však uplatní vlastná úvaha súdu. 17. Zmienené špecifiká v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nutné mať na pamäti aj pri rozhodovaní o trovách takéhoto konania. Nikto zásadne nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníctve, žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno bez ďalšieho sankcionovať za to, že spoluvlastníctvo má byť zrušené a vyporiadané, resp. za to, že bol na súde podaný príslušný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Takto začatie a vedenie konania pred súdom nemožno bez ďalšieho klásť na ťarchu ani tomu spoluvlastníkovi, ktorý ho inicioval, ani tomu, ktorý sa formálne ocitol na strane žalovanej. Je ale potrebné brať do úvahy správanie strán, resp. to či sa žalobca pokúsil o dohodu s ostatným spoluvlastníkom a aký spôsob vyporiadania navrhol, ako aj správanie žalovaného pred začatím konania a pod. 18. Súd vychádzal z toho, že nebolo sporné, že žalobca kontaktoval žalovanú a žalovaná na tento kontakt nereagovala. Žalobca síce uviedol, že žalovanú pred podaním žaloby kontaktoval poštovou zásielkou doporučene a aj obyčajnou zásielkou, no tieto žalobca súdu nepreukázal. Za nesporné sa teda dalo považovať iba to čo uviedol súd vyššie, a teda že žalobca kontaktoval žalovanú a táto na jeho kontakt nereagovala, a teda kontaktoval žalovanú bezúspešne. Napriek tomu, že toto bolo nesporné, z tohto ešte nevyplývalo, či žalobca žalovanej svojim pokusom o kontakt skutočne navrhoval vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, či obsahom týchto listov bol návrh žalobcu na takom vyporiadaní,
ako sa ho domáhal aj v tomto konaní, ako aj ani to, či žalobca skutočne zasielal žalovanej pokusy o vyporiadenie podielového spoluvlastníctva na jej adresu tak, aby žalovaná vôbec mohla mať aspoň možnosť na uvedené reagovať. K tomuto nie len že žalobca nenavrhol vykonať dôkazy, ale navyše ani neuviedol svoje skutkové tvrdenia. Súd zároveň uvádza, že aj napriek tomu, že je nejaká skutočnosť nesporná, súd nemôže priznať akýkoľvek nárok, ale tento je povinný v konaní vzhľadom na okolnosti veci skúmať. Žalovaná bola pasívna, a teda proti zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nič nenamietala. Za stavu, kedy súd nemal uvedené skutočnosti ohľadne toho, aké bolo správanie žalobcu pred podaním žaloby preukázané, vychádzajúc z povahy daného sporu, nebolo možné konštatovať, že žalobca bol v konaní úspešný. Z tohto dôvodu súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.