Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 36Cpr/2/2024 1424205404 13. 05. 2025 Mgr. Ivana Fekete ECLI:SK:MSBA4:2025:1424205404.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: Domov seniorov ARCHA, Rozvodná 7688/25, 831 01 Bratislava, IČO: 30779278 zastúpeného: Advokátska kancelária VERIONS, s.r.o. so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava IČO: 47239441, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. C. E., o zaplatenie 2.256 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.256 eur spolu s úrokom omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.256 eur od 21.05.2024 do zaplatenia, a to všetko formou pravidelných mesačných splátok vo výške 100 eur mesačne splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej splátky. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 24.05.2024 sa žalobca voči žalovanej domáhal vrátenia pomernej časti stabilizačného príspevku sume 2.256 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.256 eur od 21.05.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnankyňa uzatvorili dňa 30.04.2021 pracovnú zmluvu č. C. s dohodnutým druhom práce: koordinátorka ošetrovateľskej starostlivosti. Dňa 20.01.2023 strany sporu uzatvorili dodatok k pracovnej zmluve č. 1 o poskytnutí stabilizačného príspevku podľa § 3p ods. 3 nariadenia č. 131/2022 Z. z., na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej dňa 07.03.2023 tzv. stabilizačný príspevok vo výške 4.000 € v hrubom (ďalej len „stabilizačný príspevok“). Žalovaná ako zamestnankyňa žalobcu sa v čl. III. ods. 1 dodatku zaviazala, že u žalobcu zotrvá počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov od 20.01.2023, tzn. do 20.01.2026 a bude vykonávať dohodnutý druh práce, pričom však je pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnanca už dňa 29.02.2024, na základe výpovede bez uvedenia dôvodu. Žalobca ešte opísal, že odo dňa 19.12.2023 existovala prekážka na strane zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti žalovanej, ktorá trvala až do skončenia pracovného pomeru spolu 73 dní. Dňa 28.12.2023 žalovaná doručila žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 67 Zákonníka práce, pričom od prvého dňa nasledujúceho mesiaca začala plynúť dvojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 29.02.2024. Žalovaná uviedla, že výpoveď dáva „z osobných a zdravotných dôvodov“, ku svojej výpovedi však nepriložila žiaden doklad a výpoveď je potrebné považovať za danú podľa § 67 Zákonníka práce. Žalobca listom zo dňa 10.01.2024 informoval žalovanú, že výpoveď prijíma a zaslal žalovanej dohodu o uznaní dlhu v súvislosti s nárokom žalobcu na vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku. Žalovaná následne listom zo dňa 17.01.2024
žalobcovi oznámila, že na pracovisku mal vzniknúť mimomanželský pomer, ktorý sa žalovanej priamo týkal a tieto okolnosti vyústili až do práceneschopnosti žalovanej, z ktorého dôvodu tvrdila, že by inak neexistoval dôvod na ukončenie pracovného pomeru so žalobcom. Pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil uplynutím výpovednej doby dňa 29.02.2024. Ku dňu skončenia pracovného pomeru od nadobudnutia účinnosti dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku trval pracovný pomer žalovanej 406 dní (od 20.01.2023 do 29.02.2024). Listom zo dňa 18.03.2024 doručeným žalovanej dňa 21.03.2024 bola žalovaná vyzvaná na vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku v sume 2.256 € najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia výzvy. V liste bolo tiež vysvetlené, prečo žalovanou uvedený dôvod nemožno považovať za výnimku v zmysle § 3o ods. 3 písm. b) nariadenia č. 131/2022 Z. z. a nachádzal sa v ňom aj dôvod podľa Čl. III. ods. 7 dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku, na základe ktorého žalobca požaduje vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku, požadovaná suma a výpočet pomernej časti stabilizačného príspevku. Lehota na dobrovoľné vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku uplynula žalovanej dňa 20.05.2024 a žalovaná je od 21.05.2024 v omeškaní so splnením svojej peňažnej povinnosti. Žalovaná pomernú časť stabilizačného príspevku nevrátila, a to ani v časti a preto si žalobca uplatňuje istinu vo výške 2.256 eur, z dôvodu nedodržania záväzku žalovanej podľa Čl. III. ods. 1 dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku, a to zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere najmenej v trvaní 3 roky. Žalobca uviedol nasledovný výpočet pomernej časti stabilizačného príspevku: Pracovný pomer od nadobudnutia účinnosti dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku trval celkom 406 dní (20.01.2023-29.02.2024). Do času trvania pracovného pomeru sa nezapočítava trvanie pracovnej neschopnosti žalovanej celkom 73 dní (v zmysle v Čl. III. ods. 2 písm. a) bod 3 dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku (od 19.12.2023 do 29.02.2024). Žalobca poznamenal, že v návrhu dohody bola uvedená vyššia suma než je žalovaná suma, nakoľko pri výpočte vychádzal z hrubej výšky stabilizačného príspevku (oproti žalovanej sume + 529,09 €) a nebola zohľadnená práceneschopnosť žalovanej (oproti žalovanej sume, tzn.-266,42 € podľa § 3o ods. 2 písm. a) bod 3. nariadenia č. 131/2022 Z. z.. Celkový počet dní trvania záväzku zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere predstavuje 1.096 dní (3 roky v zmysle v Čl. III. ods. 1 dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku; 20.01.2024-20.01.2026). Záväzok žalovanej zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu bol splnený v len časti 333 dní (406 dní mínus 73 dní ) a nebol splnený v časti 763 dní (1.096 dní mínus 333 dní). Celková časť splneného záväzku predstavuje približne 30,383 % (333 dní / 1.096 dní) a nesplneného záväzku predstavuje 69,617 % (763 dní / 1.096 dní). Žalovanej bol vyplatený stabilizačný príspevok netto v sume 3.240 eur (4.000 eur mínus 760 eur), ktorá suma je v zmysle usmernenia daňového úradu rozhodná pre výpočet pomerných častí stabilizačného príspevku. Matematicky sa výsledok výpočtu zaokrúhľuje na najbližšie celé číslo. Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk v zmysle § 3o ods. 1 písm. a) bod 2. nariadenia č. 131/2022 Z. z. a Čl. III ods. 7 dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku, vznikla žalovanej zmluvná povinnosť vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku žalobcovi v sume 2.256 eur, čo predstavuje istinu, ktorú si žalobca uplatňuje touto žalobou. Žalovaná neuhradila istinu, a to ani v časti a dostala sa do omeškania so splnením svojej povinnosti (záväzku). Preto si žalobca popri pohľadávke uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo žalovanej sumy 2.256 €, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a základnú úrokovú sadzbu ECB k prvému dňu omeškania, ktorá je od 20.09.2023 nezmenená na úrovni 4,50 %. a to odo dňa podania žaloby až do zaplatenia. 3. Po právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. a), 316 a nasl. C.s.p., 3o ods. 3 písm. b), § 3p ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/2022 Z. z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.. 4. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení predložil spolu so žalobou nasledované listinné dôkazy: Dodatok k pracovnej zmluve č. 1 o poskytnutí stabilizačného príspevku zo dňa 20.01.2023, Výpis z účtu, výplatný lístok žalovanej za február 2023, informácie o poistencovi - doby práceneschopnosti žalovanej, Výpoveď podľa § 67 Zákonníka práce zo dňa 04.12.2023 a doručenú 28.12.2023, list - skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 10.01.2024, návrh skončenia pracovného pomeru - dohoda, list žalovanej zo dňa 16.01.2024 doručený dňa 17.01.2024, Predžalobnú výzva zo dňa 18.03.2024 s potvrdením Slovenskej pošty o doručení zásielky. 5. Podľa § 167 ods. 1 C.s.p. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. 6. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 7. Súd postupoval podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 292 C.s.p. a doručoval žalobu spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej, ktorá k žalobe písomne nevyjadrila. 8. Podľa Čl. 8 C.s.p., strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 9. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 10. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 11. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 12. Podľa § 316 ods. 1 C.s.p. individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. 13. Podľa § 322 veta prvá C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie 14. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na dňa 13.05.2025, na ktorom súd vec prejednal za splnenia procesných podmienok podľa § 180 C.s.p. v prítomnosti strán sporu - splnomocneného právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, pričom vypočul strany sporu k veci, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi (odsek 4. rozsudku), na základe ktorého mal za nesporne preukázaný skutkový stav, rozhodujúci pre právne posúdenie veci. 15. Strany sporu ďalšie návrhy na dokazovanie nemali a preto súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok (§ 219 ods. 2 prvej vety C.s.p.) na základe nasledovného skutkového stavu. 16. V danom prípade mal súd pri absencii popretia skutkových tvrdení žalobcu žalovanou, podporených preloženými listinami za nesporné, že žalovaná bola zamestnancom žalobcu s dohodnutým druhom práce koordinátorka ošetrovateľskej starostlivosti, pričom dňa 20.01.2023 strany sporu uzatvorili Dodatok k pracovnej zmluve č. 1 o poskytnutí stabilizačného príspevku podľa § 3p ods. 3 nariadenia č. 131/2022 Z. z., na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej dňa 07.03.2023 tzv. stabilizačný príspevok vo výške 4.000 € v hrubom (ďalej len „Dohoda“ a „stabilizačný príspevok“). 17. Podľa Čl. III. ods. 1 Dohody zamestnanec sa zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere a vykonávať pracovnú činnosť koordinátorka ošetrovateľskej starostlivosti v rozsahu pracovného času tak, ako sú dohodnuté v tejto pracovnej zmluve ku dňu nadobudnutia platnosti a účinnosti dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, a to počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov, ak bod 2 tohto článku neustanovujú inak. 18. Podľa Čl. III. ods. 2 písm. a) tretia odrážka Dohody do doby zotrvania zamestnanca v pracovnom pomere podľa bodu 1 tohto článku sa nezapočítava čas ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnanca, z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, trvajúcej viac ako 45 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. 19. Podľa Čl. III. ods. 3 Dohody pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností sa zmluvné strany dohodli, že doba zotrvania zamestnanca v pracovnom pomere u zamestnávateľa podľa bodu 1 tohto článku sa predlžuje o dobu (čas) trvania skutočností vymedzených v bode 2 písm. a) až d) tohto článku.
20. Podľa Čl. III. ods. 4 Dohody v prípade, že zamestnanec nezotrvá v pracovnom pomere na základe tejto pracovnej zmluvy najmenej po dobu podľa bodov 1 a 2 tohto článku, je zamestnanec povinný vrátiť zamestnávateľovi pomernú časť poskytnutého stabilizačného príspevku, a to vo výške a za podmienok uvedených v bode 7 tohto článku. 21. Podľa Čl. III. ods. 6 písm. a) Dohody zamestnancovi nevznikne povinnosť vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku v prípade, ak sa pracovný pomer skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) alebo písmena f) Zákonníka práce alebo dohodou o skončení pracovného pomeru z tých istých dôvodov. 22. Podľa Čl. III. ods. 7 Dohody v prípade vzniku nároku zamestnávateľa na vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku podľa bodu 4 tohto článku, alebo, ak zamestnancovi bol vyplatený stabilizačný príspevok v rozpore s podmienkami tohto dodatku, je zamestnanec povinný príslušnú sumu vrátiť zamestnávateľovi najneskôr do 60 dní od doručenia písomnej výzvy zamestnávateľa, v ktorej zamestnávateľ uvedie dôvody, na základe, ktorého požaduje vrátenie, požadovanú sumu a jej výpočet. 23. Nebolo sporné a vyplývalo to aj z informácie Sociálnej poisťovne o dobe práceneschopnosti žalovanej, že žalovaná bola práceneschopná od 19.12.2023 do 29.02.2024. 24. Rovnako nebolo sporné a vyplývalo to z pečiatky žalobcu, že dňa 28.12.2023 žalovaná doručila žalobcovi písomnú Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 67 Zákonníka práce, datovanú a podpísanú žalovanou dňa 04.12.2023. Z obsahu výpovede vyplývalo, že žalovaná len stručne uviedla, že dáva výpoveď „z osobných a zdravotných dôvodov“ s tým, že jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou F./XXX/XXXX zo dňa 30.04.2021, skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa 29.02.2024. 25. Žalobca následne listom zo dňa 10.01.2024 žalovanej oznámil, že výpoveď prijíma a, potvrdil, že posledným dňom pracovného pomeru žalovanej u žalobcu je 29.02.2024, ktorým dňom sa jej pracovný pomer končí. Súčasne zaslal žalovanej dohodu o uznaní dlhu v súvislosti s nárokom žalobcu na vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku podľa Dohody. Žalovaná následne listom z 16.01.2024, doručeným žalobcovi dňa 17.01.2024 oznámila, že opakovane upozorňovala na mimomanželský pomer na pracovisku, ktorý sa jej priamo dotýkal a bránil jej pracovať v psychickej a fyzickej vyrovnanosti. Z dôvodu neriešenia tohto problému žalovanej zo strany žalobcu, napokon musela žalovaná vyhľadať odbornú lekársku pomoc, čo vyústilo do jej práceneschopnosti, pričom nebyť uvedenej skutočnosti, žalovaná by nemala dôvod pracovný pomer ukončiť. Žalovaná žalobcovi v liste oznámila, že odmietla podpísať dohodu o uznaní dlhu pretože výpoveď dala zo zdravotných dôvodov. 26. Vzhľadom na uvedené konaní nebolo sporné, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil na základe písomnej výpovede žalovanej „z osobných a zdravotných dôvodov“, doručenej žalobcovi ako zamestnávateľovi dňa 28.12.2023, po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby so začiatkom od 01.01.2024, a skončil dňa 29.01.2024. NA ebolo sporné a vyplývalo to aj z predložených dokladov, že ku dňu skončenia pracovného pomeru od nadobudnutia účinnosti Dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku, pracovný pomer žalovanej u žalobcu trval 406 dní (od 20.01.2023 do 29.02.2024). 27. Žalobca listom - Predžalobná výzva zo dňa 18.03.2024, doručeným žalovanej podľa záznamu Slovenskej pošty dňa 21.03.2024, žalovanú vyzval, aby najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia výzvy, vrátila pomernú časti stabilizačného príspevku v sume 2.256 eur. Uvedená výzva obsahovala právne a skutkové východiská, chronológiu podstatných okolností, označenie nariadenia č. 524/2022 Z.z. na základe, ktorých žalobca od žalovanej žiada vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku, prečo dôvod výpovede, ktorý žalovaná uviedla, nemožno považovať za výnimku v zmysle § 3o ods. 3 písm. b) nariadenia č. 131/2022 Z. z. s vysvetlením, že žalovaná nesplnila a nepreukázala podmienky pre uplatnenie výnimky z povinnosti vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku, nakoľko nepredložila lekársky posudok, podľa ktorého byť dôvodom výpovede boli zdravotné dôvody, pre ktoré nemôže žalovaná naďalej vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť. Vo výzve žalobca vysvetlil aj dôvod a právny rámec, podľa ktorého žalobca požaduje vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku s odkazom na Čl. III. ods. 7 Dohody a výpočet požadovanej sumy pomernej časti poskytnutého stabilizačného príspevku. Lehota uvedená vo výzve na dobrovoľné vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku žalovanej uplynula dňa 20.05.2024.
28. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaná pomernú časť stabilizačného príspevku z dôvodu nedodržania záväzku žalovanej podľa Čl. III. ods. 1 Dohody nevrátila. 29. Sporný nebol ani výpočet tejto pomernej časti stabilizačného príspevku vo výške 2.256 €, na základe predloženej výplatnej listiny žalovanej, ku ktorému žalovaný dospel k nasledovným postupom: pracovný pomer od nadobudnutia účinnosti Dohody trval celkom 406 dní (20.01.2023-29.02.2024), pričom do času trvania pracovného pomeru sa nezapočítava trvanie pracovnej neschopnosti žalovanej celkom 73 dní (v zmysle v Čl. III. ods. 2 písm. a) bod 3. Dohody a § 3o ods. 2 písm. a) bod 3. nariadenia č. 131/2022 Z. z.), tzn. od 19.12.2023 do 29.02.2024. Celkový počet dní trvania záväzku zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere predstavuje 1.096 dní (3 roky v zmysle v Čl. III. ods. 1 Dohody, tzn. od 20.01.2024 do 20.01.2026). Záväzok žalovanej zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu bol splnený v len v časti 333 dní (406 dní mínus 73 dní ) a nebol splnený v časti 763 dní (1.096 dní mínus 333 dní). Celková časť splneného záväzku predstavuje približne 30,383 % (333 dní / 1.096 dní) a nesplneného záväzku predstavuje 69,617 % (763 dní / 1.096 dní). Žalovanej bol vyplatený stabilizačný príspevok netto v sume 3.240 eur (4.000 eur - 760 eur), ktorá suma je v zmysle usmernenia daňového úradu rozhodná pre výpočet pomerných častí stabilizačného príspevku. Matematicky sa výsledok výpočtu zaokrúhľuje na najbližšie celé číslo. 30. Právny zástupca žalobcu na základe splnomocnenia na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na skutkových a právnych dôvodoch žaloby, na ktorú v podrobnostiach odkázal a žiadal, aby žalovanú súd zaviazal na vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku, v zmysle uzatvorenej Dohody zo dňa 20.01.2023 formou Dodatku č.1 v pracovnej zmluve, a to vo výške 2.256 eur spolu s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania. Poukázal na predložené listinné dôkazy a na skutočnosť, že žalovaná nereagovala ani na písomnú výzvu žalobcu pred podaním žaloby. 31. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nemohla naďalej pracovať u žalobcu, z dôvodu mimomanželského mileneckého vzťahu jej manžela na pracovisku u žalobcu, čo negatívne vplývalo na jej psychický stav a bolo to dôvodom výpovede. ohľadom žalovaného nároku uviedla žeby chcela so žalobcom uzatvoriť zmier a je ochotná dlžnú sumu žalobcovi uhradiť. Zároveň žalovaná požiadala o možnosť splácať dlh po 100 eur mesačne, nakoľko nemá prostriedky na úhradu celej sumy a ani nie je schopná mesačne splácať vyššiu sumu z dôvodu, že sa stará aj o onkologicky chorú dcéru vo veku 38 rokov, v stave po operácii, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti nakoľko dcéra je ZŤP, slobodná a bezdetná. 32. Právny zástupca žalobcu sa k žiadosti žalovanej o umožnenie splácať dlh formou splátok nevyjadril, nemal žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie a ani nevyužil právo záverečnej reči, pričom odkázal na písomné a ústne vyjadrenia a žalobe žiadal vyhovieť. 33. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. 34. Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. 35. Podľa § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. 36. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 37. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 38. Podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, f) pozastavená účinnosť od 29.12.2021 (uznesením ÚS SR uverejnené pod č. 539/2021 Z.z.) 39. Podľa § 1 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o dotáciách MPSVaR“), tento zákon upravuje účel, rozsah, podmienky a spôsob poskytovania dotácií na podporu rozvoja sociálnej oblasti a rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 40. Podľa § 15a zákona o dotáciách MPSVaR, vláda Slovenskej republiky môže v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu ustanoviť nariadením vlády Slovenskej republiky na obdobie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu alebo na obdobie bezprostredne nasledujúce po skončení mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sumu dotácie uvedenej v § 2, jej účel, spôsob jej poskytnutia, možnosť jej opakovaného poskytnutia v rozpočtovom roku a postup pri jej zúčtovaní. Ustanovenia zákona, ktoré upravujú právne skutočnosti uvedené v prvej vete, sa uplatňujú s odchýlkami ustanovenými nariadením vlády Slovenskej republiky podľa prvej vety. 41. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny (ďalej len „nariadenie č. 131/2022 Z. z.“), toto nariadenie vlády ustanovuje na obdobie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny (ďalej len "krízová situácia") niektoré opatrenia v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 42. Podľa § 3o ods. 1 písm. a) nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z. dotáciu na podporu humanitárnej pomoci možno v rozpočtovom roku 2023 jednorazovo poskytnúť na úhradu stabilizačného príspevku, ktorým je peňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom v rámci pracovného pomeru, obsahom ktorej je záväzok zamestnanca 1. zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere a vykonávať pracovnú činnosť dohodnutú ku dňu nadobudnutia platnosti tejto dohody v rozsahu pracovného času dohodnutého ku dňu nadobudnutia platnosti tejto dohody počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov, do ktorej sa nezapočítava doba podľa odseku 2, so začiatkom jej plynutia odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody a 2. vrátiť zamestnávateľovi pomernú časť poskytnutého stabilizačného príspevku podľa písmena b) v rozsahu zodpovedajúcom časti nesplneného záväzku podľa prvého bodu, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak; ak nesplnenie záväzku spočíva v znížení rozsahu pracovného času, pri určení pomernej časti sa zohľadní znížený rozsah pracovného času. 43. Podľa § 3o ods. 2 písm. a) bod 3 nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z. do doby zotrvania zamestnanca v pracovnom pomere podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu sa nezapočítava čas dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu 6) alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu,6) trvajúcej viac ako 45 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
44. Podľa § 3o ods. 3 písm. a) nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z. záväzok zamestnanca podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu zaniká, ak sa pracovný pomer skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) alebo písm. f) Zákonníka práce alebo dohodou o skončení pracovného pomeru z tých istých dôvodov. 45. Podľa § 3p ods. 2 písm. a) bod 2 a písm. d) nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z. dotáciu podľa § 3o ods. 1 možno poskytnúť na úhradu stabilizačného príspevku poskytnutého zamestnávateľom podľa odseku 1 zamestnancovi, ktorý v pracovnom pomere vykonáva pracovnú činnosť opatrovateľa, ak ide o zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. a) a c) a ktorý uzatvoril so zamestnávateľom písomnú dohodu podľa § 3o ods. 1 najneskôr do 20. januára 2023. 46. Podľa § 3p ods. 3 písm. a) bod 1 nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z. dotácia podľa § 3o ods. 1 sa na zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere dohodnutom na ustanovený týždenný pracovný čas, poskytne vo výške 4 000 eur, ak ide o zamestnanca podľa odseku 2 písm. a) bodov 1a a 1d. 47. Podľa § 3r ods. 1 nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z. žiadateľ, ktorému bola poskytnutá dotácia podľa § 3o ods. 1 a) zúčtuje poskytnutú dotáciu a vráti nevyčerpanú časť dotácie najneskôr do 31. mája 2023, inak dotáciu podľa § 3o ods. 1 vráti v sume poskytnutej ministerstvom, b) vráti pomernú časť poskytnutej dotácie, ktorá zodpovedá splatnému záväzku zamestnanca podľa § 3o ods. 1 písm. a) druhého bodu, 1. bezodkladne po splnení tohto záväzku, 2. najneskôr do šiestich mesiacov od uplynutia doby podľa § 3o ods. 1 písm. a) prvého bodu, ak zamestnanec tento záväzok riadne nesplnil; to neplatí, ak žiadateľ preukáže, že pohľadávka vyplývajúca z tohto záväzku je nevymožiteľná. 48. Podľa § 3r ods. 2 nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z. lehota podľa odseku 1 písm. b) druhého bodu neplynie počas konania vo veci vymoženia splatného záväzku zamestnanca podľa § 3o ods. 1 písm. a) druhého bodu. 49. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.256 eur s príslušenstvom titulom vrátenia pomernej časti tzv. stabilizačného príspevku v čistom, ktorý bol poskytnutý žalovanej ako zamestnankyni žalobcu v zmysle § 3p ods. 3 nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z. (ďalej len „nariadenie č. 131/2022 Z. z.“) na základe dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku uzatvorenej formou Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve (ďalej len „Dohoda“), a to z dôvodu, že žalovaná nezotrvala v pracovnom pomere po stanovenú dobu a neboli splnené ani podmienky pre uplatnenie výnimky v zmysle Čl. III ods. 6 Dohody. 50. Zákonník práce ustanovuje podmienky pracovného pomeru, vrátane uzatvárania pracovných zmlúv a dodatkov, ktoré môžu obsahovať záväzok zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa po určitú dobu výmenou za stabilizačný príspevok. Zamestnávateľ a zamestnanec môžu uzavrieť písomnú dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku, ktorá obsahuje záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere po stanovenú dobu (zvyčajne 3 roky). 51. Právny rámec predmetnej Dohody vyplýva z citovaných ustanovení zákona (zák. č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti MPSVR SR, nariadenie vlády SR č. 131/2022 Z. z.), ktorej predmetom bolo poskytnutie stabilizačného príspevku žalovanej na základe individuálnej dohody. Ide finančný príspevok, ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi najmä s cieľom motivovať ho, aby zostal pracovať v u zamestnávateľa po určitý čas a jeho (najmä v profesiách s vysokou fluktuáciou alebo nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily), pričom zásadnou podmienkou jeho poskytnutia (alebo ponechania) je často práve záväzok zamestnanca odpracovať určitý počet mesiacov či rokov zamestnávateľa a zároveň povinnosť príspevok vrátiť v prípade nedodržania tohto záväzku zamestnanca, tzn. ak odíde pred dohodnutou lehotou tak, ako to bolo aj v danej veci. 52. V danom prípade posúdením zisteného skutkového stavu (ods. 16. až 31. tohto rozsudku) podľa citovaných ustanovení zákona dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobca a žalovaná uzatvorili formou dodatku k pracovnej zmluve, dňa 20.01.2023 dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku podľa § 3p ods. 3 nariadenia č. 131/2022 Z. z., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej dňa 07.03.2023 tzv. stabilizačný príspevok vo výške 4.000 € brutto (ďalej len „Dohoda“ a „stabilizačný príspevok“). Súčasťou tejto Dohody bol záväzok žalovanej zotrvať v pracovnej pozícii dohodnutej podľa pracovnej zmluvy a vykonávať ju počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov odo dňa uzatvorenia dohody, tzn. minimálne od 20.01.2023, tzn. do 20.01.2026
(do ktorej sa nezapočítali v dohode vymedzeného obdobia). Predmetná dohoda z hľadiska obsahu korešpondovala s právnou úpravou podľa ustanovení § 3o až 3r nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z., upravujúcich jednorazové poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci v rozpočtovom roku 2023 na úhradu stabilizačného príspevku. 53. Napriek uvedenému záväzku žalovaná pristúpila k jednostrannému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou „z osobných a zdravotných dôvodov“, na základe, ktorej jej pracovný pomer u žalobcu skončil uplynutím výpovednej doby dňa 29.02.2024. nebolo sporné, že žalovaná súvislosti s uvedenými zdravotnými dôvodmi nedisponovala lekárskym posudkom v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) ZP - podľa ktorého dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. 54. V zmysle Dohody (Čl. III. ods. 4) ako aj citovaných ustanovení (§ 3o ods. 1 písm. a) nar. č. 131/2022 Z. z.), bolo povinnosťou žalovanej v prípade nesplnenia záväzku vykonávať pre žalobcu dohodnutý druh práce minimálne po dobu troch rokov od uzatvorenia dohody, vrátiť pomernú časť poskytnutého stabilizačného príspevku s výnimkou prípadov podľa Čl. III. ods. 6 (obdobne § 3o ods. 3 písm. a) nar. č. 131/2022 Z. z. v spojení s § 63 ods. 1 písam. a) až c) ZP). 55. Žalobca predžalobnou výzvou doručenou žalovanej dňa 21.03.2024, žalovanú vyzval, aby najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia výzvy, vrátila pomernú časti stabilizačného príspevku v sume 2.256 eur. 56. Žalovaná pomernú časť stabilizačného príspevku žalobcovi nevrátila a od 21.05.2024 je v omeškaní so splnením svojej peňažnej povinnosti 57. Žalobkyňa vychádzala z toho, že jej práceneschopnosť v dôsledku osobných manželských problémov a situácie na pracovisku, ktoré vyústili do jej nepriaznivého psychického a následne aj fyzického stavu, predstavujú také zdravotné dôvody, aké predpokladá § 63 ods. 1 písm. c) ZP ako dôvod výpovede a teda, že ide o výnimku, pre ktorú zaniká jej zmluvná povinnosť vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku pre nezotrvanie pracovnom pomere počas stanovenej doby. uvedený výpovedný dôvod však predpokladá že zdravotné dôvody, ktoré vychádzajú z lekárskeho posudku, podľa ktorého zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav (alebo pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou) dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. žalobkyňa takýmto lekárskym posudkom disponovala a zdravotné dôvody výpovede, na základe ktorej jednostranne skončila pracovný pomer u žalobcu, v konaní nepreukázala. 58. Žalobkyňa v konaní prípade, že bude súdom zaviazaná na vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku žiadala, aby súd prihliadol na jej osobné pomery (ods. 30 rozsudku) a požiadala súd, aby jej umožnil splácať dlh po 100 eur mesačne , nakoľko nemá prostriedky na úhradu celej sumy a ani nie je schopná mesačne splácať vyššiu sumu. 59. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 60. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 61. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 62. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 20.09.2023 do 11.06.2024 vo výške 4,50 %, potom výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania uplatnená žalobcom odo dňa podania žaloby, tzn. 21.05.2024, bola 9,50 % ročne. 63. Na základe uvedeného skutkového stavu a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd vyhovel žalobe a žalovanú zaviazal na vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku poskytnutého žalobkyni na základe Dohody uzatvorenej formou Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve v zmysle § 3p ods. 3 nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z. žalobcovi v sume 2.256 eur netto z dôvodu, že žalovaná nezotrvala v
pracovnom pomere u žalobcu po stanovenú dobu 3 rokov a nevykonávala dohodnutú prácu), pričom neboli splnené ani podmienky pre uplatnenie výnimky v zmysle Čl. III ods. 6 Dohody a § 3o ods. 3 písm. a) nar. č. 131/2022 Z. z. v spojení s § 63 ods. 1 písam. a) až c) ZP). 64. Zároveň súd v súlade s § 517 OZ popri peňažnej pohľadávke priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania, tzn. k 21.05.2024, ktorým je deň nasledujúci po uplynutí 60 dní od doručenia výzvy žalobcu žalovanej dňa 21.03.2024. 65. Žalobca nenamietal, aby žalovaná súdom uloženú povinnosť splnila formou pravidelných mesačných splátok, vzhľadom k čomu a s ohľadom na nesporné nepriaznivé osobné a majetkové pomery žalovanej, súd uložil žalovanej povinnosť splácať žalobcovi dlžnú sumu 2.256 eur spolu s úrokom omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.256 eur od 21.05.2024 do zaplatenia podľa § 232 ods. 4 C.s.p. formou splátok po 100 euro mesačne, so splatnosťou vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky, má za následok splatnosť celého súdom priznaného plnenia žalobcovi (§ 565 OZ). 66. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 67. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 68. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 69. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p., v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. (II. výrok rozsudku) 70. O výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.